Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/416/2013 z 5. 8. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. augusta 2013, sp. zn. 14Co/416/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1313210591.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/416/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1313210591.1 | 2013-08-05 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: § 75 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 75 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90ba9c42-98aa-44d5-adcc-276485c7394c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1313210591.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/416/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210591
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1313210591.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K. R., U.. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR,
bytom v R., H. X, proti odporcom v 1. rade: K. Š., U.. XX.XX.XXXX, Š. O. E., R. H. R., L. XX, H. 2.
rade: N. L., U.. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v R., A. XX/X, obidve zastúpené Advokátskou
kanceláriou STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. mája 16, 811 06 Bratislava a v 3. rade: C. R., U..
XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v R., G. XXX/XX, o nariadenie predbežného opatrenia, na
odvolanie odporkýň v 1. a v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa
19.6.2013, č. k. 14C 113/2013-16, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 19.6.2013, č. k. 14C
113/2013-16  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým  uložil odporkyni v 1.
rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, prevodu, scudzenia, zaťaženia, prenájmu, výpožičky
ako aj prenechanie do bezplatného užívania tretej osoby nehnuteľností, špecifikovaných ako
- pozemky evidované ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2,
- pozemky evidované ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 721 m2,
- pozemky evidované ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2,
- stavba, evidovaná ako parc. č. XXXX/X, so súpis. č. XXX -popis stavby dom,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX, vedenom pre okres Senec, obec Most pri Bratislave, kat. úz. Most pri
Bratislave;
Odporkyniam v 1., 2. a 3. rade  súd predmetným uznesením uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
nakladania, prevodu, scudzenia, zaťaženia, prenájmu, výpožičky ako aj prenechanie do bezplatného
užívania tretej osoby nehnuteľnosti, špecifikovanej ako
- pozemok evidovaný ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 712 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX,
vedenom pre okres Senec, okres Senec, obec Most pri Bratislave, kat. úz. Most pri Bratislave.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 18.6.2013 podľa ust. § 75 a nasl.
a §102 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)  sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil
predbežné opatrenie v znení uvedenom vyššie. V návrhu uviedla, že na Okresnom súde Pezinok, pod sp.
zn. 5C 165/2010 prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedeným
nehnuteľnostiam. Návrh bol podaný odporkyňami v 1.,2. a 3. rade (ďalej spoločne ako odporkyne) na
uvedenom súde dňa 3.6.2010, pričom do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Na
preukázanie dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka uviedla,
že odporkyňa v 1. rade rozhoduje o hospodárení so spoločnou vecou - nehnuteľnosťami zapísanými na
LV č. XXX, a taktiež v súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX rozhodujú odporkyne
o hospodárení so spoločnou vecou v rozpore s ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ), keď na procese rozhodovania o prenájme vyššie uvedených nehnuteľností nemala navrhovateľka
možnosť sa zúčastniť napriek skutočnosti, že odporkyne a navrhovateľka majú rovnaký spoluvlastnícky



podiel na nehnuteľnostiach. Podľa ust. § 139 ods 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom pri rovnosti hlasov,
alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Keďže navrhovateľka nesúhlasí s prenájmom nehnuteľností tretím osobám, je nevyhnutné aby vo veci
rozhodol súd.

Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľka vidí v tom, že odporkyne v nadväznosti
na vyššie uvedené prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Pezinok, sp. zn. 5C 165/2010,
pri určení spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k  nehnuteľnostiam aplikujú v rozpore s
dobrými mravmi šikanózny výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť a zastrašiť navrhovateľku
a navodiť reálnu hrozbu zníženia hodnoty vysporiadavaných nehnuteľností, resp. vzniku škody na
nehnuteľnostiach, najmä na nehnuteľnosti - stavbe, súp. č. XXX. Odporkyne už počas mimosúdneho
rokovania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uviedli, že pokiaľ
navrhovateľka nebude súhlasiť s odkúpením podielu odporkýň, tieto nasťahujú do stavby, súp.č. XXX
tretie osoby - neprispôsobivých spoluobčanov. Odporkyne podľa tvrdenia navrhovateľky hrozby naplnili,
keď dňa 15.6.2013 do nehnuteľnosti, stavba súp. č. XXX, priviedol zať odporkyne v 2. rade, pán C. L.,
dvoch rómskych spoluobčanov, čoho boli svedkom aj manžel navrhovateľky C. R., a dcéra O. R., ako aj
privolaná policajná hliadka policajného zboru Pezinok - Dunajská Lužná. D. C. L. uviedol, že predmetné
nehnuteľnosti dajú do užívania od 16.6.2013 rómskym spoluobčanom, a to aj bez súhlasu navrhovateľky,
ktorej mienia odporkyne odpredať ich spoluvlastnícke podiely. Podľa vyjadrenia rómskeho spoluobčana
sa dňom 17.6.2013 chcú v obci prihlásiť k trvalému pobytu v danej nehnuteľnosti (stavba, sup. č.
XXX), privezú si psa a zároveň sa vyjadrili, že obmedzia navrhovateľke ako spoluvlastníčke vstup do
uvedenej nehnuteľnosti. Následne dňa 16.6.2013 priviezol pán C. L. do nehnuteľnosti troch rómskych
spoluobčanov.

