Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/20/2019 z 10. 6. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. júna 2019, sp. zn. 16CoP/20/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6418204857.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/20/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6418204857.1 | 2019-06-10 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 324 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8508994-f28a-416d-aca2-7eb2c2ff9ed1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6418204857.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/20/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204857
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6418204857.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky M. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpenej Advokátska kancelária Špireková & Partners s. r.
o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, proti žalovanému
G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpenému Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc
Košťovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 25Pc/10/2018-117 zo dňa 21. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v časti výrokov (výrok I.), ktorými nariadil neodkladné opatrenie, a ktorým
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by obmedzoval navrhovateľku v
užívaní nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. Y., a to pozemok parcela registra „C“ č.
XX o výmere 487 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 265 m2 -
záhrady a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XX a ktorým uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa predaja akéhokoľvek prevodu, vloženia do obchodnej spoločnosti a zaťaženia
právnou  ťarchou týchto nehnuteľností; a vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.);  p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie okresného súdu v časti výroku (výrok I.), ktorým vyššie uvedené neodkladné opatrenie
nariadil „v trvaní do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov“   z r u š u j e.

III. Súd   u k l a d á   navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
žalobu o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

IV. Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by obmedzoval navrhovateľku v užívaní nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. Y., a to pozemok parcela registra „C“ č. XX o výmere 487 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 265 m2 - záhrady a rodinný dom súp.
č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XX (ďalej v texte „sporné nehnuteľnosti“) a zároveň uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa predaja akéhokoľvek prevodu, vloženia do obchodnej spoločnosti a
zaťaženia právnou ťarchou týchto sporných nehnuteľností, a to v trvaní do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na skutkový stav opísaný
navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aplikujúc ust. § 324 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) dospel k záveru, že je potrebné



bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného
opatrenia. Okresný súd mal za osvedčené, že medzi stranami sporu sa vedie na Okresnom súde v Žiari
nad Hronom pod sp. zn. 24Pc/19/2017 konanie o rozvod manželstva, ktoré dosiaľ nie je právoplatne
skončené v dôsledku priebehu odvolacieho konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Navrhovateľka
však podľa okresného súdu osvedčila skutočnosť, že žalovaný sa svojím konaním usiluje o to, aby
opustila rodinný dom, v ktorom býva už od roku 1995 a to tým, že bez jej vedomia podal dňa 03.09.2018
na Obecný úrad Y. žiadosť o zrušenie jej trvalého pobytu a následne dňa 20. 11. 2018 jej doručil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu Výzvu na vypratanie a opustenie nehnuteľnosti do dvoch
dní od doručenia výzvy s tým, že inak pristúpi k jej vyprataniu a jej veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti
budú na jej náklady uskladnené. Aj napriek tomu, že navrhovateľka nie je zapísaná na liste vlastníctva
č. XXX  ako vlastníčka sporných nehnuteľností, nakoľko ako jediný vlastník je na liste vlastníctva
zapísaný žalovaný, okresný súd konštatoval, že to, či sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, bude predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, aj to len v prípade, ak by nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM. Poukázal na kúpnu zmluvu
k rodinnému domu resp. k sporným nehnuteľnostiam, ktorá bola uzatvorená dňa 03. 10. 1995, teda už
počas trvania manželstva, ktoré bolo uzatvorené dňa 18. 03. 1995. Keďže zo správania žalovaného je
dôvodný predpoklad, že bude navrhovateľke brániť v užívaní sporných nehnuteľností a táto vzhľadom
na svoj príjem nemá možnosť zabezpečenia iného ubytovania, nenariadením neodkladného opatrenia
by navrhovateľke hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k užívaniu sporných
nehnuteľností, strata obydlia, a to do vyriešenia otázky, či tieto sporné nehnuteľnosti patria alebo nie do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k
neprimeraným zásahom do práv žalovaného, nakoľko rodinný dom resp. sporné nehnuteľnosti, ktoré v
súčasnosti užíva, boli spoločným obydlím manželov počas manželstva, išlo o ich spoločnú domácnosť
a až po podaní návrhu na rozvod manželstva si žalovaný zabezpečil náhradné bývanie.

