Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/87/2014 z 10. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2014, sp. zn. 43Cob/87/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6711212453.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/87/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6711212453.1 | 2014-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OZ, § 451 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b532ad8-0a9b-4fa0-b313-25555a360df4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6711212453.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/87/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212453
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711212453.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 577 920,
zast. advokátom JUDr. Miloš Barbuš, Štúrova 13, P.O.BOX 154, 810 00 Bratislava proti odporcovi
INTERAUDIT Zvolen, s.r.o., J. Kozačeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 30 225 841, zast. advokátskou
kanceláriou AKMG, s.r.o., Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 19.888,- Eur s prísl., o odvolaní
odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cb 67/11-267, IČS: 6711212453 zo dňa 5.
decembra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cb 67/11-267, IČS: 6711212453 zo dňa 5. decembra 2013
v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 19.145,92
Eur titulom bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
si vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že v rámci exekučného konania vedeného pod č.k. 20R 771/09, EX 86/09 bola z účtu
navrhovateľa zinkasovaná v prospech odporcu suma 13.820,24 Eur na základe exekučného titulu,
ktorým bol rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb 17/2008-133 zo dňa 06.04.2009, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č.k. 41Cob 162/2009-168 zo
dňa 18.06.2009, ktorými bol navrhovateľ, v uvedených konaniach ako odporca, zaviazaný zaplatiť
spoločnosti INTERAUDIT Zvolen s.r.o. sumu 13.443,54 Eur. Vojenské lesy a majetky SR, š.p. podali
dňa 27.08.2009 proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti,
ktorému bolo vyhovené a Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3Obdo 35/09 zo dňa 21.12.2010 rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 162/2009-168 zo dňa 18.06.2009 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Následne vzala spoločnosť INTERAUDIT Zvolen s.r.o. v konaní 16Cb 17/2008 návrh na
začatie konania späť, v dôsledku čoho Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím 41Cob 39/11 zo dňa
25.05.2011 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb
17/2008-133 zo dňa 06.04.2009 zrušil a konanie zastavil. Z tohto dôvodu preto prestal byť rozsudok
Okresného súdu Zvolen v konaní č.k. 16Cb 17/2008, na základe ktorého si odporca zinkasoval sumu
13.820,24 Eur, vrátane trov exekúcie v exekučnom konaní EX 86/2009 exekučným titulom a odporca
bol povinný navrhovateľovi bezdôvodne plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, vrátiť. Na
výzvu navrhovateľa odporca bezdôvodne zinkasovanú sumu navrhovateľovi nevrátil.



V rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 39/11 zo dňa 25.05.2011 zároveň odvolací
súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Uznesením
č.k. 41Cob 265/2011 zo dňa 26.10.2011zmenil odvolací súd uznesenie Okresného súdu Zvolen 16Cb
17/08-187 zo dňa 28.08.2009 tak, že uložil v tejto veci navrhovateľovi povinnosť nahradiť INTERAUDIT
Zvolen s.r.o. trovy prvostupňového konania vo výške 5.091,91 Eur a trovy odvolacieho konania v sume
18,15 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal na podnet navrhovateľa
generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie. V exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 24R 2277/12,
EX 51/2012 na návrh odporcu zinkasoval z účtu navrhovateľa exekútor na základe poverenia súdu trovy
konania vo výške 5.073,76 Eur spolu s trovami právneho zastúpenia vzniknuté v exekučnom konaní vo
výške 235,42 Eur, súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a trovy exekúcie vo výške
742,08 Eur, spolu v sume 6.067,76 Eur. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Mobdo 5/2012 zo
dňa 28.03.2013 bolo aj ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 265/2011-234
zmenené tak, že Najvyšší súd SR uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb 17/08-187 zo dňa
28.08.2009 zrušil.

