{"guid": "11c346ef-b099-4816-852a-cb4c50f398b7:c45178b2-2f1b-45d4-83bb-34aee3c1f368", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7110223640.3", "spisova_znacka": "2CoKR/11/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/11/2014 z 24. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. septembra 2014, sp. zn. 2CoKR/11/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7110223640.3", "identifikacne_cislo": "7110223640", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c45178b2-2f1b-45d4-83bb-34aee3c1f368", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7110223640.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7110223640.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7110223640.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110223640
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110223640.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: JUDr. G. A.,
správca majetku úpadcu I. spol. s r.o., G. 8, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, so sídlom správcu: H. č. XX,
L., zast. JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom, Štefánikova č. 26, 040 01 Košice, proti žalovanému:
B.. B. D., U.. XX.X.XXXX, H. X, XXX XX L., zast. JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, Štúrova 20,
Košice v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 30.11.2012, č.k. 26Cbi/12/2010-164 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu vo výške
473,46 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že  žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.9.2010 domáhal, aby
súd určil, že zmluva o poskytnutí peňažnej pôžičky, ktorú uzatvoril úpadca I.  spol. s r.o., IČO: XX XXX
XXX ako veriteľ so žalovaným Ing. B. D., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej poskytol úpadca I. spol.
s r.o. žalovanému sumu 42.684,14 eur, je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom
súde Košice I pod sp.zn. 26K/2/2010, na majetok úpadcu I. spol. s r.o., neúčinná. Ďalej žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42.684,14 eur ako aj trovy konania do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd zistil, že Okresný súd Košice I, Uznesením č.k. 26K/2/2010-180 zo dňa 22.3.2010 vyhlásil na
majetok dlžníka I. spol. s r.o., so sídlom G. 8, XXX XX  L., IČO: XX XXX XXX, konkurz a účinky vyhlásenia
nastali podľa ust. § 23 z.č. 7/2005 dňom 26.3.2010.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.



Podľa ust. § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej
pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej
akosti, spravidla toho istého druhu.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalovaný ako dlžník uzavrel s úpadcom ako veriteľom
zmluvu o pôžičke z 1.3.2008. Na základe predmetnej zmluvy mu mala byť poskytnutá pôžička vo výške
661.000,- Sk, t.j. 21 941,18 eur. Tieto skutočnosti boli súdu preukázané aj písomnou zmluvou o pôžičke.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že v čase poskytnutia pôžičky žalovaný bol konateľom
a spoločníkom úpadcu, t.j. spoločnosti I. spol. s r.o.. Tieto skutočnosti bolo súdu preukázané aj výpisom
z obchodného registra.

Svedkovia B.. H. K. D.. H. ako aj žalovaný B.. D. zhodne tvrdili, že na základe predmetnej zmluvy o
pôžičke nedošlo k odovzdaniu sumy v nej uvedenej zo strany spoločnosti I. spol. s r.o., IČO: XX XXX
XXX ako veriteľa žalovanému ako dlžníkovi. Všetci menovaní potvrdili, že sumu 661.000,- Sk, t.j. 21
941,18 eur žalovaný pred uzavretím zmluvy o pôžičke postupne vybral z účtu spoločnosti I. spol. s r.o..

Žalovaný sa bránil tým, že  na základe zmluvy  prenajímal  stroje a zariadenia  spoločnosti I. spol. s r.o. a
pôžička bola vyrovnaná započítaním pohľadávok  za prenájom strojov a technológií v zmysle Nájomnej
zmluvy  č. X/XXXX  zo dňa  2.1.2008. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu Nájomnú
zmluvu č. X/XXXX  zo dňa 1.1.2008, Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. 1/2008 zo dňa  1.3.2008,
príjmový  doklad  zo dňa 1.3.2008 o tom, že žalovaný prijal od úpadcu na sumu 759.000,- Sk ako splátku
nájmu strojov  a  príjmový doklad  zo dňa 1.3.2008 o tom, že úpadca prijal od žalovaného sumu 661.000,-
Sk ako vrátenie  peňažnej pôžičky. Žalovaný dôkazy, na ktoré sa odvolával predložil súdu až v júli 2011.

