{"guid": "11b775ef-ddc8-4f1c-95f4-1f564f566d44:72fe8770-f3c5-43e0-b6f2-39aca0bef521", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3815218054.1", "spisova_znacka": "8Cob/75/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/75/2016 z 9. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. mája 2017, sp. zn. 8Cob/75/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3815218054.1", "identifikacne_cislo": "3815218054", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2017-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72fe8770-f3c5-43e0-b6f2-39aca0bef521", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815218054.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3815218054.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3815218054.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/75/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218054
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815218054.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu: T.. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A. I. XXX/X, proti žalovanému:
STROJSTAV, spol. s r.o., IČO: 31 573 258, so sídlom Prievidza, Lipová 13, právne zastúpenému B.. B.
C., advokátom, so sídlom v O.,
M. M. č. I. XXX/XXA, v spore o zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č. k. 14Cb/47/2015-75 zo dňa 1. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  p o t v r d z u j e  rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba vo
zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku III., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému
trovy právneho zastúpenia vo výške 71,91 Eur.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o nároku žalobcu na zaplatenie 2.000 Eur
s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 800 Eur. spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 11.11.2015 do zaplatenia z uvedenej sumy a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo
výške 71,91 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
žalobca a žalovaný uzatvorili ústnou formou zmluvu na základe písomnej objednávky žalovaného číslo
099/2015 zo dňa 25.09.2015, ktorej predmetom boli: upratovacie služby na stavbe V.. etapa, O. XX,
G. v nasledovnom rozsahu: strhnutie ochranných fólií okien, umytie okien, vysatie prachu v okenných
rámoch, umytie podláh spoločných priestorov, vysatie (zametanie) podláh
v bytoch, umytie balkónov, umytie výťahov, umytie dverí“, v množstve 3 bytové domy, za cenu 1.400 Eur,
termín dodania 40 týždeň - 16.10.2015. Žalobca si priestory, ktoré mali byť upratané, pred uzavretím
zmluvy prezrel a písomnú objednávku žalovaného prijal bez výhrad. Zmluva bola teda uzavretá tým
spôsobom, že žalobca akceptoval písomnú objednávku žalovaného. Upratovacie práce podľa dohnutej
zmluvy začali pracovníci žalobcu vykonávať po príslušnom bezpečnostnom školení dňa 01.10.2015.
Počas prvých dvoch dní žalovaný prostredníctvom svojho pracovníka pána C. uviedol, že požaduje
odstránenie lepidla
z okien a rámov, odstránenie farby z plechov a koncoviek plechov. Dňa 07.10.2015  boli
v prvom (oranžovom) bytovom dome vyčistené všetky okná, dňa 10.10.2015 boli v tejto budove urobené
podľa žalobcu všetky práce, okrem prízemia, ktoré bolo zapratané materiálom. Dňa 12.10.2015 žalovaný
odporúčal žalobcovi, aby jeho pracovníci zostali doma, keďže nemôžu pokračovať. Dňa 14.10.2015
požiadal žalobca e-mailom žalovaného