V súdnom konaní vzniesol odporca voči pohľadávke navrhovateľa započítaciu námietku jeho nároku na
náhradu škody - ušlý zisk vo výške 300.000 Sk + DPH, z dôvodu, že navrhovateľ neplnil zmluvu uzavretú
s ním na výkon audítorskej činnosti v rokoch 2003 až 2005, keď pre odporcu v rokoch 2004 až 2005
neposkytol potrebnú súčinnosť na vykonanie auditu a tento pre nich vykonala tretia osoba napriek tomu,
že odporca bol pripravený audit vykonať. Porušením zmluvných povinností obsiahnutých v čl. I bod 1, čl.
II bod 2 a 3 Zmluvy o audítorskom overení uzavretej dňa 28.07.2003 na dobu určitú bolo dohodnuté, že
cena auditu za roky 2003 až 2005 je pre každý rok 150.000,- Sk + 20% DPH. Zmluvné strany dohodli,
že v prípade porušenia ustanovení je možné od zmluvy odstúpiť podľa Obchodného zákonníka a pokiaľ
niektorá zo zmluvných strán ukončí zmluvu v rozpore s ustanoveniami, resp. nebude jej ustanovenia
plniť, je druhá strana oprávnená domáhať sa súdnou cestou reálneho plnenia zmluvy, čím nie je dotknuté
právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zrušením zmluvy, resp. jej neplnením. Okrem
uvedeného si zmluvné strany pre prípad neoprávneného ukončenia dojednali zmluvnú pokutu vo výške
70% z ceny ročného auditu, ktorú bola zmluvná strana povinná zaplatiť oprávnenej strane do 7 dní odo
dňa neoprávneného jednostranného ukončenia zmluvy. Po rozsiahlom dokazovaní výsluchmi svedkov,
ako aj účastníkov konania dospel okresný súd k záveru, že na strane odporcu došlo vymožením plnenia
podľa rozhodnutí súdov, ktoré boli následne v celom rozsahu zrušené k plneniu z právneho dôvodu,
ktorý neskôr odpadol, a to v sume 13.820,24 Eur. Z druhého plnenia vyčísleného navrhovateľom na
sumu 6.067,76 Eur zinkasoval odporca len 5.073,76 Eur, ktoré zodpovedali trovám konania vzniknutých
v konaní 16Cb 17/08. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 235,42 Eur a súdny
poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur platil navrhovateľ, ktorý bol v exekučnom konaní
povinným priamo odporcovi, ktorý bol v exekučnom konaní oprávneným. Trovy exekúcie vo výške 742,08
Eur, ktoré boli vymožené od navrhovateľa v exekučnom konaní 24Er 277/12 neboli však vyplatené
odporcovi ako oprávnenému, ale súdnemu exekútorovi, preto v tejto časti považoval okresný súd
nárok navrhovateľa za neoprávnený, keďže sa odporca v tejto časti uplatneného nároku bezdôvodne
neobohatil, a preto návrh v tejto časti zamietol. Plnenie zinkasované v exekučnom konaní 24Er 277/12
je tak bezdôvodným obohatením na strane odporcu len v sume 5.325,68 Eur.

