Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/102/2018 z 21. 8. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2019, sp. zn. 4Cob/102/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1212210766.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/102/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1212210766.1 | 2019-08-21 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66a0c33c-773e-4a14-b66b-35740a6fcdbc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1212210766.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/102/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212210766
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1212210766.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: JUDr. Hana Sopko, LL.M.,
Paulínska 24, 917 01 Trnava, správca úpadcu ÖRMESTER Slovakia s. r. o., Korzo Bélu Bartóka 345/12,
929 01 Dunajská Streda, IČO: 35 841 061, zast. Mgr. Ondrejom Bartošovičom, advokátom, Pázmaňa
2020/30, 927 01 Šaľa, o zaplatenie 37.206,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 54Cb/162/2012-256 zo dňa 27.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 54Cb/162/2012-256 zo dňa
27.2.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má právo voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobcu zamietol. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 451 ods.1,2, 456,458 ods.1, 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ), §§ 1 ods.1,2, 387 ods.1, 391 ods.1, 397 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len OBZ), §§ 132 ods.1,3, 150, 154, 185 ods.1,2,191,470 ods.1,2 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), prílohy č.6 ods. A písm. b) a f) zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných
zbraniach a strelive, čl.4 ods.4.1. písm. b), čl.5 ods.5.1. písm. a),c) a d) Zmluvy.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2012 sa žalobca
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 37.206,14 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.06.2008 uzatvoril ako objednávateľ so žalovaným ako
poskytovateľom Zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby - fyzickej ochrany, ktorá bola menená a
dopĺňaná Dodatkom č. 1 zo dňa 28.09.2009, Dodatkom č. 2 zo dňa 24.02.2010 a Dodatkom č. 3 zo
dňa 30.09.2011 (ďalej len ,,zmluva“), a ktorej predmetom bol záväzok poskytovateľa riadne, včas a
odborne poskytovať pre objednávateľa bezpečnostnú službu vo forme fyzickej ochrany. V zmysle zmluvy
poskytovateľ zodpovedal za riadny výkon strážnej služby, ako aj za technické zabezpečenie, výstroj
a výzbroj svojich zamestnancov a ich priebežnú odbornú prípravu a výcvik. Ako osobitnú podmienku
pre poskytovanie bezpečnostnej služby si objednávateľ vyhradil právo na požiadavku na výzbroj člena
strážnej služby, ktorou mala byť krátka strelná guľová zbraň s príslušnou muníciou a vecné bezpečnostné
podmienky. Dňa 16.02.2010 prišlo v pobočke žalobcu k mimoriadnej udalosti spôsobenej zamestnancom
žalovaného, t.j. členom strážnej služby, a to k náhodnému výstrelu zo služobnej zbrane člena strážnej
služby, na základe čoho bolo zistené, že ten má plynovú zbraň. Následne boli v dňoch 22.02.2010 až



