Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/310/2018 z 10. 4. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. apríla 2019, sp. zn. 2Co/310/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7216206443.1
Krajský súd Košice | 2Co/310/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7216206443.1 | 2019-04-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa142759-d95d-4769-80a6-d1589ccfb276
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7216206443.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/310/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216206443
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216206443.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Z. S., narodeného XX.XX.XXXX,
bývajúceho v H., Š. XXX/X, adresa pre doručovanie Košice, Železiarenská 12, zastúpeného JUDr.
Jarmilou Machovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej Z.. E. H., J.
XX.XX.XXXX, advokátke so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, za účasti intervenienta na strane žalovanej :
Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO : 31 383 408, zastúpenej JUDr.
Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, o zaplatenie 24.559,17 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 11C/87/2016-134 zo dňa
23.5.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

P r i z n á v a   žalovanej a intervenientovi proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobcu, ktorou sa
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 24.559,17 € a náhrady všetkých trov konania titulom náhrady
škody.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.1.2013 žalovaná ako advokátka prevzala jeho právne
zastúpenie v spore proti Slovenskej republike vo veci náhrady škody vo výške 26.200,88 €. Žalovaná dňa
6.2.2013 podala na Ministerstve spravodlivosti SR návrh na predbežné prerokovanie nároku o náhradu
škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých predpisov, pričom tento nárok bol prerokovaný a dňa 14.8.2013 bolo žalobcovi
ako aj jeho právnej zástupkyni oznámené, že návrhu sa nevyhovuje. Následne žalovaná podala ako
advokátka žalobcu dňa 9.9.2013 proti Slovenskej republike žalobu o náhradu škody a spor sa viedol
pod sp. zn. 37C/402/2013 na Okresnom súde Košice I. Žalovaná Slovenská republiky sa v priebehu
konania k žalobe vyjadrila, vniesla námietku premlčania a z toho dôvodu dňa 14.1.2014 zobrala právna
zástupkyňa  žalobcu žalobu späť, v dôsledku čoho Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 20.1.2014
konanie zastavil. Vzhľadom k týmto okolnostiam zaslal žalovanej žalobca dňa 25.8.2014 pokus o zmier
a požadoval od nej náhradu škody vo výške 26.200,88 € mimosúdnou cestou, pričom poukázal na ust.
§ 18 ods. 2,5, zák. č. 583/2003 Z.z.. o advokácii. Žalovaná podľa jej vyjadrenia 23.09.2014 zaslala
poisťovni Wüstenrot, a.s. oznámenie o vzniku škodovej udalosti a uplatnila si poistné plnenie. Škodovú
udalosť poisťovňa viedla pod č. 1509.7176/010-6 a dňa 23.10.2015 poslal oznámenie o poistnom plnení
k poistnej udalosti zo dňa 09.02.2013, pričom v zmysle tohto oznámenia v októbri vyplatila žalobcovi
sumu 1.641,71 €. Vzhľadom k tomu, že žalobca  v spore Slovenskej republike požadoval sumu 26.200,88



€, konaním žalovanej mu vznikla škoda 24.559,17 €.V priebehu sporu v zmysle § 86 CSP vstúpil do sporu
na strane žalovanej intervenient, a to spoločnosť Wüstenrot poisťovňa, a.s. z dôvodu jeho právneho
záujmu na výsledku sporu, pretože žalovaná bola v čase vzniku poistnej udalosti poistená v prípade
zodpovednosti za škodu pri výkone povolenia, a to činnosti advokáta.

3. Žalovaná  neuznala nárok žalobcu, pretože podľa jej názoru postupovala podľa § 18 ods. 2 a 5 zákona
č. 583/2003 o advokácii so všetkou odbornou starostlivosťou. Po prevzatí zastupovania dňa 10.1.2013
bez zbytočného meškania po preštudovaní veci uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov, a to
návrhom na predbežné prerokovanie nároku podanom na Ministerstve spravodlivosti SR dňa 6.2.2013.
Ministerstvo spravodlivosti nárok prerokovalo 14.8.2013 s oznámením, že návrhu sa nevyhovuje, a preto
dňa 9.9.2013 bola podaná žaloba o náhradu škody proti Slovenskej republike v zmysle citovaného
zákona. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vo vedenom spore na Okresnom súde Košice I vzniesol námietku
premlčania bolo potrebné zobrať návrh na náhradu škody späť, čo aj urobila po prerokovaní a dohode s
klientom. Dôvodila, že žalobca ju požiadal o poskytnutie právnych služieb dňa 10.1.2013, to znamená 16
dní pred márnym uplynutím premlčacej lehoty v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a vzhľadom
na oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 7.8.2013 nebolo zrejmé, či nárok
žalobcu vôbec bude úspešný, navrhovala teda žalobu ako celok zamietnuť.