Nárok navrhovateľa na vrátenie sumy vo výške 13.820,24 Eur zodpovedá istine vo výške 13.443,53
Eur, ktorá bola priznaná odporcovi Okresným súdom Zvolen v konaní 16Cb 17/08 a trovám právneho
zastúpenia, ktoré vznikli v exekučnom konaní 20Er 771/09 vo výške 360,20 Eur a súdny poplatok za
vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur. Okresný súd potom, ako Najvyšší súd SR ako súd dovolací
zrušil rozhodnutia okresného a krajského súdu v konaní 16Cb 17/08 skúmal, či právny dôvod plnenia
nespočíval v hmotnom práve, a teda či by podľa hmotného práva existovalo právo odporcu na náhradu
škody - ušlého zisku tak, ako to tvrdil. Podľa Zmluvy o audítorskom overení zo dňa 28.07.2003 uzavretej
na roky 2003 až 2005 bola vykonaná zo strany odporcu ročná účtovná závierka len za rok 2003,
pretože v priebehu 1. kvartálu roku 2004 sa odporca dozvedel, že navrhovateľ má iného audítora
a jeho služby už nepotrebuje. V konaní 16Cb 17/08 sa preto odporca domáhal voči navrhovateľovi
zaplatenia náhrady škody - ušlého zisku za roky 2004 a 2005 preto, lebo nemohol vykonať audit, za
ktorý by bol mohol zinkasovať 2 x po 150.000,-Sk + DPH. Tvrdil preto, že má nárok na náhradu škody
spolu vo výške 300.000,-Sk, a to vo forme ušlého zisku. V konaní však podľa názoru okresného súdu
odporca nepreukázal, že by mu bola vznikla škoda, resp. ušlý zisk vo výške 100% dohodnutej ceny za
poskytovanie služieb, pretože zisk nikdy nemôže byť v takejto výške. Do zmluvnej ceny zmluvné strany



zahrnú vždy aj ostatné náklady, ktoré im s vykonaním služby vzniknú vrátane mzdových nárokov a iných
nákladov, preto odporcom uplatnenú náhradu škody vo forme ušlého zisku, čo do jej výšky odporca
nepreukázal.

Odporca podľa názoru okresného súdu v konaní nepreukázal ani to, že mu vzniklo právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 70% z ceny ročného auditu, vypočítanej a uplatnenej formou započítacej
námietky v sume 105.000,-Sk, a to z toho dôvodu, že zmluvnú pokutu nie je možné dojednať na výkon
práv, akým je odstúpenie zmluvných strán od zmluvy, ale len na porušenie zmluvnej povinnosti, čo takto
chápal aj odporca, keď uzatváral s navrhovateľom zmluvu o audítorskom overení. Iné okolnosti, pre ktoré
by vzniklo právo odporcovi účtovať zmluvnú pokutu odporca nepreukázal. Okresný súd preto vyslovil
právny názor, že ak sa mala pokuta vzťahovať len na odstúpenie od zmluvy, nie je možné ju považovať z
tohto dôvodu za dohodnutú platne, pretože by sa vzťahovala na výkon práva, preto považoval uplatnenie
práva na zmluvnú pokutu odporcom za neopodstatnené.

Odporca sa tak obohatil nielen o istinu zinkasovanú v exekučnom konaní 20Er 771/09 vo výške
13.443,54 Eur, ale aj o trovy právneho zastúpenia vo výške 360,20 Eur a súdny poplatok za vydanie
poverenia vo výške 16,50 Eur, ktoré musel navrhovateľ odporcovi bezdôvodne zaplatiť. Okresný súd
preto zaviazal odporcu na zaplatenie celej sumy 13.820,24 Eur, ktorú zinkasoval v rámci exekučného
konania 20Er 771/09 a na sumu 5.325,68 Eur, ktorú zinkasoval ako bezdôvodné obohatenie v
exekučnom konaní 24K 277/12 a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

