Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/33/2017 z 12. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. júna 2018, sp. zn. 2S/33/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8017200557.5 Krajský súd Prešov | 2S/33/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8017200557.5 | 2018-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43501545-ab04-41b9-a07f-0f20423bac94 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200557.5 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/33/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200557
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200557.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu BRASTREC
s.r.o. so sídlom v Prešove, Volgogradská 13, 080 01 Prešov, IČO: 46 008 594, zastúpeného konateľom
spoločnosti G. P., právne zastúpeného benčík & partners Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom v
Prešove, Františkánske námestie č. 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR,
so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutí žalovaného zo dňa 23. júna 2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, č.: XXXXXXXXX/XXXX a
č.: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pod sp. zn. 2S/33/2017 je vedené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu
žalovaného zo dňa 23.06.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, č.: XXXXXXXXX/XXXX a č.: XXXXXXXXX/
XXXX, ktorými žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu vo všetkých troch veciach
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorými rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia
Daňového úradu Prešov zo dňa 08.12.2016 č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane žalobcovi
podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 13 610 Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie január 2014, ďalej rozhodnutím z 23.06.2017 č.: XXXXXXXXX/XXXX potvrdil žalovaný
rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 08.12.2016 č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 22 164,40 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2014 a
rozhodnutím z 23.06.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX potvrdil žalovaný rozhodnutie Daňového úradu
Prešov zo dňa 08.12.2016 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane
v sume 37 749,20 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014.

2. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní zo dňa 03.01.2017
rozporuje závery správcu dane uvedené v rozhodnutiach. Pochybnosti správcu dane považuje za
neopodstatnené, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Daňový subjekt
zastáva názor, že odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr bolo oprávnené, reálne, odôvodnené,
objektívne a v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o DPH. Čo sa týka zdaniteľných obchodov tieto
sa uskutočnili tak, ako to deklaroval daňový subjekt správcovi dane. So správcom dane počas daňovej
kontroly a následne vo vyrubovacom konaní spolupracoval a predložil mu všetky požadované doklady.
Daňový subjekt uviedol, že v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti zásahov správcu
dane smerujúcich proti daňovému subjektu.



Pokiaľ ide o dodávateľa daňového subjektu P. daňový subjekt uviedol, že zmluva o poskytnutí služieb
bola podpísaná v roku 2013 s vtedajším konateľom spoločnosti K. U.. Daňový subjekt prevzal služby
so zreteľom na platnosť zmluvy medzi obchodnými partnermi, pričom K. U. potvrdil dodanie služieb a
úhradu faktúr. Spoločnosť K.. nevlastnila žiadne motorové vozidlo v čase, keď bol konateľom K. U.,
spoločnosť mala súťažné vozidlo prenajaté z Českej republiky. Skutočnosť, že spoločnosť nerealizovala
žiadne zdaniteľné obchody sa podľa daňového subjektu nezakladá na pravde, pretože z kontrolovaného
výkazu vyplýva opak. Daňový subjekt zároveň poukázal na to, že správcovi dane predložil CD a
fotografie osôb vystupujúcich na jednotlivých pretekoch za spoločnosť BRASTRECH s.r.o. a kalendáre
a plagáty vyrobené pre spoločnosť O. M., s.r.o.
Pokiaľ ide o vyjadrenie súčasného konateľa dodávateľskej spoločnosti Q. že za spoločnosť nevykonával
žiadnu ekonomickú činnosť a nevystavil žiadne doklady, daňový subjekt uviedol v odvolaní, že má
k dispozícii kópiu potvrdenia o prevzatí účtovníctva spoločnosti P. & U. plus spol. s r.o. Q. I.
potvrdenú úradne overeným podpisom, ktorá preukazuje, že súčasný konateľ má k dispozícii účtovníctvo
spoločnosti P. & U. plus spol. s r.o.
V odvolaní daňový subjekt uviedol, že dňa 28.10.2015 bol vypočutý konateľ spoločnosti O. M. s.r.o.
F. O., ktorý mal údajne vypovedať, že nepozná K. U. ani Q. I.. Podľa daňového subjektu, mala táto
spoločnosť dvoch konateľov okrem F. O. aj P. H. a je možné, že s dodávateľom daňového subjektu
komunikoval druhý konateľ P. H.. Podľa daňového subjektu správca dane sa nemal uspokojiť len so
svedeckou výpoveďou jedného z konateľov, ale mal vypočuť aj druhého. V odvolaní poukázal daňový
subjekt na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 z 28.05.2015, ako aj na rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Zároveň argumentoval citáciou ustanovenia § 3 ods.
6 Daňového poriadku.

3. Finančné riaditeľstvo SR preskúmalo v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutia Daňového
úradu Prešov zo dňa 08.12.2016 za zdaňovacie obdobia január 2014, február 2014 a marec 2014 a
zistil tento skutkový stav:
Daňový subjekt Prešov vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
jednotlivé zdaňovacie obdobia a bolo zistené daňovou kontrolou, že daňový subjekt si v kontrolovanom
zdaňovacom období január, február a marec uplatnil odpočítanie dane v sumách za január 2014
vo výške 13 610 Eur, za február 2014 vo výške 22 164,40 Eur a za marec 2014 vo výške 37
749,20 Eur. Predmetom faktúr boli konzultačné, poradenské a sprostredkovateľské činnosti spojené so
zabezpečením uskutočneného športového podujatia I. pomocné stavebné a výkopové práce.

4. Za účelom preverenia poskytnutia služieb dodávateľom P. & U. plus spol. s r.o. pre kontrolovaný
daňový subjekt vykonali zamestnanci správcu dane miestne zisťovanie spoločnosti P. & U. plus spol.
s r.o. 12.05.2015, pričom bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza štvorposchodová
administratívna budova a vo vstupnej hale bola vyvesená orientačná tabuľa, na ktorej označenie
spoločnosti P. & U. plus spol. s r.o., ako ani na poštových schránkach nebolo. Správcom budovy je
spoločnosť K., a.s., N. XX, K.. Podľa výpisu z Obchodného registra SR bol konateľom spoločnosti P.
& U. plus spol. s r.o. v období od XX.XX.XXXX do 15.02.2014 K. U., ktorému zaslal správca dane
predvolanie. Zásielka sa vrátila s poznámkou, že neprevzaté v odbernej lehote. O výsluchu svedka
správca dane upovedomil aj kontrolovaný daňový subjekt. Opakovane predvolal správca dane K. U.,
zásielka sa opätovne vrátila. O výsluchu svedka znovu správca dane upovedomil aj daňový subjekt.
Dňa 05.10.2015 sa na Daňový úrad Prešov dostavil svedok K. U. na základe predvolania na výsluch zo
dňa 08.09.2015. O výsluchu bol upovedomený daňový subjekt, avšak daňový subjekt sa na daňový úrad
dňa 05.10.2015 nedostavil. Svedok okrem iného uviedol, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti konať
za spoločnosť bol oprávnený iba on ako konateľ. Spoločnosť sa zaoberala obchodnou a stavebnou
činnosťou, nákupom a predajom rôzneho tovaru. Nemala zamestnancov, majetok ani skladové priestory.
Na stavebné práce mal živnostníkov a faktúry vystavoval a podpisoval iba on osobne. Na otázku správcu
dane, aby uviedol hlavných dodávateľov, odberateľov spoločnosti, svedok sa vyjadril, že robil len pre
spoločnosť BRASTRECH s.r.o. na iných si nespomína. Potvrdil vystavenie faktúr spoločnosťou P. plus
spol. s. r.o. pre spoločnosť BRASTRECH s.r.o. s predmetom obchodného vzťahu sprostredkovanie
reklamy spoločnosti BRASTRECH s.r.o. na billboardoch, ktoré boli umiestnené v V., zabezpečenie
pretekov. Komunikoval s S. P. a koordinátorom spoločnosti N. X.. K bližšej špecifikácii služieb -
konzultačné, poradenské a sprostredkovateľské činnosti spojené so zabezpečovaním uskutočneného
športového podujatia I. uviedol, že išlo o motoristické podujatie na Q. X. a zabezpečoval tam stánky
s občerstvením, úpravu trate, stráženie parkovacích miest, osobne sa zúčastnil pretekov a dozeral na
tieto činnosti. N. P. & U. plus spol. s. r.o. sa spolupodieľala na organizovaní pretekov, svedok nevedel