Navrhovateľka uviedla, že sa v konaní vo veci samej bude domáhať rozhodnutia o neplatnosti nájomnej
zmluvy a určenia iného spôsobu hospodárenia s nehnuteľnosťami. Súd posúdil návrh podľa § 102 ods.
1, § 75 ods. 1, 2 a 8  a § 76 ods. 1 písm. f) a ods. 4 O.s.p. z hľadiska potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov.

Súd zdôraznil, že účelom predbežného opatrenia je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a
oprávnených záujmov účastníkov občianskeho súdneho konania. Ide o opatrenie, ktoré zabezpečuje
dočasnú úpravu pomerov účastníkov alebo výkon súdneho rozhodnutia. Dočasné rozhodnutie môže
slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Pri úprave pomerov
nemôže ísť o úpravu iba faktických pomerov účastníkov, ale najmä o úpravu právnych pomerov, i keď
len predbežnú. Dočasná úprava pomerov predbežným opatrením musí byť naliehavá a potrebná a musí
byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.

Súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk, a
to osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľky, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podľa
§ 75 ods. 2 O.s.p.. Dospel k záveru, že návrh odôvodňuje vydanie predbežného opatrenia. Z návrhu
navrhovateľky vyplýva, že je tu hrozba zníženia hodnoty vysporiadávaných nehnuteľností, ako i hrozba
z obmedzovania vlastníckeho práva navrhovateľky, vzhľadom na konanie odporkýň, čo mal súd
preukázané z listinných dôkazov doložených navrhovateľkou. Z toho dôvodu návrhu navrhovateľky na
vydanie predbežného opatrenia vyhovel a uviedol, že o náhrade trov  konania rozhodne v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí podľa § 151 ods. 1 O.s.p..

Proti uzneseniu podali včas odvolanie odporkyne v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním zo dňa 3.7.2013. Namietali, že súd nesprávne právne posúdil vec a že
neboli dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľka neosvedčila existenciu
bezprostredne hroziacej ujmy a s tým spojenú nevyhnutnú potrebu dočasne upraviť pomery nariadením
predbežného opatrenia. Za nepravdivé označili tvrdenie navrhovateľky ohľadne šikanózneho výkonu
práva odporkyňami a ich zámer navrhovateľku zastrašiť a poškodiť.

V súvislosti s uvedeným uviedli, že od roku 2010 sa vedie na Okresnom súde Pezinok konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a
LV č.. XXXX, kat. úz. Most pri Bratislave. Konanie doteraz nebolo skončené, pretože navrhovateľka



neakceptovala ponuku odporkýň na odpredanie ich spoluvlastníckych podielov za hodnotu stanovenú
znaleckým posudkom, ktorý odrážal trhovú hodnotu nehnuteľností v danej lokalite, zodpovedajúcu stavu
nehnuteľností.

