Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/529/2014 z 16. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. marca 2015, sp. zn. 11CoP/529/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1513219852.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/529/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1513219852.1 | 2015-03-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48d46955-dd47-4974-bf04-cc44bd9c37b3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1513219852.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/529/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513219852
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513219852.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q.
P., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky - K. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. K., Č. X, a otca - B.
P., G.. XX.XX.XXXX, K. Ž. XXX, o návrhu otca o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.08.2014, č.k. 20P/166/2013-447, jednohlasne (pomerom hlasov
3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 21.08.2014, č.k. 20P/166/2013-447 zamietol návrh otca
na zníženie výživného, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že nie je dôvodný.
V konaní mal preukázanú zmenu pomerov na strane otca tým, že mu pribudla dňa 08.10.2012 ďalšia
vyživovacia povinnosť k dieťaťu, na výživu ktorého sa dobrovoľne zaviazal platiť výživné vo výške XXX
€ mesačne. Uvedenú sumu výživného však podľa názoru súdu je otec schopný platiť z príjmu, ktorý
sa mu zvýšil oproti roku 2011 o XXX € mesačne, ide o sumu, ktorá vykompenzuje výživné, ktoré sa
na maloletú G. zaviazal platiť. Naviac poukázal na to, že maloletá G. je vo veku 1 rok a 10 mesiacov
a jej potreby sú neporovnateľne nižšie ako potreby maloletej Q., ktorá je vo veku 14 rokov, plní si
povinnú školskú dochádzku, na úrovni reprezentácie SR sa venuje hokeju. Z uvedeného dôvodu návrh
otca znížiť výživné práve k tejto staršej dcére na sumu XX € mesačne, teda o XX € nižšej než na akú sa
dobrovoľne otec zaviazal platiť na dieťa o cca 12 rokov mladšie považoval za neúmerný. Pri rozhodovaní
na strane maloletej zohľadnil, že sa venuje finančnej náročnej športovej činnosti, v ktorej je úspešná,
dostala sa až do reprezentácie SR. Matka jej kupuje použitú výstroj, zvýšené náklady okrem výstroja
súvisia však i s účasťou maloletej na sústredeniach, turnajoch, zápasoch. Podľa názoru súdu obaja
rodičia sú povinní na týchto nákladoch sa podieľať podľa svojich schopností, možností, a to napriek
tomu, že matka zámer, že sa dieťa bude venovať hokeju nekonzultovala s otcom. Vzhľadom k tomu, že
maloletá je mimoriadne nadaná na hokej, uvedenú športovú aktivitu považoval za odôvodnenú potrebu
maloletej. Naviac dal otcovi do pozornosti, že uvedená skutočnosť bola konštatovaná a braná do úvahy
aj pri ostatnom konaní o výživnom na maloletú. Na argument otca, že je chorý a že mu opakovane
bola ponúknutá invalidita neprihliadal, keďže uvedené skutočnosti otec nepreukázal, naopak príslušní
ošetrujúci lekári otca potvrdili, že v súčasnom období je otec buď bez liečby, alebo užíva lieky s doplatkom
do cca X,XX €. Jeho náklady súvisiace so zdravotným stavom sa tak výrazne znížili. Takisto neprihliadol
na ďalší argument otca, že platí pôžičku, ktorú si zobral na rekonštrukciu podkrovia rodinného domu
jeho rodičov v ktorom býva, nakoľko ide o výdavok, ktorý nebolo nevyhnutné vynaložiť. V tejto súvislosti



poukázal na to, že už pri poslednej úprave výživného Okresný súd v Martine a Krajský súd v Žiline v
súvislosti s uvedeným argumentom otca vo svojich rozhodnutiach konštatovali, s čím sa stotožnil aj súd
prvého stupňa, že rekonštrukcia rodinného domu otcom - prerábka podkrovia a s tým spojená pôžička
nie je výdavkom, ktorý bolo nevyhnutné vynaložiť, pretože otec zhodnotil rodinný dom vo vlastníctve jeho
rodičov a nie nehnuteľnosť, ktorá by bola v jeho vlastníctve a tak uspokojil svoj bytovú potrebu. Podľa
názoru súdu otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé majetkové pomery, pretože si svoju vyživovaciu