uviesť mená osôb, ktoré tieto služby vykonali. Zároveň sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo boli napr.
25.01.2014 vystavené faktúry v takom množstve a približne v rovnakej sume do 5000 Eur, ani prečo
podpísal faktúry s dátumom dodania po 14.02.2014, keď už v tomto čase nebol konateľom spoločnosti.
K dĺžke pretekov na Q. X. svedok uviedol, že týždeň trvali samotné preteky a prípravy prebiehali týždne
predtým. Zamestnanci správcu dane predložili svedkovi k nahliadnutiu faktúry č. 14/007, 14/009 až
14/011 a požiadali ho o vyjadrenie, na čo svedok uviedol, že podpis je jeho, rovnako aj na ostatných
faktúrach vystavených v januári, februári 2014 a uviedol, že dôkazy o poskytnutí služieb dodatočne
predloží v lehote do 30.10.2015. Účtovné a daňové doklady svedok do dňa vystavenia rozhodnutia
správcovi dane žiadne nepredložil.

5. Podľa výpisu z Obchodného registra je konateľom spoločnosti P. & U. plus spol. s r.o. od 14.02.2014
Q. I., N. J. I., ktorý na základe predvolania sa dostavil na ústne pojednávanie až 03.11.2015 po
opakovaných predvolaniach, kedy vykonali zamestnanci správcu dane ústne pojednávanie s Q. I., o
ktorom spísali zápisnicu o ústnom pojednávaní. Q. I. sa okrem iného vyjadril, že ako konateľ spoločnosti
P. & U. plus spol. s. r.o. nikdy žiadnu ekonomickú činnosť nevykonával a nikomu plnú moc neudelil. Na
otázku správcu dane za akým účelom a akým spôsobom túto spoločnosť kúpil uviedol, že túto spoločnosť
našiel na internete a keďže sa dostal k stavebným zákazkam, chcel to využiť a začať podnikať. V K. sa
stretol s nejakým mužom, asi 30 -35 rokov, mal to byť K. U., ale už o tom pochyboval, či to bol on, pričom
v N. J. I. na Mestskom úrade overili podpisy ohľadom prevodu spoločnosti a dohodli sa, že keď si dotyčný
plán dokončí účtovníctvo, neskôr mu ho odovzdá. Následne sa dostavil do K., išli do nejakej obce, kde
na obecnom úrade podpísal nejaké dokumenty, ktorých kópiu nedostal. Žiadne doklady zo spoločnosti
P. & U. plus spol. s. r.o. neprevzal, nevedel ani, čo v ten deň podpisoval, pričom si spomína, že ho K.
U. súril, že je to dôležité, aby sa nedostal do dlhov. Za kúpu tejto spoločnosti zaplatil 6000 Eur, ktoré si
požičal od viacerých kamarátov. K preberaciemu protokolu, ktorý mu predložil správca dane o prevzatí
dokladov, ku ktorému uviedol, že podpis je jeho, ale do dnešného dňa mu nikto žiadne doklady za
spoločnosť neodovzdal. Spoločnosť P. & U. plus spol. s r.o. nemala zamestnancov, ani žiadny majetok,
žiadne faktúry za spoločnosť P. & U. plus spol. s r.o. nikdy nevystavil ani nepodpísal, ani nedisponoval
pečiatkou. Žiadne daňové priznania za túto spoločnosť nepodával. Raz ho poprosil K. U., aby mu dal
ID kódy na Daňový úrad K., aby si mohol dať dokopy veci. Spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nepozná.
Správca dane predložil Q. I. k nahliadnutiu faktúry za inkriminované obdobia, aby uviedol, či ich vystavil
a podpísal, k týmto uviedol Q. I., že tieto faktúry nevystavil, podpis na faktúrach nie je jeho, takto sa on
nepodpisuje. Na faktúre je uvedené číslo telefónu za spoločnosť P. & U. plus spol. s r.o. , ktoré nie je
jeho. Ďalej uviedol, že si všimol, že v názve spoločnosti medzi slovami P. a U. chýba znak &.

6. Zároveň správca dane vykonal ústne pojednávanie s S. P. splnomocnenou zástupkyňou
kontrolovaného daňového subjektu, ktorá sa vyjadrovala k zdaniteľným obchodom za január-marec
až december 2014, ktorá uviedla k službám konzultačné, poradenské a sprostredkovateľské činnosti
spojené so zabezpečením uskutočneného športového podujatia I. od dodávateľa P. & U. plus spol. s.
r.o. , že išlo o konzultácie čo sa týka zabezpečenia parkovísk, prípravy a údržby motorového vozidla na
konkrétnom podujatí, konzultácia, ako to bude všetko prebiehať. Komunikovali najprv so spoločnosťou
O. M. s.r.o. a následne oslovili K. U. zo spoločnosti P. & U. plus spol. s.r.o., aby tieto služby zabezpečil.
K. U. mal dohľad nad uskutočnením týchto služieb a S. P. mala dodatočne predložiť kalendár športových
podujatí. K službám - prijatie pomocných stavebných prác a výkopových prác, ktoré mal kontrolovaný
daňový subjekt prijať menovaná uviedla, že išlo o rekonštrukciu reštaurácie X. v N., práce boli vykonané
podľa rozpočtu „rekapitulácia objektov stavby - V. X.“, ktorý bol predložený ku kontrole. Nevedela uviesť,
kto ich vykonal, kontrolu nad týmito prácami vykonal K. U.. Nebola si istá, či tam bol niekto za spoločnosť
BRASTRECH s.r.o., pričom faktúry od spoločnosti P. & U. plus spol. s. r.o. boli uhrádzané v hotovosti,
ona osobne odovzdávala hotovosť K. U. na rôznych miestach.
Dňa 23.06.2015 opätovne správca dane vykonal ústne pojednávanie s S. P. za účelom vyjadrenia sa k
zdaniteľným obchodom za zdaňovacie obdobia január, marec, máj až december 2014, kde menovaná
uviedla, že obchod uzatvorili s K. U., faktúry uhrádzala jemu, po zmene konateľa si prišli pre úhradu
faktúry v hotovosti nejakí muži, ktorých nevedela identifikovať a doniesli jej doklady z elektronickej
registračnej pokladnice.
Zo správy Sociálnej poisťovne ústredia G. vyplýva, že spoločnosti BRASTRECH s.r.o. v roku 2014
nemala zamestnancov.

