Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/971/2015 z 27. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. októbra 2016, sp. zn. 5Co/971/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4613203167.2 Krajský súd Nitra | 5Co/971/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4613203167.2 | 2016-10-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, § 370 ods. 1 CSP, § 370 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e949e7b1-34bf-4401-a17e-5250a09863ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4613203167.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/971/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203167
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613203167.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, IČO 36
864 421 proti žalovanému: C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. J., V. XX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy
871,65 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. augusta
2015, č. k. 4C/317/2013-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 1.834,65 eura od 25.06.2009 do 13.05.2010, zo sumy 1.331,65 eura od 14.05.2010 do
14.06.2011, zo sumy 1.001,65 eura od 15.06.2011 do 23.04.2012, zo sumy 801,65 eura od 24.04.2012
do 11.06.2012 a zo sumy 701,65 eura od 12.06.2012 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 21. augusta 2015, č. k.
4C/317/2013-88 návrh (ďalej len „žaloba“) zamietol a odporcovi (ďalej len „žalovanému“) náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil podľa ustanovení § 3 ods.1, § 39, § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 4 písm. k/, l/ Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 265 Obchodného zákonníka a podľa čl. I. § 5 ods.1
až 3, § 10, § 11 ods.1, § 14 ods.1, § 17, § 48 ods.1 bod 2, § 77 ods.1,2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon
zmenkový a šekový a podľa čl. 3 ods.1 a 3 smernice 93/13 EHS.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe si uplatnil pohľadávku
podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 v sume 871,65 eura,
ktorá pozostáva zo zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.834,65 eura od 25.6.2009 a
6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.834,65 eura od 29.10.2009 a zmenkovú odmenu vo výške 6,12
eura z dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 25.2.2009 na zmenkovú sumu 1.834,65 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 25.6.2009 a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na



platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy zaplatil 963 eur na zmenkovú sumu.

3.1. Súd prvej inštancie, pojednávajúc vec v zmysle § 101 ods.2 OSP v neprítomnosti žalovaného
a jeho opatrovníčky Y. J., pracovníčky Okresného súdu Topoľčany, ktorú mu súd ustanovil podľa
§ 29 ods..2 OSP, keďže žalovaný sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska, po oboznámení sa so
spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Er/483/2010 zistil, že žalovaný uzavrel dňa 25.2.2009
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava zmluvu o úvere č.XXXXXXX , na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver spolu
s poplatkom vo výške 968 eur, t.j. celkovo čiastku 1.968 eur v 12 mesačných splátkach po 164 eur
počnúc dňom 20.3.2009.

3.2. V zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania a
zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa nachádzajú všeobecné podmienky poskytnutia úveru ,
kde v článku 17 sú uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmenky, podľa ktorých na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane
celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo jej časť. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo
zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa stal splatný celý dlh.

4. Žalovaný zároveň dňa 25.2.2009 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri
predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 1.834,65 eura a zmenkový úrok 0,25 %
denne od 25.6.2009, pričom zmenková suma ako aj dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané
dodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná „bez protestu“, a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a že je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava.

5.1. V exekučnom konaní Okresného súdu Topoľčany pod sp.zn.5Er/483/2010 sa spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako oprávnená domáhala voči žalovanému ako povinnému vymoženia
sumy 1.501,65 eura s prísl., pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doložená zmluva o úvere č.4381789 zo dňa 25.2.2009 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Bratislava sp. zn. SR 21748/09, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky)
vystavenej dňa 25.2.2009.Súd uznesením č.k.5Er/483/2010-15 zo dňa 26.10.2010 zamietol žiadosť
súdneho exekútora a uvedené uznesenie sa stalo právoplatným dňa 16.11.2010. Následne ďalším
uznesením zo dňa 14.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené a uznesenie sa stalo právoplatným dňa
31.3.2011.

5.2. V súdnom konaní, v ktorom si žalobca uplatnil zaplatenie zmenkového úroku vo výške 871,65
eura s prísl. podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007,
predložil zmenku totožnú so zmenkou predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava v
exekučnom konaní 5Er/483/2010 s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o. Bratislava uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting s.r.o. , K červenému dvoru 3269/25a,
130 00 Praha, Česká republika, IČO 264 29 705.

6. Vzhľadom na citované ustanovenia článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda
o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere,
zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi
v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere
súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola žalovaným
vystavená ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade
s článkom 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka.

