Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/40/2015 z 25. 8. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. augusta 2015, sp. zn. 6CoP/40/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5415200563.1 Krajský súd Žilina | 6CoP/40/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5415200563.1 | 2015-08-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ee66f00-475b-4941-bdf7-2533cc31622c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5415200563.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/40/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200563
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5415200563.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté
deti: X. Y., nar. XX.XX.XXXX a F. Y., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u otca, obidve zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov: matky H. H., rod. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXXX/XX, XXX XX G. F. a otca H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
A. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX J. XXX, v konaní
o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.
k. 2P/20/2015-72 zo dňa 23. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/20/2015-72 zo dňa 23. apríla 2015 vo vetách I., II.,
a IV. výroku potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vo zvyšnej časti (t. j. vo vete III. výroku), zostáva rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
2P/20/2015-72 zo dňa 23. apríla 2015 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6P/26/2011-38
zo dňa 13.02.2012 v časti o určení výživného na maloleté deti tak, že uložil matke maloletých detí
povinnosť počnúc dňom 20.02.2015 platiť na výživu maloletej X. Y., nar. XX.XX.XXXX sumu 80,00 eur
mesačne a na výživu maloletého F. Y., nar. XX.XX.XXXX sumu 60,00 eur, vždy do každého 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí (veta I. výroku rozsudku). Súčasne uložil matke zameškané
výživné za obdobie od 20.02.2015 do 23.04.2015 v sume 80,00 eur na maloletú X. a v sume 60,00
eur na maloletého F. zaplatiť jednorazovo v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
otca maloletých detí (veta II. výroku rozsudku). Vo zvyšnej časti súd návrh otca na zvýšenie výživného
zamietol (veta III. výroku rozsudku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu (veta IV. výroku rozsudku).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že naposledy bolo výživné na maloleté deti Y. určované
rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/26/2011-38 zo dňa 13.02.2012, právoplatným dňa
15.03.2012, ktorým súd uložil matke maloletých detí platiť na výživu maloletej X. sumu 40,00 eur
mesačne a na výživu maloletého F. sumu 30,00 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 01.03.2012.
Otec v konaní pred súdom uviedol, že matka platí na deti výživné len v rozsahu určenom súdom. Nemá
informácie o tom, že by deťom kúpila nejaké oblečenie alebo obuv. Matka deťom neposiela ani žiadne
peniaze alebo darčeky na sviatky. Dcéra mala v minulom roku birmovku, čo vyšlo okolo 400,00 eur,
na ktoré matka ničím neprispela. Príjem otca u zamestnávateľa Hoval, s.r.o. predstavuje sumu 781,73