7. Dňa 28.09.2015 bolo zaslané predvolanie konateľovi spoločnosti O. M. s.r.o. O výsluchu svedka
upovedomil správca dane aj kontrolovaný daňový subjekt. Dňa 28.10.2015 sa na Daňový úrad K.



dostavil F. O., s ktorým správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, kde sa vyjadril, že v roku
2014 bol oprávnený konať za spoločnosť O. M., s.r.o. on ako konateľ spolu s P. H., ktorý je tiež konateľom.
Na otázku správcu dane, či pozná Q. I. a K. U. uviedol, že tieto osoby nepozná. Správca dane sa pokúsil
aj o vypočutie N. X., na ktorého sa odvolávala splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu, nepodarilo
sa správcovi dane zistiť, kde sa toho času uvedená osoba nachádza, pretože zásielky sa vracali späť s
poznámkou zásielka neprevzaná v odbernej lehote. O výsluch svedka sa pokúsil správca dane viackrát.
Ďalej oboznámil správca dane daňový subjekt BRASTRECH s.r.o. zastúpený S. P. so zisteniami správcu
dane z daňovej kontroly na DPH v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.01.2016 a zo dňa
23.02.2016. Dňa 05.02.2016 a 26.02.2016 podal daňový subjekt elektronicky svoje vyjadrenie, v ktorom
k zisteniam daňovej kontroly konštatoval, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené, nemá pochybnosti
o spoločnostiach, s ktorými konal žiadny nový dôkaz resp. tvrdenia, ktorými by vyvrátil zistenia správcu
dane nepredložil.

8. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly na DPH K. č. XXXXXXXXX/XXXX z 03.03.2016,
ktorý bol doručený daňovému subjektu dňa 11.03.2016. Zároveň zaslal daňový subjekt správcovi dane
vyjadrenie k protokolu zo dňa 30.03.2016, s ktorým sa správca dane vysporiadal v zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 06.06.2016. Dňa 10.06.2016 podala splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu
BRASTRECH s.r.o. vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06.06.2016 a následne správca
dane vykonal dňa 13.09.2016 so splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu ústne pojednávanie,
pričom splnomocnená zástupkyňa opätovne žiadala o vykonanie výsluchu svedka N. X., ktorého správca
dane predvolal márne. Ďalej daňový subjekt žiadal o preverenie fotografií na CD nosiči a štartovacích
lístkov, ktoré mali byť predložené na Daňový úrad Prešov, pobočka E.. Zamestnanci Daňového úradu
Prešov nahliadli do spisového obalu z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a
vyhotovili si kópiu fotografii z CD nosiča. Štartovacie lístky k výkonu daňovej kontroly predložené neboli.
Správca dane sa k tomuto dôkazu vyjadril v bode 4 tejto zápisnice z ústneho pojednávania. Ako ďalej
vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného dňa 21.09.2016 podal daňový subjekt BRASTRECH
s.r.o. vyjadrenie k zápisnici zo dňa 13.09.2016. Uviedol v tejto, že N. X. má evidovaný trvalý pobyt Mesto
K. a žiadal o jeho opätovné vypočutie.
Dňa 28.09.2016 sa zamestnankyňa správcu dane telefonicky skontaktovala so N. X., ktorý je oznámil,
že sa momentálne nachádza mimo K. a bude na Slovensku v období 24.10. - 28.10.2016. Správca dane
predvolal N. X. predvolaním zo dňa 03.10.2016, toto bolo doručované verejnou vyhláškou o vypočutí
svedka, správca dane upovedomil aj daňový subjekt, predvolanie sa N. X. nepodarilo doručiť a správca
dane sa s ním pokúšal skontaktovať aj telefonicky 21.10.2016, avšak neúspešne. Dňa 21.10.2016 sa
na Daňový úrad nedostavil svedok, ani žiadna osoba oprávnená konať za daňový subjekt BRASTRECH
s.r.o. Správca dane osobne doručil dňa 10.11.2016 S. P. oznámenie, na základe ktorého sa mala dňa
23.11.2016 uskutočniť ústne pojednávanie, správca dane spísal úradný záznam dňa 24.11.2016 v tom
znení, že sa nikto na ústne pojednávanie na deň 23.11.2016 nedostavil. Správca dane konštatoval, že v
rámci vyrubovacieho konania nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledky daňovej kontroly,
preto trval na svojich zisteniach uvedených v protokole.

9. Na základe uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo
faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole za zdaňovacie obdobia január, február, marec
2014 sa neuskutočnili. Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane na základe
faktúr od dodávateľa P. & U. plus spol. s r.o. v celkovej sume (13 610 + 22 164,40 + 37 749,20) 73
523,60 Eur, pretože dodávateľ ani daňový subjekt nepreukázali, že došlo k vzniku daňovej povinnosti
v zmysle § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v
nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.
Následne správca dane vydal rozhodnutia zo dňa 08.12.2016, ktorými podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobia január, február, marec 2014 v jednotlivých sumách.
Daňový subjekt sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal.

10. Žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal tak, že najskôr
citoval príslušné ustanovenia zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku a zo spisového materiálu podľa
žalovaného vyplýva, že daňový subjekt si v zdaňovacom období január, február a marec 2014 uplatnil
odpočítanie dane v jednotlivých sumách a to za január v sume 13 610 Eur, za február 2014 v sume
22 164,40 Eur a za marec 2014 v sume 37 749,20 Eur na základe faktúr od dodávateľa P. & U. plus
spol. s.r.o. K..



K námietkam daňového subjektu, že v rámci výkonu daňovej kontroly so správcom dane spolupracoval a
predložil mu všetky doklady a vysvetlenia k zdaniteľným obchodom žalovaný ako odvolací orgán uviedol,
že správca dane sa týmito dokladmi dôkladne zaoberal a vyhodnocoval ich v zmysle § 24 Daňového
poriadku. Žalovaný uviedol, že samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá
podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako
to stanovuje ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 49 ods. 1
Zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane vzniká v prípade, ak je preukázané, že
daňová povinnosť vôbec vznikla v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Dokazovanie
zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Podľa zisteného skutkového stavu kontrolovaný daňový subjekt dôkazné bremeno v zmysle
uvedeného ustanovenia zákona neuniesol.
Správca dane preverením deklarovaných skutočností u dodávateľa P. spol. s.r.o. zistil, že táto
spoločnosť má virtuálne sídlo, v ktorom nikto nesídli. V roku 2014 nemal žiadnych zamestnancov, ani
majetok, neboli predložené daňové a účtovné doklady, do 15.02.2014 bol konateľom dodávateľskej
spoločnosti K.r U., ktorý nevedel bližšie špecifikovať služby, resp. sa k nim vôbec nevedel vyjadriť,
nevedel uviesť osoby, ktoré ich mali vykonať. Nevedel sa vyjadriť, prečo boli dňa 25.01.2014 vystavené
faktúry v takom množstve a približne v rovnakej sume do 5 000 Eur a taktiež sa nevedel vyjadriť,
prečo podpísal faktúry po 15.02.2014, keď už konateľom nebol. Nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce
uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou P. & U. plus spol. s.r.o. pre BRASTRECH s.r.o.
Od 15.02.2014 bol konateľom P. & U. plus spol. s.r.o. Q. I., ktorý sa k preverovaným zdaniteľným
obchodom vyjadril v tom zmysle, že za túto spoločnosť nikdy nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť,
nikomu neudelil plnú moc na zastupovanie, nikdy nevystavil ani nepodpísal žiadne faktúry za túto
spoločnosť a ani nedisponoval pečiatkou tejto spoločnosti. Žiadne doklady za spoločnosť mu neboli
odovzdané, nepodával daňové priznania DPH za túto spoločnosť a spoločnosť BRASTRECH s.r.o.
nepozná. Na základe uvedených skutočností žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že správca dane
správne konštatoval, že služby poskytnuté spoločnosťou P. U. K. neboli reálne uskutočnené tak, ako
to deklaroval daňový subjekt.