o oznámenie dátumu pokračovania v prácach aj o zmenu termínu dokončenia objednávky, zároveň
uviedol, že na ukončenie prác potrebuje cca 5 dní. Žalovaný dňa 16.10.2015 telefonicky oznámil
žalobcovi, že môže pokračovať v práci od 19.10.2015. Žalobca teda od 19.10.2015 v upratovacích
prácach pokračoval a dňa 23.10.2015 práce vykonávať prestal. Dňa 26.10.2015 vystavil žalobca
žalovanému faktúru na sumu 2.000 Eur. Táto suma pozostávala zo sumy 1.400 Eur za upratovacie práce
a 600 EUR za „naviac práce“: odstránenie lepu z rámov okien a z okien, začistenie rámov, začistenie
parapetných dosiek
a koncoviek parapetných dosiek. Dňa 29.10.2015 vyzval žalovaný e-mailom žalobcu na dokončenie
prác najneskôr do 31.10.2015 a ich protokolárne odovzdanie. Žalobca na reklamáciu odpovedal mailom,
v ktorom uviedol, že mu žalovaný nevytvoril dostatočný priestor, na to aby boli práce zrealizované v
dohodnutom termíne, nereagoval na žiadosti
o upresnenie termínov ukončenia prác, počas vykonávania prác neboli k týmto prácam vznesené
výhrady a okrem toho žalobca už ukončil pracovné zmluvy  odhlásil zamestnancov z poisťovní. Dňa
31.10.2015 si žalovaný objednal vykonanie upratovacích prác u iných dodávateľov a dňa 06.11.2015
zaslal žalovaný žalobcovi list s názvom: „Reakcia“,
v ktorom neuznal, že boli vykonané naviac práce, keďže na novostavbe sa predpokladá viac prác pri
čistení. Nenamietal, že termín dodania diela bol predĺžený a akceptoval, že termín dodania diela nebolo
možné zo strany žalobcu dodržať. Neakceptoval však rozsah vykonaného diela. lebo nedošlo vôbec k
umytiu balkónov, výťahov a dverí, práce na oknách
a podlahách boli dokončené len sčasti, pokiaľ ide o okná v bytových domoch číslo 17, 19
a 20, tieto boli ukončené v rozsahu 90 %, umytie podláh v bytových domoch v rozsahu 30 %, kočikáreň
a elektromerňa v bytovom dome 20 nebola vôbec dokončená a takisto v bytovom dome 19 a 20 bolo
povysávané na úrovni 30 %. Žalovaný ďalej uviedol, že zo sumy fakturovanej žalobcom je mu ochotný
zaplatiť sumu 800 Eur, nakoľko mal náklady
s dokončením upratovacích prác, ktoré realizoval prostredníctvom dvoch iných dodávateľov. Títo
vykonali upratovacie práce, ktoré bolo ešte potrebné v bytových domoch urobiť, za čo im zaplatil celkom
cenu 992 Eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k názoru, že
medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva v zmysle ust. § 269 ods.
2 Obch. zák., ktorá nemusela mať písomnú formu a k jej uzatvoreniu došlo akceptáciou písomnej
objednávky žalovaného žalobcom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca akceptoval pri uzatváraní
zmluvy objednávku žalovaného bez výhrad a z nej nepochybne vyplýva, že išlo o objednanie prác
spočívajúcich
v uprataní troch bytových domov, pričom obdobie od 40 týždňa 2015 do 16.10.2015 bolo označené
ako „termín dodania“ prác. Išlo teda o určenie času, v priebehu ktorého mali byť práce ukončené a
odovzdané, a nie o obdobie, počas ktorého mali byť upratovacie práce len vykonávané bez určenia
konkrétneho cieľa. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozsah prác bol vymedzený na 16 dní, podľa názoru
prvoinštančného súdu označenie „40. týždeň“ nebolo dostatočne určité na označenie začiatku lehoty
počítanej podľa dní, preto sa nestotožnil
s názorom žalobcu, že jeho povinnosťou na základe zmluvy bolo len vykonávať upratovacie práce 16 dní.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmet záväzkov oboch zmluvných strán bol v čase uzatvorenia
zmluvy dostatočne určený, a to rozsahom a druhom prác uvedenými
v objednávke, termínom dodania týchto prác a cenu, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Ďalej uviedol, že v
priebehu realizácie zmluvných povinností došlo k zmene zmluvy, lebo pokiaľ
v pôvodne uzatvorenej zmluve bolo dohodnuté „umytie“ okien, hoci si žalobca tento pojem pri uzavretí
zmluvy vykladal tak, že má okná umyť len vodou a saponátom, potom, čo žalovaný vzniesol požiadavku,
že okná je potrebné vyčistiť aj od lepidla a omietky, žalobca tým, že túto požiadavku žalovaného
akceptoval a začal čistiť okná aj v tomto rozsahu, akceptoval v tomto rozsahu zmenu zmluvy. Bolo teda
jeho povinnosťou okná týmto spôsobom čistiť, čo napokon aj robil. Zmluvné strany však nedojednali
v súvislosti s touto zmenou zmluvy aj zmenu ceny objednaných prác. Z dokazovania vyplynulo, že
žalobca túto požiadavku ani nevzniesol a ani potom, čo bol povinný vykonávať práce, ktoré boli podľa
jeho názoru nad rámec pôvodne uzavretej zmluvy, sa zvýšenia ceny nedomáhal. Keďže zmena ceny
upratovacích prác nebola zmluvnými stranami dohodnutá, nebol žalobca oprávnený účtovať za práce
vyššiu cenu.  Posledný deň, kedy mali byť upratovacie práce žalovanému dodané, bol dohodnutý na
16.10.2015. Žalovaný však neposkytol dostatočnú súčinnosť na to, aby mohol žalobca práce dokončiť,
keďže do 16.10.2015 neboli sprístupnené všetky priestory, ktoré mal podľa zmluvy upratať. Žalobca teda
musel práce ešte dňa 12.10.2015 prerušiť. Dňa 14.10.2015 potom žiadal žalobca mailom žalovaného
o oznámeni