S rozhodnutím okresného súdu, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
19.145,92 Eur sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. Zotrval v ňom na svojom právnom
názore, že záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia nikdy nevznikol a že podľa hmotného práva
má navrhovateľ povinnosť plniť túto sumu z dôvodov, že časť z tejto sumy 13.820,24 Eur predstavuje
ušlý zisk odporcu vo výške 9.958,17 Eur, časť vo výške 3.485,36 Eur predstavuje jeho nárok na zmluvnú
pokutu a časť vo výške 376,71 Eur zodpovedá trovám exekučného konania. Napriek tomu, že sa okresný
súd zaoberal hmotnou stránkou navrhovateľom uplatneného nároku, ako aj odporcom vznesenou
započítacou námietkou, považoval rozhodnutie okresného súdu v tejto časti právneho posúdenia za
nesprávne z dôvodu, že súd mal prioritne skúmať, či právny dôvod bezdôvodného obohatenia, ktorý
neskôr odpadol, nespočíva v hmotnom práve, a teda či tu podľa hmotného práva existovala povinnosť
navrhovateľa na plnenie vo vzťahu k odporcovi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR
28Cdo 3113/2007. Tvrdil, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, kde a ako sa s otázkou
dôvodnosti hmotnoprávneho nároku okresný súd vysporiadal. Nie je v ňom uvedené, či právny dôvod
plnenia spočíva alebo nespočíva v hmotnom práve a či zakladá záväzkový vzťah z bezdôvodného
obohatenia. Odporca v odvolaní tvrdil, že v konaní pred okresným súdom preukazoval, že právny dôvod
plnenia existoval, preto navrhovateľ plnil len to, čo plniť mal a k záväzkovému vzťahu z bezdôvodného
obohatenia nemohlo preto dôjsť. Poukázal na zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom dňa
28.07.2003 na vykonanie auditu pre navrhovateľa za roky 2003 až 2005 za dohodnutú sumu 150.000,-
Sk + DPH za každý jeden rok, pričom zdôraznil, že on záväzky z tejto zmluvy plnil riadne a včas.
Bol to podľa jeho názoru navrhovateľ, ktorý od marca 2004 bezdôvodne odmietol plniť svoje záväzky
a znemožnil odporcovi plnenie jeho povinností vo vzťahu k vypracovaniu auditu, keďže si zvolil pre
audit iného audítora. Navrhovateľ tak podľa jeho názoru porušil § 596 Obch. zák., keď mu neumožnil
potrebný prístup k predmetu kontroly, ako aj bod 3 zmluvy, a to napriek tomu, že odporca bol pripravený
svoje záväzky zo zmluvy plniť tak, ako to aj správne okresný súd v rozhodnutí č.k. 16Cb 17/08 zo
dňa 06.04.2009 uviedol. Aj keď bolo rozhodnutie okresného súdu č.k. 16Cb 17/08 zo dňa 06.04.2009
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Obdo 35/2009 zo dňa 21.10.2010 zrušené, bolo tomu tak
len z procesných dôvodov, keďže bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, pričom
hmotnoprávny nárok na náhradu škody, ktorý si v tomto konaní odporca voči navrhovateľovi uplatnil
nebol spochybnený. Podľa jeho názoru má preto nárok na náhradu škody podľa § 373 Obch. zák. tak,
ako si ju pôvodne voči navrhovateľovi uplatnil.

Odporca zotrval na svojom tvrdení, že v konaní pred okresným súdom preukázal vznik zodpovednosti
navrhovateľa za škodu, a teda základ ním uplatneného nároku na zaplatenie 2x po 150.000,- Sk za
každý rok, kedy nemohol vykonať pre navrhovateľa zavinením navrhovateľa audit, v dôsledku čoho mu



nebola vyplatená dohodnutá cena služieb a ani DPH, preto ním uplatnená náhrada škody zodpovedá v
plnom rozsahu aj výške ušlého zisku, a to za každý rok v sume 150.000,- Sk, pretože odporca nemal
s vykonaním auditu žiadne náklady. Zamestnancov, kancelárske priestory a aj všetko ostatné si musel
financovať odporca bez ohľadu na to, či poskytnutie služby bolo realizované alebo nie. Nebyť škodnej
udalosti, mohol reálne dosiahnuť zisk práve v sume 9.958,17 Eur tak, ako si ho uplatnil. Výšku škody tak
preukázal dostatočne, preto dôvod plnenia existuje a žiadne bezdôvodné obohatenie na strane odporcu
nevzniklo. Okresný súd sa ani základom škody nezaoberal, preto na základe ním vykonaných dôkazov
nemohol rozhodnúť ani o výške škody, pretože tak mohol urobiť až po vykonaní znaleckého posudku,
ktorý by bol určil rozsah spôsobenej škody, čo okresný súd neakceptoval.