11. Ďalej daňový subjekt namietal, že je nelogické a nespravodlivé vyrubovať rozdiel dane daňovému
subjektu na základe pochybení jeho obchodného partnera, keďže Daňový poriadok a Zákon o dani
z pridanej hodnoty konštrukciu ručenia daňového subjektu za neplnenie daňových povinností jeho
obchodného partnera nepozná. K tomuto odvolací orgán uviedol, že správca dane neuznal odpočítanie
dane z pridanej hodnoty na základe vykonaného dokazovania, nie na základe „ručenia“ daňového
subjektu, za neplnenie daňových povinností jeho obchodného partnera. Na tomto dôvode nebolo
rozhodnutie založené, pokiaľ daňový subjekt namietal, že vtedajší konateľ spoločnosti P. & U. plus
spol. s.r.o. K. U. potvrdil dodanie služieb a úhradu faktúr a taktiež uviedol, že splnomocnená
zástupkyňa daňového subjektu na ústnom pojednávaní dňa 18.06.2015 poskytla správcovi dane
podrobné vysvetlenia k jednotlivým zdaniteľným obchodom žalovaný uviedol, že K. U. ako konateľ
dodávateľskej spoločnosti iba slovne potvrdil vystavenie faktúr pre odberateľa BRASTRECH s.r.o., avšak
ako to vyplýva zo skutkového stavu, ktorý bol zistený nevedel bližšie špecifikovať jednotlivé služby,
resp. sa k nim ani nevedel vyjadriť, nevedel uviesť osoby, ktoré ich mali vykonať, keďže vlastných
zamestnancov spoločnosť nemala. Medzi vyjadreniami K. U. a S. P. sú nezrovnalosti, pričom K. U.
uviedol, že služby fakturované v januári, februári 2014 sa týkali pretekov na Q. X., pričom podľa
predloženého kalendára sa mali uskutočniť až 26.04.2014. Taktiež nevedel prečo podpísal faktúry po
termíne 15.02.2014, keď už nebol konateľom. S. P. dňa 18.06.2015 nevedela uviesť, kto mal deklarované
činnosti vykonávať a kde mali byť poskytnuté.

12. K navrhovanému dôkazu - overenie štartovacích lístkov z jednotlivých pretekov žalovaný uviedol, že
daňový subjekt pri výkone daňovej kontroly nepredložil žiadne štartovacie lístky, ani nešpecifikoval o aké
štartovacie lístky má ísť a ktorých pretekov sa majú týkať. Správca dane nespochybnil uskutočnenie
pretekov ako takých, ale spochybnil prijatie služieb v súvislosti s pretekmi od deklarovaného dodávateľa.

13. Čo sa týka fotografií na CD nosiči žalovaný uviedol, že daňový subjekt BRASTRECH s.r.o. nepredložil
žiadne CD, ani fotografie osôb, ani správcu dane nepožiadal, aby si ich počas výkonu daňovej kontroly
vyžiadal od kontrolnej skupiny vykonávajúcej daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014.
Zamestnanci správcu dane dňa 11.07.2016 nahliadli do spisového materiálu z daňovej kontroly na DPH
vykonávanej u daňového subjektu BRASTRECH s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a vyhotovili
si kópie údajov z CD nosiča, ktorý bol predložený k výkonu tejto daňovej kontroly. Nahliadnutím do



údajov na CD nosiči správca dane zistil, že CD nosič obsahuje niekoľko fotografii, na ktorých sú osoby v
tričkách s logom BRASTRECH s.r.o., motorové vozidlo, resp. stánky s logom spoločnosti BRASTRECH
s.r.o. Uvedenú skutočnosť však nemožno považovať za dôkaz preukazujúci poskytnutie fakturovaných
služieb dodávateľom P. & U. plus spol. s.r.o. Daňový subjekt nemal v kontrolovanom zdaňovacom
období zamestnancov a zo strany dodávateľa nebolo preukázané, že služby boli poskytnuté tak, ako to
deklaruje daňový subjekt na základe faktúr. To, že na fotografiách majú nejaké osoby oblečené tričká
s nápisom BRASTRECH s.r.o. neznamená, že služby, ktoré mal dodávateľ poskytnúť v súvislosti s
automobilovými pretekmi boli naozaj reálne uskutočnené. Dodávateľ nemal v príslušnom zdaňovacom
období zamestnancov ani zo strany daňového subjektu BRASTRECH s.r.o., ani zo strany dodávateľa
nebolo preukázané, že služby boli poskytnuté tak, ako to deklaruje daňový subjekt. Povinnosťou
daňového subjektu bolo preukázať, kto sú osoby zúčastňujúce sa pretekov, čo počas daňovej kontroly
daňový subjekt nevysvetlil, ani neobjasnil.
Ku kalendárom a plagátom, ktoré daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly správca dane zistil,
že reklamné kalendáre vyrobila spoločnosť V. s.r.o. ako vzorové kusy zadarmo, ale keďže nedošlo k
spolupráci so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. ďalšie kalendáre vyrobené neboli, tzn. tieto kalendáre
správca dane nemohol považovať za dôkaz o uskutočnení služieb dodávateľom P. & U. plus spol. s r.o.

14. K vyjadreniam súčasného konateľa P. & U. plus spol. s.r.o. Q. I., že spoločnosť nevykonávala žiadnu
ekonomickú činnosť a spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nepozná žalovaný uviedol, že menovaný uviedol,
že nemá doklady spoločnosti aj napriek tomu podpísal preberací protokol. Q.. nepopieral, že podpísal
preberací protokol, ale zároveň uviedol skutočnosti ako k tomu došlo, pričom odvolací orgán poukázal
aj na vyjadrenie K. U., že doklady odovzdal Q. I., ale nevedel uviesť miesto ani čas a kedy mal doklady
odovzdať. Preberací protokol o prevzatí dokladov za rok 2013 nepreukazuje vznik nároku na odpočítanie
dane na základe faktúr od deklarovaného dodávateľa.
Pokiaľ daňový subjekt v súvislosti výpoveďou svedka - konateľa spoločnosti O. M. s.r.o. F. O. namietal,
že správca dane mal vypočuť aj druhého konateľa spoločnosti P. H. žalovaný uviedol, že svedok F. O.
vypovedal, že nepozná osoby K. U. ani Q. I., správca dane predvolal F. O. z dôvodu, že je konateľom a
zároveň pretekárom, ktorý sa osobne zúčastňoval pretekov a ako taký mal a mohol podať jednoznačné
vysvetlenie ku skutočnostiam preverovaných v rámci daňovej kontroly. Správca dane preto považoval
za dostatočné vypočutie iba F. O. ako svedka.

15. K poukazu na rozsudok NS SR č. 7Sžf/41/2013 daňovým subjektom žalovaný uviedol, že v
daňovom konaní povinnosť dôkazného bremena spočíva priamo na daňovom subjekte podľa § 24 ods.
2 Daňového poriadku. Vzhľadom na výsledky daňovej kontroly nebolo možné rozsudok NS SR aplikovať
na daný prípad. Správca dane nezasahoval do zmluvných vzťahov daňového subjektu, preveroval
priameho dodávateľa, či došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov a či tak vzniklo daňovému
subjektu právo na odpočítanie dane. Čo sa týka nevykonaného výsluchu N. X. žalovaný uviedol, že
správca dane menovaného opakovane predvolával na výsluch ako svedka, avšak neúspešne, pričom
požiadal aj Obvodné oddelenie PZ K. o predvedenie svedka na výsluch, ďalšie predvolanie doručoval
verejnou vyhláškou neúspešne. Spojil sa cez zamestnancov správcu dane telefonicky s uvedeným
svedkom, avšak jeho vypočutie sa nepodarilo realizovať, pričom o každom výsluchu bol daňový subjekt
upovedomený, na vypočutia sa nedostavil a nevyužil svoje právo v zmysle § 25 ods. 4 Daňového
poriadku zúčastniť sa výsluchu svedka a klásť svedkovi otázky.

