Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/128/2014 z 27. 5. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2019, sp. zn. 5S/128/2014, ECLI:SK:KSBA:2019:1014201020.3 Krajský súd Bratislava | 5S/128/2014 | ECLI:SK:KSBA:2019:1014201020.3 | 2019-05-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 98 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac5dc3c9-d887-48f6-a0ee-95e4aa9a994f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1014201020.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/128/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014201020.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: W4, s.r.o., so sídlom Blagoevova 9, 851 04 Bratislava,
IČO: 44 015 232, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova
5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850
00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9104401/5/581851/2014/Gom2 zo
dňa 12.02.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 63,30 eur
prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Správny súd u p r a v u j e Slovenskú poštu, a.s., aby vrátila žalobcovi sumu vo výške 63,30 EUR
ako súdny poplatok za žalobu do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronickými prostriedkami (e-mailom bez
autorizácie) dňa 20.06.2014, doplnenej v listinnej podobe dňa 23.06.2014, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9104401/5/581851/2014/Gom2 zo dňa 12.02.2014,
ktorým žalovaný ako orgán verejnej správy prvého stupňa určil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa
68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) rozdiel v sume XX.XXX,XX
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008. Rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 17.02.2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 28.02.2014 odvolanie na e-mail
žalovaného a dňa 05.03.2014 ho doplnil v listinnej podobe. Následne žalovaný po uplynutí odvolacej
lehoty oznámením č. 9104401/5/2105270/2014/Gom2 zo dňa 22.05.2014 žalobcovi oznámil, že jeho
odvolanie nezakladá právne účinky, nakoľko v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. je povinný
doručovať všetky podania v zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. výlučne elektronicky do
elektronickej podateľne. Žalovaný preto považoval napadnuté prvostupňové rozhodnutie za právoplatné.
Žalobca s právnym názorom žalovaného o správnosti spôsobu podania odvolania nesúhlasil a mal za
to, že podaním odvolania, ktorému žalovaný nevyhovel, vyčerpal všetky opravné prostriedky. Žalobca
žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.03.2015 uviedol, že žalobca
odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 12.02.2014 podal na pošte v písomnej forme, zároveň aj e-mailom
na adresu žalovaného, avšak nepodal ho do elektronickej podateľne v zmysle § 14 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z. z. Dňa 30.04.2014 doručil žalobca správcovi dane sťažnosť na spôsob vybavenia podania,



kde priložil notársky overené opisy obrazoviek ako osvedčenie právne významnej skutočnosti, ktorá
môže byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorou by mohli byť spôsobené právne následky.
Žalovaný konštatoval, že pri prihlasovaní sa do elektronickej podateľne žalobca nepostupoval správne
a neprihlásil sa do elektronickej podateľne finančnej správy svojím ID a heslom. Uviedol, že dokument
bolo rovnako možné zaslať cez aplikáciu Win/eDANE alebo Java/eDANE, pričom v aplikácii Java/
eDANE sú zapracované aj všeobecné podania pre daňovú správu, ktoré mohol žalobca pri podaní
odvolania použiť. Splnomocnený zástupca žalobcu k žalobe priložil notársku zápisnicu spísanú dňa
28.05.2014, ktorou preukazuje nefunkčnosť portálu finančnej správy i napriek skutočnosti, že podania
zo strany splnomocneného zástupcu už boli urobené a prijaté v dátumoch pred 28.05.2014, a to v dňoch
19.05.2014, 22.05.2014, 27.05.2014. Priložené dokumenty nie sú relevantným dôkazom nefunkčnosti
portálu, nakoľko v čase nefunkčnosti, ktorá je dlhodobejšia, sú zasielané používateľom do e-mailových
schránok notifikačné e-maily o stave portálu. Takýmto e-mailom by musela disponovať p. A. alebo
konateľ spoločnosti žalobcu, J.. P. B., nakoľko ostané dve väzby boli urobené až po uplynutí lehoty na
podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd po preskúmaní postupu správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v medziach vyjadrenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Z obsahu spisového materiálu a z pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že
žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia č. 9104401/5/581851/2014/
Gom2 zo dňa 12.02.2014, voči ktorému je prípustné odvolanie podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15
dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca využil svoju zákonnú možnosť na podanie opravného prostriedku
voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a dňa 28.02.2014 podal odvolanie. Odvolanie však
doručil na e-mail žalovaného, ktorý neslúži na podávanie podaní daňového subjektu, pričom však od
01.01.2014 je v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. povinný doručovať všetky podania výlučne elektronicky
do elektronickej podateľne. Z dôvodu nedodržania uvedeného zákonom predpísaného postupu žalovaný
považoval odvolanie žalobcu zo dňa 26.02.2014 za podanie, ktoré nezakladá právne účinky.

4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

7. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



11. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných
prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie
Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje zo strany žalobcu vyčerpanie prípustných
opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej
správy, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a
procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje
povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i
zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie
alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je
na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

12. Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým",
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie
nahrádzať odvolací správny orgán, keďže v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu
zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. V tomto konaní však žalobca
napáda prvostupňové administratívne rozhodnutie (rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.
9104401/5/581851/2014/Gom2 zo dňa 12.02.2014). Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom
preskúmania súdom. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo
opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú
ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím.

13. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia
orgánov verejnej správy - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov
verejnej správy predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného
rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže
nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka
základných práv a slobôd žalobcu.

14. Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď
síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred
svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie
extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci výkonnej moci. Cieľom takejto
úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych
konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie deľby moci.

15. V danom prípade malo byť predmetom preskúmania súdom rozhodnutie žalovaného č.
9104401/5/581851/2014/Gom2 zo dňa 12.02.2014, ktorým žalovaný ako orgán verejnej správy prvého
stupňa určil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. rozdiel v
sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008. V zmysle
poučenia o opravnom prostriedku bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať odvolanie podľa § 72
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov písomne alebo ústne do zápisnice
na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca podal proti napadnutému
prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, avšak nedodržal zákonom predpísaný postup na jeho podanie,
keďže ho nedoručil do elektronickej podateľne žalovaného, a preto sa odvolanie považuje za nepodané.
Žaloba žalobcu tak smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, ktoré je vylúčené zo súdneho
prieskumu podľa § 7 písm. a) SSP, keďže žalobca pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne
opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a preto správny súd žalobu ako
neprípustnú v správnom súdnictve odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

16. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

17. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie
zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala



späť pred prejednaním veci. S poukazom na citované zákonné ustanovenie správny súd vracia žalobcovi
krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej
pošty, a.s.

18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.