e dátumu pokračovania v prácach aj o zmenu termínu dokončenia objednávky a zároveň uviedol,
že na ukončenie prác potrebuje ešte približne 5 dní. Žalovaný dňa 16.10.2015 telefonicky oznámil
žalobcovi, že môže pokračovať v práci od 19.10.2015. Týmito vzájomne si korešpondujúcimi úkonmi
teda podľa názoru súdu zmluvné strany uskutočnili zmenu zmluvy v tom zmysle, že termín odovzdania
prác posunuli na 23.10.2015, t.j. ešte spomínaných 5 dní, ktoré mali práce trvať. Žalobca napokon
výkon prác dňa 23.10.2015 ukončil. Žalovaný dňa 29.10.2015 prostredníctvom mailu adresovaného
reklamoval nedokončené práce a vyzval žalobcu, aby 30.10.2015 nastúpil a do 31.10.2015 upratovacie
práce dokončil, inak budú práce objednané u iného dodávateľa. Zároveň mu dňa 06.11.2015 zaslal list
ako reakciu na faktúru vystavenú žalobcom. Súd prvej inštancie tieto úkony žalovaného vyhodnotil ako
vytknutie vád dodaného plnenia žalovaného a špecifikáciu týchto vád, ktoré boli vymedzené tak, že
žalovaný skonštatoval, v akom rozsahu práce ešte neboli vykonané, resp. do akej miery boli dokončené.
Žalobca na pojednávaní takto vymedzený rozsah neukončených prác nerozporoval, existencia vád a ich
rozsah teda podľa názoru súdu nebola medzi účastníkmi sporná. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že
odplatné plnenie (upratovacie práce) poskytnuté na základe zmluvy žalobcom malo vady, ktoré žalobca
neodstránil ani napriek tomu, že ho na to žalovaný vyzval. Žalovaný teda odstránil tieto vady na vlastné
náklady, prostredníctvom dvoch iných dodávateľov. Títo vykonali upratovacie práce, ktoré bolo ešte
potrebné v bytových domoch urobiť. Ich špecifikácia je zrejmá
z listinných dôkazov predložených žalovaným a je z nej zrejmé, že ide o práce, ktoré mal pôvodne
vykonať žalobca (umytie okien a dverí a vysávanie bytov). Žalovaný za tieto upratovacie práce uhradil
cenu 992 Eur. Žalovaný uviedol, že je žalobcovi ochotný zaplatiť 800 Eur. K tejto sume dospel tak, že
z ceny dohodnutej so žalobcom dopočítal časť nákladov vynaložených na práce, ktoré realizovali dvaja
dodávatelia. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca by mal pri riadom vykonaní objednaných upratovacích
prác nárok na dohodnutú cenu 1.400 Eur, lebo nebolo preukázané, že by bola účastníkmi dohodnutá
iná, vyššia cena objednaných prác. Ďalej konštatoval, že práce dodané žalobcom mali vady, čo nebolo
medzi účastníkmi sporné, a žalobca za tieto vady zodpovedá a keďže ich neodstránil ani
v dodatočnej lehote, žalovaný dôvodne požadoval z dohodnutej ceny odpočítať náklady
v rozsahu 600 Eur z celkových nákladov 992 Eur, ktoré mu vznikli súvislosti s odstránením týchto vád.
Preto uložil žalovanému povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 800 Eur
s úrokom z omeškania v zákonnej sadzbe 8,05 % ročne zo sumy 800 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením
§ 142 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania a žalovanému, ktorého pomerný
úspech v konaní predstavoval 20 % (úspech 60 % mal žalovaný, úspech 40 % mal žalobca, rozdiel teda
predstavuje 20 %), priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 71,91 Eur (20 % zo sumy 359,53
Eur predstavujúcej odmenu advokáta za poskytnuté právne služby).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, a to v časti výroku, ktorým bola jeho žalobca vo zvyšku
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o jeho
nároku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že termín začatia upratovacích
služieb a tým aj dĺžka doby upratovacích služieb boli stanovené, lebo žalovaný presne na deň počas
40. týždňa určil nástup na ich výkon. Nie je preto správny názor prvoinštančného súdu o nedostatočne
určenej lehote začatia upratovacích služieb, a ani o nevymedzení ich výkonu po dobu trvania 16 dní.
Žalobca poukázal na stav rozpracovanosti stavieb, v ktorých mali byť upratovacie služby vykonané a
uviedol, že nakoľko v jednotlivých budovách ešte prebiehali rôzne dokončovacie stavebné a maliarske
práce a v niektorých priestoroch nebol celkom vyprataný stavebný materiál, nebolo možné upratovacie
služby z jeho strany realizovať plynule, ale musel ich prerušiť. Okrem toho, v niektorých priestoroch
po vykonaní upratovacích služieb ešte následne boli realizované určité stavebné úpravy a maliarske
práce, takže už uprataný priestor sa opätovne znečistil. Je z toho zrejmé, že žalovaný nemal riadne
premyslený plán jednotlivých činností a z toho dôvodu nedošlo k ich koordinácii. Ak by mal žalovaný
všetko riadne premyslené, mohol nechať dokončiť maliarske práce a práce ostatných profesií a jemu
mal umožniť v upratovacích službách pokračovať od 26.10.2015, v takom prípade by bol práce ukončil
presne 31.10.2015, teda v termíne, ktorý mu navrhol žalovaný pred oznámením vád, ale už po uplynutí
16-ich dní dodávky prác. Ak by s ním žalovaný riadne spolupracoval, hospodársky účel zmluvy by
sa bol naplnil. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil jeho snahu vec riešiť v čase, keď sa dala, ale
žalovaný jeho snahu maril. Ďalej súd prvej inštancie pochybil, keď dospel k záveru, že v danom prípade
odplatné plnenie spočívalo v upratovacích prácach, a že tieto vykazovali vady. Zdôraznil, že v skutočnosti
odplatným plnením boli upratovacie služby, a nie upratovacie práce. Poskytnuté upratovacie služby sa
preberali každý deň, a aj keď sa tak nedialo v písomnej forme, lebo to v zmluve nebolo dohodnuté, z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že k prevzatiu poskytnutých služieb dochádzalo prostredníctvom