16. Pokiaľ daňový subjekt namietal, že správca dane v danom prípade nesprávne vychádzal iba
z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie, pričom poukázal na
konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03, z ktorých vyplýva, že nárok
na odpočítanie DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná, predchádzajúca
alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie, alebo nemôže vedieť.
Tieto rozsudky podľa žalovaného sa nevzťahujú na danú vec, rovnako ani rozsudok NS SR, na ktorý
daňový subjekt poukázal 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010.

17. Odvolávajúci sa bol povinný preukázať svoj nárok na odpočítanie dane relevantnými dôkazmi
a správca dane bol oprávnený deklarované skutočnosti preveriť, pričom ako dôkaz mohol použiť v
zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia
rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Správca dane v tomto prípade správne konštatoval porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH,



keďže dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, čo má priamu
nadväznosť na uplatnenie odpočítanie dane u kontrolovaného daňového subjektu.

18. Námietky daňového subjektu vzťahujúce sa k ustanoveniu § 3 ods. 6 Daňového poriadku žalovaný
nemohol akceptovať, pričom poukázal na to, že správca dane postupoval pri vyrubení zo zistených
skutočností, podľa ktorých deklarované zdaniteľné obchody nemali ekonomické opodstatnenie. Daňový
subjekt síce predložil listinné doklady (faktúry, doklady z elektronickej registračnej pokladnice, zmluvu
o dielo), vykonaným dokazovaním však tieto doklady nemožno považovať za dôkazy o uskutočnení
dodania služieb deklarovaným dodávateľom s o splnení podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný ako odvolací orgán v závere rozhodnutia
konštatoval, že dokazovanie a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s ustanoveniami Daňového
poriadku, ich vykonaním bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom správca dane postupoval v súlade
so základnými zásadami daňového konania podľa § 3 citovaného zákona.

19. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí vydaných dňa 23.06.2017 za
jednotlivé zdaňovacie obdobia január, február a marec 2014, pričom argumentoval tým, že podľa
názoru žalobcu sú rozhodnutia žalovaného správneho orgánu boli vydané v rozpore so zákonom č.
563/2009 Z.z., ako aj v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z. Žalovaný svojimi rozhodnutiami a
procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach v intenciách ustanovenia § 178 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku. Žalobca vidí nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného v hmotnoprávnej a
procesnoprávnej rovine.

20. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za január až december
2014 a neuznal žalobcovi v zdaňovacom období január 2014 právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa P. XX 610 Eur, v zdaňovacom období február 2014 v
sume 22 164,40 Eur a v zdaňovacom období marec 2014 neuznal odpočítanie DPH z dodávateľských
faktúr od toho istého dodávateľa v sume 37 749,20 Eur.
Žalobca argumentoval tým, že vtedajším konateľom spoločnosti K. U. mal podpísanú zmluvu o
poskytnutí služieb v roku 2013. Žalobca prevzal služby so zreteľom na platnosť zmluvy medzi
obchodnými partnermi. Vtedajší konateľ spoločnosti P. & U. plus spol. s.r.o. K. U. potvrdil dodanie
faktúr, aj keď spoločnosť P. & U. plus spol. s.r.o. nevlastnila žiadne motorové vozidlo v čase, keď bol
konateľom spoločnosti K.D. mala spoločnosť súťažné vozidlo prenajaté z P. republiky a skutočnosť, že
spoločnosť nerealizovala žiadne zdaniteľné obchody sa nezakladá na pravde, nakoľko z kontrolného
výkazu DPH vyplýva opak. Žalobca poukázal na vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne žalobcu na
ústnych pojednávaniach, pričom argumentoval ďalej tým, že predložil správcovi dane CD a fotografie
osôb vystupujúcich na jednotlivých pretekoch za spoločnosť BRASTRECH s.r.o. a predložil správcovi
dane kalendáre a plagáty vyrobené pre spoločnosť O. M. s.r.o. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR
5Sžf/4/2014, 5Sžf/6/2014, 5Sžf/7/2014 a 5Sžf/8/2014 z 25.06.2015, v ktorom NS SR konštatoval, že sa
jedná o nehmotné plnenie vyplývajúce zo zmluvy o sponzorovaní a to plnenie motocyklového pretekára
spočívajúce v tom, že pretekár bude súťažiť pod hlavičkou hlavného sponzora, teda pod hlavičkou
žalobcu čo predstavuje protihodnotu jeho plnenia.

21. V žalobe ďalej žalobca argumentoval tým, že daňový úrad 28.10.2015 uskutočnil výsluch svedka
konateľa spoločnosti O. M. s.r.o. F. O., ktorý mal údajne vypovedať, že nepozná K. U., ani Q. I.. Žalovaný
vie, že spoločnosť O. M. s.r.o. má dvoch konateľov okrem F. O. je konateľom spoločnosti aj P. H.. L. v
tejto súvislosti uviedol, že je možné, že s dodávateľom komunikoval druhý konateľ P. H. a preto bolo
potrebné vypočuť aj tohto druhého konateľa. Správca dane tým, že nevypočul tohto druhého konateľa
porušil ustanovenie § 3 ods. 2 Daňového poriadku.
V žalobe poukázal na judikatúru NS SR konkrétne na rozsudok NS SR č. 7Sžf/41/2013 z 28.05.2015,
z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Súd vyslovil právny
názor v tomto rozsudku, že ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod a nejde o zneužitie
práva, správca dane ju nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať a mal by pripustiť vykonanie
alternatívnych dôkazov na preukázanie daňovej povinnosti daňového subjektu. Zároveň v tejto súvislosti
žalobca uviedol, že nemožno pripísať na jeho vrub, že správcovi dane sa nepodarilo vypočuť ako
svedka N. X., ktorého žalobca navrhol vypočuť, pričom ide podľa žalobcu o dôležitú a kľúčovú osobu.
Konštatovanie žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, že napriek tomu, že daňový subjekt navrhol
N. X. vypočuť ako svedka a o každom termíne, kedy sa mal výsluch uskutočniť bol daňový subjekt