7. Konštatoval, že vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy
resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže



ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia
dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel
od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s
účinnosťou od 01.01.2011, preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú žalobcom ,
ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, len za
zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovaného.

8. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným
pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy
o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná , a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.

9.1. Uvedená Zmluva o úvere č.XXXXXXX je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú
(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami
sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom.

9.2. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel
súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky
len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy
vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým
mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

9.3. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu
nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani
právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho
vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie
je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní
nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie
uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4
Obo 161/2007.

10.1. Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil žalobca v tomto konaní na súde, bolo už uplatnené jeho
predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak exekučným
titulom, pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému na vymoženie
priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol a
následne exekučné konanie právoplatne zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval
rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi a zaoberal sa platnosťou zmenky ako aj
označením odporcu ako podnikateľa v úverovej zmluve. Zabezpečením nárokov zo spotrebiteľského
úveru zmenkou alebo šekom sa zaoberá ust. § 4 ods.6 zákona č.258/2001 Z.z., ktoré pripúšťa takéto
zabezpečenie len za splnenia stanovených podmienok s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva a to vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

10.2. Vzhľadom k tomu, že vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je vzťahom medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, vzniká otázka, či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili, ba dokonca neznemožnili
spotrebiteľovi presadiť vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (rozsudok
súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž objektívne znamená
výrazné sťaženie práv vystaviteľa zmenky napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna
lehota na námietky a právo veriteľa na vyplnenie blanko zmenky. Po indosácii zmenky sa právne
postavenie vystaviteľa zmenky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak nie je priamo až



znemožnené. Žalobca sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecnosti priznávané majiteľovi zmenky
po jej indosácii a za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa podľa čl.6 ods.1 smernice
Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty
majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a vo
svetle uznesenia súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ proti T. ) aj plnenia úrokov a poplatkov pri
neuvedení ročnej percentuálnej miery nákladov. Článok 6 smernice je treba považovať za ustanovenie
rovné kogentným ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie ochrany je treba naplniť v rovine
pravidiel verejného poriadku, teda vždy a za každých okolností.
10.3. Zmenkové práva žalobcu môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami žalovaného, keďže
spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj predurčuje
jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia ( nález Ústavného súdu ČR vo veci IV.ÚS 457/10, podľa
ktorého je zákaz zneužitia práva silnejší než dovolenie dané právom a teda výkonu práva , ktorý
je jeho zneužitím nemôžu súdy poskytnúť ochranu, lebo by to bolo v rozpore nielen s § 3 OZ, ale
predovšetkým čl.36 Listín). Súd preto nevidel najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho
názoru a bol si vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, no nemohol akceptovať právnu prax, v
dôsledku ktorej dochádza k využitiu resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej
strany. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by
súdy mali pri posudzovaní obdobných prípadov vychádzať. Je to práve zmenkové právo, ktorého
základné princípy či inštitúty sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich
zabrániť vyššie naznačeným postupom, je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiska,
ktoré by zneužívaniu práv zabránili. V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad
zákonodarcu, ktorý postupne od obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods.6 zákona
č.258/2001 Z.z.) uzákonil ich úplný zákaz (§ 17 ods.3 zákona č.129/2010 Z.z.). Indosácia zmenky je tiež
v zjavnom rozpore s ustanovením § 54 ods.1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť
svoje postavenie. Z dôvodu blízkosti princípov zmenkového práva je pre rozhodovaciu činnosť súdov
inšpiratívne prelomenie prísnej formálnosti zmenkového práva nemeckou judikatúrou (rozsudok BGH,
25.2.1965 - II. ZHR 191/62 Hamm).

11. Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje vyššie uvedené práva spotrebiteľa
a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve niet platnej zmenky (rozsudok
NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Neplatnosť zmenky potom determinuje výsledok sporu.

12.1. V prejednávanej veci súd prvej inštancie považoval za jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o
spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere č.XXXXXXX zo dňa 25.2.2009, pričom v ten istý deň
žalovaný vystavil veriteľovi zmenku v zmysle článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
avšak podľa názoru súdu uvedená zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom
a spôsob, akým sa pôvodný veriteľ a následne navrhovateľ domáha svojich práv na základe takto
vystavenej zmenky považuje súd za obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon
dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď
sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré
sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva
sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva , ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok
NS SR vo veci 4Obo 161/2007).