stavbyvedúceho, pričom žalovaný potvrdil, že dodané upratovacie služby boli na požadovanej úrovni, a
že vytknuté nedostatky boli bezodkladne odstránené. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že počas
dodávky upratovacích služieb vykonával žalovaný stavebné a iné činnosti, čo potom spôsobilo, že našiel
vady. Za tieto vady však zodpovedá sám žalovaný, lebo si ich spôsobil svojou činnosťou. Súd prvej
inštancie sa nezaoberal ani tým, či, ako a kedy mali vady vzniknúť a či ich žalovaný včas vytkol, teda, či
ich vytkol bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. K vytknutiu došlo do šiestich
mesiacov, ale vzhľadom na povahu predmetu zmluvy a činnosti oboch zmluvných strán ako aj vzhľadom
na činnosti ďalších strán, ktoré vstupovali do procesu v čase realizácie dodávky upratovacích služieb,
čim ovplyvnili kvalitu dokončovacích prác, je uplatnenie vád úplne bezpredmetné. Pokiaľ ide o rozsah
upratovacích služieb, súd prvej inštancie správne ustálil, že došlo k zmene rozsahu a to dodávaním
nielen umývania, ale aj čistenia. Naviac práce boli riadne dodané, a aj napriek tomu, že nedošlo k dohode
o zmeny ceny dohodnutej v zmluve, je bežné, že naviac vykonané práce sa fakturujú. Žalovaný tým, že
prijal naviac vykonané práce a odmietol za ne zaplatiť fakturovanú cenu, získal bezdôvodné obohatenie,
ktoré je povinný vydať poskytnutím peňažnej náhrady. Ak za tejto dôkaznej situácie, keď bolo preukázané
splnenie podmienok na zaplatenie fakturovanej sumy vo výške 2.000 Eur s príslušenstvom, súd prvej
inštancie žalobcu v časti prevyšujúcej 800 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 11.11.2015
do zaplatenia zamietol, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne
správny, nič iné k odvolacím dôvodom neuviedol.