V priebehu konania ani okresný súd podľa § 118 ods.2 O.s.p. neuviedol, že by bola bývala otázka výšky
škody spornou. Naopak, účastníci sa zaoberali výlučne otázkou existencie právneho dôvodu plnenia.

Pokiaľ ide o odporcom uplatnenú zmluvnú pokutu, táto bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v čl.
5 ods.4 Zmluvy zrozumiteľne, pričom z dojednania vyplýva, že tá strana, ktorá ukončí zmluvu spôsobom
neoprávneným spôsobom, t.j. v rozpore so zmluvou, resp. zákonom je povinná zaplatiť druhej strane
zmluvnú pokutu. Dôvod pre neoprávnené ukončenie zmluvy bol ten, že si navrhovateľ našiel iného
audítora, preto k ukončeniu zmluvy došlo neoprávnene. Navrhovateľ ani nebol oprávnený podľa zmluvy
od nej odstúpiť, naopak bol povinný zotrvať v zmluvnom vzťahu a plniť si povinnosti, preto dôsledkom
porušenia tejto povinnosti je neoprávnené ukončenie zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute nemalo za
úlohu sankcionovať navrhovateľa za výkon jeho práva, a teda za prípadné odstúpenie od zmluvy, za jej
vypovedanie alebo za iné zákonom dovolené ukončenie, ale sankcionovať navrhovateľa za to, že došlo
k neoprávnenému ukončeniu zmluvy. Okresný súd preto aj v tejto časti nesprávne právne vec posúdil,
keď tvrdenie odporcu nevzal do úvahy.

Pokiaľ ide o trovy exekučného konania vo výške 376,71 Eur, tie odporca vynaložil pri vymáhaní
pohľadávky. Skutočnosť, že došlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým súd odporcovi priznal náhradu trov
konania ešte neznamená, že navrhovateľ by nezodpovedal za škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti
s uplatňovaním jeho práva na základe porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu
navrhovateľom. Právo na plnenie vo výške 5.325,60 Eur si uplatňuje odporca z titulu náhrady skutočnej
škody, t.j. odmeny advokáta a súdneho poplatku, pretože ak by si bol navrhovateľ riadne plnil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zákona a zo zmluvy, nemusel odporca jeho práva uplatňovať v súdnom konaní
a nemuseli vzniknúť žiadne trovy s tým spojené. Podľa jeho názoru ide o takú skutočnú škodu, ktorú nie
je ani potrebné dokazovať, pretože vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže výška
tarifnej odmeny advokáta, ako aj súdneho poplatku je nimi určená.

Poukázal tiež na to, že súd prihliadol na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 03.12.2013, ktoré mu bolo v
tento deň doručené, pričom nerešpektoval § 120 ods.4 O.s.p., a teda vykonal aj tie dôkazy, ktoré boli
predložené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie vo veci skončilo. Vyjadrenie navrhovateľa
bolo doložené až potom, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené a po prednese záverečných
rečí účastníkov konania, ku ktorému sa nemal možnosť odporca vyjadriť. Navrhol preto rozhodnutie
okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil právo na
náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na judikatúru k bezdôvodnému obohateniu,
z ktorej vyplýva, že pokiaľ ide o právny dôvod plnenia podľa hmotného práva, je dôkazné bremeno
výlučne na strane odporcu, pretože ten tvrdí, že mu vznikol nárok na úhradu ušlého zisku a zmluvnej
pokuty. Súd v prejednávanej veci len riešil predbežnú otázku existencie alebo neexistencie právneho
titulu, na základe ktorého si odporca svoj nárok uplatnil. Počas celého konania na okresnom súde
odporca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie ohľadom nároku
spočívajúceho v hmotnom práve. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že ním uplatnený ušlý zisk
zodpovedá celej výške ceny služby, pretože výška ušlého zisku sa odvíja z čiastky, ktorú by poškodený
za obvyklých okolností v danom mieste a čase získal podľa obvyklých pomerov, od ktorej je potrebné
odpočítať tú čiastku, ktorú by na dosiahnutie tohto zisku pri pravidelnom behu veci musel vynaložiť.



