Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sd/67/2012 z 3. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 3. apríla 2013, sp. zn. 6Sd/67/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012201106.2 Krajský súd Košice | 6Sd/67/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012201106.2 | 2013-04-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 74 zákona č. 461/2003 Z. z., § 75 zákona č. 461/2003 Z. z., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3f1b66f-85da-4892-ad41-838d789153bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012201106.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sd/67/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201106
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201106.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľky: P..
U.. W. U., N.., B. X, XXX XX M., zastúpená: AK JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., Werferova 1, Košice,
proti odporcovi: SOCIÁLNA POISŤOVŇA ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX zo dňa 24.7.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.7.2012 podľa ust. § 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jána Tokára, Werferova 1,
Košice, trovy právneho zastúpenia v sume 401,66 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.7.2012 bol navrhovateľke podľa § 74 a §
75 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“/, priznaný vdovský dôchodok od 5.6.2012 v sume 198,90 EUR mesačne.
Navrhovateľka mala splnenú podmienku na výplatu aj starobného dôchodku, preto odporca v súlade s
ust. § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že vdovský dôchodok krátil na polovicu a
starobný dôchodok stanovil na sumu 676,80 EUR.

Z dôvodov rozhodnutia odporcu vyplýva, že išlo o sumu výplaty vdovského dôchodku, bola stanovená
podľa § 74 ods. 1 písm. a/ a ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na vdovský
dôchodok vzniká vdove po manželovi, ktorý bol ku dňu smrti poberateľom invalidného dôchodku. Suma
vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by
mal zomretý manžel nárok ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský
dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Manžel navrhovateľky ku dňu smrti poberal invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok
v sume 331,50 EUR. Vzhľadom na ust. § 259 ods. 1 zákon a o sociálnom poistení, odporca pri výpočte
starobného dôchodku manžela navrhovateľky postupoval podľa § 16 ods. 1 vtedy platného zákona o
sociálnom zabezpečení / zákon č. 121/1975 Zb./. Manžel navrhovateľky ku dňu smrti získal 11 400 dní
doby zamestnania, teda 31 rokov a 85 dní doby zamestnania, vznikol mu nárok aj na určenie sumy
starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok ku dňu smrti. Suma vdovského dôchodku sa preto určí z
tohto dôchodku, ktorého suma je vyššia. Samotný výpočet starobného dôchodku za roky 1964 až 1968
bol stanovený na sumu 2 501,- Sk.



Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 56 % PMZ, t.j. 1 401,- Sk, táto suma sa ďalej zvyšovala v zmysle §
2 zák.č. 306/2002 Z.z., § 1 zákona č. 222/2003 Z.z., § 293ar ods. 1 zákona o sociálnom poistení a §
81 ods. 2 zákon a o sociálnom poistení.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka opravný prostriedok. Žiadala, aby
bol správne vypočítaný starobný dôchodok jej manžela, z priemerného mesačného zárobku za roky 1964
až 1968. Súčasne predložila aj príjmy podľa evidencie zúčtovacieho strediska Fondu výtvarných umení
v Bratislave. Takto získaný dokument preukazuje, že priemerný mesačný čistý príjem neb. manžela
v inkriminovaných rokoch predstavoval sumu 12.710,- Sk. Čistý príjem bol vypočítaný po príslušnom
odpočítaní predpísaných odvodov na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné
poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, spolu 49 %.

Navrhovateľka v zastúpení svojho právneho zástupcu tiež poukázala na to, že rozhodnutie odporcu je z
hľadiska spôsobu výpočtu stanovenia výšky vdovského dôchodku ako aj starobného, nepreskúmateľné,
pre jeho nezrozumiteľnosť. Podľa ust. § 293k ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení zák.č.
310/2006 Z.z. s účinnosťou od 1.8.2006 sa suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z
upraveného priemerného mesačného zárobku 4 067,- Sk, ako je to v danom prípade, novo určí podľa
predpisov účinných do 31.12.2003 z priemernej mesačnej mzdy podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení
podľa ods. 1 citovaného ustanovenia zákona.

