Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/74/2016 z 26. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. júna 2016, sp. zn. 7CoE/74/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8715204707.1 Krajský súd Prešov | 7CoE/74/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8715204707.1 | 2016-06-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/692906f8-20e9-4476-8b65-c2ad5ea7485f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8715204707.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715204707.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul.
Vajnorskej č. 100/A proti povinnému U. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v G. č. XXX, o vymoženie sumy
241,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa
25.11.2015 č. k. 13Er/261/2015-20 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca oprávneného
s povinným uzatvorili zmluvu o úvere. Zmluva o úvere sa posúdila ako zmluva spotrebiteľská, nakoľko
právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou. Súčasťou zmluvy boli všeobecné
obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené
pre neobmedzený počet spotrebiteľov. V zmysle obchodných podmienok sa všetky spory so zmluvy
mali riešiť v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrými mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky dobrým mravom odporuje.
Rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov. Miesto konania ani zďaleka
nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom
konci republiky a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom
niet ani zmienky.

Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou súd prvého stupňa podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené.
Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučnému poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať
ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie



a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia, alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku ale práve a len ako tzv.
exekučný súd. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002
Z.z.). Podľa ustanovenia § 159 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním je
právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Len čo
sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk
ponúknuť svojím klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Právny predchodca oprávneného
si túto svoju zákonnú povinnosť splnil. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného pri uzatváraní
rozhodcovskej doložky a rovno bez akýchkoľvek skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú,
nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Oporu takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom
právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá výslovne vyučuje, aby boli všetky rozhodcovské
doložky per se označené za neplatné bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Zároveň sa exekučný
súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca
samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal
možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný
súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do
jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o
Smernicu Rady 93/13/EHS. Tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva je aktom
výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je
výlučne indikatívny, v žiadnom prípade interpretačný. Do úvahy nemožno brať ani judikatúru ESD,
nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské
doložky v spotrebiteľským zmluvách nie je voči jednotlivcom a teda ani voči účastníkom tohto konania
bezprostredne záväzná. Postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania,
keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu
zákonov a povinností a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním ocitli na
prahu exekúcie. Exekučný súd svojím postupom znemožňuje uplatniť oprávnenému právo priznané
exekučným titulom, ktoré účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust.
§ 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom
v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická
alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa
ust. § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.



Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné
dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť pred rozhodcovským
súdom.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ak túto možnosť využil skôr dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spĺňal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom, alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže
byť podkladom pre exekučné konanie.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud



v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o poučení
spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

Nedôvodným je i poukaz na odňatie možnosti oprávnenému konať pred súdom. Ustanovenie § 115 ods.
1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť nariadiť pojednávanie iba na prejednávanie veci samej, ak tento zákon,
alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Odvolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci
samej. Navyše z listinných dôkazov predložených samotným oprávneným (zmluva o úvere a všeobecné
obchodné podmienky) bolo možné posúdiť dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí
byť zamietnutá.

Ak teda v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, exekučný titul v tomto konaní vydaný nemožno považovať za súladný so zákonom.

Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného o nemožnosti preskúmať súlad exekučného titulu tvoreného
rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom a o právnej neistote vyvolanej prekážkou právoplatne
rozsúdenej veci je potrebné dodať, že k týmto tvrdeniam už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný
súd SR vo svojom uznesení zo dňa 24.2.2011 č.k. IV.US55/11 - 19. V odôvodnení tohto rozhodnutia
poukázal nato, že ak Exekučný poriadok v ustanovení §44 ods.2 pojednával o skúmaní súladu
exekučného titulu so zákonom ako takým ( t.j. či už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo
zákonom procesnoprávneho charakteru), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z
hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, a nie len z procesného hľadiska. Za
neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy o úvere v dôsledku
zastavenia exekúcie so strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému
domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho
na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle úverovej zmluvy. Tieto závery ÚS SR sú plne akceptovateľné
tiež v prejednávanej veci.

Ohľadne tvrdenia o povinnosti právneho predchodcu oprávneného podľa ustanovenia § 93b ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, k tomu už bolo vyslovené stanovisko Najvyšším súdom Slovenskej republiky
v uznesení vydaným vo veci 2 MCdo 1/12 dňa 31.1.2013. V tomto uznesení, v ktorom sa zamietlo
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo zdôraznené, že ani ustanovenie § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu rozhodcovská doložka bola správne vyhodnotená ako neprijateľná.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.