Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoE/20/2013 z 30. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. januára 2013, sp. zn. 9CoE/20/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612206820.1
Krajský súd Žilina | 9CoE/20/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5612206820.1 | 2013-01-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9c07d57-a972-456c-80a0-d012d2252060
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612206820.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612206820
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612206820.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584 proti povinnému: V. S.,
nar. X. X. XXXX, bytom F. XXX, o vymoženie 911,72 eur, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Denisy
Uhríkovej, so sídlom Exekútorského úradu A., C. X/A o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.
zn. EX/3188/12, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
7Er/1344/2012-146 zo dňa 17. 8. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa právo na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej exekučným titulom mal byť rozsudok Rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-8406 zo dňa 14. 4. 2012.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok),
resp. ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, prípadne §§ 52 až 54 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
je zmluvou spotrebiteľskou a exekučný súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z dôvodu, či sa nenavrhuje
vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku
formulovanú tak, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský
rozsudok bol tak vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu takéto rozhodnutie vydať a má za
následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
oprávnený. Odvolacie dôvody vymedzil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p., keď
postupom prvostupňového súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, resp. rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, z ktorých vyvodil záver o rovnocennosti rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného
súdu. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nemal v danom prípade právo preskúmavať exekučný
titul (jeho právoplatnosť a vykonateľnosť) a porušil tak zásadu rovnocennosti tohto exekučného
titulu s exekučným titulom vydaným všeobecným súdom. Prvostupňový súd nesprávne posudzoval
neprijateľnosť zmluvnej podmienky pri posudzovaní rozhodcovskej doložky. V zmysle Smernice Rady
93/13/EHS a jej prílohy nie je možné klasifikovať predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú



(nekalú). Právny predchodca oprávneného - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka mala v zmysle zákona
č. 483/2001 povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Slovenská sporiteľňa si
plnila len zákonnú povinnosť, a preto rozhodcovská doložka nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V ďalšom poukazoval na judikatúru ESD (Európsky
súdny dvor), podľa ktorej európske právo nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k opätovnému
preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým malo zabezpečiť presadenie európskeho
práva. Pokiaľ prvostupňový súd odvodzoval neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky aj od toho,
že nebola dodržaná jej písomná forma, vychádzal z reštriktívneho výkladu § 4 zákona o rozhodcovskom
konaní, resp. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010, pričom uvedené rozhodnutie
vzbudilo negatívne ohlasy a konštruktívnu kritiku z dôvodu zneplatnenia tisícov rozhodcovských doložiek
uzatváraných odkazom hlavnej zmluvy na všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedených
dôvodov žiadal oprávnený, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a udelil poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie, resp. rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. V prípade, ak by odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil, navrhol pripustiť dovolacie
otázky tak, ako ich formuloval v odvolaní, keďže má za to, že sa jedná o vec zásadného právneho
významu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie prvostupňového súdu s poukazom na ust.
§ 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, v tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s podrobnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany oprávneného v
odvolacom konaní neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal v dôvodoch svojho
rozhodnutia súd prvého stupňa.

V danom prípade má odvolací súd za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul,
v tomto prípade rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným má charakter zmluvy spotrebiteľskej
a práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany je potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú a spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Z
uvedených dôvodov sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením uznesenia prvostupňovým súdom,
pričom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa
16. 1. 2013.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ nebol
úspešný v odvolacom konaní a povinný si trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e    j e    prípustné.