upovedomený, na vypočutie sa svedok nedostavil a nevyužil svoje právo, na vypočutie sa nedostavil
zástupca žalobcu a nevyužil svoje právo v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku považuje žalobca
toto tvrdenie za irelevantné. Je totiž právom daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka a nie jeho
povinnosťou. Žalovaný nemá právo posudzovať, či žalobca svoje právo využije alebo nie, je výlučne na
žalobcovi, či sa výsluchu svedka zúčastní alebo nie.
Ďalej poukázal na to, že správca dane a žalovaný nevykonali dokazovanie v dostatočnej miere, odmietli
vykonať dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní, čím ukrátili žalobcu na jeho právach a preto
rozhodnutia správcu dane a napadnuté rozhodnutia žalovaného trpia vadou nezákonnosti.
Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že si splnil vlastnú dôkaznú povinnosť a počas daňovej kontroly
spolupracoval so správcom dane, odpovedal na výzvy daňového úradu, navrhol vykonanie dôkazov,
bolo preto na správcovi dane, ktorý odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy a podľa § 24
ods. 2 Daňového poriadku bol povinný správca dane viesť dokazovanie, pričom dbať, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Podľa žalobcu správca dane konal tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj následne
vo vyrubovacom konaní v rozpore s § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku. Žalobca považuje napadnuté
rozhodnutia za arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci.
Žalobca v závere žaloby uviedol, že žalovaný pri svojom konaní a rozhodovaní procesne pochybil
v tom, že jeho rozhodnutia neobsahujú také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovali všetkými
obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v Daňovom poriadku. Uvedené pochybenie
žalovaného má preto dopad na preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí. S dôrazom na
ustanovenie § 3 ods. 6 prvá veta Daňového poriadku žalobca uviedol, že pri uplatňovaní osobitných
predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že vždy
je rozhodujúce posúdenie ekonomického charakteru jednotlivých plnení, ktoré sú obsahom právneho
úkonu a ktoré súvisia s kauzou právneho úkonu t. j. bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorý
záväzok vznikol.
V danom prípade podľa žalobcu žalovaný a správca dane nemali pochybnosti o materiálnej existencii
plnenia, keď daň na výstupe uznali žalobcovi v plnej výške. Ak nepriznali nárok na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr, nemali uplatniť žalobcovi ani daň na výstupe v plnej výške. Žalovaný a správca
dane tým porušili jeden zo základných atribútov viažúcich sa na DPH ako nepriamu daň a to zásadu
neutrality uplatňovania DPH v praxi. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca rozhodnutia
žalovaného ako aj správcu dane zo dňa 08.12.2016 za mesiace január, február a marec 2014 zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

22. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 19.10.2017 vyjadril žalovaný a to nielen k
jednotlivým zdaňovacím obdobiam január, február, marec 2014, ale sa vyjadril aj k návrhu na odkladný
účinok, ktorý bol žalobcom podaný v predmetnej žalobe, o ktorom súd rozhodol uznesením pod sp. zn.
2S/33/2017 - 69 dňa 20.11.2017 a uznesením pod sp. zn. 2S/33/2017 - 86 zo dňa 14.03.2018 tak, že
návrh zamietol.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavaných
rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

23. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.).

24. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.



27. Podľa § 190 citovaného zákona, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zákonných noriem správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a rozhodol na nariadenom
pojednávaní s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca sa z pojednávania ospravedlnil a súhlasil
s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Správny súd vypočul poverenú zástupkyňu žalovaného a za
prítomnosti koncipienta právneho zástupcu žalobcu prítomného ako verejnosť rozhodol.

29. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutí daňových orgánov, ako aj obsahu žaloby predmetom preskúmania
sú rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý na základe odvolania žalobcu voči
prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu v K. zo dňa 08.12.2016, ktorými správca dane vyrubil
žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z DPH za zdaňovacie obdobia január - marec 2014 podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku a to podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z DPH. Žalovaný uvedené
rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne a zákonné.

30. Preskúmavanými rozhodnutiami žalovaný rozhodoval ako odvolací orgán, pričom sa riadil
príslušnými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, ako aj zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

31. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňového poriadku) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

32. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

33. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

35. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

36. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

37. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.



38. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k nim.

39. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých
vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia.

40. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) citovaného zákona, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.

41. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

42. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

45. Zo strany žalobcu BRASTRECH s.r.o., ani zo strany dodávateľa nebolo preukázané, že služby
boli poskytnuté tak, ako to deklaruje žalobca. Aj podľa názoru správneho súdu povinnosťou daňového
subjektu bolo preukázať uskutočnenie uvedených zdaňovacích plnení a služieb, ktoré mali byť
poskytnuté tak, ako to deklaruje žalobca zo strany dodávateľa služieb P. za zdaňovacie obdobia január
až marec 2014 v prospech žalobcu.

46. Správny súd v prvom rade reaguje na argumentáciu žalobcu v žalobe a zdôrazňuje, že jednou so
základných zásad daňového konania je zásada presného a úplného zistenia skutkového stavu. Táto
zásada vyjadruje povinnosť správcu dane presne a úplne zistiť skutočný stav v danej veci a až následne
rozhodnúť. K naplneniu podstaty tejto zásady slúžia viaceré inštitúty daňového konania a aj správy daní,
medzi ktoré patrí napr. daňová kontrola, dokazovanie a ďalšie. Ide o prostriedky, ktoré sa považujú
za prostriedky zisťovania skutkového stavu. Základným predpokladom na zákonné a spravodlivé
rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní je teda poznanie všetkých v konkrétnom prípade
relevantných právnych skutočností. Na presné a úplné zistenie skutkového stavu je najvýznamnejší
inštitút dokazovania, ktoré sa využíva v rámci daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní. Správca
dane zisťuje potrebné, procesné a hmotnoprávne skutočnosti počas dokazovania ich bezprostredným
vnímaním, alebo na základe nepriamych poznatkov o ním poznávanej skutočnosti získavaných v
procese myslenia. Pravdivé poznávanie skutočností tvorí predpoklad zistenia skutkového stavu veci
a následne jeho správne podradenie pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, ktoré má byť zakončené
zákonným a spravodlivým rozhodnutím.

47. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedeckej výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnica o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Dôležitou súčasťou vyššie uvedenej zásady



je aj rozsah zisťovania skutkového stavu. Správca dane vykonáva dokazovanie, pri ktorom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). V akom rozsahu bude správca dane
zisťovať skutkový stav, aby toto zistenie bolo presné a úplné, to závisí od konkrétnej daňovej veci, ktorá
je predmetom daňovej kontroly a následne daňového konania.

48. Z obsahu administratívnych spisov predložených žalovaným za jednotlivé zdaňovacie obdobia
január až marec 2014 mal správny súd za bezpochyby preukázané, že žalobca bol vyzvaný po začatí
daňovej kontroly na preukázanie uvedených zdaniteľných obchodov za jednotlivé zdaňovacie obdobia
výzvou, na ktorú žalobca reagoval a dňa 12.05.2015 bolo vykonané miestne zisťovanie spoločnosti
FM. & U. K. spol. s.r.o., ktorá bola jediným dodávateľom služieb deklarovaných v uvedených faktúrach
za zdaňovacie obdobie január, február a marec 2014 v prospech žalobcu. Správca dane v priebehu
daňovej kontroly vykonával jednotlivé úkony za účelom zistenia skutočného stavu veci a preukázania
deklarovaných služieb poskytnutých spoločnosťou FM. v prospech žalobcu na základe uvedených faktúr.

49. Podľa správneho súdu správca dane na základe vykonaného dokazovania, ako aj na základe
predložených dôkazov správne určil za jednotlivé zdaňovacie obdobia január až marec 2014 rozdiel
dane v určených sumách na DPH na základe tých skutočností, ktoré boli správcom dane počas
daňovej kontroly preukázané. S jednotlivými námietkami sa podľa názoru správneho súdu dostatočne
vysporiadal žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí za jednotlivé zdaňovacie
obdobia.

50. Čo sa týka žalobných námietok, tieto podľa správneho súdu boli žalobcom klasifikované v takom
rozsahu, v akom boli podávané voči rozhodnutiam správcu dane. K jednotlivým námietkam preto správny
súd sa vyjadril v uvedenom rozhodnutí.

51. Čo sa týka námietky žalobcu, že vtedajší konateľ dodávateľskej spoločnosti K. U. potvrdil vo
svojej výpovedi dodanie služieb a úhradu faktúr, správny súd konštatoval, že aj zo zistení skutkového
stavu, ako aj konkrétne výpovede bývalého konateľa daňového subjektu P. & U. K. spol. s.r.o. K. U.
nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. A zo samotnej
výpovede uvedené dodanie služieb nebolo preukázané. Svedok K. U. vo svojej výpovedi nevedel bližšie
špecifikovať služby, ani sa nevedel k týmto bližšie vyjadriť a zároveň neuviedol ani osoby, ktoré tieto
služby mali vykonať, nakoľko spoločnosť v tom čase nemala žiadnych svojich zamestnancov.

