Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/135/2017 z 30. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. októbra 2017, sp. zn. 5Co/135/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5311207507.1 Krajský súd Žilina | 5Co/135/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5311207507.1 | 2017-10-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a082d592-f605-4427-a54c-afc166ab7dcb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5311207507.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/135/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207507
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5311207507.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava
Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci
žalobcu (navrhovateľa): K. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX H., zastúpeného JUDr.
Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom M. R. Y. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanej (odporkyni): E.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX O., zastúpenej JUDr. Marekom Belkom, advokátom so
sídlom O. F. XXXX, XXX XX O., v spore o zaplatenie 2.549,39 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 4. februára 2016 č.k. 10C/168/2013-138, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov odvolacieho konania r o z h o d n e súdu prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom tak, že návrh (žalobu) žalobcu
zamietol a uložil žalobcovi (navrhovateľovi) povinnosť nahradiť žalovanej (odporkyni) na účet jej
právneho zástupcu trovy konania pred súdom prvej inštancie vo výške 648,71 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, popísal zistený skutkový stav, obsah jednotlivých
vykonaných dôkazov, následne citoval ust. § 657 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s právnym
posúdením veci uviedol nasledovné :
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 21. 6.
2010 uzatvorená kúpna zmluva, ktorou sa navrhovateľ zaviazal previesť na odporkyňu vlastnícke právo
k rodinnému domu číslo súpisné XXXX, postavenému na parcele KNC číslo 15402 a parcelám KNC
číslo 15402 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 526 m2 a KNC číslo 15403 - záhrady o výmere 124
m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie O. a odporkyňa
sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške 33.000,- Eur, a to z poskytnutého úveru z Tatra
banky, a. s. v sume 16.500,- Eur a z obdržanej kúpnej ceny za predaj bytu číslo 60, nachádzajúceho
sa v bytovom dome číslo súpisné XXX, v Čadci. Nesporným bolo tiež, že úver vo výške 16.500,- Eur
odporkyni poskytnutý bol, tento bol poukázaný na účet navrhovateľa a tento bol predčasne splatený.
V konaní nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že odporkyňa úver do jeho predčasného splatenia
nesplácala. Navrhovateľ tvrdenie, že odporkyňa ho žiadala o sumu vo výške 1.500,- Eur na úhradu
niektorých splátok a bankových poplatkov, v konaní nepreukázal. Naopak z jeho výpovede jednoznačne
vyplynulo, že hypotéka sa platila a túto platila odporkyňa. Do predčasného splatenia úveru odporkyňa
uhradila splátky celkom vo výške 1498,- Eur.



V nadväznosti na takto zistený skutkový stav potom tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporkyni poskytol
finančné prostriedky vo výške 1.498,- Eur zodpovedajúce sume odporkyňou do predčasného splatenia
úveru zaplatených splátok úveru, postráda akékoľvek logické zdôvodnenie. Už len s prihliadnutím k
časovému hľadisku, kedy boli finančné prostriedky vo výške 1.498,- Eur na účet odporkyne poukázané,
t. j. dňa 13. 4. 2011, je nelogické, aby odporkyňa riadne zaplatila splátky úveru spolu vo výške 1.498,-
Eur, v dôsledku čoho jej povinnosť splatiť tieto splátky zanikla ich zaplatením a následne po ich úhrade
žiadala navrhovateľa o poskytnutie finančných prostriedkov v uvedenej výške na ich úhradu a zároveň
sa zaviazala navrhovateľovi tieto prostriedky vrátiť. Ako logickým sa javilo súdu tvrdenie odporkyne, že
po tom, čo ju navrhovateľ požiadal o predčasné splatenie úveru, pristúpenie k tomuto predčasnému
splateniu úveru podmienila tým, aby jej navrhovateľ zaplatil tie splátky, ktoré už na úver uhradila a
nehnuteľnosť neužívala. Navrhovateľ tak uvedené svoje tvrdenie vo vzťahu k sume 1.500,- Eur, o
ktorú sumu ho mala odporkyňa požiadať, aby jej ju poskytol s tým, že sa mala zaviazať mu ju vrátiť,
nepreukázal.
V konaní bolo ďalej nesporným, že predmetný úver vo výške 16.500,- Eur, ktorým sa odporkyňa zaťažila
a zaplatila ním časť kúpnej ceny, bol predčasne splatený a s jeho predčasným splatením bol spojený
poplatok vo výške 629,39 Eur, ktorú sumu navrhovateľ podľa vkladového lístka z Tatra banky, a. s. zo
dňa 13. 4. 2011 poukázal na účet odporkyne. S prihliadnutím k okolnostiam, za ktorých k predčasnému
splateniu uvedeného úveru došlo, súd vyhodnotil ako nepreukázané aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že
odporkyni na jej požiadanie poskytol sumu vo výške 629,39 Eur na predčasné splatenie úveru spolu s
jej záväzkom mu uvedenú sumu vrátiť. Odporkyňa úver riadne splácala. Svoj byt do ponuky realitnej
kancelárie dala, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka E. J., ktorý potvrdil, že odporkyňa byt
predávala z dôvodu, že si zohnala dom a na byt odporkyne kupec bol. V konaní vo vzťahu k menovanému
svedkovi neboli zistené žiadne okolnosti spôsobilé spochybniť jeho výpoveď. Súd preto nemal dôvod
tejto svedeckej výpovedi neveriť. Predčasné splatenie úveru odporkyňa neiniciovala. Neexistoval preto
na jej strane dôvod, pre ktorý by mala navrhovateľa žiadať o poskytnutie uvedenej sumy na zaplatenie
poplatku za predčasné splatenie úveru spolu s jej záväzkom túto sumu navrhovateľovi vrátiť. Naopak
bol to práve navrhovateľ, ktorý dal svojim konaním podnet na predčasné splatenie úveru, keď počas
obdobia, v ktorom odporkyňa úver riadne platila a dala aj svoj byt do ponuky realitných kancelárii, ponúkol
nehnuteľnosti obsiahnuté v kúpnej zmluve zo dňa 21. 6. 2010 ďalej na predaj tretím osobám bez toho,
aby riadnym a zákonným spôsobom ukončil záväzkový vzťah s odporkyňou založený kúpnou zmluvou
zo dňa 21. 6. 2010. Navrhovateľ tak nielenže nepreukázal svoje tvrdenia, že uvedenú sumu vo výške
629,39 Eur odporkyni poskytol na jej žiadosť a odporkyňa sa zaviazala mu predmetnú sumu vrátiť, ale
aj s prihliadnutím k takémuto správaniu sa navrhovateľa, keď napriek tomu, že bol v zmluvnom vzťahu
s odporkyňou, nehnuteľnosti ďalej prevádzal na tretiu osobu, nie je možné tento poplatok pričítať na
ťarchu odporkyne.
Zároveň odporca nepreukázal ani svoje tvrdenia o tom, že odporkyni na jej požiadanie poskytol sumu
420,- Eur, ktorú sumu sa mu odporkyňa zaviazala vrátiť. Súd v tomto smere poukazuje jednak na už
spomínanú výpoveď navrhovateľa učinenú na pojednávaní dňa 19. 7. 2013, v zmysle ktorej výpovede
dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou o vrátení finančných prostriedkov nebola žiadna a zároveň
v nadväznosti na existujúci skutkový stav ani tento poplatok s prihliadnutím k opísanému správaniu sa
navrhovateľa nie je možné pričítať na ťarchu odporkyne. Tým, že navrhovateľ ponúkol nehnuteľnosti
tvoriace predmet kúpnej zmluvy zo dňa 21. 6. 2010 ďalej na predaj, napriek tomu, že nemal usporiadaný
vzťah s odporkyňou a za týmto účelom inicioval predčasné splatenie poskytnutého úveru, stratilo
vynaloženie tohto poplatku akýkoľvek význam, a to v dôsledku konania navrhovateľa. Nemožno preto
ani tento poplatok pričítať na ťarchu odporkyne.
Preto zo všetkých uvedených dôvodov, keďže navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal
dôvodnosť ním uplatneného nároku, bol súd nútený návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách konania pred okresným súdom rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP, pričom
výšku priznaných trov podrobne odôvodnil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v odvolaní okrem
iného uviedol :
Žalovaná svoju vedomosť o odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu jednoznačne potvrdila v písomne
podanom Odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 5.10.2011, kde žalovaná na svoju obranu uviedla,
že po odstúpením od zmluvy došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k finančnému vyrovnaniu, po
ktorom obe strany uviedli, že voči druhej strane nemajú žiadne záväzky, pričom z tohto jej vyjadrenia
jednoznačne vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa uskutočnilo, avšak k žiadnemu dohodnutému
finančnému vyrovnaniu nedošlo, nakoľko žalovaná nevrátila žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky.