09.03.2010 žalobcom vykonané kontroly na náhodne vybraných 15 pobočkách žalobcu so zameraním
na výzbroj, typ služobných zbraní a streliva členov strážnej služby, pričom výsledkom týchto kontrol
bolo zistenie, že na 13 pobočkách žalobcu členovia strážnej služby slúžili s plynovou zbraňou a na
ďalších dvoch pobočkách členovia strážnej služby nemali žiadnu zbraň. S poukazom na uvedené došlo
zo strany žalovaného k hrubému porušeniu zmluvy, nakoľko si nesplnil svoj záväzok riadne poskytovať
pre objednávateľa bezpečnostnú službu, ako aj zabezpečiť výzbroj svojich zamestnancov, pričom v
zmysle zmluvy mala byť súčasťou výzbroje člena strážnej služby krátka strelná guľová zbraň s príslušnou
muníciou, a nie plynová zbraň, respektíve žiadna zbraň. Následne žalobca vypočítal žalovanému cenový
rozdiel v dodávanej službe, a to ako rozdiel medzi cenou za výkon strážnej služby so zbraňou a cenou za
výkon strážnej služby bez zbrane, keďže plynová zbraň nebola zmluvne dohodnutá. Pri tomto výpočte
žalobca vychádzal zo zmluvne dohodnutých cien, a to cena za 1 hodinu výkonu strážnej služby jedným
zamestnancom v sume 4,58 eur (138,- Sk) za ochranu objektu ústredia žalobcu na Štúrovej 5 v Bratislave
so zbraňou, v sume 3,82 eur (115,- Sk) za ochranu administratívnych objektov žalobcu bez zbrane a
v sume 4,15 eur (125,- Sk) za ochranu objektov pobočkovej siete žalobcu so zbraňou. Žalobca listom
zo dňa 28.06.2010 vyzval žalovaného na uhradenie tohto rozdielu vo výške 37.206,14 eur, a to formou
zníženia pravidelnej mesačnej platby za výkon strážnej služby za mesiac júl 2010, avšak ten jeho výzve
nevyhovel.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že nakoľko zmluva
neobsahuje sankcie za porušenie povinnosti uvedené v žalobe, tak žalobcom vyčíslenú a žiadanú
finančnú kompenzáciu nemožno považovať za zmluvnú pokutu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalobcovi nevznikla žiadna škoda, a rovnako nevznikla škoda, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s
porušením zmluvného ustanovenia žalovaným. V prípade, ak podľa žalobcu výkon služby s plynovou
zbraňou predstavuje nižšiu formu poskytnutia služby súkromnej bezpečnosti, tak namietol preklúziu
práva žalobcu na nárok zo zodpovednosti za vadné poskytnutie služby. Aj napriek tomu, že žalobca
uvedené považuje za hrubé porušenie zmluvy, tak nevyužil možnosť jednostranného ukončenia
účinnosti zmluvy odstúpením alebo výpoveďou. Žalobcovo vyčíslenie právne domnelého titulu nie je
možné akceptovať, nakoľko finančný rozdiel odvodil z porovnania ceny služby so zbraňou a bez zbrane,
čo nemožno, keďže plynová zbraň je rovnako zbraňou v zmysle zákona o strelných zbraniach a
strelive a súčasne ceny služieb súkromnej bezpečnosti vykonávané žalovaným s plynovou zbraňou
v porovnaní s cenou služby súkromnej bezpečnosti vykonávanej s guľovou zbraňou nevykazujú v
obdobných prípadoch finančné rozdiely.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, výpoveďou správcu konkurznej
podstaty žalovaného, výpoveďou povereného zástupcu žalobcu, výpoveďou štatutárneho zástupcu
žalovaného, a oboznámil sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to so Zmluvou o poskytovaní
bezpečnostnej služby - fyzickej ochrany zo dňa 10.06.2008, Dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytovaní
bezpečnostnej služby - fyzickej ochrany zo dňa 28.09.2009, Dodatkom č. 2 k Zmluve o poskytovaní
bezpečnostnej služby - fyzickej ochrany zo dňa 24.02.2010, Dodatkom č. 3 k Zmluve o poskytovaní
bezpečnostnej služby - fyzickej ochrany zo dňa 20.09.2011, záznamom z kontroly výzbroje členov
strážnej služby, výpočtom pokuty za nedodržanie zmluvných podmienok, výzvou na kompenzáciu za
nedodržanie zmluvných podmienok zo dňa 28.06.2010, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise a
zistil nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o poskytovaní bezpečnostnej služby - fyzickej ochrany zo dňa 10.06.2008 sa zaviazal žalovaný
ako poskytovateľ pre žalobcu ako objednávateľa riadne, včas a odborne poskytovať bezpečnostnú
službu vo forme fyzickej ochrany v súlade so zákonom č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti
a v zmysle podmienok ustanovených zmluvou. V zmysle čl. 4 ods. 4.1 písm. b) Zmluvy si žalobca
ako objednávateľ vyhradil právo na osobitnú podmienku pre poskytovanie bezpečnostnej služby, a to
na výzbroj, t.j. krátka strelná guľová zbraň s príslušnou muníciou a vecné bezpečnostné prostriedky.
Podľa čl. 5 Zmluvy bola cena za 1 hodinu výkonu strážnej služby jedným zamestnancom poskytovateľa
stanovená o.i. sumou 4,58 eur (138,- Sk) za ochranu objektu ústredia žalobcu na Štúrovej 5 v Bratislave,
sumou 3,82 eur (115,- Sk) za ochranu administratívnych objektov žalobcu a sumou 4,15 eur (125,- Sk)
za ochranu objektov pobočkovej siete žalobcu.
Zo záznamu z kontroly výzbroje členov strážnej služby vykonanou žalobcom v dňoch 22.02.2010 až
09.03.2010 v jeho 15 pobočkách súd zistil, že dvaja členovia strážnej služby vykonávali službu bez
zbrane a ostatní, t.j. 13 vykonávali strážnu službu s plynovou zbraňou.