Oni nehnuteľnosti celé roky neužívajú, rodinný dom odporkyňa v 1. rade neobýva a celé nehnuteľnosti
užíva iba navrhovateľka bez akejkoľvek protihodnoty, ktorá tak obmedzuje ich vlastnícke právo.
Poukázali na svojvoľný výkon vlastníckeho práva zo strany navrhovateľky, ktorá svojvoľne bez vedomia
spoluvlastníčky vykonala rekonštrukciu zadnej časti rodinného domu, čím bola odporkyňa v 1. rade
vylúčená z rozhodovania  o dôležitej zmene spoločnej veci. Za nepravdivé označila odporkyňa v 1. rade
aj tvrdenie navrhovateľky ohľadne vyhrážania sa jej nasťahovaním neprispôsobivých spoluobčanov do
domu, keďže jedinou osobou, ktorá sa do domu nasťahovala na základe riadne nájomnej zmluvy, je žena
nerómskeho pôvodu. Z ďalšej časti odvolania však už vyplýva, že nehnuteľnosť s nájomníčkou obýva
aj jej druh, ktorý je rómskeho pôvodu. Podľa tvrdenia odporkýň ide o osoby, ktoré žiadnym spôsobom
nezasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľky a nijako ju v jeho výkone neobmedzujú. Navrhovateľka
nepreukázala, že by sa jej niekto vyhrážal, že jej obmedzí vstup do rodinného domu. Poukázali na
pozitívnu stránku nájmu časti nehnuteľnosti, nakoľko nájomníci sa o nehnuteľnosť starajú a zveľaďujú
priestory. Za nepravdivé označili aj tvrdenie navrhovateľky, že by odporkyne niekedy v budúcnosti chceli
odpredať svoje spoluvlastnícke podiely uvedeným osobám.

Uviedli, že v minulosti nikdy nehospodárili so spoločnou vecou, lebo rodinný dom je reálne rozdelený
na dve samostatné obytné časti, a takto aj boli užívané, čo vypláva aj zo znaleckého posudku. Dohoda
o rozdelení a užívaní zvlášť prednej a zadnej časti rodinného domu existuje cca od 80-tych rokov,
pričom spoluvlastníci proti tejto dohode nič nenamietali a do určitého času ju aj akceptovali a dodržiavali.
Súčasťou dohody bolo aj rozdelené užívanie záhrady patriacej k rodinnému domu a prislúchajúcich
pozemkov. K porušeniu dohody došlo práve zo strany navrhovateľky asi pred piatimi rokmi, keď začala
s rekonštrukciou zadnej časti rodinného domu a začala užívať celú záhradu a priľahlé pozemky. Reálne
rozdelenie domu a pozemkov chápali ako dohodu o užívaní spoločnej veci. Preto tým, že odporkyňa
dala do prenájmu miestnosti v prednej časti domu, ktorú v zmysle dohody oprávnene užívala, nemohla
nijakým spôsobom obmedziť navrhovateľku v plnohodnotnom využívaní zadnej časti rodinného domu.
Navrhovateľka tak vôbec neosvedčila potrebu dočasnej úpravy existujúcich pomerov, keďže nedošlo k
porušeniu alebo obmedzeniu jej vlastníckeho práva. Odporkyňa len realizovala svoje dispozičné právo
s vecou, čo jej ako vlastníčke spoluvlastníckeho podielu nemožno odoprieť. Zo samotnej skutočnosti,
že sa určité osoby nasťahovali do predmetnej nehnuteľnosti nemožno podľa ich názoru automaticky
predpokladať, že v budúcnosti spôsobia závažné zníženie hodnoty predmetných nehnuteľností, resp.
že navrhovateľku obmedzia v jej vlastníckych právach. Poukázali na zákonnú úpravu predbežného
opatrenia, podľa ktorej navrhovateľ musí v návrhu popísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
nariadenie predbežného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, teda musí
osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Navrhovateľ musí
preukázať existenciu hroziacej ujmy, k čomu v danom prípade nedošlo. Podľa ich názoru vôbec nie je
zrejmé, akého konkrétneho porušenia práva sa dopustili odporkyne v II. a III., nakoľko nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX neprenechali do užívania žiadnej osobe. Vyslovili pochybnosť o hodnovernosti
a pravosti čestných prehlásení, ktorými navrhovateľka preukazuje bezprostredne hroziacu ujmu.