Po odstúpení od zmluvy došlo zo strany žalobcu dňa 13.4.2011 k vyplateniu predmetného
hypotekárneho úveru vzatého v prospech žalovanej vo výške 16.500,- Eur, pričom žalobca vyplatil v
celom rozsahu i bankové poplatky súvisiace s predčasným splatením úveru vo výške 629,23 Eur, o čom
mala žalovaná vedomosť, túto skutočnosť akceptovala a žalovanému sa ju zaviazala vrátiť.
V ten istý deň, t.j. 13.4.2011 žalobca zaslal na žiadosť, resp. z prinútenia žalovanej na jej bankový účet
i sumu vo výške 1.498,- Eur, a to podľa jej vyjadrenia z dôvodu uhradenia niektorých splátok úveru,
ako aj bankových poplatkov, nakoľko žalovaná na poslednú chvíľu nedôvodne odmietala podať žiadosť
o predčasné splatenie hypotekárneho úveru v banke, pričom žalobca z donútenia žalovanej finančné
prostriedky poskytol, avšak trval na ich vrátení, čo žalovaná akceptovala.
Žalobca týmto dáva do pozornosti taktiež tú skutočnosť, že konanie žalovanej od počiatku ich
zmluvného, resp. predzmluvného vzťahu jednoznačne vykazovalo znaky účelového konania voči
žalobcovi, a to už pri príprave kúpnej zmluvy, ktorá bola opakovane pozmeňovaná na základe
špekulatívnych návrhov žalovanej (neurčitosť lehôt), ako pri následnom ukončení zmluvného vzťahu,
kde žalovaná tlačila na žalobcu, aby jej poskytol finančné prostriedky, ktorých sa žalobca domáha
prostredníctvom tejto žaloby. Žalobca teda navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal aj náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj pred odvolacím súdom, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhovala rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny, zdôrazňovala, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a uplatňovanie žalovaného
nároku je absolútne nedôvodné. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou
nebola uzavretá žiadna dohoda o zapožičaní a ani o vrátení finančných prostriedkov. Sám žalobca sa
zaviazal, že všetky poplatky ohľadne kúpnej zmluvy ako aj poplatky za predčasné splatenie úveru uhradí
on. O návrhu na vklad vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy mal žalobca požiadať o urýchlené
konanie o návrhu na vklad, čo predstavuje sumu 265,50 Eur. Čo sa týka bankových poplatkov vo výške
629,39 Eur za predčasné splatenie úveru, túto sumu žalobca zaplatil, on dal svojim konaním podnet na
jeho predčasné splatenie.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov



napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná strana (žalobca
ako odvolateľ úspešný nebol), preto odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)