povinnosť musí plniť ako svoju prvoradú povinnosť, a to hoc i na úkor zabezpečovania si vlastných
potrieb. Pri rozhodovaní rovnako zohľadniť aj fakt, že otec okrem výživného žiadnym iným spôsobom
potreby maloletej nezabezpečuje. K príjmu otca uviedol, že každý rodič je povinný vyvinúť maximálne
úsilie, aby si zabezpečil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť ako prvoradú
povinnosť mohol plniť. Podľa názoru súdu otec takúto snahu v konaní nepreukázal, preukázala ju naopak
matka, ktorá sa všemožne sama snaží zabezpečovať všetky potreby maloletej a pre jej talent jej chce
umožniť dosahovať vrcholové výsledky v I. Q. Z. I., keď je ochotná pracovať kdekoľvek a akokoľvek,
len aby si zabezpečila príjem. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3
Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd
prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne neobjektívne rozhodol, postupoval v
rozpore s ust. § 132 O.s.p., keď nehodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, na
skutočnosti, ktoré uviedol v písomných podaniach ako aj na pojednávaniach neprihliadol. Podľa jeho
názoru súd postupoval voči nemu zaujato, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy, najmä matka
nepreukázala list vlastníka prenajatého bytu, takisto súd neoprávnene skúmal majetkové pomery jeho
rodičov, nelustroval však rodičov matky, nevyžiadal si potvrdenie o príjmu z klubu, kde vykonáva matka
asistenta trénera, takisto potvrdenie sociálnej poisťovne o priebehu jednotlivých poistení matky. Pokiaľ
ide o dôvod podania návrhu na zníženie výživného, týmto bol vznik ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére
G.. Uvedomuje si, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, v rámci
možností si túto plní, deti však majú právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov, pričom životná
úroveň dcéry Q. vysoko prekračuje jeho životnú úroveň. Pracuje zodpovedne, a to aj na úkor svojho
zdravia, pomáhajú mu rodičia, ktorí sú starobní dôchodcovia s nízkym dôchodkom. Podľa jeho názoru
finančné možnosti matky sú oveľa vyššie ako jeho možnosti v Martine. Ak by aj pracovné možnosti boli,
jeho zdravotný stav mu to neumožňuje. Matka prekonala operáciu kolena ešte v roku 1999, poznala
svoj zdravotný stav, nie je preto zrejmé, prečo robí trénerku I.. Cestuje po celom svete, rovnako ako aj
maloletá. Matka aj teraz bola ochotná zaplatiť dcére pobyt na Y.. Matka skreslila aj výdavky maloletej,
uviedla, že platí dcére členské XXX €, I. A. však potvrdil, že príspevok na sezónu bol uhradený v sume
XXX €. Takisto je otázne, kde berie toľké finančné prostriedky na výstroj a drahé zahraničné turnaje, keď
je nezamestnaná a i iný príjem nepriznala. Ak cestuje do zahraničia na turnaje, je potrebné to považovať
za naturálny príjem.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletej, ktorí zhodne navrhli rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Matka k odvolaniu otca, v ktorom namietal jej príjem uviedla, že súdu predložila potvrdenie z klubu, že
žiadny príjem u nich nemá, rovnako uviedla, že čestne môže prehlásiť, že nemá ani žiadne iné príjmy,
ktoré by neboli doložené na pojednávaní. Uviedla, že otec vždy bude hľadať zámienku, len aby nemusel
platiť vyššie výživné, o maloletú sa začal zaujímať až po 10 rokoch, a to v čase, keď prvý krát podala
návrh na zvýšenie výživného.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného



ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust.
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska
súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu
ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods.
1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase
rozhodovania Okresného súdu Martin rozsudkom zo dňa 30.11.2011, č.k. 20P/53/2011-179, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18.04.2012, č.k. 6CoP/22/2012-220. Vychádzajúc z okolností
zistených vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa
je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v
rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletú.

Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu
otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvého stupňa v tomto smere vykonal rozsiahle
dokazovanie, zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových rodičov, tak aj odôvodnených
potrieb maloletej, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje
rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu keďže sa odvolací súd
s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom
rozsahu stotožnil, na toto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Odvolací súd naopak
sa nestotožnil s tvrdeniami otca uvedenými v jeho odvolaní o nedostatočnom zistení skutkového stavu
veci, či zaujatom postupe konajúceho sudcu a neobjektívnom rozhodnutí vo veci samej. K námietke
otca o nepredložení listu vlastníka prenajatého bytu a vierohodného dokladu o úhrade nájomného treba
uviesť, že v spise na nachádza zmluva o nájme bytu uzavretá medzi vlastníkom bytu na Č. X a matkou z
18.01.2013, predmetom ktorej je nájom dvojizbového bytu s dohodnutou sumou nájmu XXX € mesačne,
vrátane energií. Uvedená zmluva je dostatočným dôkazom, že matka s maloletou v predmetnom byte
býva, táto skutočnosť nakoniec vyplynula aj zo šetrenia kolízneho opatrovníka na uvedenej adrese dňa
20.05.2014, pričom kolízny opatrovník prešetril pomery v uvedenom byte, so zistením, že v byte býva
matka sama s maloletou. Pokiaľ ide o byt na Č. X Z. K., konkrétne prihlásenie matky k trvalému pobytu na
uvedenej adrese vlastnícky patriacemu priateľke matky, matka v konaní dôvod prihlásenia sa dostatočne
súdu objasnila. K námietke otca, že súd neoprávnene skúmal majetkové pomery jeho rodičov, nie
však rodičov matky treba uviesť, že súd prvého stupňa tieto osobitne u rodičov otca nezisťoval, údaje
o majetkových pomeroch rodičov otca poskytla sama matka otca, ktorá sa z vlastnej iniciatívy bez
predvolania súdu dostavila na pojednávanie dňa 15.08.2013 a tieto uviedla vo svojej výpovedi. Naviac
treba uviesť, že otec býva v rodinnom dome svojich rodičov, týmto prispieva na bývanie a platenie
nákladov spojených s užívaním bytu na rozdiel od rodičov matky, s ktorými matka nebýva. Pokiaľ ide
o otcom namietaný príjem matky z klubu, kde vykonáva funkciu asistenta trénera treba uviesť, že aj
túto skutočnosť súd prvého stupňa zisťoval a zaujal k nej stanovisko. Pokiaľ z vyjadrenia I. R. O. z
12.08.2014 zistil, že uvedený klub nemal a nemá s matkou uzavretý žiadny pracovný pomer, správne
uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní zohľadnil. Pokiaľ ide o potvrdenie sociálnej poisťovne o priebehu
zamestnaní matky namietané otcom v odvolaní, treba uviesť, že v spise sa nachádza na žiadosť súdu
odpoveď sociálnej poisťovne ( č.l. 98 ), v lustrovanom období, od 01.08.2011 od 05.06.2013 a ďalšia
odpoveď sociálnej poisťovne ( č.l. 244 ) o lustrovanom období od 01.08.201 do 28.03.2014, ktoré
potvrdenia dávajú dostatočný obraz o zamestnaní matky a súd prvého stupňa z nich správne vychádzal.
S poukazom na uvedené, odvolací súd námietky otca uvedené v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné.