Odporca v konaní ničím nepreukázal vznik a ani výšku škody, ktorú chce nahradiť, preto okresný súd
správne rozhodol, keď ho zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti navrhovateľa, na ktorú odporca v odvolaní poukázal,
navrhovateľ zdôraznil, že medzi zmluvnými stranami boli práva a povinnosti upravené priamo v Zmluve,
preto nie je prípustná aplikácia § 596 Obch. zák. Rovnako bola upravená aj otázka súčinnosti, a to
v čl. II bod 3 Zmluvy, pričom odporca nešpecifikoval, ktorú z povinností tam uvedených navrhovateľ
porušil. Navrhovateľ bol povinný dohodnúť harmonogram audítorských prác odporcom až na výzvu
audítora, to znamená odporcu, pričom do 30.03.2007 zo strany odporcu žiadna výzva vykonaná nebola.
Odporca nemá žiaden dôkaz o tom, že by navrhovateľ odmietol plnenie zo zmluvy, resp. že by odmietol
prejednať otázky predloženia potrebných dokladov. Ak odporca tvrdí, že nebolo jeho povinnosťou
vyzývať navrhovateľa na plnenie Zmluvy a že mal impulz na začatie výkonu auditu vyjsť od navrhovateľa
ako objednávateľa, zo správania odporcu skôr vyplýva, že mu takýto stav, že nedošlo k plneniu zmluvy,
vyhovoval. Ak počas celého roku 2005, kedy sa mal uskutočniť audit za rok 2004 odporcu nikto zo strany
navrhovateľa nekontaktoval s úmyslom dohodnúť sa na termíne vykonania auditu, nie je navrhovateľovi
zrejmé, prečo potom v roku 2006, keď sa mal uskutočniť audit za rok 2005 sám neprejavil iniciatívu a sám
nekontaktoval navrhovateľa s výzvou na plnenie zmluvy. Ak teda odporcovi nejaká škoda vznikla, bola
spôsobená jeho vlastným konaním, pretože nepostupoval v zmysle čl. II bod 3 ods.6 Zmluvy. Neobstojí
ani argumentácia odporcu, že k zániku Zmluvy došlo tým, že si navrhovateľ našiel iného audítora, pretože
zo žiadneho ustanovenia zmluvy o audítorskom overení nevyplýva, že by audítorské overenie mala robiť
len firma odporcu a nevyplýva to ani zo Zákona o audítoroch. Pokiaľ ide o preukazovanie porušenia
zmluvnej povinnosti len výpoveďami svedkov, ktoré navrhol odporca, navrhovateľ uviedol, že v zásade
ide o bývalých a súčasných zamestnancov odporcu, čo ovplyvnilo hodnovernosť ich výpovedí.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že by mu vzniklo právo na zmluvnú pokutu z dôvodu
porušenia zmluvných povinností, a to neoprávneného ukončenia zmluvy navrhovateľom, keď tento ani
nešpecifikoval, ako a kedy k ukončeniu zmluvy zo strany navrhovateľa došlo a ktoré konanie tak má
považovať za neoprávnené ukončenie zmluvy. Rovnako ako pri zodpovednosti za náhradu škody je aj
otázka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty viazaná na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti,
pričom neoprávnené ukončenie zmluvy nie je bližšie špecifikované v zmluve, ani v inom právnom
predpise. Návrh zmluvy pripravoval odporca, preto je na jeho ťarchu vyložiť tento pojem. Ani konateľka
odporcu Ing. Ňaňová si nebola vedomá toho, čo predstavuje pojem neoprávnené ukončenie zmluvy a
ani jej právny zástupca nemal predstavu, ako sa má použitý pojem vykladať, preto výklad odporcu je
nesprávny a dojednanie o zmluvnej pokute je podľa názoru navrhovateľa neplatné pre nezrozumiteľnosť
a nejasnosť.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že by trovy exekučného konania mali byť dôvodom na to,
aby si uplatňoval náhradu skutočnej škody, keď na jej náhradu bol zaviazaný v prospech odporcu
navrhovateľ uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob 265/2011. Toto rozhodnutie bolo
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zrušené, čo znamená, že zanikol právny titul na zaplatenie tejto sumy
v prospech odporcu. Preto je absurdné, aby si odporca po právoplatnom rozhodnutí o trovách uplatňoval
túto sumu z titulu vzniknutej škody, a to o to skôr, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 41Cob 39/2011, ktorým bolo pôvodné konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 16Cb
17/08 zastavené rozhodol odvolací súd o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Toto rozhodnutie sa týka aj trov konania pred okresným súdom, pričom rozhodnutie o trovách
konania je procesným rozhodnutím, ktoré nie je potrebné riešiť podľa hmotného práva.