4. Zástupca intervenienta vzniesol námietku premlčania, keďže žalobca žalobu podal na súde dňa
8.3.2016, konanie č. 37C/402/2013, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Košice I bolo uznesením
zastavené, o tomto uznesení žalobca vedel, čo potvrdil svojou svedeckou výpoveďou. Späťvzatie
žaloby bolo podané 14.1.2014, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.2.2014, to znamená, že uplynula
dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho  zákonníka. S tvrdením, že došlo k premlčaniu
nároku, žalobca nesúhlasil. O skutočnosti, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení
konania, sa údajne dozvedel niekedy v máji alebo júni 2014.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov,
ale aj podľa § 420 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel
k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť.

6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany intervenienta vystupujúceho na strane
žalovanej venoval sa súd prvej inštancie posúdeniu, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Dôvodil, že
dňa 14.1.2014 právna zástupkyňa žalobcu písomne oznámila súdu, že berie žalobu o náhradu škody
proti Slovenskej republike v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť a Okresný súd Košice I
jej uznesením zo dňa 20.1.2014 vyhovel, konanie zastavil a žalovanej Slovenskej republike nepriznal
náhradu trov konania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.2.2014 a právnej zástupkyni
žalobcu bolo uznesenie doručené 24.1.2014. Žalobca na pojednávaní dňa 14.2.2018 potvrdil, že
žalovaná ho informovala o postupe pri podávaní žaloby a tiež uviedol, že vyjadrenie Ministerstva
spravodlivosti SR, že jeho nárok, ktorý si v konaní uplatňoval je premlčaný sa dozvedel sám, lebo
vyjadrenie bolo doručené priamo jemu. Zároveň tiež uviedol, že právna zástupkyňa - žalovaná mu
oznámila uznesenie o zastavení konania, pričom výslovne uviedol, že vedel o tom, že konanie je
zastavené. Právna zástupkyňa žalobcu pritom nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktoré preukazovali, že
žalobca sa dozvedel o zastavení konania až v mesiacoch máj a jún 2014.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že k vzniku škody došlo
oneskoreným podaním žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37C/402/2013 z
dôvodu, že žalobcov nárok bol v tomto konaní premlčaný.

8. O tejto skutočnosti sa prvýkrát žalobca dozvedel, ako sám uvádza, z vyjadrenia žalovanej Slovenskej
republiky, ktoré mu bolo doručené osobne. Najneskôr sa však mohol dozvedieť pri prerokovaní návrhu
na späťvzatie žaloby prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, resp. právoplatnosťou samotného
uznesenia o zastavení konania, ktorá nastala 20.1.2014. Žalobca teda mal vedomosť, že ním
uplatňovaný nárok v tomto spore je premlčaný. Z toho dôvodu pristúpil k späťvzatiu svojej žaloby a
došlo k zastaveniu pôdneho konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že najneskôr právoplatnosťou
uznesenia o zastavení konania mal vedomosť žalobca o tom, že mu vznikla škoda, poznal jej rozsah



a zároveň vedel aj kto túto škodu spôsobil. Subjektívna premlčacia lehota uplynula žalobcovi dňa
20.1.2016 a keďže žalobu na súde podal až 8.3.2016, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby v zmysle
§ 106 Občianskeho zákonníka a preto bola jeho žaloba zamietnutá.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP a vzhľadom
k tomu, že žalovaná bola v konaní plne úspešná a na jej strane vystupoval aj intervenient, ktorý bol v
konaní činný, priznal súd náhradu trov konania tak žalovanej, ako aj intervenientovi na strane žalovanej
ako úspešnej strane sporu v plnom rozsahu proti žalobcovi.