4. Na záver okresný súd konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť potrebnú
dočasnú súdnu ochranu, a to do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej sa
navrhovateľka domáha. Bez ďalšieho uviedol, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť
dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bez toho, aby bolo potrebné podať žalobu vo veci samej.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie
podal v zmysle dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) CSP. Žalovaný uznal,
že inicioval zrušenie trvalého pobytu navrhovateľky na adrese jej aktuálneho trvalého pobytu, avšak
konal v domnení, že medzi nimi došlo k právoplatnému rozvodu manželstva. Považuje sa totiž za
výlučného vlastníka sporných nehnuteľností, a preto aj navrhovateľku vyzval, aby sporné nehnuteľnosti
ako ich nevlastník opustila. Nesúhlasí s tým, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva ich manželstva, nakoľko ich nadobudol výlučne on, a to na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 03. 10. 1995, v rámci ktorej zmluvy navrhovateľka učinila prehlásenie, na podklade ktorého
súhlasila s prevodom sporných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva. Už v tom čase uznala,
že kúpna cena za sporné nehnuteľnosti bola vyplatená z prostriedkov patriacich do jeho výlučného
vlastníctva a už zo samotnej zmluvy možno ustáliť zjavnú absenciu prejavu jej vôle nadobudnúť k
sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo. Počas trvania manželstva mala navrhovateľka vedomosť
o tom, že sporné nehnuteľnosti sú jeho výlučným vlastníctvom, čo nikdy nespochybnila. Poukázal
opätovne na zápis resp. výpis z katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho nie je dôvodné poskytnúť
ochranu navrhovateľke formou nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko nepreukázala dôvodnú
hrozbu (obavu), že by mal okrem iného záujem sporné nehnuteľností aj predať, či previesť, či inak
zaťažiť. Neodkladným opatrením tak dochádza k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, je mu bránené
vo faktickom užívaní sporných nehnuteľností, nakoľko ako vyplýva z negatívneho postoja navrhovateľky
vo vzťahu k jeho osobe ako aj z ich vzájomného súčasného vzťahu, spoločné bývanie  je vylúčené.

7. Žalovaný ďalej výslovne poukázal na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe konanie o rozvod ich
manželstva nie je právoplatne skončené, preto ak bolo neodkladné opatrenie nariadené až do
„vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov“, ide o nevykonateľný stav, ktorý môže mať za



následok absolútne trvanie tohto neodkladného opatrenia a to v prípade, ak by bolo odvolaniu vo veci
rozvodu vyhovené ale i v prípade, ak by došlo k právoplatnému rozvodu ich manželstva vzhľadom k
tomu, že ani právoplatným rozvodom ich manželstva nedochádza k vzájomnému vyporiadaniu majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Následne poukázal žalovaný v odvolaní na priebeh konania o rozvode ich manželstva a to z dôvodu,
že chcel poukázať na to, že konanie navrhovateľky je účelové, majúce za cieľ čo najdlhšie užívanie
sporných nehnuteľností ako aj majúce za cieľ určitý druh pomsty za ním iniciované rozvodové konanie.

9. Keďže rozhodnutie okresného súdu zároveň považuje za zmätočné, nakoľko nie je z neho zrejmé, čo
bolo podkladom pre jeho nariadenie, má za to, že došlo i k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

10. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

11. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že okresný súd rozhodol vecne správne.
Poukázala najmä na to, že dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Naďalej trvá na tom, že jej svedčí vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko sporné nehnuteľnosti boli zakúpené za trvania manželstva
so žalovaným, a to za spoločné prostriedky manželov. Okresný súd preto správne vyhodnotil, že
existujú pochybnosti o výlučnom vlastníctve žalovaného k sporným nehnuteľnostiam. Ku kúpnej zmluve
predloženej žalovaným, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
dodala, že manžel jej dal v tom čase (v októbri roku 1995) podpísať nejakú zmluvu, na základe ktorej
boli sporné  nehnuteľnosti zavkladované len na jeho meno, avšak ona nikdy nemala vôľu ani záujem,
aby sporné nehnuteľnosti boli kúpené len do jeho výlučného vlastníctva. V čase podpisu uvedenej
kúpnej zmluvy mala 18 rokov, bola druhýkrát tehotná, pričom zabezpečovala starostlivosť o bábätko,
a teda bolo časovo i logisticky náročné ba až nemožné, aby ona osobne riešila záležitosti súvisiace s
kúpou sporných nehnuteľností. Vždy mala za to, že sporné nehnuteľnosti sú spoločné a tak jej to aj
manžel teda žalovaný prezentoval. Keďže osvedčila, že žalovaný sa ju snaží zo sporných nehnuteľností
vypratať napriek tomu, že ostáva sporným, kto a v akom podiele má byť zapísaný ako vlastník sporných
nehnuteľností a to konkrétne pokusom o jej odhlásenie z trvalého pobytu ako aj doručením Výzvy na
vypratanie týchto sporných nehnuteľností, nariadené neodkladné opatrenie je dôvodné. Neobstojí podľa
nej ani tvrdenie žalovaného o tom, že je obmedzený v užívaní sporných nehnuteľností, nakoľko on
sám od podania návrhu na rozvod manželstva má zabezpečené náhradné bývanie a teda rodinný dom
nevyužíva ako svoje obydlie. Žalovaný nariadeným neodkladným opatrením nie je obmedzený nad
rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu jej subjektívneho práva, pričom tak jej ako i žalovanému
svedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