Súd z výpočtu pokuty za nedodržanie zmluvných podmienok od 01.09.2008 do 30.03.2010 zistil, že
žalobca určil výšku pokuty s poukazom na cenu dohodnutú za stráženie so zbraňou a bez zbrane sumou
37.206,14 eur.
Listom zo dňa 20.07.2012 žalobca v zmysle čl. 7 ods. 7.1 písm. d) a ods. 7.2 Zmluvy vypovedal
žalovanému predmetnú zmluvu.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca žalobou zovšeobecnil zmluvu, keď kontrola bola
vykonaná len v 15 pobočkách, pričom žalobca uvádza nedodržanie zmluvných podmienok žalovaným
na všetkých pobočkách. V prípade, ak by aj bolo preukázané takéto používanie zbrane na všetkých
pobočkách, tak žalobca neuviedol právny titul, pričom zmluva neobsahuje osobitnú sankciu pre takéto
nedodržanie zmluvných podmienok. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by počas celého
obdobia, t.j. 2 roky a 7 mesiacov dochádzalo k porušovaniu zmluvy, pričom do spisu boli doložené iba
výsledky kontrol vykonané v priebehu pár dní.
Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sa nároku voči žalovanému domáha titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že mu bola vyplácaná odmena za výkon strážnej služby
so zbraňou, pričom bolo zistené, že žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy nedodržal, keďže na 15
kontrolovaných objektoch bola strážna služba vykonávaná buď s plynovou zbraňou alebo bez zbrane.
Uvedeným konaním došlo k porušeniu zmluvy, pričom zistenie, že objekty neboli strážené tak, ako mali
byť v zmysle zmluvy, bolo vnímané negatívne a spôsobilo rozruch v banke, nakoľko táto skutočnosť bola
vnímaná ako ohrozenie bezpečnosti.
Správca konkurznej podstaty žalovaného namietol premlčanie nároku s poukazom na skutočnosť, že k
spornej udalosti došlo dňa 22.02.2010, pričom žaloba bola podaná v máji 2012, a teda nárok žalobcu je
premlčaný. Ďalej namietol, že by titulom bezdôvodného obohatenia bol žalovaný povinný uhradiť nárok
žalobcu, nakoľko nemožno hovoriť o plnení bez právneho dôvodu, resp. o nedôvodnom nároku.
K námietke premlčania žalobca poukázal na to, že ide o obchodný vzťah, a preto je potrebné aplikovať
všeobecnú premlčaciu lehotu v zmysle Obchodného zákonníka, a teda nárok premlčaný nie je. Žalobca
si uplatňuje nárok za obdobie od 01.09.2008 do 30.3.2010, pričom žaloba bola podaná v máji 2012. Vo
vzťahu k rozdielu v strážení so strelnou zbraňou a plynovou zbraňou uviedol, že strelnou zbraňou je
možné spôsobiť ublíženie na zdraví, resp. aj smrť, kým plynovou zbraňou je možné spôsobiť len ľahké,
resp. ťažšie zranenie, pričom plynová zbraň nemá zastavovacie účinky ako strelná zbraň. V zmysle
uvedeného má žalobca za to, že stráženie plynovou zbraňou je s poukazom na uvedenú charakteristiku
a časté prepadnutia bánk potrebné vnímať najmä v kontexte možného následku, ktorý môže spôsobiť
použitie plynovej zbrane proti útočníkovi vyzbrojenému strelnou zbraňou, preto stráženie pobočiek
žalobcu s plynovou zbraňou možno skôr považovať za stráženie bez zbrane ako so strelnou zbraňou. V
zmysle uvedeného bol cenový rozdiel v dodávanej službe vypočítaný ako rozdiel medzi cenou za výkon
strážnej služby so zbraňou a cenou za výkon strážnej služby bez zbrane, keďže plynová zbraň nebola
zmluvne dohodnutá ako osobitná požiadavka žalobcu na výzbroj zamestnancov žalovaného, pričom pri
výpočte vychádzal zo zmluvne dohodnutých cien.

Súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj citovanými
zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca v konaní
nepreukázal ním uplatnený nárok čo do výšky.
V konaní sa súd zaoberal existenciou nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho
výškou, ako aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
obchodnoprávny vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby - fyzickej ochrany,
v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi bezpečnostnú službu vo forme fyzickej
ochrany a žalobca sa zaviazal za poskytnuté plnenie uhradiť žalovanému dohodnutú odmenu. Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že pracovníci žalovaného v kontrolovaných pobočkách slúžili s plynovou
zbraňou, resp. bez zbrane, na základe čoho sa žalobca prostredníctvom tejto žaloby domáha vydania
bezdôvodného obohatenia. Spornou však bola otázka výšky bezdôvodného obohatenia, t.j. výška
rozdielu medzi náhradou za službu so strelnou zbraňou a so zbraňou plynovou, resp. bez zbrane.

K námietke premlčania vznesenú žalovaným, súd uviedol, že i keď OBZ pre premlčanie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne osobitné ustanovenie, neznamená to, že Obchodný
zákonník premlčaciu dobu pre tieto (a ďalšie) práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú
úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až 408 a pokiaľ nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné
práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Je potrebné
mať na zreteli, že obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú predovšetkým Obchodným zákonníkom (§ 1



ods. 2). V spojení s § 397 to potom znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva
neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov.
Napokon skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia,
neznamená, že tým mienil zákonodarca záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré
vzniklo v obchodných vzťahoch, vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. V nadväznosti na
uvedené mal pri skúmaní dôvodnosti namietaného premlčania žalovaným za to, že nárok žalobcu z titulu
bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je, a teda nebol uplatnený žalobcom po uplynutí premlčacej
doby, pričom išlo o štvorročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 397 OBZ v spojení s ustanovením
§ 391 ods. 1 OBZ so začiatkom plynutia odo dňa 17.02.2010 tak, že jej koniec podľa § 122 OZ pripadá
na 17.02.2014, čo bolo po podaní žaloby (žaloba bola podaná dňa 14.05.2012).

