Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/83/2012 z 10. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 10. októbra 2012, sp. zn. 15CoE/83/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7898899889.1 Krajský súd Košice | 15CoE/83/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7898899889.1 | 2012-10-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99fd0e60-4831-4bc4-a017-b0b99888599f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7898899889.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/83/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7898899889
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7898899889.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. M., E..L.. T., so sídlom L. X, T., K.: XX XXX
XXX, právne zastúpený JUDr. Evou Petránovou, advokátkou, so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti
povinnému: N. H., E.. L.., L. L. Ž. XX/XXX, C., o vymoženie 2.256,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
súdneho exekútora: JUDr. Peter Hodermarský, Exekútorský úrad Rožňava, Adademika Hronca č. 3,
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. Er/1796/1998-11 zo dňa 13.12.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávneného
zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému návrhom na
vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.10.1998 na základe právoplatného
a vykonateľného platobného rozkazu č. k. 1Rob 918/96 vydaného Okresným súdom Rožňava zo
dňa 30.10.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.11.1996. Poverením č.
5808 003710* zo dňa 09.11.1998 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra
Hodemarského. Poukázal na ustanovenia § 235 ods. 2, § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a
ustanovenia § 19 a § 107 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že súdny exekútor podaním zo dňa 29.03.2010
dal podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.: 46-24K
435/98-Že-1589 zo dňa 12.03.2010 právoplatne rozhodol o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok
povinného (úpadcu) po splnení rozvrhového uznesenia. Povinný bol z obchodného registra vymazaný
ku dňu 14.12.2010, a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Exekučné konanie bolo týmto
neprípustné pre stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania a preto súd podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku rozhodol o jej zastavení. Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu
trov exekúcie vo výške 76,56 Eur + DPH v zmysle ust. § 196 a nasl. Exekučného poriadku a vyhlášky
takto: náhrada hotových výdavkov (poštovné - 4,85 Eur; overenie poverenia - 0,66 Eur; telefón 1,33
Eur; cestovné náhrady - 26,56 Eur), odmena exekútora § 196 a § 199 exekučného poriadku - ust. §
14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky: 4 hod.- 26,56 Eur; § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky - 16,60 Eur ( získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Súd v
súlade s ustanoveniami § 196 a nasl. Exekučného poriadku ako aj s príslušnými ustanoveniami vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení platnom do 30.04.2008 (ďalej len "vyhlášky") rozhodol o trovách exekúcie a to tak, že
súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodemarskému priznal trovy exekúcie v celkovej výške 34,50 Eur



a na ich úhradu zaviazal oprávneného v súlade s ustanovením § 203 Exekučného poriadku. Posúdil,
že exekútorovi patrí odmena za výkon exekúcie nasledovne: náhrada hotových výdavkov: - poštovné
4,85 Eur a overenie poverenia 0,66 Eur spolu 5,51 Eur, odmena exekútora § 196 a 199 Exekučného
poriadku - ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky spolu v sume 6,64 Eur (spísanie žiadosti o poskytnutie
súčinnosti - 15 min., spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty - 30 min., spracovanie návrhu na
zastavenie exekúcie - 15 min. spolu 1 hod.) a odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky spolu
v sume 23,24 Eur, teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 34,50 Eur (28,75 Eur a
DPH 20 % z 28,75, t. j. 5,75 Eur). Nepriznal náhradu hotových výdavkov - telefón a cestovné náhrady,
pretože na základe predloženého spisu súdneho exekútora a dostupných písomností súdneho spisu ich
nepovažoval za dostatočne preukázané. Zároveň nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi podľa §14
ods. 1 písm. a) vyhlášky za vyúčtované úkony exekúcie spísanie žiadosti o udelenie poverenia, vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie, vydanie príkazu na začatie exekúcie, vydanie exekučného príkazu,
nakoľko pri aplikácii uvedeného ustanovenia nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré
sú odmeňované paušálnou odmenou podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý
žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi prizná trovy exekúcie
vo výške 66,37 Eur (odmena 6,64 Eur + 16,60 Eur, hotové výdavky 32,07 Eur a DPH vo výške 11,06
Eur). Uviedol, že v napadnutom uznesení súd prvého stupňa v rozpore s princípom právnej istoty
nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov tak, ako je to uvedené v zákone.
Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/07, v ktorom sa konštatuje, že k
znakom právneho štátu a medzi jeho základe právne princípy patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty
a teda, že obdobné situácie musia byť posudzované rovnakým spôsobom (II. ÚS 243/05). Vychádzajúc
z vyššie uvedeného predložil súdu vyúčtovanie trov, tak ako to robil za posledné roky, pričom novy
vyšší súdny úradník rozhodujúci o jeho nároku (cestovné náhrady) v napadnutom uznesení konštatuje,
že ich považuje za nepreukázané, a to aj napriek tomu, že celý rad rozhodnutí tohto súdu na základe
tých istých dokladov rozhodol opačne. Poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Rožňava č. k.:
Er 1388/99-9, 4Er/539/2002-11, 6Er599/2002-14. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí je možné
jednoznačne konštatovať, že v uvedenom uznesení vyšší súdny úradník prezentoval svoje subjektívne
stanovisko v rozpore so všeobecne platným právnym stavom.

Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolanie súdneho exekútora
zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne.
Poukázal na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, pričom uviedol, že súd vždy musí uvážiť, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku
boli účelné.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s.
p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je námietka súdneho exekútora, ktorá spočíva v nepriznaní náhrady
hotových výdavkov, konkrétne cestovných náhrad z dôvodu, že neboli súdnym exekútorom riadne
preukázané.



Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Vyhláška č. 288/1995 Z. z. pri stanovení výšky cestovných náhrad ako hotových výdavkov súdneho
exekútora odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
Tento bol zrušený a nahradený zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý upravuje
poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu
zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3),
vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj
cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich
z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z .z. ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že
pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého
zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (základná náhrada) a náhrada
za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť
zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi
podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom
preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla
(technický preukaz).

Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o
kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje
cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým
priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe,
na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená
Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Odvolací súd má za to, že z obsahu exekučného spisu nie je zrejmé použitie motorového vozidla
súdnym exekútorom za účelom vymáhania pohľadávky v prospech oprávneného. Táto skutočnosť je
uvedená v pripojenom exekučnom spise až vo Vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 24. marca 2010, kde si
súdny exekútor uplatnil cestovné náhrady v celkovej sume 26,56 Eur (bez DPH) za dve cesty vykonané
dňa 29.01.1999 a dňa 04.02.1999, pričom odkazuje na záznam o výkone uvedených pracovných
ciest. Po preskúmaní exekučného spisu odvolací súd jednoznačne konštatuje, že jediným záznamom
nachádzajúcim sa v exekučnom spise je Záznam zo súpisu hnuteľných vecí z majetku povinného
urobený dňa 29.01.1999 (č. l. 13 v exekučnom spise sp. zn. Ex 1509/98), z ktorého však nemožno
vyvodiť záver o dôvodnom vynaložení cestovných náhrad. Zároveň sa v exekučnom spise nenachádzajú
ani iné právne relevantné listiny preukazujúce opodstatnenosť požadovaného nároku ako sú doklad
o kúpe pohonných hmôt z uvedeného obdobia, záznam o počte odjazdených kilometrov a fotokópia
technického preukazu motorového vozidla, s ktorým mali byť vykonané tieto pracovné cesty. Odvolací
súd zdôrazňuje, že preukázanie cestovných náhrad je predovšetkým v záujme súdneho exekútora. V
zmysle ust. § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. sa náhrada za spotrebované pohonné látky vypočíta
podľa ceny pohonnej látky (preukázanej dokladom o kúpe), podľa spotreby použitého motorového
vozidla (uvedenej v technickom preukaze) a podľa počtu odjazdených kilometrov.

Súdny exekútor pri vyčíslení trov exekúcie v časti cestovné náhrady vychádzal zo záznamu o výkone
vyššie uvedených pracovných ciest, ktorý sa však v exekučnom spise sp. zn. Ex 1509/1998 nenachádza.
V exekučnom spise na č. l. 13 je len Záznam zo súpisu hnuteľných vecí z majetku povinného
LESOSTAV Revúca, a.s. zo dňa 29.01.1999, ktorý nie je spôsobilý preukázať oprávnenosť uplatňovania
cestovných náhrad zo strany súdneho exekútora. Zároveň sa v tomto spise nenachádza ani doklad o
kúpe pohonných látok, ani technický preukaz motorového vozidla. Uvedené doklady súdny exekútor
nepredložil ani spolu s podaným odvolaním.



Z ust. § 22 vyhlášky. č. 288/1995 Z .z. vyplýva, že súdny exekútor má pri vykonaní pracovnej cesty
súvisiacej s vykonávanou exekúciou právo na cestovné náhrady, pri ich uplatnení a vyčíslení je však
povinný postupovať v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. a priložiť k uplatnenej náhrade aj doklad o kúpe
pohonných hmôt (ktorý však možno nahradiť údajmi poskytovanými Štatistickým úradom SR) a technický
preukaz použitého osobného motorového vozidla. Pretože v prejednávanej veci si súdny exekútor
uvedenú povinnosť nesplnil a technický preukaz prvostupňovému ani odvolaciemu súdu nepredložil, súd
prvého stupňa postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na cestovnú náhradu.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že v konaní neboli dané podmienky na priznanie náhrady
hotových výdavkov v časti cestovné náhrady súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodemarskému,
pretože súdny exekútor ani v rámci odvolacieho konania nepredložil súdu listiny preukazujúce
opodstatnenosť tohto nároku.

Vzhľadom na to, že súdny exekútor v podanom odvolaní iné skutočnosti nenamietal, odvolací súd v
súlade s ustanovením § 212 ods. 1 a § 219 ods. 1 O.s.p uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože súdny exekútor nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému preukázateľne
trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.