Odporca mal prvý starobný dôchodok neb. manžela navrhovateľky vo výške 149,30 EUR ako aj druhý
starobný dôchodok neb. manžela v sume 331,50 EUR prepočítať v súlade s § 250k /správne malo byť
293k/ zákona o sociálnom poistení, následne potom tieto sumy porovnať a vdovský dôchodok určiť zo
sumy vyššie dôchodku v súlade s § 75 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Právny zástupca navrhovateľky ďalej písomným podaním zo dňa 13.3.2013 zaujal stanovisko k podaniu
odporcu zo dňa 1.2.2013. K tvrdeniu odporkyne, že ust. § 293 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. neupravuje
zánik nároku na invalidný dôchodok z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku, pri ktorom odporkyňa
poukazuje na judikatúru NS SR uviedol, že s uvedením tvrdením sa stotožňuje. Navrhovateľka
nikdy netvrdila opak. Poukázal na rozsudok NS SR 4 So 152/2008, t.j. vyjmúc právnu vetu: „Pokiaľ
prvostupňový súd a odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa vychádzali z toho, že ust. § 293k
zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje len na poberateľov starobného dôchodku a nie na poberateľov
invalidného dôchodku /čo aj považovaného za starobný dôchodok/, podľa názoru odvolacieho súdu
takáto interpretácia je v rozpore s účelom a zmyslom citovaného zákonného ustanovenia. Zánik
nároku na dôchodok, ktorý sa nevypláca /pretože sa vypláca dôchodok vyšší/ totiž sám osebe nemôže
znamenať zánik nároku na prepočítanie nevyplácaného dôchodku, ktorý bol nižší. Taký výklad ust.
§ 293k nemožno považovať za ústavne konformný /čl. 152 ods. 4 Ústavy/ a môže mať za následok
vylúčenie navrhovateľa z neskoršej právnej úpravy, ktorá bola prijatá v súlade s čl. 39 Ústavy Slovenskej
republiky zvýšiť úroveň hmotného zabezpečenia starobných dôchodkov.

Navrhovateľka mala za to, že odporca si nedal námahu o prepočet starobného dôchodku neb. manžela
v súlade s ust. § 293k ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Bez ohľadu na to, či sa ust. § 263 ods. 9
zákona o sociálnom poistení vzťahuje alebo nie na invalidné dôchodky, ktoré sa v zmysle cit. ustanovenia
považujú za starobné dôchodky, samotná skutočnosť, že odporca neprepočítal starobný dôchodok
neb. manžela navrhovateľky v súlade vyššie citovaným zákonným ustanovením, ako aj ust. § 12 ods. 6
zákona o sociálnom zabezpečení, poukazujúc na správny výpočet, ktorého výška určenia starobného
dôchodku podľa názoru navrhovateľky vychádza na 4 066,66 vtedajších Kčs, teda 4 067,- Sk, navrhol
rozhodnutie odporcu zrušiť. Navrhovateľka sa obáva, že odporca vypočítal dôchodok neb. manžela z
priemerného mesačného zárobku 2 500,- Sk, namiesto 4 067,- Sk.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l O.s.p. a zistil, že dôvody, ktoré boli
uvedené v opravnom prostriedku, ak aj v jeho doplňujúcich podaniach mali vplyv na zrušenie rozhodnutia
odporcu podľa ust. § 250 ods. 2 písm. d/, v nadväznosti na ust. § 250l ods. 2O.s.p.



Samotný výpočet výšky dôchodkov v napadnutom rozhodnutí odporcu bol opravovaný, avšak bola
ponechaná jeho dôvodová časť.

Navrhovateľka v doplňujúcom podaní zo dňa 13.3.2013 uviedla, že jej neb. manžel dovŕšil dôchodkový
vek dňa 14.6.1982, zákon č. 121/1975 Zb. bol s účinnosťou od 1.10.1988 nahradený zákonom č.
100/1988 Zb. /zákon o sociálnom zabezpečení a spolu s opravným prostriedkom predložila prílohy č. 1,
2 a poukázala aj nato, že výpočet starobného dôchodku neb. manžela bol určený nesprávne.

Odporca sa s týmito skutočnosťami v rozhodnutí nijako nevysporiadal, iba vo vyjadrení zo dňa 18.9.2012
poukázal na ust. § 69 ods. 1 vyhl.č. 102/1964 Zb., pričom v tabuľkovej časti zvýraznil, že v rozhodnom
období došlo k poberaniu príjmov nad 34 000,- vtedajších Kčs, teda ide o príjmový stupeň 2500 Kčs
mesačne. Tvrdí v tomto podaní, že neb. manžel o starobný dôchodok nikdy nepožiadal.