12.2. Ustanovenie článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa
25.2.2009 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu
a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je potrebné považovať
za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná vzhľadom na vyššie uvedené. Na
základe neplatnej zmenky potom nie je možné žalobcovi priznať pohľadávku, ktorú si uplatnil v tomto
súdnom konaní a z toho dôvodu súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

12.3. Dôkazom toho, že pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a následne žalobca sa snažili
zámerne použiť prostriedky, ktorými by obišli právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je ich samotný
postup, ktorým sa chceli domôcť pohľadávky z vystavenej zmenky, keď spoločnosť POHOTOVOSŤ



s.r.o. nebola úspešná v exekučnom konaní a následne previedla rubopisom na žalobcu zmenku (ide
o tú istú zmenku, ktorá už predtým bola použitá v rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovský
rozsudok bol použitý ako exekučný titul) a zámerne bola zmenka prevedená na spoločnosť so sídlom
mimo územia Slovenskej republiky, aby táto potom mohla uplatniť pohľadávku v súdnom konaní na
území SR podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým
sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré konanie by malo byť písomné a
teda bez prejednania veci na pojednávaní, čím by sa predišlo skúmaniu spotrebiteľského vzťahu medzi
účastníkmi úverovej zmluvy, na základe ktorej bola potom vystavená zmenka.

12.4. Uvedený postup odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom a preto mu súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu, pričom samotnú zmenku považuje súd za neplatnú vzhľadom na neprijateľnosť
zmluvnej podmienky a to dohody o vyplnení zmenky v článku 17 úverovej zmluvy. Pre neplatnosť
zmenky, ktorá bola použitá žalobcom na uplatnenie jeho pohľadávky v súdnom konaní, nebolo možné
žalobe vyhovieť.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods.1 OSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP- účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 € bez DPH za podané
odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

15. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie
možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, čo je v rozpore
s konštantnom judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že vo vecí vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný
však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

16. Poukazujúc na ustanovenie §120 OSP uviedol, že žalobca predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z
uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle
čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Svoj postup musí súd v odôvodnení rozhodnutia náležíte
zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.

17. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k
žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným
nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust.
§120 ods.1 veta práva in fine OSP vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak súd činil, ide o
porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva
na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu
na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa,
noci ten sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim
konaním ju prakticky uznal.



18. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho
dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky, a teda neobjektívne podporil
žalovaného v tomto konaní, ktorému túto ochranu prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie
súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval
z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by
súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.

19. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Súd v odôvodnení
rozsudku ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej
spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. Súd
uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanému tým, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
(právny predchodca žalobcu) dala vystaviť predmetnú zmenku, pričom následky (právne účinky) zmenky
nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva žalovanému známe a
jasné, avšak pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužívanej praxe súdu v iných právne a skutkovo
obdobných veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny
proces, ako aj odňatiu možnosti konať pred súdom.

20. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ“) vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu, ktorým je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec
posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

21. Prvostupňový súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť
žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 0bo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, podľa ktorého cit.: „Z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia
§ 17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť)
proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal
Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ
povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie
je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného).“

22. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter,
preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (ust. §5
ods. l OSP). V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením ust. §5 ods.1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.



23. Odvolateľ ďalej namietal, že prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t.j, neplatný
právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní
nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše
žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku.

24. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000
(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) a vzhľadom na to, že Najvyšší
súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v
tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je
tak v celom rozsahu dôvodný. Nikto (okrem súdu) v konaní netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý
spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, a nikto túto skutočnosť
v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Napadnuté
rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.

25. Žalobca považoval za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru žalovaného o tom, že
dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z, pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v
čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon
súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod.
Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj bianko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. §
4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že
zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného
preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn.: 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp, zn.:
4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

26. Žalobca v priebehu odvolacieho konania, písomným podaním zo dňa 21.12.2015, osobne podaným
na Okresný súd Topoľčany dňa 22.12.2015, doručil čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.1
OSP v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.
Uviedol, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom
označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, navrhovateľ očakáva, že napriek
značnému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7 Nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 961/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na strane žalobcu majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

27. Opatrovníčka žalovaného sa na výzvu Krajského súdu v Nitre písomne vyjadrila k čiastočnému
späťvzatiu žaloby dňa 6.apríla 2016 a uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby.

28. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219
ods.3 za použitia § 378 ods.1 CSP) a v zmysle § 370 ods.1 a 2 CSP pripustil čiastočné späťvzatie
žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.834,65 eura od 25.06.2009 do



13.05.2010, zo sumy 1.331,65 eura od 14.05.2010 do 14.06.2011, zo sumy 1.001,65 eura od 15.06.2011
do 23.04.2012, zo sumy 801,65 eura od 24.04.2012 do 11.06.2012 a zo sumy 701,65 eura od 12.06.2012
do zaplatenia,, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania ako vecne
správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

29. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

30. Podľa § 208 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) ak je návrh na začatie konania
vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak
späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

31. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 219 ods.3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich častí primerane.

32. V prípade, ak sa späťvzatie žaloby týka len časti žaloby ,ku ktorému došlo po rozhodnutí
prvoinštančného súdu, voči ktorému aj bolo podané odvolanie, a ak žalovaný súhlasí s čiastočným
späťvzatím žaloby, odvolací súd pripustí čiastočné späťvzatie žaloby, v späťvzatej časti
rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a konanie zastaví a predmetom odvolacieho konania potom
zostáva zvyšujúca časť rozhodnutia prvoinštančného súdu.
33.1. Odvolací súd dňa doručil opatrovníčke žalovaného čiastočné späťvzatie žaloby s tým, aby
sa v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom. Žalovaná prevzala
čiastočné späťvzatie žaloby a výzvu odvolacieho súdu zo dňa 17.marca 2016 na vyjadrenie sa k
späťvzatiu žaloby dňa 6.apríla.2016 a v písomnom podaní došlom odvolaciemu súdu dňa 6.apríla 2016
uviedla, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí.

33.2. Odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, ak došlo k účinnému úkonu o späťvzatí
a kumulatívne aj k procesne účinnému udeleniu súhlasu a v takom prípade zruší rozsudok súdu
prvej inštancie a konanie zastaví. Ak dôjde k účinnému čiastočnému späťvzatiu žaloby a súčasne aj k
procesne účinnému súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd pripustí čiastočne späťvzatie



žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne zruší a konanie zastaví iba v časti zrušeného
rozhodnutia a zvyšná časť rozhodnutia po uplynutí lehoty na odvolanie nadobúda právoplatnosť.

33.3. Ak však nie sú splnené obidva predpoklady, teda účinné späťvzatie žaloby a
účinný súhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd rozhodne o nepripustení späťvzatia a vo veci po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu pokračuje súd prvej inštancie a rozhodnutie
prvoinštančného súdu, proti ktorému nebolo podané odvolanie, nadobudne právoplatnosť až dňom
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri R 25/1984).

34.1. Pretože v tejto predmetnej veci sa opatrovníčka žalovaného na výzvu odvolacieho súdu vyjadrila
k čiastočnému späťvzatiu žaloby a súhlasila so späťvzatím, teda na pripustenie čiastočného späťvzatia
žaloby boli splnené obe podmienky, odvolací súd podľa § 370 ods.2 druhá veta CSP rozhodol o
pripustení čiastočného späťvzatia žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
1.834,65 eura od 25.06.2009 do 13.05.2010, zo sumy 1.331,65 eura od 14.05.2010 do 14.06.2011, zo
sumy 1.001,65 eura od 15.06.2011 do 23.04.2012, zo sumy 801,65 eura od 24.04.2012 do 11.06.2012
a zo sumy 701,65 eura od 12.06.2012 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a konanie zastavil a v ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

34.2. Keďže v Civilnom sporovom poriadku bola zavedená striktná zásada, že každý si má strážiť svoj
pobyt, od 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, odpadol dôvod ustanovovať
opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy.

34.3. Podľa § 106 ods.1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods.2 a adresát neuviedol inú
adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na dresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

35. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Podľa Čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise
používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj
„žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci !súd prvej inštancie“ alebo !súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods.3 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods.4 citovaného ustanovenia).

37. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods.2 vychádzala a aj v
zmysle § 387 ods.2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že prvoinštančný súd
nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s
náležitosťami podľa § 157 ods. 2 a od 1.7.2016 s náležitosťami podľa § 220 CSP), ale obmedzí sa len na



konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie
dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

38.1. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval
právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje
s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom
rozsahu odkazuje.

38.2. Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

39. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového , ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

40. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa Návrhom na uplatnenie pohľadávky
(ďalej len „žalobou“) podaným na Okresný súd Topoľčany dňa 4.04.2013 domáhal voči žalovanému
domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 871,65 EUR s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

41. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval platnosť zmenky, na základe ktorej odôvodňoval svoj nárok a
namietal súdny prieskum okolností, za ktorých zmenka vznikla ako aj samotné dokazovanie vo veci.
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou odvolateľa spochybňujúcou postup prvoinštančného
súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný
spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k
spravodlivosti.

42. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe
vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by ho
vyzvať na doplnenie a realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom
Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale
umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo
najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia preto nie je možné
vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá,
a že by nemal mať ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z čI. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
ČI. 19 Nariadenia.



43. Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) bol základným
procesným predpisom platným na území Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení § 120 ods.1 tretia veta
upravoval dôkaznú situáciu a umožňoval súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté
dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

44. V preskúmavanom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve
zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa
spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. Vzhľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu
a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvého stupňa správne skúmal charakter tohto vzťahu.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v
Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 citovaného zákona bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona bola fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel než na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je väčšinou to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu podnikania. Pretože
môže ísť o zastieranie skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie,
čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si
žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

45. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej
samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EU
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

46.1. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo
k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Z tohto zákonného ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník, až na uvedenú výnimku, nemá
oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k
predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto zjednodušené
chápanie citovaného ustanovenia preferujúce navrhovateľom, ktoré nepripúšťa právny záver o možnosti
skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená a ani záver o jej možnej neplatnosti či
neexistencie, je však z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ohľadom abstraktného
charakteru zmeny neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,



ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje
aj ČI. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

46.2. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v
rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie (EU).

47. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, ak tá má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však
žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre odporcu nevyplývajú.

48. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolaním v tej časti, v ktorej žalobca namieta skúmanie kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie. Odvolací súd
poznamenáva, že Slovenská vláda v pripomienkach k prejudiciálnej otázke v obdobnej právnej veci
okrem iného uvádza:

,,Napriek tomu, že takáto charakteristika zmeniek je daná medzinárodnými predpismi, je potrebné
prihliadať aj na systém ochrany spotrebiteľa v práve EU, ktorý vytvoril určité minimálne požiadavky,
ktoré je potrebné uplatniť aj vo vzťahu k inštitútu zmeniek. Zákonodarca EÚ totiž pamätal pri vytváraní
rámca ochrany spotrebiteľa v oblasti spotrebiteľských úverov aj na požiadavku zabezpečenia minimálnej
úrovne ochrany spotrebiteľa v členských štátoch, ktoré spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky.
Uvedenú požiadavku zakotvovala smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňovala aj v čase vystavenia
zabezpečovacích zmeniek vo veci samej. Podľa jej čl. 10, „[členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou
zmluvou povoľujú spotrebiteľovi: a) uskutočniť platbu prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov;
b) dať záruku prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je
vhodne chránený, ak používa tieto nástroje danými spôsobmi ".

49. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských
právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený
limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo odporkyni zhoršené jej zmluvné postavenie,
pričom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala odporkyni zo zmluvy, ale
len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania
zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.



50. V Európskej únii je platná právna zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v
spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného
práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd
musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na
základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

51. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ odporcom.

52. Ak žalobca predložil zmenku, na ktorej vydanie má právo žalovaný, súd neposkytne žalobcovi právnu
ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu zasahuje
do práva žalovaného na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa
žalobca domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa považuje aj konanie
dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu, ktorým vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

53. Z obsahu spisu vyplýva, že po zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. , táto
obchodná spoločnosť indosovala zmenku, (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na
žalobcu CD Consulting s.r.o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa teraz
uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca CD Consulting ako indosátar zo zmenky
a to podľa nariadenia. Podľa žalobcu sa však v jeho prípade vôbec nemá prihliadať na vzťahy z úveru.
Odvolací súd sa však nestotožňuje s odvolaním odvolateľa v tej časti, v ktorej namieta skúmanie kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie.

54. Záverom odvolací súd v súvislosti s právnou problematikou v prejednávanej veci poukazuje
na Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, ktoré bolo prijaté na návrh ministra spravodlivosti postupom podľa § 21 ods. 3 písm. b/
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj podľa čl. 17 ods.
4 písm. c/ a podľa čl. 19 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Pls 1/2006
(č. 291/2006 Z.z.), aby na spoločnom rokovaní oboch kolégií bolo zaujaté stanovisko k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej v
texte len „Nariadenie“) s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa [§ 22 ods.
1 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. čl. 20
Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Pls 1/2006 (č. 291/2006 Z.z.)].

V tomto stanovisku sa uvádza:



I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

55. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola
žaloba žalobcu zamietnutá, vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

56. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému (§ 396 ods.1 , § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP) priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP
a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).