B.. C. H. - L. Ú. (aj v rozhodnom období) a Q. H. -  Ú.Č. Ú. (v rozhodnom období) popreli tvrdenia
žalovaného o splatení pôžičky a existencii vzájomného zápočtu záväzkov a pohľadávok medzi úpadcom
a žalovaným ako aj existenciu platnej nájomnej zmluvy, ktorá by bola zaevidovaná v účtovníctve úpadcu.

Úpadca v zozname majetku priloženého k návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol pohľadávku voči
žalovanému.

Nájomnú zmluvu č. 1/2008  zo dňa 1.1.2008, Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. 1/2008 zo dňa  1.3.2008,
príjmový  doklad  zo dňa 1.3.2008 o tom, že žalovaný prijal od úpadcu na sumu 759.000,- Sk ako splátku
nájmu strojov  a  príjmový doklad  zo dňa 1.3.2008 o tom, že úpadca prijal od žalovaného sumu 661.000,-
Sk ako vrátenie  peňažnej pôžičky podpísal za obe zmluvné strany žalovaný.

Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák. č.
7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi
odporovaciu žalobu.

Pred tým, než súd pristúpil k posúdeniu, či došlo k vráteniu pôžičky, resp. vysporiadaniu záväzkov
žalovaného voči úpadcovi iným spôsobom ( napr. započítaním ), a posúdeniu, či došlo k ukráteniu
veriteľov v konkurze, súd v zmysle pokynov nadriadeného súdu ako predbežnú otázku skúmal platnosť
predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 1.3.2008.

Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, to znamená, že pri jej uzavretí musí dôjsť k odovzdaniu veci ( v
danom prípade peňazí ) zo strany veriteľa dlžníkovi. Z výpovedí B.. H., D.. H. ako aj žalovaného súd zistil,
že pri uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke nedošlo k odovzdaniu peňazí zo strany veriteľa žalovanému
ako dlžníkovi. K uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 1.3.2008 teda nedošlo. Tento právny úkon mal len
zastrieť iné právne úkony, na základe ktorých žalovaný postupne v priebehu troch rokov vyberal z účtu
úpadcu peniaze ako zálohy, aby mohol vykonávať ako konateľ činnosť v prospech spoločnosti.



Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
predmetný právny úkon - zmluva o pôžičke zo dňa 1.3.2008 uzavretá medzi úpadcom I. spol. s r.o., G.
8, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX ako veriteľom a medzi žalovaným ako dlžníkom je neplatná. Keďže
zmluva je neplatná, nemohol z nej mať prospech žalovaný a nemôže byť vyslovená jej neúčinnosť vo
vzťahu k veriteľom v konkurze.  Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
preto ju zamietol.

Žalovaný vyčíslil trovy konania sumou 1.419,72 eur vrátane DPH.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1  O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

Odvolanie odôvodnil  tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., a to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Až z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že zmluva o pôžičke nie je platná, nakoľko
vzhľadom na to, že ide o reálny kontrakt nedošlo pri podpise zmluvy k reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkov. O tejto skutočnosti nemali vedomosť a preto podali žalobu o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu, ktorým je uvedená zmluva o pôžičke.

Otázkou, ktorá však ostala sporná, a ktorá mala byť podkladom pre rozhodnutie súdu, ktorým mal
zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu ... titulom bezdôvodného obohatenia je, či po jednotlivých
výberoch z účtu a následnom „zakrytí“ týchto výberov zmluvou o pôžičke došlo aj k reálnemu vráteniu
uvedených finančných prostriedkov, resp. úhrade faktúr na ktoré boli uvedené finančné prostriedky
určené.

Žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného trvajú na skutočnosti, že vzhľadom na uzatvorenú nájomnú
zmluvu a dodatok k nej, došlo k vráteniu finančných prostriedkov, o čom majú svedčiť aj dôkazy
predložené žalovaným, a to príjmový doklad zo dňa 1.3.2008, na sumu 759.000,- Sk, (prijaté žalovaným
od úpadcu), príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.3.2008, na sumu 661.000,- Sk (prijaté úpadcom od
žalovaného), príjmový doklad zo dňa 27.2.2009, na sumu 570.134,- Sk (prijaté žalovaným od úpadcu).