Zdôraznili, že súd prvého stupňa pochybil, keď navrhovateľke v uznesení neuložil povinnosť v
určitej lehote podať návrh vo veci samej (§ 76 ods. 3 O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie považujú za
nepreskúmateľné, hoci skrátená forma odôvodnenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je
zákonom prípustná (§ 76 ods. 4 O.s.p.). Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že návrh zamietne. Zároveň si uplatnili aj nárok na náhradu trov konania, ktoré
vyčíslili v celkovej sume 195,91 eur.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkýň vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 31.7.2013. Uviedla, že
k rozdeleniu domu došlo ešte v 80-tych rokoch za života jej rodičov a tento stav nenamietal ani jej brat
Michal Škuta ako spoluvlastník. Ona užíva zadnú časť domu a ľavú časť záhrady. Po smrti jej brata
sa odporkyňa vyjadrila, že nehnuteľnosť chce naďalej užívať. Rekonštrukciou zadnej časti domu bola
nútená zrealizovať pre zlý stav zadnej časti nehnuteľnosti, nakoľko hrozilo jej nezvratné poškodenie.
O nutnosti rekonštrukcie bola spoluvlastníčka, odporkyňa v 1. rade, informovaná a nevyslovila žiadne
námietky. Po ukončení rekonštrukcie stavby odporkyňa požiadala navrhovateľku listom z augusta 2009
o odkúpenie jej časti nehnuteľnosti.



Zotrvala na svojich tvrdeniach v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o výhražných výrokoch,
dôkazom čoho je i skutočnosť, že v priebehu súdneho sporu o vyporiadania podielového spoluvlastníctva
došlo k nasťahovaniu cudzích ľudí do prednej časti domu. Pravdivosť v návrhu uvádzaného výroku
môže potvrdiť svedkyňa O. R.. Vyslovil ho právny zástupca odporkýň na stretnutí odporkýň a zástupcov
navrhovateľky dňa 23.3.2011, ktorý sa predstavil pôvodne ako „potenciálny kupec“. Okrem toho slovné
vyhrážky druha pani Luknárovej (nájomníčka nehnuteľnosti) boli tak hlasné, že ich môžu dosvedčiť aj
okolití susedia. Uviedla, že do nehnuteľnosti často prichádzajú viacerí ľudia prevažne rómskeho pôvodu
a bez ohlásenia v nej zotrvávajú aj do ranných hodín. Zo strany nájomníkov dochádza k rušeniu kľudu,
na čo sa viackrát sťažovali susedia. Z toho dôvodu bola podaná aj sťažnosť na obecný úrad Most pri
Bratislave. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne v 1. rade, že nájomcovia vykonávajú sanačné práce na
nehnuteľnosti, tieto vykonávajú bez jej vedomia, ide o zásah do jej práv ako podielovej spoluvlastníčky
nehnuteľnosti. Pri týchto prácach už došlo aj k poškodeniu mechanizmu kľučky vchodovej brány,
nájomníci spôsobili prerušenie dodávky elektrickej energie na jednej fáze, hrozilo riziko poškodenia
čerpadla na pitnú vodu pre zadnú časť domu.

Právny záujem navrhovateľky na nariadení predbežného opatrenia vyplýva priamo s jej podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej časť bola odporkyňou v 1. rade prenajatá, pričom vylúčila
navrhovateľku zo spolurozhodovania o tejto veci, teda z hospodárenia so spoločnou vecou.

V súvislosti s argumentáciou odporkýň, že nie je zrejmé, akého konkrétneho porušenia sa dopustili
odporkyne v 2. a 3. rade uvádza, že existuje hrozba, že aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX budú
dané do podnájmu bez súhlasu navrhovateľky.

V súvislosti so spochybňovaním čestných prehlásení poukázala na ust. § 125 O.s.p., v zmysle ktorého
je čestné prehlásenie listinným dôkazom.

Uviedla, že dostatočne preukázala hroziacu ujmu spočívajúci v tom, že
- je tu hrozba zníženia hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, čo vyplýva aj priamo z
odvolania odporkýň (sanačné práce vykonávané bez súhlasu spoluvlastníkov, robené svojpomocne
podnájomníkmi, teda neodborne);
- je daná hrozba porušenia práv navrhovateľky ako spoluvlastníčky vo vzťahu k jej právu
spolurozhodovať o spôsobe nakladania a hospodárenia s nehnuteľnosťami.

Na Okresnom súde Bratislava III už vo veci samej podala žalobu, ktorou sa domáha v nadväznosti  na
ust. § 139 ods. 2 OZ,  v spojení s ust. § 80 O.s.p. určenia neplatnosti zmluvy o podnájme a je nesporné,
že z jej strany nepôjde o šikanózne, resp. zjavne bezúspešné bránenie práva.

Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zaviazal odporkyne
nahradiť jej trovy odvolacieho konania, ktoré však nešpecifikovala. Odvolací súd však zistil, že na
vyjadrení k odvolaniu sú nalepené kolkové známky v hodnote 66,- eur, pričom navrhovateľka nemá
zákonnú povinnosť platiť súdny poplatok za vyjadrenie k odvolaniu odporkýň.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateliek je nedôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa vety prvej § 75 ods. 2  O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.



Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby  niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal..

Účelom predbežného opatrenia je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkov občianskeho súdneho konania. Ide o opatrenie predstavujúce dočasnú úpravu pomerov
účastníkov alebo zabezpečujúce výkon súdneho rozhodnutia. Pri úprave pomerov nemôže ísť o úpravu
len faktických pomerov účastníkov, ale i o úpravu právnych pomerov, i keď len predbežnú.

Pri nariadení predbežného opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy
predbežného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať
zistené pri rozhodovaní o veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy,
teda osvedčenie nároku a jeho prípadného ohrozenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia teda musí
(pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť tak svoj nárok voči odporcovi alebo
porušenie práva odporcom (resp. niekomu inému ako účastníkovi konania za podmienok ust. § 76 ods.
2 O.s.p.), ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia
výkonu rozhodnutia či exekúcie, t.j. pravdepodobnosť takéhoto ohrozenia.

V danej veci je nesporné, že navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, každá v jednej polovici. Prenájom nehnuteľnosti nesporne
patrí medzi hospodárenie so spoločnou vecou, a preto sa pri ňom má postupovať podľa § 139 ods.
2 OZ. Tak z návrhu, ako aj z odvolania odporkýň nesporne vyplýva, že k prenájmu časti rodinného
domu odporkyňou v 1. rade došlo bez súhlasu navrhovateľky. Takýmto postupom odporkyňa v 1. rade
vážne zasiahla do vlastníckych práv navrhovateľky a spoluvlastníčky nehnuteľnosti. To samo osebe
je dostatočným dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti - domu,
ktorý patrí do spoluvlastníctva navrhovateľky a odporkyne v 1. rade. Tým je preukázaná aj dôvodnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Argumentácia navrhovateľky v návrhu, ale aj vo
vyjadrení k odvolaniu (konkrétne tvrdenia o neodborných zásahov nájomníkov) odôvodňuje aj obavy z
existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v znížení hodnoty nehnuteľnosti.
S poukazom na uvedené dôvody sú odvolacie námietky odporkýň právne irelevantné a sú nepostačujúce
na zmenu napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k odporkyniam v 1. až v 3. rade v súvislosti
s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, aj tu považuje odvolací súd nariadenie predbežného
opatrenia za dôvodné, nakoľko vzhľadom na svojvoľný postup odporkyne v 1. rade pri prenajímaní časti
domu existuje reálna hrozba, že by tak aj s ostatnými spoluvlastníčkami mohla konať aj v súvislosti s
predmetnými nehnuteľnosťami.

V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že nariadeným predbežným opatrením nebolo vlastnícke právo
odporkýň obmedzené nad zákonom dovolený rámec. Predbežné opatrenie ich žiadnym spôsobom
neobmedzuje v práve užívať nehnuteľnosti, ktoré majú v spoluvlastníckom podiele s navrhovateľkou. Ide
pritom len o dočasné obmedzenie, ktoré nie je v rozpore s ochranou vlastníckeho práva, ktoré zaručuje
vlastníkom Ústava SR v čl. 20.

Treba súhlasiť s odvolateľkami, že súd pochybil, keď neuložil navrhovateľke povinnosť v určenej lehote
podať návrh vo veci samej. Ide však o procesný (formálny) nedostatok, ktorý nemá vplyv na rozhodnutie
o odvolaní, o to viac, že súčasná zákonná úprava pripúšťa odvolaciemu súdu zrušiť uznesenie o
nariadení predbežného opatrenia len vtedy, ak sa konanie zastavuje. Podľa vyjadrenia navrhovateľky
už podala na príslušný okresný súd návrh na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy.

O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd
prvého stupňa podľa daných podmienok v rozhodnutí vo veci samej, resp. v samostatnom rozhodnutí
v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto  uzneseniu odvolanie nie je prípustné.