Vo vzťahu k spornej otázke, a to k výške uplatňovaného bezdôvodného obohatenia mal súd za
to, že žalobca výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ničím nepreukázal. Žalobca
predložil súdu iba výpočet pokuty za nedodržanie zmluvných podmienok od 01.09.2008 do 30.03.2010
s poukazom na cenu dohodnutú za stráženie so zbraňou a bez zbrane znejúci na sumu 37.206,14 eur.
Predmetný výpočet bol vyhotovený žalobcom, pričom pri výpočte žalobca vychádzal zo sumy dohodnutej
za stráženie so zbraňou a za stráženie bez zbrane a suma bola vypočítaná za obdobie od 01.09.2008
do 30.03.2010, teda odo dňa platnosti zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného tak dôkazné bremeno
preukázania výšky uplatneného nároku spočívalo na žalobcovi, ktorý v rámci skutkového zdôvodnenia
podanej žaloby uviedol, že nárok vo výške 37.206,14 eur, ktorý si uplatňuje voči žalovanému pozostáva z
cenového rozdielu v dodávanej službe, a to ako rozdiel medzi cenou za výkon strážnej služby so zbraňou
a cenou strážnej služby bez zbrane. Žalobca však dôvodnosť výšky svojho nároku nijakým spôsobom
nepreukázal, nakoľko súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by deklaroval výšku uplatňovaného
bezdôvodného obohatenia. Žalobca k podanej žalobe síce pripojil ním vyhotovený výpočet pokuty,
pričom pri tomto výpočte vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný poskytoval stráženie v období od
01.09.2008 do 30.03.2010 bez zbrane. Túto skutočnosť namietal v rámci procesnej obrany žalovaný,
ktorý uviedol, že žalobcovo vyčíslenie nie je možné akceptovať, nakoľko finančný rozdiel odvodil z
porovnania ceny služby so zbraňou a bez zbrane, pričom plynová zbraň je rovnako zbraňou v zmysle
zákona o strelných zbraniach a strelive a súčasne ceny služieb súkromnej bezpečnosti vykonávané
žalovaným s plynovou zbraňou v porovnaní s cenou služby súkromnej bezpečnosti vykonávanej
s guľovou zbraňou nevykazujú v obdobných prípadoch finančné rozdiely. Ďalej žalovaný namietal
skutočnosť, že kontrola poskytovania strážnej služby bola vykonaná len v 15 pobočkách žalobcu, pričom
výpočet vychádza z nedodržania zmluvných podmienok žalovaným na všetkých pobočkách a rovnako
tak, že výpočet vychádza zo skutočnosti, že k porušovaniu zmluvy dochádzalo počas celého obdobia
poskytovania strážnej služby, pričom kontrola poskytovania strážnej služby bola vykonaná len v priebehu
pár dní po spornom incidente. Súd žalobcu v priebehu konania oboznámil so skutočnosťou, že zostáva
sporná otázka výšky uplatňovaného nároku, avšak žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy a rovnako
ani návrhy na vykonanie dôkazu, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú
dôvodné a rozumné pochybnosti, a ktoré by viedli k odstráneniu rozporov zistených v konaní, a to
čo do výšky žalovanej sumy, ktorá mala byť predmetom konania. Pokiaľ si žalobca uplatňoval voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 37.206,14 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia, dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, z ktorých vyvodzoval pre seba
priaznivé právne dôsledky spočívalo na ňom, pričom dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je
potom nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno
a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné
prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti svedčiace v jej prospech.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní ničím nepreukázal výšku rozdielu stráženia so zmluvne
dohodnutou zbraňou a stráženia bez zbrane, resp. s plynovou zbraňou, a teda výšku bezdôvodného
obohatenia, ktorého vydania sa v konaní domáha, hoci práve z tohto dôvodu (za účelom zabezpečenie
dôkazu žalobcom) bolo odročené aj pojednávanie nariadené na deň 21. marca 2017.
K žalobcom navrhovanému dôkazu, na preukázane rozdielu medzi vykonávaním fyzickej ochrany so
strelnou zbraňou a s plynovou zbraňou, a to k výsluchu zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej
stráže SR, vykonávajúcich ochranu poriadku a bezpečnosti v objekte tunajšieho súdu súd uviedol, že
tento dôkaz nevykonal, nakoľko mal za to, že tento dôkaz nemôže smerovať k preukázaniu spornej
skutočnosti, a teda že výsluchom týchto zamestnancov bude vyriešená otázka výšky bezdôvodného
obohatenia.



Súd na záver dodal, že hoci nevyvracia tvrdenia žalobcu, že stráženie s krátkou strelnou guľovou
zbraňou, tak ako to bolo zmluvne dojednané, je potrebné odlíšiť od stráženia s plynovou zbraňou,
resp. bez zbrane, ale zároveň uviedol, že v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a
strelive medzi druhy zbrane patrí tak guľová zbraň, ako aj plynová zbraň, a preto nemožno považovať
stráženie s plynovou zbraňou za stráženie bez zbrane. Ďalej súd k veci dodal, že žalobca pri svojom
výpočte vychádzal zo skutočnosti, že takéto stráženie s plynovou zbraňou bolo vykonávané počas
obdobia od 01.09.2008, t.j. od počiatku platnosti zmluvy do 30.03.2010, pričom k spornej udalosti, na
základe ktorej bolo zistené, že člen strážnej služby má plynovú zbraň došlo až dňa 16.02.2010, a teda
žalobca ničím nepreukázal, že k stráženiu bez požadovanej výzbroje došlo aj pred spornou udalosťou.
Kontrola výzbroje bola žalobcom vykonaná v dňoch 22.02.2010 až 09.03.2010 na náhodne vybraných
15 pobočkách žalobcu, pričom pri výpočte vychádzal zo skutočnosti, že k takémuto stráženiu dochádzalo
na všetkých strážených pobočkách, pričom nemal za preukázané, že to tak v skutočnosti bolo. V
danom prípade spornou nebola len skutočnosť, že strážna služba bola v spornom období žalovaným v
kontrolovaných objektoch vykonávaná s plynovou zbraňou, resp. bez zbrane.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný
úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP.
Uviedol, že hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby je v zmysle odôvodnenia rozsudku skutočnosť,
že žalobca nepreukázal výšku nároku, keďže sporným medzi stranami sporu nebolo iba stráženie bez
zbrane, resp. s plynovou zbraňou v kontrolovanom období, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdených skutočností.
Uvedený záver súdu je podľa žalobcu v rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, ktorá vychádza z
toho, že nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti, v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného. Ak má niekto
preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti, má dôjsť k presunu dôkazného bremena na druhú stranu
sporu, lebo je nespravodlivé požadovať na niekom, aby preukázal neexistenciu niektorých skutočností.
Na potrebu riadiť sa pri rozhodovaní negatívnou dôkaznou teóriou poukazuje vo svojej judikatúre aj
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010 a v uznesení sp. zn. 6 M Cdo
17/2010 zo dňa 28.03.2012.