12. K trvaniu nariadeného neodkladného opatrenia uviedla, že až v prípade vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva ich manželstva bude vyriešená otázka, či sporné nehnuteľnosti patria
alebo nie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej v texte aj „BSM“ ) a ak áno, komu
pripadnú do vlastníctva. Uznala, že táto otázka môže byť vyriešená práve v konaní o vyporiadanie BSM.
Dosiaľ však žalovaný odmietol nielen uzatvorenie prípadnej dohody ohľadom vyporiadania BSM po
rozvode ich manželstva, ale aj akékoľvek rokovania ohľadom vyporiadania BSM. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil.

13. V následnom vyjadrení žalovaný konštatoval, že zotrváva na ním podanom odvolaní ako aj na
odvolacích skutkových i právnych dôvodoch. Doplnil, že navrhovateľka vedela, akú zmluvu podpisuje,
pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva.
Doplnil, že na jej strane absentujú dôvody na bezodkladnú úpravu pomerov, nakoľko ich syn býva u
priateľky a navrhovateľka v súčasnej dobe dosahuje príjem približne 600,- € mesačne, je schopná si tak
zabezpečiť náhradné bývanie, pričom sa ani nepodieľa na udržiavaní sporných nehnuteľností. Keďže
navrhovateľka koná v rozpore s dobrými mravmi, na jednej strane prejavuje záujem zotrvať v manželstve,
avšak na strane druhej ho očierňuje, navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh
zamietol.

14. Navrhovateľka v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojich predchádzajúcich
písomných stanoviskách a zdôraznila najmä to, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za spoločné



prostriedky ich ako manželov. Poprela, že by syn mal iné obydlie alebo že by býval u priateľky, nakoľko
všetky svoje osobné veci má v rodinnom dome svojich rodičov. Poprela, že by žalovaný bol vylúčený
z užívania sporných nehnuteľností, nakoľko má od rodinného domu kľúče, rovnako má aj prístup k
nehnuteľnostiam, chodieva domov aj päťkrát do týždňa, celé víkendy trávi doma. Naďalej trvala na to,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaného preskúmal
napadnuté uznesenie v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
(a contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek zásahu, ktorý by obmedzoval navrhovateľku  v užívaní nehnuteľností evidovaných na LV
č. W.pre k. ú.XX. Neodkladné, a to pozemok parcela registra „C“ č. XX o výmere 487 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 265 m2 - záhrady a rodinný dom súp. č. XXX
postavený na parcele registra „C“ č. XX (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“) a vo výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa predaja, akéhokoľvek prevodu, vloženia do obchodnej spoločnosti a
zaťaženia právnou ťarchou sporných nehnuteľností (výrok I.), a vo výroku o náhrade trov konania (II.) ;
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení
nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov strán sporu. V zmysle uvedeného preto platí, že jeho nariadením pred začatím
konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ neodkladného opatrenia nenadobúda práva, o ktorých bude
rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd
nevyhnutne zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a preto
pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Nariadenie
neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba
bezodkladne upraviť pomery, alebo dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tu je nevyhnutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie, teda, že musí byť osvedčená potreba nariadenia neodkladného
opatrenia ako aj to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak tento pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal
obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Je tak na strane navrhovateľa aby
preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo
skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných
účastníkov (strán sporu) s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením
by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

17. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí
sa len na osvedčenia najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému dôsledku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Je však vždy nutné posúdiť i to, či uložením navrhovaných
obmedzení nedochádza k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje
legitímny cieľ.

18. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že
účelom návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, je zachovanie užívacieho práva
navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam vrátane rodinného domu, ktorý predstavuje jej obydlie a ktoré
sporné nehnuteľnosti užíva od uzavretia manželstva spoločne so žalovaným. Je nesporné, že strany



sporu sú manželmi, ktorých manželstvo bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX a zároveň je nesporné, že
po uzavretí manželstva bola dňa XX. XX. 1995 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli sporné
nehnuteľnosti. Sporným medzi manželmi zostáva otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ak
žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že v rodinnom dome, ale aj pokiaľ ide o sporné nehnuteľnosti,
žije od ich kúpy viac ako 23 rokov, tieto sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za spoločné prostriedky
manželov, teda patria do BSM a naopak žalovaný sa považuje za ich výlučného vlastníka. Aj odvolací
súd poznamenáva, že skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva zapísané len na meno
žalovaného, nepreukazuje sama osebe, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. To, či sporné
nehnuteľnosti patria alebo nie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dosiaľ nebolo predmetom
konania vo veci samej, nakoľko za súčasnej procesnej situácie uvedené konanie, avšak ani uzavretie
dohody o vyporiadaní BSM neprichádzalo do úvahy, ak je obom stranám známe, že konanie o rozvod
ich manželstva dosiaľ nie je právoplatné.

