Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/397/2018 z 19. 2. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2019, sp. zn. 11CoP/397/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1516217363.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/397/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1516217363.1 | 2019-02-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbf0ab2f-0082-4ed4-9a2b-7f0da2d8da3b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1516217363.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/397/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516217363
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1516217363.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
S. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - F.. L. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. 5, XXX XX G., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jegého
8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, a otec - V. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v konaní o
návrhu starého otca maloletého: S.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J. O., na úpravu styku
starého otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 19.04.2018, č.k. 17P/372/2016-119, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti  m e n í  tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 19.04.2018, č.k. 17P/372/2016-119 zamietol návrh
starého otca, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým S. N., nar. XX.XX.XXXX. Vyslovil, že matke
sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 41 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky, § 25 ods. 5, § 30 ods. 1, § 36 ods. 2, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, § 116
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 3 ods. 2, § 55, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a vecne tým, že neboli splnené zákonné podmienky na
úpravu styku starého otca s maloletým súdnym rozhodnutím, keď v dôsledku nedostatočne včasnej
angažovanosti starého otca, ktorý kontakt s maloletým aktívne nevyhľadal po dobu viac ako dvoch rokov
bez toho, aby mu v tom bránila akákoľvek objektívna okolnosť, došlo medzi nimi k citovému odpútaniu.
Dospel k záveru, že v dôsledku neexistencie citovej väzby medzi starým otcom a maloletým by úprava
ich styku autoritatívnym rozhodnutím súdu nebola v najlepšom záujme maloletého,  keď by mohlo dôjsť
k narušeniu stability výchovného prostredia, ako aj duševného a citového vývoja maloletého. O trovách
konania rozhodol podľa § 55 CMP, keď s poukazom na podanie návrhu na úpravu styku starým otcom
bez predchádzajúceho pokusu o mimosúdnu dohodu s matkou považoval za spravodlivé rozhodnúť
tak, že starému otcovi uloží povinnosť zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom
náhrady trov konania sumu ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Konštatoval, že
keďže Civilný mimosporový poriadok, resp. Civilný sporový poriadok neupravuje následky nevyčíslenia
trov konania, za použitia ust. čl. 3 ods. 2 CMP vychádzal z predchádzajúcej procesnej úpravy obsiahnutej
v ust. § 151 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016
(ďalej len „OSP“), v zmysle ktorého v prípade nevyčíslenia trov účastníkom v lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia rozhodnutia mu súd prizná len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu



vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že ani do vypracovania
písomného vyhotovenia rozsudku matka nepredložila vyčíslenie trov jej právneho zastúpenia, náhradu
trov konania jej nepriznal, keď už v priebehu konania avizoval neúčelnosť trov vynaložených matkou na
vypracovanie súkromného znaleckého posudku pred prvým pojednávaním bez predchádzajúcej výzvy,
resp. schválenia súdom a iné trovy matky zo spisu nevyplynuli.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, žiadajúc aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že jej prizná nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu a starému otcovi uloží povinnosť zaplatiť matke náhradu trov konania v celkovej výške
X.XXX,XX eur, spočívajúcich v nákladoch na znalecký posudok vo výške X.XXX eur, cestovnom vo
výške XX,XX eur a trovách právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vytkla, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d/ zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“)], a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietala, že súd prvej inštancie s poukazom na čl. 3 ods. 2
CMP vychádzal z neplatného právneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku. Uviedla, že v
prípade neexistencie určitého pravidla o náhrade trov konania vo štvrtom diele Civilného mimosporového
poriadku je v súlade s ust. § 2 CMP potrebné postupovať podľa úpravy obsiahnutej v Civilnom
sporovom poriadku a len pokiaľ tejto niet, možno pristúpiť k použitiu základných princípov Civilného
mimosporového poriadku. Mala za to, že pri aplikácii čl. 3 CMP nemožno použiť neplatný právny
predpis, hoci inšpirácia ustanoveniami takýchto predpisov nie je vylúčená, avšak iba za predpokladu
náležitého odôvodnenia, prečo je taká úprava spravodlivá a súladná s princípmi, na ktorých je postavený
Civilný mimosporový poriadok, resp. z akých dôvodov by zákonodarca takto vzťahy upravil. V danom
prípade však podľa jej názoru súd prvej inštancie odkázal na neplatnú právnu úpravu bez dostatočného
odôvodnenia. Zároveň namietala, že jej nebola priznaná náhrada trov konania vo vzťahu k nákladom na
zabezpečenie súkromného znaleckého posudku bez toho, aby súd prvej inštancie konkretizoval dôvody
neúčelnosti týchto nákladov. Uviedla, že psychologičku vyhľadala výlučne v nadväznosti na podanie
návrhu na začatie konania starým otcom za účelom posúdenia vhodnosti navrhnutej úpravy styku
pre maloletého a vypracovaním znaleckého posudku sa pokúšala vyhnúť prípadnej potrebe výsluchu
maloletého pred súdom prvej inštancie. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie napriek údajnej
neúčelnosti predmetného znaleckého posudku prihliadol na jeho obsah v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