52. Správny súd ďalej poukázal na to, že uvedený svedok sa nevedel vyjadriť ani k tomu, prečo
podpisoval faktúry po dni 15.02.2014, kedy už nebol konateľom spoločnosti, ale konateľom bol už Q. I..
N. K. U. nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou P.
& U. K. spol. s.r.o. v prospech žalobcu spoločnosti BRASTRECH s.r.o.

53. Žalovaný spolu so správcom dane správne poukázali na nezrovnalosti medzi vyjadreniami bývalého
konateľa spoločnosti P. & U. K. spol. s.r.o. K. U. a splnomocnenej zástupkyne spoločnosti BRASTRECH
s.r.o. S. P.. Pokiaľ bývalý konateľ spoločnosti K. U. uvádzal, že služby fakturované v januári až februári
2014 sa týkali pretekov na Q. X., avšak z predloženého kalendára, ktorý bol predložený daňovým
subjektom v rámci daňovej kontroly vyplýva, že sa mali uvedené preteky na Q. X. uskutočniť až dňa
26.04.2014, čo je dôvod prečo daňové orgány nemohli uvedené preteky vyhodnotiť ako realizáciu služieb
v prospech žalobcu. Vypočúvaný svedok takisto nevedel uviesť prečo podpisoval faktúry aj po dni
15.02.2014, keď už nebol konateľom spoločnosti a poverená zástupkyňa žalobcu pri svojej výpovedi dňa
18.06.2015 nevedela uviesť, kto mal deklarované činnosti vykonávať a kde mali byť vlastne poskytnuté.
Tieto skutočnosti boli takisto dôvodom neuznania deklarovaných obchodov vo februári 2014.

54. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že nedošlo k overeniu štartovacích lístkov z jednotlivých pretekov,
v tejto súvislosti sa správny súd stotožnil s tvrdením žalovaného v jeho rozhodnutiach, nakoľko daňový
subjekt pri výkone daňovej kontroly žiadne štartovacie lístky nepredložil, ani nešpecifikoval o aké
konkrétne štartovacie lístky malo ísť a ktorých pretekoch sa mali štartovacie lístky týkať nemohol ich
správca dane preverovať, pretože nebolo čo preverovať.
Pokiaľ zamestnanci správcu dane v rámci svojej kompetencie nahliadli do spisového materiálu z daňovej
kontroly na DPH vykonávanej u žalobcu spoločnosti BRASTRECH s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl
2014 a následne si vyhotovili kópie údajov z CD nosiča, tento postup bol teda vykonávaný správcom



dane potom, ako žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne štartovacie lístky. Potom, čo
si zamestnanci správcu dane vyhotovili kópie z údajov z CD nosiča, ktorý bol predložený k výkonu
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2014 zistili, že uvedený CD nosič obsahuje niekoľko
fotografií, na ktorých sú osoby v tričkách s logom spoločnosti žalobcu BRASTRECH s.r.o., motorové
vozidlo, resp. sú na týchto fotografiách stránky s logom spoločnosti BRASTRECH s.r.o. Žalovaný
potom správne konštatoval, že uvedené skutočnosti nemožno považovať za dôkaz preukazujúci
poskytnutie fakturovaných služieb dodávateľom spoločnosťou FM. K. spol. s.r.o. v prospech žalobcu.
Správne konštatoval žalovaný aj správca dane, že žalobca ako daňový subjekt nemal v kontrolovanom
zdaňovacom období svojich zamestnancov a zo strany dodávateľa nebolo preukázané, že služby boli
poskytnuté tak, ako to deklaroval žalobca na základe faktúr, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie
DPH. Tá skutočnosť, že na fotografiách mali osoby oblečené tričká s nápisom BRASTRECH s.r.o. vôbec
neznamená, že služby, ktoré mal dodať dodávateľ P. v súvislosti s automobilovými pretekmi boli naozaj
reálne aj dodané a uskutočnené.

55. Ďalej z obsahu uvedených dôkazných prostriedkov, ale aj zo zisťovania správcu dane počas daňovej
kontroly bolo preukázané, že dodávateľ nemal v príslušnom zdaňovacom období zamestnancov, čo
vlastne potvrdila aj poverená zástupkyňa žalobcu. Ani zo strany žalobcu, ani zo strany dodávateľa teda
nebolo preukázané, že služby boli poskytnuté tak, ako ich deklaroval žalobca. Povinnosťou žalobcu ako
daňového subjektu bolo preukázať kto sú osoby zúčastňujúce sa pretekov zobrazené na fotkách CD
nosiča, resp. povinnosťou žalobcu bolo preukázať tieto tvrdenia. Žalobcovi sa nepodarilo počas daňovej
kontroly tieto skutočnosti vysvetliť konkrétne o aké osoby sa jednalo, akých pretekov sa zúčastnili. Tieto
skutočnosti však ani podľa názoru správneho súdu vysvetlené a objasnené v rámci daňovej kontroly
zo strany žalobcu neboli. Správca dane preto dospel k správnemu názoru, keď nespochybnil samotné
uskutočnenie pretekov ako takých, ale spochybnil prijatie služieb v súvislosti s realizáciou pretekov od
deklarovaného dodávateľa t. j. spoločnosti P. & U. K. spol. s.r.o.

XX. S námietkou žalobcu v súvislosti s výpoveďou svedka konateľa spoločnosti O. M. s.r.o. F. O. mal
aj správny súd bezpochyby za preukázané, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach správne konštatoval
z výpovede konateľa spoločnosti O. M. s.r.o. F. O., že osoby K. U., ani Q. I. ako konateľov spoločnosti
P. & U. K. spol. s.r.o. nepozná. Správca dane pritom vypočul za týmto účelom konateľa spoločnosti a
zároveň pretekára, ktorý sa mal osobne zúčastňovať pretekov ako takých a mohol disponovať priamymi
dôkazmi o tom, či ku skutočnému zrealizovaniu pretekov došlo alebo nie. Aj správny súd preto považuje
argumentáciu správcu dane a následne žalovaného, že daňovým orgánom postačovala výpoveď len
konateľa spoločnosti F. O. bez toho, aby bol následne vypočutý na základe požiadavky žalobcu aj druhý
konateľ P. H., nakoľko aj správny súd je toho názoru, že F. O. ako jeden z konateľov a zároveň pretekár,
ktorý sa mal uvedených pretekov zúčastniť mohol osobne bezpochyby potvrdiť, či k týmto službám zo
strany spoločností P. & U. K. spol. s.r.o. došlo alebo nie. J. porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového
poriadku ani správny súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko vyjadrenie a jednoznačné vysvetlenie ku
skutočnostiam preverovaným správcom dane v rámci daňovej kontroly zo strany konateľa spoločnosti
O. M. s.r.o. F. O. v tomto prípade považuje za dostatočné.