19. Napriek vyššie uvedenej procesnej situácii sa však odvolací súd stotožnil s právnym záverom
okresného súdu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu prostredníctvom
súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka totiž osvedčila skutočnosť, že žalovaný sa
svojím konaním usiluje o to, aby opustila rodinný dom, v ktorom býva už od roku 1995 a to tým, že
bez jej vedomia podal dňa 03. 09. 2018 na Obecný úrad Y. žiadosť o zrušenie jej trvalého pobytu a
následne dňa 20. 11. 2018 jej doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu Výzvu na vypratanie
a opustenie nehnuteľností do dvoch dní od doručenia výzvy, inak pristúpi k jej vyprataniu. Uvedené
skutočnosti potvrdil v odvolaní i sám žalovaný, tieto nepoprel a naopak tvrdil, že konal v presvedčení, že
je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. To, či sporné nehnuteľnosti patria alebo nie do BSM,
nie je predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Zo správania sa žalovaného však
jednoznačne vyplýva, že tento má záujem a ani tento záujem nepopiera, aby navrhovateľka opustila
sporné nehnuteľnosti, nakoľko sa považuje za výlučného vlastníka. Je tak daná dôvodná obava, že
žalovaný bude pokračovať v snahe, aby navrhovateľka vypratala sporné nehnuteľnosti napriek tomu,
že dosiaľ nebolo v konaní právoplatne rozhodnuté o tom, či sporné nehnuteľnosti patria alebo nie do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď naviac v súčasnej dobe ide o obydlie navrhovateľky.
Hrozí tak nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k užívaniu sporných nehnuteľností
navrhovateľkou v prípade, ak by okresný súd neodkladné opatrenie nenariadil.

20. Ak v odvolaní žalovaný namietal, že nemá záujem predať resp. previesť sporné nehnuteľnosti na
tretiu osobu, a preto je nariadené neodkladné opatrenie voči nemu bez základu, ak navrhovateľka v
tomto smere nepreukázala žiadnu obavu alebo ohrozenie, odvolací súd dopĺňa, že pri rozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom vždy musí starostlivo zvážiť aj
rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží
vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie druhej strany, voči ktorej
neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom
do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť
iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne aj zásahom do práva na ochranu rodinného a
súkromného života. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení
sleduje legitímny cieľ.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty žalovaného uvedeného v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a
osvedčené skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanému neodkladným opatrením povinnosť
dočasne nenakladať so spornými nehnuteľnosťami.

22. Po preskúmaní súdneho spisu, najmä návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s jeho
prílohami, napadnutého uznesenia okresného súdu, odvolania a naň nadväzujúce vyjadrenia dospel
odvolací súd k záveru, že okresný súd pri zohľadnení podmienok neodkladného opatrenia správne
považoval za osvedčenú právnu skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že navrhovateľka má záujem
zotrvať v sporných nehnuteľnostiach, ak tieto považuje za spoločne nadobudnutý majetok za trvania
manželstva, postupuje spôsobom, ktorý smeruje k jej vyprataniu a súčasne sa žalovaný správa a sám to
o sebe i tvrdí, že je výlučným vlastníkom týchto sporných nehnuteľností, preto s nimi môže disponovať
výlučne on.



23. V aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže
byť navrhovateľka úspešná, pokiaľ ide o tvrdenie, že sporné  nehnuteľnosti patria do BSM, avšak
nariadenie neodkladného opatrenia má za cieľ, aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými
stranami sporu, aby v priebehu prípadného ďalšieho konania o zrušenie a vyporiadanie BSM, príp.
konania o určenie, že sporné nehnuteľnosti do BSM nepatria, nebol realizovaný eventuálny prevod
sporných nehnuteľností na tretie osoby, alebo aby tieto nehnuteľnosti neboli inak právne zaťažené.
Neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu
a nedochádzalo tak k prípadnému množeniu sporov z dôvodu akéhokoľvek disponovania so spornými
nehnuteľnosťami zo strany žalovaného, pretože ak by niektorá z okolností prípadného prevodu či
zaťaženia sporných nehnuteľností nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho ale i faktického
postavenia navrhovateľky. Naviac, ak sám žalovaný deklaruje, že so spornými nehnuteľnosťami nemieni
nakladať, disponovať, potom ani nariadené neodkladné opatrenie nič nemení na jeho faktickom
postavení v tom, že by nemohol sporné nehnuteľnosti užívať, a nejde o neprimerané obmedzenie jeho
vlastníckeho práva. Aj  v tomto rozsahu je preto neodkladné opatrenie nariadené dôvodne.