4. Starý otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s výrokom napadnutého rozhodnutia
o nepriznaní náhrady trov konania matke sa stotožnil, avšak súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru
v danej veci rozhodnúť s poukazom na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Mal za to, že aplikácia ust. § 55
CMP zo strany súdu prvej inštancie nebola správna, keď bola odôvodnená absenciou jeho včasného
pokusu o mimosúdnu dohodu s matkou. Bol toho názoru, že rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa predmetného ustanovenia musí byť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu akceptovateľné z
hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Poukázal na to, že jeho dohoda s matkou možná nebola.
Žiadal o zohľadnenie skutočnosti, že on sám prišiel o syna, staral sa o chorú manželku a spočiatku si
myslel, že aj matka potrebuje nejaký čas na spracovanie vzniknutej situácie.

5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu starého otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
uviedla, že použitie ust. § 55 CMP súdom prvej inštancie bolo v danom prípade namieste, keďže
predmetné konanie bolo od počiatku nedôvodné, neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu
starého otca, ktorý sa pred začatím konania ani v jeho priebehu nepokúšal o mimosúdnu dohodu,
nezohľadnil záujem maloletého a nenavrhol žiadne konkrétne kroky na ich vzájomné zblíženie. Bola toho
názoru, že starý otec jej svojím postojom v konaní vyvolal zbytočné náklady, napr. v podobe cesty na
výsluch vykonaný na jeho žiadosť v Trenčíne. Poukázala na skutočnosť, že starý otec na jednej strane
žiadal o takú úpravu stretávania s maloletým, počas ktorej by sa o neho mal starať sám počas celého
víkendu, avšak s poukazom na svoj zdravotný stav nebol schopný prísť ani na jedno pojednávanie
do Bratislavy. Vo svojom vyjadrení zároveň požiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní v celkovej výške XXX,XX eur.



6. Starý otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že po smrti otca maloletého s ňou
pravidelne komunikoval, avšak matka maloletého dieťaťa postupne na jeho pokusy o kontakt prestala
reagovať. Poukázal na skutočnosť, že jeho vzťah k maloletému mohol byť iba na takej úrovni, ako
mu matka dovolila. Uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu si matka iniciatívne nechala vyhotoviť
psychologický posudok za nadhodnotenú sumu v Žiline, hoci spolu s maloletým žije v Bratislave.
Zdôraznil, že je starobným dôchodcom.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, a dospel k
záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

10. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, prítomnosť verejného záujmu
a jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu,
môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Súd je v týchto konaniach
súčasne povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). V mimosporových konaniach preto
platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na
ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú
spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo
na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu
vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v § 52 CMP je prelomené v dvoch
prípadoch a to jednak v ust. § 53 CMP, podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať v prípade, že
to ustanovuje zákon a jednak v ust. §  55 CMP, v zmysle ktorého náhradu trov konania možno priznať vo
všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

14.  Po preskúmaní danej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vyššie
uvedeným neriadil a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne aplikoval ust. § 55 CMP, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky. Pokiaľ súd prvej inštancie matke priznal nárok na náhradu
trov konania dôvodiac, že starý otec pristúpil k podaniu návrhu na úpravu styku s maloletým bez
predchádzajúceho pokusu o mimosúdnu dohodu s matkou, starého otca v rozpore s ustanoveniami
Civilného mimosporového poriadku o trovách konania sankcionoval za podanie nedôvodného návrhu
na začatie konania. Aplikácia ustanovenia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a
preto musí byť náležite odôvodnená. Odvolací súd zastáva názor, že náhrada trov konania by s ohľadom
na okolnosti daného prípadu spravodlivá nebola, keď z obsahu spisového materiálu nevyplýva žiadna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.