A teda, žalovaný zaplatil úpadcovi 661.000,- Sk, pričom následne bolo žalovanému zo strany
úpadcu zaplatených 759.000,- Sk, avšak to by znamenalo, že úpadca vyplatil sumu 98.000,- Sk z
vlastných zdrojov (z pokladne, resp. z účtu), čo však nebolo preukázané v konaní. Opačný prípad,
že by došlo najskôr k splateniu časti nájomného a následne k vráteniu sumy 661.000,- Sk je ešte
nepravdepodobnejší, pretože o takomto pohybe peňazí či už v pokladni alebo na účte by mala
účtovníčka, resp. konateľ H. vedomosť.

Ďalšia skutočnosť, ktorá svedčí o nehodnovernosti predložených dôkazov žalovaným je tá, že obvyklé sa
nájomné stanovuje za mesiac, obzvlášť pri takýchto veľkých sumách. Účelovo teda vyznieva uzavretie
nájomnej zmluvy a následne vystavenie príjmových pokladničných dokladov.

Taktiež dôkaz, ktorým má byť daňové priznanie za roky 2008 a 2009, svedčiace o skutočnosti, že príjem
z nájomného žalovaný riadne priznal v daňovom priznaní, neobsahuje uvedené skutočnosti. Uvedený



dôkaz použil žalovaný v súvislosti s preukázaním, že nedošlo k dodatočnému vystaveniu uvedených
príjmových dokladov, resp. nájomnej zmluvy.

V konaní síce svedok Ing. H. síce spomenul, že mu žalovaný predložil nejakú nájomnú zmluvu a príjmové
doklady, avšak nepotvrdil, že išlo o doklady predložené žalovaným.

Ďalej poukazuje na skutočnosť, že z predložených písomných dôkazov v konaní ako aj zo svedeckej
výpovede svedkov vyplýva, že záväzok voči žalovanému úpadca neustále evidoval v účtovníctve, pričom
ho dokonca opakovane vyzýval na vrátenie týchto finančných prostriedkov.

Žalovaný uvedené dôkazy predložil až 28.10.2011, pričom uvedené doklady dovtedy žalovaný správcovi
majetku úpadcu nikdy nespomenul.

Taktiež je zaujímavá tá skutočnosť, že žalovaný bol v zmysle zmluvy o pôžičke povinný uhradiť
okrem istiny aj úroky a v prípade omeškania s úhradou istiny vznikal úpadcovi nárok na zmluvnú
pokutu. Uvedené však nebolo uhradené a ani nijako vysporiadané. Pričom neplatnosť zmluvy o pôžičke
vyplynula až z vykonania dokazovania, a o ktorej žalovaný ani úpadca až doteraz nemali vedomosť.

Ďalej poznamenal, že z vykonaného dokazovania možno pochybovať o platnosti nájomnej zmluvy, a
to z dôvodu, že konatelia sa dohodli vopred na podmienkach uzatvorenia platnej nájomnej zmluvy na
hnuteľné veci, ktorej podkladom mal byť znalecký posudok, ktorý mal ohodnotiť hnuteľné veci a na
základe toho mal byť dohodnutý nájom, resp. dohoda o odkúpení hnuteľných vecí. Teda bola uzatvorená
medzi úpadcom (zast. Ing. H.) a žalovaným ústna dohoda o budúcej nájomnej zmluve, ktorá mala
byť uzatvorená za predpokladu splnenia určitých podmienok. O uvedenej dohode nenamietal ani sám
žalovaný.

Podľa § 36 ods. 1 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu základnej podmienky a to
vyhotoveniu znaleckého posudku, z ktorého sa mala odvíjať samotná výška nájomného nemohlo ísť o
platne uzatvorenú zmluvu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nesprávne právne posúdenie vidí žalovaný aj v tom, že súd pri posudzovaní zmluvy o postúpení
pohľadávok neaplikoval ust. § 3 ods. 1 a § 39 OZ, pretože podľa jeho názoru ide o právny úkon odporujúci
dobrým mravom.