24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto nariadené neodkladné opatrenie
okresným súdom potvrdil s výnimkou trvania tohto neodkladného opatrenia, a to z dôvodov uvedených
nižšie.

25. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

26. Odvolací súd uznáva, že Civilný sporový poriadok a jeho koncepčná úprava, podľa ktorej sa
neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej sa upustilo od
dočasných predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho
súdneho poriadku, nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určite lehote žalobu vo veci samej,
avšak len ak je daný predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

27. Nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov a v tomto
rozsahu odvolací súd uznáva námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že okresným súdom nariadené
neodkladné opatrenie, a to v trvaní „do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov“
by v danom prípade trvalo neobmedzene dlhý čas. V  čase, kedy okresný súd neodkladné
opatrenie nariadil, nebolo zrejmé, či bude manželstvo strán sporu rozvedené a ak áno, kedy konanie
o rozvod manželstva bude právoplatne ukončené a bez ohľadu na uvedené ani právoplatným
rozvodom manželstva nedochádza bez ďalšieho k vzájomnému vyporiadaniu majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

28. K zrušeniu a vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže dôjsť dohodou po
právoplatnom skončení konania o rozvode manželstva, rozhodnutím súdu na základe  žaloby o zrušenie
a vyporiadanie BSM po právoplatnom skončení konania o rozvode manželstva, prípadne sa uplatní
zákonná domnienka (po uplynutí troch rokov od zániku BSM) v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej nehnuteľné veci sa stávajú podielovým spoluvlastníctvom, a to bez zreteľa
na to, kým sú užívané. Trvanie neodkladného opatrenia spôsobom „do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov“ by bolo závislé od vopred neurčitej právnej skutočnosti   po neurčitú
dobu. Z tohto dôvodu odvolací súd určenie trvania nariadeného opatrenia spôsobom „do vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, ak na vydanie takto
určeného trvania neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, neexistovali dôvody.
Ak teda neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami,
okresný súd mal možnosť uložiť navrhovateľke podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Odvolací súd
uznáva, že okresný súd za v čase jeho rozhodnutia existujúcej procesnej situácie, nemal na isto dané,
či manželstvo účastníkov konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozvedené, ale práve na
základe toho mal možnosť postupovať v zmysle § 337 ods. 1 CSP, ktorý procesný postup  nezvolil.



29. Bez ohľadu na vyššie uvedené je odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené, potvrdil (rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 13 CoP 57/2018-131 zo dňa 17.05.2019). Aplikujúc § 336 ods.
1 CSP, odvolací súd nesprávny procesný postup okresného súdu napravil a vzhľadom na skončenie
konania o rozvod manželstva strán sporu, ktorých manželstvo bolo s pravdepodobnosťou blížiacou
sa k istote právoplatne rozvedené, uložil navrhovateľke, ktorej poskytol dočasnú ochranu nariadeným
neodkladným opatrením povinnosť podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie BSM, a to v lehote 30 dní
po právoplatnosti tohto uznesenia. Otázka, či sporné nehnuteľnosti patria alebo nie do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, tak bude bez ďalšieho vyriešená, ak navrhovateľka podá vyššie uvedenú
žalobu. Ak žalobu nepodá súd bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení. Takýmto spôsobom
je vyvážená ochrana oboch strán pred neprimeraným trvaním neodkladného opatrenia a súčasne je
navrhovateľke poskytnutá ochrana jej užívacieho práva až do času, kedy bude bez pochýb určené, či
sporné nehnuteľnosti patria alebo nie  do BSM.

30. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania ako vecne správne
napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi nebolo odvolaním žalovaného  napadnuté, ide však o výrok
závislý.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešným, preto
mu súd uložil povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania v celom rozsahu navrhovateľke. Zrušenie
výroku v časti určenia trvania nariadeného neodkladného opatrenia nemalo vplyv na vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a došlo k nemu výlučne z procesných dôvodov vyplývajúcich z okolností
prejednávanej veci, preto ani v tomto rozsahu nemožno mať za to, že išlo o úspech žalovaného.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).