Neobstojí ani tvrdenie odporcu v odvolaní, že okresný súd v odôvodnení jeho rozhodnutia vzal za základ
tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté práve v jeho podaní zo dňa 03.12.2013, ktoré bolo doručené súdu
potom, ako okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené, pretože v tomto vyjadrení nebol uvedený
žiaden návrh na doplnenie dokazovania a okresný súd sa len s argumentáciou navrhovateľa, ktorú tvrdil
počas celého konania, stotožnil. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne
správne v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.



Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi tým, že si v rámci exekučného konania zexekvoval
sumu 13.443,54 Eur na základe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb 17/08-133 zo dňa
06.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 162/09-168 zo dňa
18.06.2009 a trovy právneho zastúpenia, pretože sa ako oprávnený v exekučnom konaní dal právne
zastúpiť, a to vo výške 360,20 Eur a za súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur.

Uznesením Najvyššieho súdu SR 3Obdo 35/09 zo dňa 21.12.2010 bolo rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 41Cob 162/09-168 zo dňa 18.06.2009 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie.

Vzhľadom k tomu, že v exekučnom konaní vedenom pod č.k. 20Er 771/09 bol odporca ako oprávnený
uspokojený vymožením judikovaných pohľadávok, vzal návrh na začatie konania vo veci 16Cb 17/08
späť. Na základe späťvzatia návrhu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob 39/11 zo dňa
25.05.2011 späťvzatie návrhu na začatie konania pripustil, rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb
17/08-133 zo dňa 06.04.2009 zrušil a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob 265/11 zo dňa 26.10.20100 zmenil
uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb 17/08-187 zo dňa 28.08.2009 o trovách konania tak, že
odporcovi - v prejednávanej veci navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 5.091,91
Eur spoločnosti INTERAUDIT. V exekučnom konaní, v ktorom sa vymáhal nárok týkajúci sa trov konania
v prospech odporcu ako oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodnutia odvolacieho súdu
41Cob 265/11 zo dňa 26.10.2011 došlo k vymoženiu trov konania vo výške 5.073,76 Eur, trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 235,42 Eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške
16,50 Eur a trov exekúcie vo výške 742,08 Eur, spolu v sume 6.067,76 Eur.

Uznesením Najvyššieho súdu SR 2MObdo 5/2012 zo dňa 28.03.2013 bolo na základe dovolania
podaného generálnym prokurátorom SR uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 41Cob 265/11
zo dňa 26.10.2011 zmenené tak, že uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb 17/08-187 zo dňa
28.08.2009 dovolací súd zrušil.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že z takto vymožených trov v exekučnom
konaní boli trovy exekúcie vo výške 742,08 Eur vyplatené v exekučnom konaní 24Er 277/12 súdnemu
exekútorovi, a nie odporcovi, napriek tomu, že boli z účtu navrhovateľa odčerpané.

