{"guid": "11c254c5-47f4-446f-a717-acbc4137fea0:52a78836-b9ed-43d8-b12c-b95fdb060aa0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3816215179.1", "spisova_znacka": "6CoE/141/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/141/2017 z 13. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. augusta 2017, sp. zn. 6CoE/141/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3816215179.1", "identifikacne_cislo": "3816215179", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2017-08-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 zákona č. 160/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2017/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2017/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52a78836-b9ed-43d8-b12c-b95fdb060aa0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3816215179.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3816215179.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3816215179.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/141/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215179
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816215179.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava 851 02, Pajštúnska 5, zast. Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému R. I.,
bytom X. XXX XX, R. XXXX/XX, o vymoženie 977,46 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/2946/2016 - 16 zo dňa 27. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu      p o t v r d z u j e  .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom
na § 44 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 2 ods. 1, § 73
ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 a ods.5 Občianskeho zákonníka, §
54 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 977,46 € s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn.
SRSAspA 01761/16, zo dňa 05.05.2016, právoplatný dňa 05.09.2016 a vykonateľný dňa 09.09.2016.
Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, s exekučným titulom; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť
podklad na vykonanie exekúcie. Dňa 25.01.2008 bola medzi právnym predchodcom oprávneného -
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. a povinným uzavretá Zmluva č. 263555067 na základe ktorej boli
povinnému poskytnuté finančné prostriedky vo forme úverového rámca na kreditnej karte. Spoločnosť
Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 postúpila pohľadávku
voči povinnému v celkovej výške 1377,29 € súčasnému oprávnenému - obchodnej spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o. Dňa 04.09.2012 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka uzavretá v bode
4. dohody. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal Zmluvu č. 263555067 zo dňa 25.01.2008, ktorú
s povinným uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá následne postúpila pohľadávku voči
povinnému oprávnenému, Obchodné podmienky pre kreditné karty a Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka uzavretá v bode 4. tejto dohody.
Súd prvej inštancie uzavrel, že tento právny vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu boli
poskytnuté peňažné prostriedky na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za



spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného
registra, kde týmto predmetom (okrem iných) bolo v čase uzavretia zmluvy „poskytovanie pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za
dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári), nakoľko sa uzavierali vo
viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na
označenie zmluvy a bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na
predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že
povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený
svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej doložky zo dňa 04.09.2012,
kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
uzavretej v bode 4. dohody, vzhliadol súd prvej inštancie v takto uzavretom zmluvnom dojednaní
nekalú podmienku z nasledovných dôvodov. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej zmluvy v
danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie
rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany
v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú zmluvu v celosti za
neprijateľnú podmienku. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj
názor súd  opiera o to, že spotrebiteľ  sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Rovnako okresný súd poukázal
na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a Judikatúru Európskeho súdneho dvora. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže
byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej  rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal
exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v
zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím
na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor
exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale
aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní (ďalej len \"ZSRK\"), značne sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri
uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských
súdov a konaní pred nimi. Oprávnený uviedol, že sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne, podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Ďalej uviedol,
že povinný rozhodcovskú doložku podpísal sám a dobrovoľne, pričom oprávnený považoval za
potrebné zdôrazniť, že pri rozhodcovskej doložke mal povinný zaškrtávacie políčka spolu s miestom na
podpis. To znamená, že povinný mal možnosť rozhodcovskú doložku prijať, alebo neprijať. Neprijatím
rozhodcovskej doložky by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, keďže predmetná dohoda mala na ostatné ustanovenia ďalší
priestor na podpis. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v
zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na
súd. Oprávnený uviedol, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo
účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo, ako



aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Oprávnený
ďalej uviedol, že považuje vyhodnotenie technického vyhotovenia rozhodcovskej zmluvy v podobe
predpripraveného tlačiva, ako neprijateľný spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, za absurdné.
Oprávnený má za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho
odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom
dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie
licencie podľa ustanovení ZSRK. Z uvedených dôvodov sa oprávnený v odvolacom konaní domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len \"CSP\") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP z nasledovných dôvodov.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia
otázky rozhodcovskej zmluvy, v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol
zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie              pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy v danom prípade. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
kritériami ust. § 220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP,  preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za
potrebné dodať:

7. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

8. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku ( v znení účinnom do 31.3.2017) ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu
so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom
oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi).

9. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Podľa ods. 3 cit.  zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. V prejednávanej veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.



13. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej
republiky zdôraznil princíp \"vigilantibus iura sripta sunt\" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým
je ochrana práv spotrebiteľa.

14. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého
rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.

15. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol odvolací súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

16. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.

17. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska.

18. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 4 rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, sa považuje za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu, nie je to možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania. V prípade poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na
všeobecnom súde a ponechania spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke to je len zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybraný oprávneným, a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne.

19. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

20. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.3.2017) a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44
ods. 2,3 Exekučného poriadku).



21. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/2946/2016", "guid": "03123df5-9bd6-42ea-995c-669b855a5b80:ddd70aa2-0d79-411e-970d-5f5b5a4106b9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}