57. Čo sa týka žalobných námietok ohľadom vypočutia súčasného konateľa spoločnosti P. & U. K. spol.
s.r.o. Q. I., ktorý sa vyjadril, že spoločnosť P. & U. K. spol. s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú
činnosť a spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nepozná, ako aj následne tie skutočnosti, že nedisponuje
žiadnymi dokladmi aj napriek tomu, že podpísal preberací protokol, čo nepoprel a zároveň uviedol aj to,
akým spôsobom malo dôjsť k podpísaniu, resp. prevzatiu samotnej spoločnosti P. & U. K. spol. s.r.o.
od bývalého konateľa spoločnosti K. U.. Tieto aj keď potvrdil, že odovzdal Q. I. doklady, avšak nevedel
uviesť ani miesto, ani čas, kedy mal doklady tomuto konateľovi odovzdať. V tejto súvislosti aj správny
súd je toho názoru, že samotný preberací protokol o prevzatí dokladov z roku 2013 nepreukazuje vznik
nároku na odpočítanie dane na základe faktúr od deklarovaného dodávateľa spoločnosti P. & U. K. spol.
s.r.o. Uvedené faktúry, ktoré boli vystavené a predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly za jednotlivé
zdaňovacie obdobia január až marec 2014 mali byť podkladom pre potvrdenie deklarovaných služieb.

58. Pokiaľ žalobca v žalobe opätovne tak, ako to bolo v odvolaní voči rozhodnutiam správcu dane
poukázal na rozsudky NS SR pod č. 5Sžf/4/2014, 5Sžf/6/2014, 5Sžf/7/2014 a 5Sžf/8/2014, ani podľa
názoru správneho súdu nemožno na predmetnú vec aplikovať uvedené rozsudky, nakoľko sa v
citovaných rozsudkoch jednalo o dodanie služieb, z ktorých bola odpočítaná daň na vstupe a bola
prijatá protihodnota. Protihodnotou k dodaným službám zo strany žalobkyne v týchto veciach malo



byť nehmotné plnenie zo strany pretekára spočívajúce v jeho účasti v označených súťažiach pod
hlavičkou žalobkyne ako hlavného sponzora. Teda v prvom rade išlo o iný druh prejednávanej veci, ako
tomu je v predmetnom konaní, kde je dodávateľom spoločnosť P. & U. K. spol. s r.o. a odberateľom
služieb mala byť spoločnosť BRASTRECH s.r.o. V tom prípade však nebolo uznané odpočítanie dane z
pridanej hodnoty na základe skutočnosti, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie dodania služieb
deklarovaným dodávateľom a splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49
ods. 1 Zákona o DPH.

59. Aj poukaz na rozsudok NS SR 7Sžf/41/2013, na ktorý poukázal žalobca, ako aj na vykonané
dokazovanie, resp. povinnosť dôkazného bremena spočívajúce priamo na daňovom subjekte podľa
§ 24 ods. 2 Daňového poriadku aj v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že správca dane
preukázal, že daňové transakcie nemajú racionálny ekonomický dôvod a že zdaniteľné obchody, z
ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane sa reálne neuskutočnili. Konatelia dodávateľskej spoločnosti
P. & U. K. spol. s r.o. nevedeli bližšie sa vyjadriť k obchodom, ani nevedeli uviesť mená osôb, ktoré
ich mali vykonať, ani kde mali byť zrealizované, resp. nevykonávali ako konatelia spoločnosti žiadnu
ekonomickú činnosť nevykonávali a ich podpisy boli de facto zneužité.
Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných
obchodov. Pokiaľ poukazoval o dodaní služieb iba zmluvou o dielo, faktúrami a dokladmi z registračnej
pokladne nemožno tieto doklady považovať za preukázanie dodania služieb. Uvedený rozsudok, na
ktorý žalobca v žalobe poukazuje 7Sžf/41/2013 preto nemožno ani podľa názoru správneho súdu
aplikovať na predmetnú vec, pretože hlavnou podmienkou v danom konaní je preukázanie skutočného
dodania tovaru a služieb a dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku znáša daňový subjekt
t. j. žalobca, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. V prípade, že tieto
skutočnosti nepreukázal v daňovom konaní nesie z toho aj dôsledky v podobe rozhodnutí správcu dane,
ktorý určil, teda vyrubil rozdiel dane v jednotlivých sumách za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014,
pretože právo na odpočítanie dane vzniká len v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť vznikla
v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o dani z priadnej hodnoty.

60. Poslednou námietkou čo sa týka nevykonania dôkazných prostriedkov bolo nevykonanie výsluchu
N.. ohľadne ktorého správca dane niekoľkokrát predvolal danú osobu na výsluch ako svedka a to aj
za asistencie Obvodného oddelenia PZ K. a následne predvolal po telefonickom rozhovore uvedenú
osobu ako svedka verejnou vyhláškou avšak neúspešne. Správne preto podľa názoru správneho súdu
poukázali správne orgány na to, že žalobca nemal v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnych
zamestnancov a N. X. nebol takou osobou, ktorá by služby za deklarovaného dodávateľa dodala,
ani osobou, ktorá by služby od tohto dodávateľa prevzala. Napokon konštatovanie správcu dane a
žalovaného v ich rozhodnutiach, že aj keď žalobca navrhol N. X. vypočuť ako svedka, avšak o každom
termíne aj napriek tej skutočnosti, že bol oboznámený sa ani na jedno vypočutie nedostavil a nevyužil
svoje právo v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku svedkovi klásť otázky, čím by prispel k objasneniu
skutkového stavu. Poukaz na túto skutočnosť sa podľa správneho súdu javí zo strany žalovaného resp.
správcu dane ako nadbytočná, pretože pokiaľ by mal žalobca záujem na vypočutí uvedeného svedka,
tak by jeho účasť mohol zabezpečiť aj on sám, preto túto námietku žalobnú považuje správny súd za
neopodstatnenú a irelevantnú práve s dôrazom na túto skutočnosť.

61. Podľa názoru správneho súdu sú rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného dostatočne
odôvodnené na základe vykonaného dokazovania správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav
z tohto vyvodený správny právny záver a tento bol premietnutý aj do rozhodnutí správcu dane, ako aj
rozhodnutí žalovaného, preto s tvrdením žalobcu, že pri rozhodovaní v procese pochybili správne orgány
v tom, že rozhodnutia neobsahujú dostatočné odôvodnenia, ktoré by disponovali všetkými zákonnými
náležitosťami stanovenými v Daňovom poriadku sa správny súd nestotožnil.

62. Vykonaným dokazovaním správca dane preukázal, že dodávateľom mala byť spoločnosť, ktorá
reálne nevykonávala ekonomickú činnosť, pričom jeho konatelia boli len formálne dosadené osoby,
ktoré nevykonávali svoje postavenie v súlade so zákonom. Správca dane preto v rozhodnutiach správne
konštatoval porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže dodávateľovi spoločnosti P.
nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, čo malo priamu nadväznosť na uplatnenie
odpočítania dane u žalobcu.



63. Aj námietku vzťahujúcu sa na porušenie ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku správny
súd neakceptoval, pretože aj keď žalobca predložil listinné dôkazy, faktúry, doklady z elektronickej
registračnej pokladne a predloženú zmluvu o dielo vykonaným dokazovaním správcu dane bolo
bezpochyby preukázané, že tieto doklady nemožno považovať za také dôkazy o uskutočnení dodania
služieb dodávateľom a to spoločnosťou P. & U. K. spol. s r.o. a o splnení podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie v zmysle § 49 zákona o DPH tieto vyhodnotiť ako relevantné dôkazy preukazujúce
uskutočnenie dodania deklarovaných služieb. V súlade s uvedenými žalobnými námietkami žalobcu v
žalobe preto všetky tieto námietky vyhodnotil správny súd ako nedôvodné a v zmysle ustanovenia § 190
S.s.p. žalobu ako nedôvodnú rozsudkom zamietol.

64. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v konaní nebol úspešný a s dôrazom na
ustanovenie § 168 S.s.p. žalovaného splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení podľa správneho
súdu neboli.

65. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.