V konaní týkajúcom sa nároku žalobcu na zaplatenie sumy 31.206,14 eur s prísl. sa vyčíslenie nároku
žalobcu zakladá na skutočnosti, že žalovaný v relevantnom období, za ktoré je nárok špecifikovaný
(1.9.2008 - 1.10.2009), žalobcovi neposkytoval strážnu službu tak, ako bolo dohodnuté v čl. 4. bode 4.1
písm. b) Zmluvy, t.j. s krátkou strelnou guľovou zbraňou. Ide pritom o negatívne formulovanú skutočnosť
(žalovaný nestrážil so strelnou zbraňou). Nakoľko žalobca a žalovaný mali zmluvne dohodnutú cenu za
stráženie so zbraňou a za stráženie bez zbrane, žalobca svoj nárok kalkuloval na báze stráženia bez
zbrane (žalobca a žalovaný nemali osobitne dohodnuté sadzby za stráženie s iným druhom zbrane ako
s krátkou strelnou guľovou zbraňou - žalobca nemal na takomto poskytovaní strážnej služby záujem,
mal záujem na strážení s krátkou strelnou guľovou zbraňou a zmluvné strany mali dohodnuté stráženie
s krátkou strelnou guľovou zbraňou).
„Stráženie so zbraňou“ je podľa žalovaného potrebné vykladať v kontexte uzatvorenej Zmluvy, ako
„stráženie s krátkou strelnou guľovou zbraňou“, a nie v kontexte zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných
zbraniach a strelive. Zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia Zmluvy (10.6.2008) v ustanovení § 2 písm. c) (vymedzenie pojmov) rozoznával viacero
druhov zbraní, a to jednak guľovú zbraň (bod 5.), plynovú zbraň (bod 2.), ale aj iné zbrane, napr.
expanznú zbraň, brokovú zbraň, mechanickú, historickú zbraň a pod., pričom všetky uvedené druhy
zbrane sú strelnými zbraňami, avšak nespĺňajú požiadavky zmluvne dohodnuté medzi žalobcom a
žalovaným.
V nadväznosti na negatívnu skutočnosť tvrdenú žalobcom, že zamestnanci žalovaného poskytovali
zmluvne dojednané služby bez krátkej strelnej guľovej zbrane, bolo v prípade, ak zamestnanci
žalovaného strážili objekty žalobcu s krátkou strelnou guľovou zbraňou, povinnosťou žalovaného túto
skutočnosť preukázať. V zmysle judikatúrou akceptovanej teórie negatívnej dôkaznej povinnosti tak
dôkazné bremeno neuniesol žalovaný, a nie žalobca.



V zmysle vyššie uvedeného sa žalobca domnieva, že ak súd posúdil nepreukázanie negatívnej
skutočnosti žalobcom za neunesenie dôkazného bremena, ide o situáciu v zmysle § 365 ods. 1 písm. í)
CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal, že počas relevantného obdobia poskytoval strážne služby v
súlade s uzatvorenou Zmluvou (prostredníctvom zamestnancov vyzbrojených krátkou strelnou guľovou
zbraňou).
Žalobca má súčasne za to, že posúdenie stráženia prostredníctvom zamestnancov žalovaného ako
„stráženia so zbraňou“ v kontexte zákona č. 190/2003 Z.z. len preto, že zbraňou je aj plynová zbraň,
je nesprávnym právnym posúdením veci; nakoľko „strelnou zbraňou“ v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z.
je aj broková zbraň, resp. historická zbraň, avšak na strážení pobočiek žalobcu ako banky žalobca
prostredníctvom takýchto zbraní žalobca nemal a pochopiteľne ani nemohol mať záujem.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 392 CSP vydal
rozsudok, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 27.2.2018 sp. zn. 54Cb/162/2012-256 zmení
tak, že žalovaného voči žalobcovi zaviaže na zaplatenie sumy 37.206,14 eur a úroku z omeškania vo
výške 9 % p.a. z 37.206,14 eur od 11.5.2012 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania vo výške
100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu,
procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, zaujatím stanoviska sporových
strán k výzve podľa § 382 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25K/44/2013-50
zo dňa 12.2.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: ÖRMESTER Slovakia s. r. o., so sídlom Korzo
Bélu Bartóka 345/12, Dunajská Streda, IČO: 35 841 061. Za správcu súd ustanovil S.. S. Š., ktorá dňa
20.1.2015 oznámila súdu, že súhlasí, aby súd v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. pokračoval v
konaní. Odvolací súd zistil, že uznesením zo dňa 6.12.2018 bola za správcu úpadcu ustanovená JUDr.
Hana Sopko, LL.M., Paulínska 24, Trnava. Podľa § 44 ods.1 zák. č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet
úpadcu. Z tohto dôvodu súd konal s ustanoveným správcom ako so stranou v spore.