eur. Z tohto príjmu otec pravidelne uhrádza poplatok RTVS vo výške 40,64 eur, elektrinu v sume 21,50
eur mesačne, sumu 12,00 eur plavecký krúžok F., sumu 197,64 eur za splátku hypotéky a sumu 30,00
eur na obedy pre F.. X. platí otec cestovné v sume, ktorá predstavuje mesačne 17,00 eur,
rovnako jej zaplatil okuliare v sume 120,00 eur a na začiatku školského roku v súvislosti s jej potrebným
pracovným oblečením jej uhradil sumu 100,00 eur. Otec tiež jednorazovo zaplatil dcére sumu 80,00 eur
za stužkovú, na ktorú sa skladajú v škole, poplatok za ZRPŠ bol v sume 10,00 eur pre X. a v sume
10,00 eur pre F.. Okolo 100,00 eur vyšli všetky náklady súvisiace so začiatkom školského roku (veci
na telesnú výchovu a ostatné školské pomôcky). Dcéra X. bola na lyžiarskom výcviku, za ktorý otec
zaplatil poplatok za dopravu v sume 40,00 eur; lyžiarska výstroj pre ňu vyšla okolo 200,00 až 220,00
eur. Otec platí F. vstupy na plaváreň v sume 10,00 eur mesačne a zabezpečuje aj jeho dopravu do
Dolného Kubína a späť. Okrem toho otec platí za odvoz komunálneho odpadu sumu 49,50 eur za rok a
daň z nehnuteľnosti 6,53 eur ročne. X. býva u otca v domácnosti. Víkendy deti častejšie trávia u starých
rodičov z otcovej strany. X. im pomáha, keďže sú starší a majú zdravotné problémy. Matka prestala
platiť dcére poistenie, poistka bola zrušená a peniaze, ktoré boli z nej vyplatené otec použil X. na nákup
notebooku a viacerých vecí potrebných do školy.
Súd preto pri rozhodovaní o návrhu otca na zvýšenie výživného posudzoval obdobie od 01.03.2012
do 23.04.2015 a skutočnosť, či v tomto období došlo ku takej podstatnej mene na strane maloletých
detí alebo ich rodičov, ktorá je spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia súdu o výživnom. Okresný súd
citoval ust. § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 a 2, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 až 3 ako
aj ust. § 80 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine") a konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že na strane maloletých detí
oproti poslednému rozhodovaniu súdu o výživnom, došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže obidve
sú vekovo staršie. X. je študentkou 2. ročníka strednej školy, ktorú navštevuje v Dolnom Kubíne. Vzrástli
preto výdavky s jej cestovaním do školy o sumu 17,00 eur mesačne. Okrem toho na štúdium potrebuje
pracovný odev, ktorý jej otec kupoval za 100,00 eur. Zvýšili sa u nej tiež náklady súvisiace s lyžiarskym
výcvikom a aj v tom, že potrebuje zdravotnú pomôcku - okuliare, ktoré jej otec zakúpil za 120,00 eur.
Maloletý F. je v súčasnosti žiakom 2. stupňa základnej školy. Venuje sa plávaniu, za ktorý krúžok otec
platí mesačne sumu 12,00 eur, za obedy v školskej jedálni poplatok činí 30,00 eur mesačne. Príjem otca
sa oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom zvýšil o 60,00 eur mesačne. Na strane matky došlo
k zmene v tom, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola poberateľkou materského
príspevku v sume 278,40 eur mesačne a v súčasnosti je zamestnaná s príjmom 623,00 eur mesačne.
Z tohto príjmu podľa potvrdení predložených do spisu matka uhrádza každý mesiac nasledovné platby:
sumu 40,00 eur, poplatok v materskej škole pre dcéru J. J., v sume 42,00 eur, splátku úveru v sume
sumu 99,08 eur, výživné na maloletú X. a F. v sume 70,00 eur, poplatok RTVS 4,64 eur, zálohovú platbu
elektriny 25,00 eur, splátku ďalšieho úveru v sume 56,41 eur a poistenie v sume 1,33 eur. Matka však
súdu v konaní nezdokladovala platbu 155,00 eur mesačne, ktorú podľa vlastného vyjadrenia posiela
na účet svojho priateľa ako príspevok na úhradu služieb spojených s bývaním, ani platbu 130,00 eur
mesačne, ktorú by mala platiť opatrovateľke za opatrovanie maloletej J.. Priateľ matky má príjem 800,00
až 900,00 eur mesačne a pracuje v zahraničí. Matka maloletým deťom nad rámec súdom určeného
výživného ničím neprispieva. Svoje tvrdenia o prípadnom nákupe oblečenia pre dcéru v konaní ničím
nepreukázala.
Pri určení výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak
životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Vodiacou zásadou
na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdielnosť životnej
úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorých rodičom dieťa
nežije v spoločnej domácnosti. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý
rodič dosahuje pri vyhlasovaní rozhodnutia (R 14/1966, R 30/1990). Okresný súd čiastočne
návrhu otca na zvýšenie výživného pre maloleté deti vyhovel, keď zvýšil výživné na maloletú X. na sumu
80,00 eur na maloletého F. na sumu 60,00 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od
20.02.2015 a vo zvyšnej časti jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho
zmeny tak, že návrh otca na zvýšenie výživného odvolací súd zamietne.
Uviedla, že nesúhlasí so zvýšením výživného na obidve maloleté deti. Poukázala na svoje
výdavky, tak ako ich uviedla v prvostupňovom konaní, keď za spotrebný úver zaplatí splátku 99,00 eur



mesačne, jej splátka úveru poskytnutého bratom na rekonštrukciu kuchyne činí 56,41 eur, nájomné +
energie predstavujú sumu 170,00 eur a platby za opatrovateľku (za opatrovanie maloletej dcéry, keď je
matka v práci ) predstavujú čiastku 130,00 eur mesačne. To celkom činí sumu 616,74 eur. Po zvýšení
výživného by sa tieto náklady matky zvýšili nad rámec jej príjmu, ktorý aktuálne predstavuje sumu
620,00 eur mesačne. Matka tiež zdôraznila, že nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie
zameškaného výživného, vyčísleného súdom a po zvýšení výživného tak ako bolo rozhodnuté okresným
súdom, sa bude musieť znova zadĺžiť.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
Konštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach matky maloletých detí prispievať na ich výživu
v takej výške, ako bola určená prvostupňovým súdom, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti
prejednávaného prípadu.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.
Zdôraznil, že mu nie sú známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali ovplyvniť jeho pôvodné vyjadrenie
vo veci.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa §
219 ods. 1 O. s. p. vo výrokoch I., II. a IV. ako vecne správny potvrdil.

Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných,
aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o
akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom
rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby
k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre
určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh
matky na zvýšenie výživného aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2
O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky matky maloletých detí uvedené v jej opravnom prostriedku
a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či
už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry
je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by
súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by
vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri
rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného
tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pri poslednom určení výživného (rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 6C/26/2011-38 zo dňa 13.02.2012, právoplatným dňa 15.03.2012) súd vychádzal z
príjmu otca dosahujúcim v spoločnosti Hoval, s.r.o. Istebné spolu s daňovým bonusom v sume 794,97



eur spolu s prídavkami na deti a príjmu matky - materského príspevku vo výške 278,40 eur. Okrem
maloletého F. a X. mala matka vyživovaciu povinnosť aj k dcére J. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorej otcom je
jej druh U. J., nar. XX.XX.XXXX. Otec okrem maloletých detí X. a F. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Od
posledného určenia výživného rodičom maloletých detí nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matke
sa zvýšil príjem, je zamestnaná, zárobok činní cca 630,00 eur mesačne a poberá aj prídavok na maloletú
J. v sume 23,52 eur mesačne. Aktuálny príjem otca predstavuje mesačne sumu 781,73 eur. Okrem toho
poberá daňový bonus vo výške 42,82 eur a prídavky na deti v sume 47,04 eur mesačne. Z uvedeného
vyplýva, že príjem matky sa od posledného určenia výživného podstatným spôsobom zvýšil.
Ako správne konštatoval okresný súd pri poslednom určení výživného boli obidve maloleté deti žiakmi
základnej školy. U maloletej X. sa od posledného určenia výživného zmenili pomery v dôsledku toho, že
už navštevuje 2. ročník Hotelovej akadémie v Dolnom Kubíne. Maloletá X. potrebuje očnú pomôcku -
nosí okuliare, ktoré jej uhrádzal otec. Maloletý F. je žiakom 6. ročníka Základnej školy v Istebnom, nastúpil
teda na druhý stupeň základnej školy. F. sa venuje mimoškolskej činnosti - plaveckému krúžku, za
ktorý jeho otec uhrádza sumu 22,00 eur mesačne. Zdravotný stav obidvoch maloletých detí je primeraný
veku. Odôvodnené potreby obidvoch maloletých detí (X. i F.) tak od posledného určenia výživného
nepochybne vzrástli. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej X. a F. plní aj výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním ich bytovej
potreby.
Hoci matka v odvolaní rovnako ako v prvostupňovom konaní poukazovala na svoje výdavky, odvolací
súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, v tom že matka výdavky na domácnosť i
opatrovateľku na maloletú J. v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Okresný súd správne uzavrel,
že je v schopnostiach a možnostiach matky platiť súdom zvýšené výživné.
Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci matky) musí súd
postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha
povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým,
že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré
v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov,
ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.).
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Navyše, v
zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pokiaľ teda matka poukazovala na
splácanie úverov, pre ktoré nemôže platiť na deti zvýšené výživné, táto jej odvolacia námietka neobstojí.
Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplýva, že matka je zdravá, v produktívnom veku a v
záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých detí je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si
dostatočný príjem zo svojho pracovného pomeru. Matka si má svoje výdavky upraviť tak, aby si primárne
splnila svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a až po jej splnení môže zvážiť, či sa môže
finančne zaťažiť úvermi.
Prvostupňový súd teda postupoval správne, keď na základe takto zisteného skutkového stavu
zvýšil naposledy určené výživné na maloletú X. zo sumy 40,00 eur na sumu 80,00 eur mesačne
a na maloletého F. zo sumy 30,00 eur mesačne na sumu 60,00 eur mesačne, ktoré zvýšené
výživné zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletých detí, jednak aktuálnym schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom ich matky. Správnym preto aj výrok prvostupňového súdu o
zamietnutí návrhu otca vo zvyšnej časti. Výška súdom priznaného zvýšeného výživného aktuálne
dostatočným spôsobom pokrýva odôvodnené potreby maloletých detí a zodpovedá aj schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, t.j. matky.
Správne a v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine postupoval okresný súd aj pri určení začiatku
platenia zvýšeného výživného matky, keď o zvýšení výživného rozhodol odo dňa podania návrhu otca
na súd. Výrok rozsudku o zmene rozsudku, ktorým bolo pôvodne určené výživné na maloleté deti
zodpovedá ust. § 163 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd tiež správne vyčíslil v II. vete výroku aj zameškané
výživné matky na každé dieťa, vzniknuté za obdobie od 20.02.2015 do 23.04.2015, ktoré s
ohľadom na výšku nedoplatku na každé dieťa, uložil matke zaplatiť jednorazovo v lehote 1 mesiaca od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca maloletých detí (§ 160 ods. 1 O.s.p.).



Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v jeho výroku o trovách konania
(veta IV. rozsudku), ktoré plne zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. aplikovaného súdom prvého
stupňa na prejednávanú vec.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. v I., II. a IV. vete výroku ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p.

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním, t.j. v III. vete výroku), ktorým súd návrh otca na zvýšenie
výživného vo zvyšnej časti zamietol, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.