Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/130/2018 z 20. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. februára 2019, sp. zn. 3Co/130/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1115210913.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/130/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1115210913.1 | 2019-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 137 CSP, § 80 OSP, CSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f8807ad-fe52-4786-899b-403fe677767a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1115210913.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/130/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115210913
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115210913.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: 1/ R. J. J., F. XX, U., 2/ H. J., F.
XX, U., zastúpených JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s. r. o., Česká 7, Bratislava, proti žalovaným: 1/
24 Development s.r.o., Rajská 15/A, Bratislava, 2/ AUTO - FOREST, s.r.o., Röntgenova 10, Bratislava,
obaja zastúpení GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na
odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 23C/123/2015-146, zo dňa
24.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu 1/ a žalobcu 2/ na prerušenie konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. 23C/123/2015 do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn, 14C/105/2015 zamietol. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ má voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu
20.4.2015 domáhali určenia, že kúpna zmluva o predaji nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, k. ú.: Y. J., obec: BA-m.č. Staré Mesto, okres: Bratislava I (ďalej len
„nehnuteľnosti“), uzatvorená medzi predávajúcim žalovaným 2/ a kupujúcim žalovaným 1/, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava povolený pod T.-XXXX/
XX z 9.4.2015 (ďalej len „kúpna zmluva“) je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že na základe zmluvy o
prevode bytov a nebytových priestorov uzatvorenej medzi spoločnosťou BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ,
a.s., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím T.-XXXXX/10 z 10.12.2010 sa
stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobe (odvolací súd dodáva, že
ide o odlišné nehnuteľnosti, ako tie ktoré boli predmetom predaja v zmysle kúpnej zmluvy, neplatnosti
ktorej sa žalobcovia domáhajú vo veci samej). Žalobcovia podpísali 28.10.2010 Zmluvu o budúcej
zmluve so spoločnosťou BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s., ktorou sa táto spoločnosť zaviazala na
nich previesť v lehote do 31.12.2012 spoluvlastnícke podiely k pozemkom v areáli výstavby U. - J. T.
a to najmä k prístupovej komunikácii a ďalším pozemkom v k.ú Y. J.. Žalobcovia 10.10.2014 podpísali
niekoľko dohôd o urovnaní so spoločnosťou BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s. týkajúcich sa vád v ich
bytoch a nebytových (priestoroch), ako aj vzniklých škôd. Záväzok z týchto zmlúv o urovnaní predmetná
spoločnosť do 12.2.2015, teda do dohody splatnosti nesplnila, pričom následne kúpnou zmluvou z
19.2.2015 previedla prakticky celý svoj majetok na žalovaného 2/. Žalobcovia podali voči tomuto prevodu
žalobu, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy pre porušenie § 59a ods.
1 Obchodného zákonníka. Následne došlo medzi spoločnosťou BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s. a



žalovaným 2/ k dohode o spätnom prevode vlastníctva; oba tieto prevody žalobcovia napadli žalobou
o neplatnosti prevodných zmlúv. Následne BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s. opätovne previedla
nehnuteľnosti na žalovaného 2/ kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený
27.3.2015 pod T.-XXXX/XX. Žalovaný 2/ následne časť z predmetných nehnuteľností previedol na
žalovaného 1/ a to predmetnou kúpnou zmluvou. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný 2/ nemohol previesť na
žalovaného 1/ kúpnou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, skôr ako súd právoplatne rozhodne
o platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy ktorej vklad bo povolený správou katastra nehnuteľností 19.2.2015
pod T.-XXXX/XXXX, teda prvej prevodnej zmluvy (uzavretej medzi spoločnosťou BRATISLAVSKÁ
INVESTIČNÁ, a.s. a žalovaným 2/). Žalobcovia preto žiadali, aby súd prvej inštancie prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/105/2015;
súd prvej inštancie by mal vyčkať na rozhodnutie o tom, či žalovaný 1/ (podľa správnosti zrejme
žalovaný 2/) sa vôbec stal vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, o čom sa bude
rozhodovať v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 14C/105/2015.

2. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcovia svoj naliehavý právny záujem odvodzujú od nároku z dohôd
o urovnaní, uzatvorených medzi nimi a treťou osobou spoločnosťou BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s.,
ktoré už uplatňujú v iných konaniach, a to na Okresnom súde Bratislava I (v konaní) vedenom pod sp.
zn. 15C/44/2015. Žalobcovia mali za to, že v prípade, ak súd prvej inštancie žalobe vyhovie, stane sa
ich právo istejším z dôvodu, že BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s. sa zbavuje svojho majetku.

3. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že výsledok konania (či už kladný alebo záporný) by na
právnom postavení žalobcov nič nezmenil. Aj v prípade vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá je
predmetom tohto konania, by žalobcom nebola vyplatená suma, ktorú si uplatňujú v inom konaní titulom
plnenia z dohôd o urovnaní, ani by nezískali istotu, že im uvedené plnenie bude vyplatené. Vyslovením
neplatnosti kúpnej zmluvy by sa taktiež nenavrátilo vlastnícke právo k prevedeným nehnuteľnostiam na
spoločnosť BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s., nakoľko táto nebola ani účastníkom kúpnej zmluvy. Na
uvedenom základe mal súd prvej inštancie za to, že právny záujem žalobcov nie je v danom prípade
ani kvalifikovaný ani naliehavý. Poukázal tiež na to, že naliehavý právny záujem musí byť daný v čase
rozhodovania súdu o žalobe žalobcov; súd má povinnosť vychádzať zo stavu, ktorý existuje v čase
rozhodovania súdu. Konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry podmienka naliehavého právneho
záujmu musí byť splnená už pri podaní žaloby a podmienka ustanovená § 80 písm. c) O.s.p. (v
súčasnosti § 137 písm. c) C.s.p,) nemôže byť viazaná na výsledok iného, ešte neskončeného (prípadne
ešte nezačatého) konania. Nedostatok naliehavého právneho záujmu v jednej z nich nemožno napraviť
tým, že sa konanie preruší a vyčká na výsledok iného konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.7.2011, 3 Obdo/27/2011). S poukazom na § 162 ods. 1 písm. a), § 164, § 162 ods. 3 C.s.p.
preto návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. Po právnom zhodnotení na vec
sa vzťahujúcich rozhodujúcich skutkových zistení dospel tiež s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p., §
470 ods. 2, § 137 C.s.p. k záveru, že pre nedostatok naliehavého právneho záujmu je žalobu potrebné
zamietnuť bez potreby jeho ďalšieho meritórneho posúdenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p., keď plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali, v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali právne posúdenie naliehavého právneho záujmu súdom
prvej inštancie a to s poukazom na § 137 písm. c) veta druhá za bodkočiarkou C.s.p., podľa ktorého
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; pri určení
neplatnosti kúpnej zmluvy sa opierali o § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej súdu prvej inštancie
vytýkali, že sa s námietkou neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu naplnenia podmienok podľa § 37 ods. 1 v
spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal. V tejto
súvislosti dodali, že po vyhlásení napadnutého rozsudku im bola anonymne doručená obálka obsahujúca
právne listiny podpísané medzi žalovanými 1/ a 2/ a spoločnosťou BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s.
z novembra, resp. decembra 2015, ktorými tieto personálne a zrejme i kapitálovo prepojené osoby si
navzájom odstupujú od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu i podľa
napadnutej kúpnej zmluvy. Predmetné listiny podľa nich preukazujú, že kúpnymi zmluvami medzi týmito
spoločnosťami uzatváranými v priebehu kalendárneho roku 2015, sa nejednalo o skutočnosť, že prevod
bol súčasťou komplexnej investorskej transakcie a prevod bytov bol prevedený za riadnu a relevantnú
protihodnotu.



5. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedli, že to, či naliehavý právny záujem, alebo podanie žaloby na určenie vyplýva z osobitného
predpisu, znamená, že táto skutočnosť musí doslovne vyplývať z pozitívno-právneho znenia osobitného
predpisu, t.j. osobitný právny predpis musí určiť oprávnenú osobu na podanie takejto žaloby a
podmienky/špecifiká na podanie takejto žaloby. Z § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka žiadna takáto
skutočnosť alebo predpoklad na podanie žaloby na určenie nevyplýva. Dodali, že žalobcovia v konaní
absolútne nepreukázali, že by sa na kúpnu zmluvu vôbec aplikoval § 59a Obchodného zákonníka,
pretože z verejne dostupných informácií z obchodného registra je zrejmé, že z hľadiska ich majetkovej
a personálnej štruktúry sa na prevod nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy § 59a Obchodného zákonníka
za žiadnych okolností vzťahovať nemohol.

6. Ďalej uviedli, že im zo súdu prvej inštancie bolo doručené výlučne odvolanie žalobcov, ako samostatné
podanie, bez príloh/dokumentov, ktoré žalobcovia uvádzajú; k obsahu predmetných príloh/dokumentov
sa preto nevedeli v príslušnej lehote vyjadriť. Mali však za to, že predmetné prílohy/dokumenty uvedené
v odvolaní žalobcov sú pre toto konanie právne irelevantné. Navyše mali za zrejmé, že žalobcovia týmito
dokumentmi disponovali dávno pred vyhlásením napadnutého rozsudku a takisto mali pochybnosti o ich
„anonymnom“ doručení, ako to žalobcovia uviedli vo svojom odvolaní. Poznamenali, že zo zápisnice
z ústneho pojednávania konaného 24.10.2016 vyplynulo, že právny zástupca žalobcov predmetnými
prílohami/dokumentmi (odstúpeniami) už dávno disponoval, pretože na uvedenom pojednávaní na ne
odkazoval a bola o týchto odstúpeniach vedená aj diskusia medzi sporovými stranami a súdom. Je
teda nepochybné, že prílohy/dokumenty (odstúpenia), ktoré žalobcovia doložili spolu s odvolaním, sú
z hľadiska neúplného apelačného systému odvolacieho konania v rovine § 366 C.s.p. neprípustné a
žalobcovia tieto prílohy/dokumenty mohli doložiť do súdneho spisu už na pojednávaní, ktoré sa konalo
24.10.2016, prípadne aj skôr.

7. K argumentácii žalobcov ohľadom aplikácie § 37 Občianskeho zákonníka vyhlásili, že uzavretie kúpnej
zmluvy uskutočnili slobodne a vážne, inak by napadnutú zmluvu (aj iné zmluvy) nepodali na Okresný
úrad Bratislava, katastrálny odbor pre účely povolenia vkladu vlastníckeho práva. Zdôraznili tiež, že
právne posúdenie o vážnosti vôle pri právnych úkonoch je vecou zmluvných strán, ktoré sú účastníkmi
právneho vzťahu, a teda tretia strana nemôže akokoľvek spochybňovať vážnosť vôle právneho úkonu,
ktorého nie je účastníkom.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 21.2.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny, a keďže sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

10. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Predmetné konanie na základe žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy začalo dňa 20.4.2015, t.j.
za dnes už neúčinnej procesno-právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.). Vzhľadom na uvedené bolo podmienky procesnej prípustnosti určovacej žaloby potrebné
posudzovať podľa O.s.p. (§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.; porovnaj s uznesením Najvyššieho súdu SR
zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 6 Cdo 30/2018).



14. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poznamenáva, že základnou podmienkou pre úspech
žalobcu v spore podľa § 80 písm. c) O.s.p. bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu (ako je
tomu napokon aj podľa dnes účinného § 137 písm. c) C.s.p.); pokiaľ súd dospel k záveru, že nie
je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bolo potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu pritom musel byť
podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu bolo
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo
bolo jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Vo všeobecnosti
platilo, že naliehavý právny záujem bol daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom
žaloba o určenie nebola spravidla opodstatnená tam, kde bolo možné žalovať na splnenie povinnosti.
Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení však mohla byť daná aj vtedy, keď
určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní išlo, priaznivo (prípadne nepriaznivo)
ovplyvnila právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie mohlo
spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému
(samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému)
vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 4Cdo/56/2009).

