Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/92/2017 z 16. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 16. januára 2018, sp. zn. 25Co/92/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4213207114.4 Krajský súd Nitra | 25Co/92/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4213207114.4 | 2018-01-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a028681-79d7-4284-a24e-15397ace64ad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4213207114.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/92/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207114
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213207114.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: F.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX Z. N. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 775,27 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. októbra 2016
č.k. 10C/337/2013-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 775,27 eura od 26.08.2010 do zaplatenia zastavil. V ostatnej časti
zamietol návrh žalobcu, ktorý podal formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 (ďalej len nariadenie) o zaplatenie zmenkovej sumy 775,27 eura s príslušenstvom.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil čl. I § 75, čl. I § 5
ods. 1, 2, 3, čl. I § 10, čl. I § 11 ods. 1, 3, čl. I § 12 ods. 1, čl. I § 13 ods. 1, čl. I § 14 ods. 1, čl. I
§ 17 ods. 1, 2, čl. I § 20 ods. 1, 2, čl. I § 33 ods. 1, 2, čl. I § 34 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, § 495, § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010. Konštatoval, že
žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Zmenka má
charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie,
údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno
toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o., dátum a miesto vystavenia zmenky - O.
dňa 19.03.2010, je podpísaná žalovaným - povinným zo zmenky. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu. Zistil, že dohoda pôvodného veriteľa a žalovaného o
vyplnení zmenky je uvedená v bode 14 VP a dospel k záveru, že na jej základe nevzniklo veriteľovi platné
vyplňovacie právo. Považoval toto zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nebola individuálne dojednaná so žalovaným, ktorý je spotrebiteľom. Bola pripravená veriteľom vopred
pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a jej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Táto
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na
škodu žalovaného, ktorý nemal na výber, buď súhlasil so všetkými podmienkami stanovenými veriteľom,



alebo nedostal úver. Veriteľ aj tým, že predložil žalovanému na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj
obchodný zámer a využil jeho neznalosť zákona ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného
úveru. Túto zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
a z tohto dôvodu za neplatnú, na základe ktorej remitent nemohol doplniť chýbajúce náležitosti zmenky.
Uvedené malo za následok neplatnosť zmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmenka
bola vystavená na zabezpečenie práva veriteľa vyplývajúceho z úverovej zmluvy, na ktorú treba
aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto skúmal, či veriteľ
túto zmenku mohol prijať v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že v zmysle
uvedeného ustanovenia zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou,
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Predmetné ustanovenie
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Mal za nepochybné, že
predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko
zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Preto zmenku aj z tohto
dôvodu považoval za neplatnú. Poukázal na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá
súdu povinnosť ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ. Konštatoval, že táto
povinnosť je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo
upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté pred 01.05.2014. Preto si zabezpečil
listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úverovej zmluvy a platnosť samotnej dohody
o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky. Zistil, že na strane žalovaného ide
o spotrebiteľa a poskytol mu zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho súladu
s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zákona
č. 258/2001 Z.z. Za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Dospel k záveru, že
prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa
indosovanej zmenky, a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach zmluvy, by šlo
o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi. Hoci si žalobca svoju povinnosť
doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu jeho právneho predchodcu so žalovaným,
a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu
zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil, z pripojeného exekučného spisu zistil, že predmetná zmenka
bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., pretože bola vystavená na
sumu 775,27 eura, hoci úver bol poskytnutý v sume 300 eur, z čoho 30 % predstavuje sumu 90 eur. Preto
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanému
nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Dohodu o vyplnení
zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohodu uzatvorenú v článku 14 Všeobecných
zmluvných podmienok, ktorá umožňuje vystaviť povinnému zmenku bez vyplnenej zmenkovej sumy a
dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy, vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré je
neplatné podľa § 54 ods. 5 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, považoval za odporujúce ustanoveniu § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, preto na jeho základe nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná
zmenka. Uzavrel, že na tom nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do
31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu. Zmenkové právo v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového dlžníka. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a preto vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila
za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná.
Úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať



pred súdom a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, hoci žalobca ani žalovaný takéto
dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli
žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov.
Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z
predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť
námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana, preto dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Namietal voči odôvodneniu napadnutej zamietajúcej
časti rozhodnutia, podľa ktorého je dohoda o vyplnení zmenky neplatná. Poukázal na rozhodnutia
iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17
Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný. Nie je
mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Poukázal na samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť
zmenkového záväzku, preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných
úveroch a tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti. Namietal tiež
voči aplikácii ust. § 79 ods. 3 a § 372y OSP na prebiehajúce konanie. V danej veci ide o konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktoré obsahuje špeciálne procesné ustanovenia, je prameňom úniového práva a má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky. Tvrdil, že na ust. § 79 ods. 3 OSP nie je možné aplikovať vzhľadom
na absenciu výslovného príkazu doplniť návrh na začatie konania v prechodných ustanoveniach.
Ďalej namietal, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru
zmenkou. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia
zmenky. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že
odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa
predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

10. Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 26.10.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z
20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

11. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupom plnil najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné používanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad
najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale
vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu
silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej



povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.

12. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo
tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,
musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým
v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností
vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia č. 861/2007 je súd
povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné
pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je
možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým
aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či
ochrany dobrých mravov. Civilný sporový poriadok dokazovanie v spotrebiteľských sporoch upravuje
v ustanoveniach § 295 a § 296, ktoré umožňujú súdu jednak vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Tiež stanovujú, že ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v spotrebiteľských sporoch nepoužijú. Úvaha
týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
súd pristupuje ex offo, nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie v
súlade s ustanovením § 295 CSP, správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a skutkový
stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnej dohode o vyplňovacom práve, z ktorej veriteľovi nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k
právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že súd prvej inštancie nemohol založiť svoj názor
na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom a mal rozhodovať len na základe ním
predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015
odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe dohody o vyplnení zmenky uvedenej v bode 14
VÚP nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože nebolo určito dohodnuté, čo bude tvoriť
zmenkovú sumu. Bez platného vyplňovacieho práva nemohla vzniknúť platná zmenka. Z neplatnej
zmenky žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť predmetnú pohľadávku. Navyše dospel k záveru, že
dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola so žalovaným individuálne
dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto je
neplatná. Na základe uvedených záverov správne rozhodol tak, že žalobu, po čiastočnom zastavení
konania, zamietol. Žalobca v odvolaní citoval rozhodnutia súdov nesúladných s judikátom R 93/2015.
Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, len z obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd
prvej inštancie bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie
uvedených dôvodoch.

14. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo



zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva
názor, že zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka
a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Pokiaľ však došlo k použitiu
zmenky v spotrebiteľskom vzťahu súd je povinný preskúmať, či zmenka bola vystavená v súlade s
právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase (v čase vystavenia zmenky).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).