4. Dňom 1. júla 2016  vstúpil do  účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP  právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.  Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti a konania
mu predchádzajúceho v intenciách ust. § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné,
a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci
nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

8. Žalobca založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že na základe zmluvy uzatvorenej medzi ním a
žalovaným v zmysle objednávky č. 099/2015 zo dňa 25.09.2015 mal žalovanému poskytnúť upratovacie
služby, a nie upratovacie práce, pričom upratovacie služby mal vykonávať po dobu 16 dní odo dňa
začatia ich výkonu. Ďalej tvrdil, že má nárok aj na zaplatenie ceny za naviac práce vo výške 600 Eur, lebo
žalovanému upratovacie služby poskytol v širšom rozsahu ako bolo v objednávke, nakoľko okná budov
nielen umýval, ale ich aj čistil. Všetky práce vykonal riadne v priestoroch, ktoré mu žalovaný sprístupnil,
a pokiaľ následne žalovaný v niektorých už uprataných a vyčistených priestoroch opätovne realizoval
maliarske práce alebo nejaké stavebné úpravy a opravy, po ktorých došlo k ich znečisteniu alebo mu
časť priestorov nesprístupnil, za tieto nedostatky on nemôže niesť zodpovednosť.

9. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní nestotožnil. Z písomnej objednávky č.
099/2015 zo dňa 25.09.2015, ktorá bola podkladom pre uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, vyplýva, že predmetom objednávky upratovacích služieb bol ich výkon v rozsahu: strhnutie
ochranných fólií okien, umytie okien, vysatie prachu v okenných rámoch, umytie podláh spoločných
priestorov, vysatie (zametenie) podláh v bytoch, umytie balkónov, umytie výťahov, umytie dverí, a to v
troch bytových domoch za dohodnutú cenu 1.400 Eur s termínom dodania: 40. týždeň - 16.10.2015,



s termínom nástupu v priebehu 40. týždňa. Pokiaľ súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom
predmetnej objednávky, ktorú žalobca akceptoval bez výhrad, dospel k záveru, že rozsah zmluvného
plnenia bol vymedzený určitým konkrétnym výsledkom, čiže vykonaním činnosti v rozsahu uvedenom
v predmete písomnej objednávky, a nie časovým úsekom výkonu upratovacích služieb, ako to tvrdil
žalobca, jeho záver je správny a má podklad vo vykonanom dokazovaní. Tvrdenie žalobcu, že rozsah
upratovacích služieb bol vymedzený na 16 dní, teda že ich výkon bol časovo ohraničený, je v rozpore s
obsahom objednávky, lebo v nej bol špecifikovaný rozsah služieb, ktoré sa mali poskytnúť za dohodnutú
cenu.

10. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá ani tvrdenie žalobcu o povinnosti žalovaného zaplatiť
mu sumu 600 Eur za naviac vykonané práce spočívajúce v očistení okien. Predmetom objednávky
bolo umytie okien, čo podľa názoru odvolacieho súdu možno vykladať tak, že výsledkom tejto činnosti
mali byť čisté okná. Umývanie sa týkalo okien novostavby, takže logicky bolo možné predpokladať,
že z okien bude potrebné odstrániť aj nečistoty spôsobené stavebnou činnosťou. Okrem toho, ako
správne ustálil prvoinštančný súd, žalobca tieto činnosti (teda čistenie okien od omietky a lepidla) na
žiadosť žalovaného vykonával bez toho, aby medzi ním a žalovaným došlo k dohode o zmene ceny za
poskytnuté upratovacie služby, resp. aby žalovaného oboznámil s tým, že čistenie okien predstavuje
naviac práce a aký má ich výkon vplyv na dohodnutú cenu plnenia. Odvolací súd preto zhodne s
prvoinštančným súdom dospel k názoru, že žalobca akceptoval požiadavku žalovaného a v rámci
dojednania o umytí okien podľa objednávky č. 099/2015 vykonal aj ich očistenie od lepidla a omietky,
a to za cenu pôvodne dohodnutú.

11. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný mailom zo dňa 29.10.2015 vytkol žalobcovi
nevykonanie upratovacích prác v určitom rozsahu a po tom, čo ich žalobca nedokončil ani po výzve
žalovaného, žalovaný si ich vykonanie objednal u O. I. a V. A.. Žalovaný na dôkaz o týchto ním tvrdených
skutočnostiach predložil objednávky č. 113/2015 a č. 114/2015 zo dňa 31.10.2015, z ktorých vyplýva,
že išlo o upratovacie práce v budovách, ktoré boli predmetom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným. Z faktúr č. 09/2015, č. 08/2015 a z výpisov  z bankového účtu žalovaného vyplýva, že
žalovaný uhradil O. sumu 552 Eur a V. A. sumu 440 Eur. Pokiaľ za tejto dôkaznej situácie súd prvej
inštancie zohľadnil námietku žalovaného, že od ceny zmluvného plnenia dohodnutej so žalobcom vo
výške 1.400 Eur je  potrebné odpočítať sumu 600 Eur v dôsledku nevykonania upratovacích prác v
dojednanom rozsahu, jeho záver vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného
dokazovania.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. platného a účinného
do 30.06.2016. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď rozhodol o nároku
žalobcu na zaplatenie 800 Eur s príslušenstvom ako odplaty za plnenie - upratovacie služby v
preukázanom rozsahu na základe inominátnej zmluvy uzatvorenej v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obch.
zák., a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena o zmene
ceny a o rozsahu poskytnutého plnenia zo strany žalobcu.

13. Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho
konania v plnej výške v zmysle § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal (§396
ods. 1 v spojení s § 262 CSP), pretože v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené
trovy nevznikli (vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané prostredníctvom právneho zástupcu
bolo strohé, bez akéhokoľvek právneho rozboru veci).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:



Proti  tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/47/2015", "guid": "1259b1c2-c194-481f-aae6-c4c28ec18ba3:44de7991-9637-42a8-9cd3-19e4f2ba71d9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1aff1f72-4292-4084-85bf-d1aa7843d21e:a122f859-766e-41e0-b747-6ef9c0ab73f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/47/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Cb/47/2015 z 27. 2. 2015", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2015-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1aff1f72-4292-4084-85bf-d1aa7843d21e:a122f859-766e-41e0-b747-6ef9c0ab73f4"}], "citovane_v": []}