Z vyššie uvedeného prevláda pochybnosť nad predloženými dôkazmi a tvrdeniami žalovaného. Žalobca
je toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a keď
aj dospel k záveru, že zmluva o pôžičke nie je platne uzatvorená a že nemôže byť vyslovená neúčinnosť
právneho úkonu, mohol zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného
obohatenia, nakoľko podľa jeho názoru nedošlo k vráteniu žalovaných finančných prostriedkov úpadcovi
ani k zaplateniu nájomného za prenájom hnuteľných vecí.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 30.11.2012, č.k.
26Cbi/12/2010-164 zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.941,18 eur ako aj
trovy konania vo výške 5.328,53 eur s DPH ako trovy právneho zastúpenia.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní opakovane poukazuje na
hodnovernosť predložených dokladov, avšak v rámci konania na súde prvého stupňa žiadnym právne
relevantným spôsobom nepreukázal ich nehodnovernosť, alebo neplatnosť, a ním uvádzané údajné
skutočnosti o nehodnovernosti dokladov sú výlučne v rovine úvah žalobcu a bez akéhokoľvek právneho
významu.

Skutočnosť, či určitý doklad je alebo nie je zaúčtovaný v účtovníctve v žiadnom prípade nespochybňuje
platnosť predmetného dokladu. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané z akých
dôvodov neboli predmetné doklady zaúčtované v účtovníctve úpadcu.

Právnu teóriu o údajnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú vo svojom odvolaní vytvoril žalobca považuje
za účelovú a hlavne porušujúcu základný princíp zmluvnej voľnosti zmluvných strán.

Pokiaľ by aj existovala údajná „Zmluva o budúcej zmluve“, čo v danom prípade nebolo vykonaným
dokazovaním preukázané, tak ako sa ju snaží vo svojom odvolaní vykonštruovať žalobca, bolo by
popretím zmluvnej voľnosti zmluvných strán, pokiaľ by na základe dohody zmluvných strán sa zmluvné
stany nemohli odchýliť pri uzatváraní konečnej zmluvy od podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej
zmluve.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, platnú právnu úpravu, ako aj skutočnosti a právnu
argumentáciu, ktorú žalovaný uviedol v rámci konania na súde prvého stupňa, navrhol, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania:

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:



Žalobca sa návrhom na začatie konania domáha určenia, že zmluva o poskytnutí peňažnej pôžičky,
ktorú uzatvoril úpadca I. spol. s r.o., „v konkurze“, so sídlom G. 8, XXX X L., IČO: XX XXX XXX ako
veriteľ so žalovaným Ing. B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 6, XXX XX  L., št. občan SR ako dlžníkom
dňa 1.3.2008, na základe ktorej poskytol úpadca I. spol. s r.o. „v konkurze“, so sídlom G. 8, XXX XX L.,
IČO. XX XXX XXX žalovanému sumu vo výške 42.684,14 eur je voči veriteľom v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde L. I pod sp.zn. 26K/02/2010, na majetok úpadcu I. spol. s r.o. „v konkurze“,
so sídlom G. 8, XXX XX L., IČO: XX XXX XX neúčinná.

Odporovateľnosť je možné uplatňovať iba u právnych úkonov, ktoré sú platné. Neplatný právny úkon
nemá právne účinky, resp. nemá tie právne účinky, ktoré právo spája s platným právnym úkonom.

Právnou ochranou veriteľa je v takomto prípade žaloba o neplatnosť právneho úkonu a nie jeho
neúčinnosť, ako sa nesprávne žalobou domáha žalobca. To, kedy sa žalobca o neplatnosti zmluvy o
pôžičke dozvedel nemá žiadny vplyv na tú skutočnosť, že odporovateľnosť je možné uplatňovať iba u
právnych úkonov, ktoré sú platné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p..

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto je žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania.

Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalovaného, t.j. účtované v zmysle
§ 10, § 14, § 15 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. hodnota sporu: 21.941,18 eur, a to za 1 úkon vo veci
386,74 eur + 20 % DPH = 464,09 eur, režijný paušál od 1.1.2013 á 7,81 eur + 20% DPH = 9,37 eur;
vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 23.5.2013 v sume 464,09 eur a režijný paušál 1 x 9,37 eur = 9,37
eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 473,46 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cbi/12/2010", "guid": "858f55e0-1b6e-4b3d-9e07-8c573dc54b5c:17811b51-9f0e-4095-bcfe-bec7b27a079b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8aeea6e6-f05e-43c6-82d9-f0eb2c102494:9af6b6c3-e55d-4991-8f1a-fe418359ad81", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cbi/12/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/12/2010 z 30. 11. 2011", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2011-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8aeea6e6-f05e-43c6-82d9-f0eb2c102494:9af6b6c3-e55d-4991-8f1a-fe418359ad81"}], "citovane_v": []}