Je pravdou, ako to tvrdí odporca, že neb. manžel navrhovateľky bol poberateľom invalidného dôchodku,
ktorý mu bol priznaný od 1.3.1969, teda pred 1.1.2004 a aj pred týmto dátumom, t.j. dňa 14.6.1982 dovŕšil
vek 60 rokov. Od 1.1.2005 sa tento invalidný dôchodok zo zákona považuje za starobný dôchodok.

Odporca tvrdí, že navrhovateľka o prepočet vdovského dôchodku nežiadala. Ide v danom prípade o
súbeh dvoch dôchodkov, ktorých výšku navrhovateľka namieta a žiada ich prepočítať už v samotnom
opravnom prostriedku.

Súd z dávkového spisu zistil, že ku dňu 19.7.2012 bolo vyhotovené rozhodnutie odporcu pre účely výšky
starobného dôchodku neb. manžela navrhovateľky, podľa zákona o sociálnom zabezpečení, v ktorom v
časti III. údaje pre výpočet priemerného mesačného zárobku bol uvádzaný rok 1967, 1964, 1965, 1966,
nebol uvedený rok 1968. Ku dňu smrti neb. manžela odporca ďalej vo vyjadrení uvádza, že by mal nárok
na starobný dôchodok v sume 149,30 EUR, pričom rozhodnutím zo dňa 19.7.2012 mal určených 2 501,-
Sk, čo je 75,34 EUR.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu spočíva v tom, že v dôvodovej časti neuviedol skutočnosti, z
akých podkladov pri výpočte vdovského dôchodku navrhovateľky vychádzal, iba odkázal na zákonné
ustanovenia z.č. 461/2003 Z.z., ale absentuje v ňom údaj o tom, ako dospel k výpočtu starobného
dôchodku neb. manžela navrhovateľky aj po účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení a následne aj
ust. § 293ac ods. 1 o sociálnom poistení, v znení zák.č. 555/2007 Z.z.

Každé rozhodnutie správneho orgánu má byť dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené tak, aby bolo
pochopiteľné nielen pre samotného žiadateľa o dôchodok, ale aj pre širokú laickú verejnosť /§ 209
zákona o sociálnom poistení/.

Podľa čl. 59 ods.1 Nariadenia /ES/ Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 zo dňa 29.4.2004 /Kapitola
5 a pozostalostné dôchodky/ nový výpočet sa vykoná automaticky, ak sa metóda určenia dávok alebo
pravidlá na výpočet dávok zmenila podľa právnych predpisov členského štátu, alebo ak osobná situácia
danej osoby sa zmenila tak, že podľa týchto právnych predpisov by to viedlo k úprave výšky dávky, v
nadväznosti na čl. 52 bod 1 písm. a/ a b/.

Aproximácia tohto práva nebola implementovaná do zákona o sociálnom poistení, ak odporca trvá na
tom, aby každý, kto prechádza z invalidného do starobného dôchodku má požiadať o prepočet výšky
invalidného, či starobného dôchodku, v prípade, ak tak neurobí, nebude pri vzniku nároku na starobný
dôchodok prepočítavaný ex offo.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.



Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, súd zrušil rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250j
ods. 2 písm. d/ O.s.p., pre jeho nepreskúmateľnosť.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., úspešnej
navrhovateľke vznikli trovy konania, ktoré spočívali v odmene za zastupovanie advokátom, - za 5 úkonov
právnej služby :

- prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej 12.12.2012, účasť na pojednávaní / rok 2012/
3 x 58,69 E + 3x7,63 EUR náhrada paušálu = 198,96 EUR, + 20 % DPH = 39,79 Eur,

- podanie vo veci samej - 13.3.2013, účasť na pojednávaní - 2 x 60,07 EUR + 2 x 7,81 EUR náhrady
paušálu = 135,76 EUR, + 20% DPH = 27,15 EUR, celkom trovy konania predstavujú 401,66 EUR, s
poukazom na ust. § 11 ods. 4, §14 ods. 1 písm. a/, c/ d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov.

Vyššie uvedenú odmenu je odporca povinný poukázať na č.ú. JUDr. Jána Tokára, vedenom v peňažnom
ústave: Tatra Banka, a.s., č.ú.: 2626166124/1100.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.