10. V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie ustálil začiatok uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej
doby celkom nesprávne, pretože žalovaná síce uviedla, že by bolo potrebné zobrať žalobu vedenú na
Okresnom súde Košice I č.k. 37C/402/2013 späť, avšak o tom, či tak urobila nevedel, pretože v tom
čase išiel do zahraničia, o veci sa neinformoval a so žalovanou v kontakte nebol. Nedozvedel sa ani že
dňa 20.1.2014 bolo vydané uznesenie o zastavení konania, ktorého právoplatnosť nastala až neskôr,
t.j. 12.2.2014. O tom, že konanie bolo zastavené sa dozvedel až v máji a júni 2014 od žalovanej po jeho
návrate do miesta bydliska. Poukázal na ustálenú judikatúru R 9/1986, R 38/1975 v zmysle ktorej treba
vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej
vedomosti o tejto škode. O tom, že konanie bolo zastavené sa dozvedel najskôr v mesiaci máj a jún
2014, keďže uznesenie o zastavení konania 37C/402/2013 zo dňa 20.1.2014 mu nebolo doručované,
ale prebrala ho žalovaná ako jeho advokátka. Až telefonicky niekedy v máji alebo júni 2014 ho o tom
oboznámila a následne 25.8.2014 zaslal žalovanej pokus o zmier. Žalovaná následne postúpila jeho
požiadavku svojej poisťovni Wüstenrot, poisťovni a.s. a na tomto základe intervenient aj vyplatil poistné
plnenie vo výške 1.641,71 €. Z toho jednoznačne vyplýva, že sa o celej škode dozvedel až v októbri
2015 a od tej doby mu začala plynúť 2-ročná  subjektívna premlčacia doba. Ďalej k odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. e/ uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcej skutočnosti a to dôkazy, aby bolo možné rozhodnúť kedy vlastne začala plynúť
subjektívna premlčacia doba. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaná sa písomne k odvolaniu vyjadrila stručne tak, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za správne a žiada ho potvrdiť.

12. Intervenient v spore na strane žalovanej taktiež podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči
žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu podaného odvolania je nutné podľa
neho konštatovať, že žalobca opakovane uvádza bez podloženia akýchkoľvek dôkazov konštatovanie,
s ktorým sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal. Argumentácia žalobcu
ohľadne začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je v rozpore s jeho samotnou výpoveďou na
pojednávaní a nie je preukázaná právne relevantnými dôkazmi. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej
inštancie riadne vypočutý a bolo na ňom, aby uviedol skutočnosti, ktorými by obhájil svoju argumentáciu
a preto intervenient naďalej zotrváva na vznesenej námietke premlčania a na svojom tvrdení, že súd
prvej inštancie ju správne právne posúdil.

13. K vyjadreniu žalovanej a intervenienta zaslal žalobca písomné stanovisko s tým, že v celom rozsahu
trvá na odvolaní a dôvodoch, ktoré sú v ňom uvedené.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel  k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. apríla 2019, pričom  verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust.  § 219
ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

15. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.  f/, h/ CSP. Podstata  odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli



preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.  Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii  práva  ide vtedy, ak
súd použil  právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre svoje
rozhodnutie, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného
stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa  § 220 ods. 2 CSP.

17. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého  rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s
zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas.

21. Na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania Civilný sporový poriadok zdôrazňuje princíp
kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku
a pre prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu.
Porušenie povinnosti tvrdenia je prejavom procesnej aktivity strany sporu, ktorou sa spája sankcia
buď vo forme nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia
skutkového tvrdenia protistrany. Žalobca bol v spore riadne vypočutý v prítomnosti advokáta a mal
možnosť v plnom rozsahu uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany. Z § 366 CSP vyplýva, že
zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana
sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale
neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací
súd. Na pojednávaní dňa 23.5.2018 bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu, nemala žiadnych ďalších
návrhov na doplnenie dokazovania a v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by jej
bránili uplatniť prostriedky procesnej obrany a napokon, ani v odvolaní žiadne dôkazy na tieto tvrdenia
ohľadne vedomosti žalobcu o škode až v máji alebo júni nepredložila.

22. Správnosť posúdenia začiatku plynutia premlčacej lehoty súdom prvej inštancie odvolací súd len
dopĺňa o rozhodnutie NS ČR 25 Cdo 2232/2004, ktoré možno analogicky použiť a podľa ktorého škoda



spôsobená zastúpenému tým, že jeho advokát podal žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného
pomeru po uplynutí lehoty uvedenej v § 64 Zákonníka práce, vznikla dňom právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým bola žaloba zamietnutá. Plynutie subjektívnej lehoty podľa ustálenej judikatúry začína, keď sa
poškodený dozvie o škode, čo nastáva vtedy, keď preukázateľne zistí skutkové okolnosti, z ktorých
možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť
v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobe
škodcu sa viaže k okamihu, keď poškodený dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok,
ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná.

23. Súd prvej inštancie sa riadil uvedenými zákonnými ustanoveniami a výkladovými pravidlami pri
posúdení všetkých okolností, relevantných  pre záver, že nárok žalobcu je premlčaný. Odvolací súd
len dodáva, že nie je potrebné, aby poškodený vedel presne výšku škody, postačuje, ak nadobudol
vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Žalobca si teda mohol najneskôr po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania uplatniť svoj nárok a nič na tom nemení ani skutočnosť,
že časť jeho nároku bola plnená následne poisťovňou, v ktorej bola žalovaná pre takýto prípad poistená.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP  v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto má úspešná žalovaná ako
aj aktívny intervenient na jej strane vystupujúci  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).