15.  Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky matky, tieto odvolací súd považuje za čiastočne dôvodné,
avšak nezakladajúce dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia v jej prospech. Odvolací súd sa
stotožňuje s námietkou matky týkajúcou sa nesprávneho použitia ust. § 151 ods. 2 OSP, t.j. ustanovenia
v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia už neplatného a neúčinného právneho predpisu súdom
prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné konanie vo veci starostlivosti o maloleté
deti sa riadi procesnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, pričom je potrebné dať do
pozornosti, že návrh na úpravu styku starého otca s maloletým dieťaťom bol podaný   dňa 10.11.2018,
t.j. za účinnosti CMP. V predmetnej veci nebol daný žiaden dôvod na použitie čl. 3 CMP, keďže Civilný
mimosporový poriadok v § 58 výslovne ustanovuje povinnosť súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania, ako aj o jej výške v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na uvedené  niet pochýb o
tom, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď namiesto rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania, ako aj o jej výške priamo na pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej,
v súlade s aktuálne platnou a účinnou právnou úpravou, zvolil na základe analógie, na ktorej použitie
v danom prípade neexistoval žiadny dôvod, postup podľa v danom čase neplatného a neúčinného
právneho predpisu. Pokiaľ súd prvej inštancie uvedený postup odôvodnil tým, že Civilný mimosporový
poriadok neupravuje následky nevyčíslenia trov konania účastníkmi, s týmto jeho argumentom odvolací
súd nemôže súhlasiť, keď Civilný mimosporový poriadok, ani Civilný sporový poriadok v žiadnom
ustanovení výslovne neukladajú účastníkom konania povinnosť predložiť súdu vyčíslenie trov, ktoré im v
priebehu konania vznikli, keďže špecifikáciu a výšku uplatňovaných trov, najmä tých, ktoré nevyplývajú
zo spisu, je potrebné predložiť z vlastnej iniciatívy pred vydaním uznesenia o výške náhrady trov
konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Ani nepredloženie vyčíslenia trov konania účastníkmi preto súdu
nebráni v rozhodnutí o výške náhrady trov konania vyplývajúcich z obsahu súdneho spisu. Matka
súdu prvej inštancie ďalej vytkla, že napriek prihliadnutiu na ňou predložený súkromný znalecký
posudok pri rozhodovaní vo veci samej, vo vzťahu k náhrade trov konania konštatoval neúčelnosť
nákladov vynaložených na zabezpečenie daného znaleckého posudku. Odvolací súd sa s uvedenom
odvolacou námietkou matky nestotožnil, a to s poukazom na tzv. vyhľadávaciu zásadu uplatňovanú
v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorej je súd povinný zistiť skutočný
stav veci a za týmto účelom vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci. Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie bol bez ohľadu na predloženie, resp. nepredloženie súkromného znaleckého posudku
matkou, povinný zabezpečiť si dôkazy potrebné na dostatočné zistenie skutočného stavu veci sám, a
to aj prípadným nariadením znaleckého dokazovania, nemožno považovať náklady vynaložené matkou
na vypracovanie predloženého súkromného znaleckého posudku za účelné. Napokon z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že by súkromný znalecký posudok predložený matkou
bol významným dôkazom v konaní, na základe ktorého súd rozhodol o návrhu.  K argumentom matky vo
vzťahu k nákladom na absolvovanie cesty za účelom jej účasti na výsluchu starého otca realizovaného
dožiadaným súdom, odvolací súd neprihliadal. Matka a jej právna zástupkyňa mali síce právo zúčastniť
sa výsluchu starého otca,  avšak v prípade neúčasti na výsluchu by boli zachované ich práva a so
zápisnicou o výsluchu by boli súdom prvej inštancie oboznámené.

16. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v
zmysle § 388 CSP zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

17. O trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach
upravených v Civilnom mimosporovom poriadku súd o trovách konania rozhoduje podľa § 52 CMP,
ak tento zákon neustanovuje inak, z dôvodu uplatnenej zásady, že žiadny z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo
verejnom záujme. Pokiaľ matka žiada priznať trovy odvolacieho konania dôvodiac zbytočnosťou daného
sporu a tým, že cieľ starého otca doposiaľ nie je zrejmý,  odvolací súd udáva, že podmienky ust. § 55
CMP jej argumentácia nespĺňa. V danom prípade bolo právom starého otca podať návrh na úpravu styku
s vnukom, ktorý návrh bol súd povinný vyhodnotiť a zaoberať sa ním, aj pokiaľ by neobsahoval všetky
náležitosti a správnu právnu formuláciu. Pokiaľ si matka zvolila právneho zástupcu na zastupovanie v
danom konaní musela si byť vedomá vzniknutých nákladov, pričom zároveň mala možnosť požiadať
o bezplatnú právnu pomoc. Aplikácia ustanovenia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného
pravidla, a preto musí byť náležite odôvodnená. Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na uvedené
skutočnosti a okolnosti daného prípadu, nejde o priznanie náhrady trov konania matke z dôvodu, že by
to  bolo spravodlivé.



18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).