6. Úlohou odvolacieho súdu bolo ďalej posúdiť, či súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis. Súd v prejednávanej veci vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe ktorých vecne správne rozhodol, avšak použil nesprávny právny predpis.

7. Podľa 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel z odlišných dôvodov, než na
ktorých založil svoje rozhodnutie súd. Odvolací súd v tejto súvislosti postupom podľa § 382 CSP vyzval
sporové strany, aby sa vyjadrili k použitiu ust. § 436-441 OBZ, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec,
nakoľko pri rozhodovaní súdu prvej inštancie neboli použité, aj keď sú pre posúdenie veci rozhodujúce.

9. Na výzvu súdu žalovaný oznámil, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny, vydaný za
použitia všetkých potrebných ustanovení. Zároveň mal za to, že ani v žalobe, ani v samotnom odvolaní
žalobca nenavrhoval použitie ust. § 436-441 OBZ, a teda nie je nevyhnutné ísť zo strany odvolacieho
súdu nad rámec samotného odvolania, a preto je potrebné odvolanie zamietnuť.
Pokiaľ má odvolací súd iný názor, ponecháva konečné rozhodnutie na jeho úvahu.

10. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že trvá na žalobe zo dňa 11.05.2012, na základe ktorej si uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie cenového rozdielu v celkovej výške 37.206,14 eur s príslušenstvom
a mal za to, že preukázal existenciu predmetného nároku a na strane druhej dostatočne preukázal
porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného, ktoré viedlo k vadnému poskytnutiu služby. Zo



žaloby ako aj zo všetkých vyjadrení nepochybne vyplýva, že žalovaný neposkytol bezpečnostnú službu
v súlade so Zmluvou o poskytovaní bezpečnostnej služby - fyzickej ochrany zo dňa 10.06.2008 v znení
jej dodatkov (ďalej len „Zmluva“).
Žalobca oboznámil žalovaného so záznamom z kontroly výzbroje členov strážnej služby, čím fakticky
došlo aj k oznámeniu vád bez zbytočného odkladu.
Predmetom Zmluvy je záväzok poskytovateľa riadne, včas a odborne poskytovať pre objednávateľa
(žalobcu) bezpečnostnú službu - vo forme fyzickej ochrany. Za riadne poskytnutie bezpečnostnej služby
možno považovať len také, ktoré je v súlade so Zmluvou, pričom poskytovateľ plniac si svoje zmluvné
povinnosti, žiadnu z nich nezanedbá. Žalobca považuje postup žalovaného, ktorý hrubým spôsobom
zanedbal a ignoroval svoje zmluvné povinnosti - zabezpečiť technické vybavenie, výstroj a výzbroj, za
porušenie zmluvy podstatným spôsobom.
Žalovanému totiž už v rámci kontraktačného procesu malo a muselo byť zrejmé, že žalobca ako finančná
inštitúcia, mal záujem zabezpečiť vo svojich priestoroch ozbrojenú ochranu (ktorá by vyhovovala aj z
kvalitatívneho hľadiska s ohľadom na početnosť napadnutí bankových prevádzok na území Slovenskej
republiky vo všeobecnosti) a s ohľadom na obsah Zmluvy, a to konkrétne čl. 4 Osobitné podmienky, kde
si objednávateľ vyhradil právo a požiadavku na výzbroj člena strážnej služby, ktorou mala byť krátka
strelná guľová zbraň s príslušnou muníciou. Zo strany žalovaného teda došlo k podstatnému porušeniu
Zmluvy v zmysle ust. § 345 ods. 2 Zmluvy, ktoré žalobca v súlade s ust. § 436 ods. 2 OBZ oznámil
a uplatnil si aj cenový rozdiel, ktorý riadne odôvodnil. V danom prípade teda nedošlo k akémukoľvek
(nepodstatnému porušeniu Zmluvy), ale k podstatnému porušeniu, nakoľko predmetom Zmluvy bolo
riadne poskytnutie bezpečnostnej služby.
Cenový rozdiel korešponduje okrem iného aj zákonnému zneniu ust. § 439 ods. 1 OBZ „Nárok na zľavu
z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal
tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť
riadne plnenie. “
V prípade, ak plnenie nebolo uskutočnené riadne, ale bolo poskytnuté s vadou, resp. vadami, nebol
splnený pôvodný cieľ záväzkovoprávneho vzťahu - zabezpečenie adekvátnej ochrany života, zdravia
a majetku banky. Všeobecné vymedzenie zodpovednosti za vady a všeobecná úprava zodpovednosti
za vady poskytuje len hrubý rámec, pričom osobitné ustanovenia pre konkrétny druh zmluvy (§ 463 -
441 Obchodného zákonníka) sú špecifickými podmienkami jej reálneho uplatňovania. Zodpovednosť za
vady je založená na objektívnom princípe (bez ohľadu na zavinenie) a vzniká už okamihom poskytnutia
vadného plnenia, ktoré žalobca preukázal aj riadne oznámil a uplatnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobca stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že
právnemu vzťahu zodpovednosti za vady plnenia poskytnutého žalovaným je najbližšie právna úprava
zodpovednosti za vady v zmysle ust. § 436 - 441 OBZ, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K tvrdeniu žalovaného odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok v ustanovení § 382
ustanovuje, že ak má odvolací súd za to, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecného záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Citované
ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu
právnej istoty. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje
rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej
okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania
možnosť vyjadriť sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska
doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné. Preto postup, keď odvolací
súd potvrdí rozhodnutie súdu, pričom k záveru o vecnej správnosti výroku (§ 387 ods. 1) dospeje na
základe odlišného právneho posúdenia veci, s ktorým účastníkov nezoznámi a nedá im príležitosť sa
k nemu vyjadriť, je odopretím práva na právne vypočutie v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 38
ods. 2 Listiny.
Skutočnosť, že žalobca v žalobe ani v odvolaní sa nenavrhoval postupovať v zmysle § 346-441 OBZ
neznamená, že odvolací súd, vzhľadom na svoj postup podľa § 382 CSP, nemohol vo veci rozhodnúť.
S názorom žalobcu, že žalobca oboznámil žalovaného so záznamom z kontroly výzbroje členov strážnej
služby, čím fakticky došlo aj k oznámeniu vád bez zbytočného odkladu, sa odvolací súd stotožnil len
čiastočne.



12. Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie cenového rozdielu v celkovej
výške 37.206,14 eur s príslušenstvom za obdobie od 01.09.2008 do 30.3.2010. Cenový rozdiel v
dodávanej službe bol vypočítaný ako rozdiel medzi cenou za výkon strážnej služby so zbraňou a cenou
za výkon strážnej služby bez zbrane. Žalobca si svoj nárok uplatnil z titul bezdôvodného obohatenia,
s čím sa odvolací súd vzhľadom na záväzkovoprávny vzťah medzi sporovými stranami, nestotožnil.
Nárok žalobcu bolo potrebné posudzovať v zmysle § 346-441 OBZ. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
žalobcu, že vzhľadom nato, že ide o obchodný vzťah je potrebné aplikovať všeobecnú premlčaciu lehotu
v zmysle § 397 OBZ. Žalobca si uplatnil nárok za obdobie od 1.9.2008 do 30.3.2010, pričom žaloba bola
podaná 11.5.2012. Nárok nie je premlčaný, čo konštatoval aj súd.

13. Je nesporné, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní bezpečnostnej
služby - fyzickej ochrany zo dňa 10.06.2008 v znení jej dodatkov (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy
bol záväzok poskytovateľa (žalovaného) riadne, včas a odborne poskytovať pre objednávateľa (žalobcu)
bezpečnostnú službu - vo forme fyzickej ochrany. Podľa čl. 4 Osobitné podmienky si objednávateľ
vyhradil právo a požiadavku na výzbroj člena strážnej služby, ktorou mala byť krátka strelná guľová
zbraň s príslušnou muníciou, čo však žalovaný nerešpektoval.

14. Podľa čl. 4 Osobitné podmienky, si objednávateľ vyhradil právo a požiadavku na výzbroj člena
strážnej služby, ktorou mala byť krátka strelná guľová zbraň s príslušnou muníciou.

15. Podľa odvolacieho súdu „plynovky“ sú vlastne plynové zbrane, alebo inak expanzné nesmrtiace
zbrane určené na sebaobranu a iné účely. Typickou vlastnosťou týchto zbraní je ich extrémna
podobnosť so skutočnou ostrou zbraňou, na základe ktorej bola vyhotovená. V niektorých prípadoch je
skutočne veľmi ťažké ich rozlíšiť. To, že sa vyrábajú ako repliky skutočných ostrých zbraní im zaručuje
ich vierohodnosť pri použití. Preto v prípade použitia plynovej zbrane v sebaobrane je potrebné počítať i s tým, že účinky látky sa začnú prejavovať zhruba do
dvoch sekúnd, a je žiaduce počítať i s možnosťou, že zasiahnutá osoba nebude reagovať na plyn a bude
aj naďalej pokračovať v útoku so zvýšenou agresiou. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že
stráženie s krátkou strelnou guľovou zbraňou je potrebné vykladať v kontexte so Zmluvou a nie so zák.
č. 190/2003 Zb.. Zmluvné strany si jednoznačne dohodli stráženie s krátkou strelnou guľovou zbraňou.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný vykonával strážnu službu bez zbrane.

16. Ďalej bolo nesporné, že žalobca vykonal kontrolu v dňoch 22.2.2010 až 9.3.2010, žalovanému
oznámil výsledky kontroly so žiadosťou o kompenzáciu, ktorá predstavovala cenový rozdiel výkonu
strážnej služby na pobočkách so zbraňou a bez zbrane, a to dňa 28.6.2010.