S námietkou otca, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil vznik jeho ďalšej vyživovacej
povinnosti k maloletej G. sa taktiež odvolací súd nestotožnil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní na ňu
prihliadal, nepovažoval ju však za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného
na maloletú Q., pričom svoj právny záver podrobne odôvodnil v písomnom vyhotovení napadnutého
rozsudku. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že pokiaľ otec nežije s matkou



maloletej G. v spoločnej domácnosti a jeho starostlivosť o maloletú spočíva iba v platení výživného vo
výške XXX € mesačne a za situácie, ak súčasne došlo k zvýšeniu príjmu otca o cca XXX € mesačne,
ktorá skutočnosť vyplynula z potvrdenia o príjme otca, nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov,
ktorá by v súvislosti so vznikom jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej G. odôvodňovala zníženie
výživného na maloletú Q.. V súvislosti so vznikom vyživovacej povinnosti otca k maloletej G. odvolací
súd súčasne dodáva, že je právom každého mať dieťa, s týmto právom je zároveň spojená aj povinnosť
dieťa uživiť, nie však na úkor dieťaťa z predchádzajúceho vzťahu, ale zvýšením úsilia v zabezpečení
príjmu, z ktorého je otec schopný uživiť všetky svoje maloleté deti. V tomto smere odvolací súd poukazuje
aj na písomné vyjadrenie otca z 28.04.2014, v ktorom otec uviedol, že s priateľkou dieťa plánovali a
maloletá je zmyslom jeho života. Pokiaľ otec plánoval mať ďalšie dieťa, musel si byť vedomý svojej
zodpovednosti. Pokiaľ ide o maloletú G., odvolací súd ešte poukazuje na zápisnicu z pojednávania
na Okresnom súde Martin z 16.07.2014 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej G., zaslanej súdu prvého stupňa ( č.l. 417 ), z ktorej vyplynulo, a to z výpovede matky maloletej
G. M. L., že si kúpila auto a otcovi je ešte dlžná sumu X.XXX € na zaplatenie kúpnej ceny auta. V
rovnakej zápisnici z pojednávania otec uviedol, že maloletej G. platí poistenie XX € mesačne. Uvedené
odvolací súd dodáva vo vzťahu k otcom tvrdeným nepriaznivým finančným pomerom a porovnaniu
platieb vynakladaných otcom na maloletú G., dieťa vo veku 2 rokov ( XXX € výživné + XX € poistenie )
a nákladov, ktoré chce otec vynakladať na maloletú Q. - dieťa vo veku 15 rokov, domáhajúc sa zníženia
výživného na XX € mesačne. Pokiaľ ide o námietku otca o vysoko určenom výživnom vo výške XXX €
mesačne na maloletú Andreu, odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o zmene výživného nie
je oprávnený preskúmavať, či pôvodne určené výživné bolo alebo nebolo určené primerane, nakoľko by
išlo o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia, v konaní o zmene
výživného rozhoduje len o zmene pomerov porovnaním okolností dôležitých pre určovanie výživného
tak v čase pôvodného, ako aj súčasného rozhodnutia. K otcom namietaným príjmom rodičov odvolací
súd uvádza, že tieto sú v podstate porovnateľné, u matky odvolací súd na jej súčasnú nezamestnanosť
neprihliadal vzhľadom k tomu, že k skončeniu pracovného pomeru u jej posledného zamestnávateľa
Z. A. A..P..U.., kde matka pracovala od 04.09.2012 do 30.04.2014 došlo dohodou na žiadosť matky. K
zdravotnému stavu otca udáva, že tento podľa posledných vyjadrení ošetrujúcich lekárov je stabilný,
bez potreby liečby, resp. iba s minimálnou výškou finančných doplatkov, taktiež poukazuje na to, že
problémy s pohybovým aparátom má aj matka maloletej. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj
pomery na strane maloletej Andrei od posledného rozhodnutia o výživnom konštatovaním nárastu jej
potrieb za obdobie 3 a pol roka, ktoré uplynuli od posledného rozhodnutia o výživnom, so zohľadnením
zvýšených výdavkov najmä v súvislosti s jej športovou činnosťou, ku ktorej stanovisko zaujal už Okresný
súd Martin a Krajský súd Žilina v predchádzajúcich rozhodnutiach. K športovej činnosti maloletej odvolací
súd dodáva, že podľa dosiahnutých výsledkov ide o nádejný talent ( členka reprezentácie SR v ľadovom
hokeji ) a vzhľadom na jej doterajšie výsledky je predpoklad, že aj jej ďalšie smerovanie v štúdiu bude
zamerané na športovú činnosť, z ktorého dôvodu športovú činnosť maloletej nemožno chápať len ako
bežnú záujmovú aktivitu, ale ako odôvodnenú potrebu, viažúcu sa na ďalšie štúdium a budúce uplatnenie
v živote maloletej.

S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorá by
odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletú, z ktorého
dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.