15. Žalobcovia v odvolaní namietli nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie s tým,
že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137
písm. c) veta za bodkočiarkou C.s.p.). Odhliadnuc od horeuvedenej argumentácie odvolacieho súdu
ohľadom posudzovania podmienok procesnej prípustnosti určovacej žaloby uvedená námietka ohľadom
vyplývania naliehavého právneho záujmu z osobitného predpisu nie je dôvodná. Žalobcovia sa totiž
žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Jej neplatnosť
odôvodnili porušením § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V tomto prípade však neexistuje žiadny osobitný predpis, ktorý by zakladal nevyvrátiteľnú právnu
domnienku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na podaní takejto žaloby. Ustanovenie
§ 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, ani § 37 ods. 1 (§ 39) Občianskeho zákonníka takouto právnou
normou obsiahnutou v osobitnom predpise rozhodne nie je. Musí totiž ísť o také právne normy, ktoré
priamo v hmotnoprávnej rovine explicitne pripúšťajú, aby sa ten ktorý subjekt právneho vzťahu mohol
domáhať určenia existencie, či neexistencie práva. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia museli pre
úspech vo veci samej preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými.

16. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené uvádza, že žalobcovia pri odôvodňovaní naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení poukazovali na tie skutkové okolnosti, že sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na základe zmluvy o prevode bytov a nebytových
priestorov uzatvorenej so spoločnosťou BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s., ktorej vklad bol do katastra
nehnuteľností povolený rozhodnutím T.-XXXXX/XX z 10.12.2010. Dňa 10.10.2014 podpísali niekoľko
dohôd o urovnaní s predmetnou spoločnosťou týkajúcich sa vád v ich bytoch a nebytových (priestoroch)
ako aj vzniknutých škôd. Záväzok z týchto zmlúv o urovnaní BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s.
do 12.2.2015, t.j. do dohody splatnosti nesplnila, pričom následne kúpnou zmluvou z 19.2.2015
previedla prakticky celý svoj majetok na žalovaného 2/. Žalovaný 2/ napokon po sérii prevodov
previedol tento majetok na žalovaného 1/, a to kúpnou zmluvou, neplatnosti ktorej sa žalobcovia
domáhajú v tomto konaní. Na uvedenom základe možno zhrnúť, že žalobcovia naliehavý právny
záujem na požadovanom určení odvodzovali od zlepšenia ich právneho postavenia voči spoločnosti
BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s., voči ktorej si uplatňujú nároky z dohody o urovnaní (a táto sa podľa
ich názoru zbavuje majetku).

17. Súd prvej inštancie však správne vyhodnotil, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovanými by nevrátilo vlastnícke právo k prevedeným nehnuteľnostiam na spoločnosť
BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s., nakoľko táto účastníkom uvedenej kúpnej zmluvy nebola; na
právnom postavení žalobcov by sa tak nič nezmenilo. Súd prvej inštancie preto vyvodil správny právny
záver, že žalobcom absentoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej
zmluvy. Dôvodne tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.7.2011, sp. zn. 3
Obdo/27/2011, podľa ktorého nedostatok naliehavého právneho záujmu nemožno napraviť tým, že sa



konanie preruší a vyčká na výsledok iného konania. Vzhľadom na uvedené nemohol obstáť ani návrh
žalobcov na prerušenie konania na súde prvej inštancie do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 14C/105/2015. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení súd prvej inštancie neskúmal namietané dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, a to
či už pre jej rozpor s § 59a Obchodného zákonníka alebo § 37 Občianskeho zákonníka; týmito dôvodmi
sa preto ani nezaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

18. Keďže žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k danosti naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, ďalšie odvolacie námietky odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne
irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal proti
žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).