17. Podľa odvolacieho súdu oznámenie listom označeným ako „Kompenzácia za nedodržanie
zmluvných podmienok“ je možné považovať za reklamáciu z titulu vadného plnenia.
Ako každý právny úkon, musí aj samotná reklamácia spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu
vymedzené v § 34 a nasl. OZ . Zároveň musí
spĺňať náležitosti osobitné, vyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto náležitosti patrí
predovšetkým označenie subjektov oprávneného a povinného, okamih reklamácie, t.j. zachovanie
prekluzívnej reklamačnej lehoty a samotný obsah reklamácie, t.j. práva a povinnosti subjektov
reklamácie. Vo vzťahu k samotnému obsahu reklamácie je potrebné, aby oprávnený vymedzil svoje
požiadavky, stručne ich odôvodnil a uviedol rozsah svojich nárokov. Vytýkané vady na vykonanom diele
a požadované odstránenie nedostatkov zahrnuté v liste, predstavuje splnenie aj tejto náležitosti.

18. Podľa odvolacieho súdu oznámenie listom označeným ako „Kompenzácia za nedodržanie
zmluvných podmienok“ je možné považovať za reklamáciu z titulu vadného plnenia, pričom žalobca
požadoval zľavu z ceny.

19. Podľa § 436 ods. 1 OBZ ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom
(§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.



Podľa ods. 2 voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi
predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.

Podľa ods. 3 ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád
tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

20. Pojem „bez zbytočného odkladu“ nie je zákonom definovaný, a preto treba jeho primeranosť
posudzovať podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Tento pojem sa v ustálenej súdnej praxi vykladá podľa
možnosti splnenia stanovenej povinnosti.

21. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca oznámenie o vadnom plnení vykonal až po 3 mesiacoch
od zistených nedostatkov. Podľa odvolacieho súdu vytknutú vadu neoznámil bez zbytočného odkladu
po jej zistení, preto nie sú kritériá podstatného porušenia zmluvy splnené. Ide o nepodstatné porušenie
zmluvy v zmysle § 436 ods. 3 OBZ.

22. Podľa § 437 ods. 1 OBZ ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom,
môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo
zľavu z kúpnej ceny.

23. Podľa § 439 ods. 1 OBZ nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú
by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je
rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

24. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy nepodstatným spôsobom, žalobca listom
označeným ako „Kompenzácia za nedodržanie zmluvných podmienok“ požadoval od žalovaného zľavu,
čo zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád (stráženie so strelnou zbraňou), a
hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami (stráženie bez strelnej zbrane).

25. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej zľavy, tu sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu, ktorý
uviedol, že žalobca pri svojom výpočte vychádzal zo skutočnosti, že takéto stráženie s plynovou zbraňou
bolo vykonávané počas obdobia od 01.09.2008, t.j. od počiatku platnosti zmluvy do 30.03.2010, pričom
k spornej udalosti, na základe ktorej bolo zistené, že člen strážnej služby má plynovú zbraň došlo až
dňa 16.02.2010, a teda žalobca ničím nepreukázal, že k stráženiu bez požadovanej výzbroje došlo aj
pred spornou udalosťou. Zistené nedostatky počas kontroly vykonanej v dňoch od 22.2.-9.3.2010 v 15
pobočkách žalovaného nepreukazujú, že žalovaný nepoužíval dohodnutú krátku strelnú guľovú zbraň
od uzatvorenia Zmluvy, t.j. od 1.9.2008. Žalobca žiadne dôkazy na preukázanie správnosti uplatnenej
výšky nepreukázal.
Žalobca v tejto súvislosti v odvolaní tvrdil, že dôkazné bremeno preukázania, že žalovaný vykonával
strážnu službu s krátkou strelnou guľovou zbraňou je na žalovanom, nakoľko nemožno od strany
sporu (od žalobcu) spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, v
dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Sám žalobca vo svojom návrhu preukazuje svoj nárok neexistenciou právnej skutočnosti, t.j. že žalovaný
nepoužíval na vykonávanie strážnej služby krátku strelnú guľovú zbraň, keď na základe vykonanej
kontroly zistil používanie plynovej zbrane. Dôkazné bremeno v tomto prípade bolo na žalobcovi,
ktorý mal preukázať, že žalovaný počas celého zmluvného obdobia používal vo všetkých strážených
objektoch žalovaného plynovú zbraň. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi. Žalobca túto
skutočnosť nepreukázal, čím nepreukázal výšku požadovanej zľavy.
Súd preto rozhodol správne, keď uviedol, že žalobca ničím nepreukázal, že k stráženiu bez požadovanej
výzbroje došlo aj pred spornou udalosťou.



27. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca síce preukázal
nepodstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného a zistené vady reklamoval listom označeným
„Kompenzácia za nedodržanie zmluvných podmienok“, avšak nepreukázal výšku uplatnenej zľavy,
keďže nepreukázal, že k stráženiu bez požadovanej výzbroje došlo aj pred spornou udalosťou (t.j. pred
16.2.2010).

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods.1 CSP rozsudok súdu potvrdil ako
vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému odvolací súd priznal právo voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

30. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).