V prejednávanej veci si odporca uplatnil voči navrhovateľovi započítaciu námietku, a to titulom náhrady
škody - ušlého zisku spočívajúceho v tom, že sa jeho majetok nezvýšil o sumu 2 x po 150.000,- Sk
+ DPH za vykonanie auditu, ktoré služby mal poskytnúť navrhovateľovi v rokoch 2004 a 2005, avšak
z dôvodu, že si navrhovateľ na tieto služby objednal tretiu osobu, služby odporcu zostali nevyužité.
Zároveň si uplatnil aj právo na zmluvnú pokutu, ktorú si dohodol v zmluve o vykonaní auditu na roky
2003 až 2005 tak, že mu navrhovateľa zaplatí až 70% z dohodnutej ceny ako zmluvnú pokutu v prípade,
ak dôjde k neoprávnenému ukončeniu zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou, ktorá podľa čl. 5 ods.4
zmluvy o audítorskom overení uzavretej dňa 28.07.2003 pre vykonanie ročnej účtovnej závierky za roky
2003 až 2005 činila sumu 105.000,- Sk.



Práve tieto dve čiastky 300.000,- Sk a 105.000,- Sk, spolu vo výške 405.000 Sk, v prepočte 13.443,54
Eur boli predmetom konania vedenom na Okresnom súde Zvolen pod č.k. 16Cb 17/08, v ktorom okresný
súd návrhu navrhovateľa INTERAUDIT Zvolen spol. s r.o. pôvodne do tejto sumy vyhovel. Zároveň si
vyhradil rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Keďže odvolací súd vyššie uvedený rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil, bola
pohľadávka spoločnosti odporcu v exekučnom konaní v celom rozsahu vymožená spolu s trovami
exekúcie.

Na základe dovolacích rozhodnutí Najvyššieho súdu SR došlo k zrušeniu oboch rozhodnutí, a to
Okresného súdu Zvolen aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom ich zrušením došlo na strane
odporcu k bezdôvodnému obohateniu, pretože právny dôvod pre takéto plnenie následne odpadol.

Okresný súd z tohto dôvodu riešil predbežnú otázku, či existovala podľa hmotného práva povinnosť
navrhovateľa pre plnenie v prospech odporcu alebo nie. Z dokazovania vykonaného okresným súdom,
a to aj výsluchom svedkov vrátane listinných dôkazov, a to Zmluvy o audítorskom overení zo dňa
28.07.2003 a vypočutím konateľky odporcu J.. W. bolo preukázané, že audit za rok 2004 a 2005
spoločnosť odporcu nevykonávala, ale ju vykonávala tretia osoba a že sa odporca v súdnom konaní
16Cb 17/08 domáhal voči navrhovateľovi práva na náhradu škody vo výške 300.000,- Sk + DPH a
zmluvnej pokuty vo výške 105.000,- Sk, ktoré však po zrušení rozsudku Okresného súdu Zvolen v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 39/11 a č.k. 16Cb 17/08-133 zo dňa
06.04.2009 neskončilo meritórnym rozhodnutím, ktorým by bol okresný súd opätovne rozhodol o nároku
odporcu na náhradu škody a zmluvnej pokuty, ale skončilo zastavením konania, pretože odporca v tomto
konaní a navrhovateľ v konaní 16Cb 17/08 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. V konaní
16Cb 17/08 preto neboli preukázané základné predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody -
ušlého zisku a ani na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako to odporca v konaní, ale aj v odvolaní tvrdil.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.067,76 Eur z
titulu vymoženia trov konania, vzniknutých v konaní 16Cb 17/08 vrátane trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní EX 51/2012, súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov exekúcie vo výške 742,08
Eur, ktoré boli zexekvované z účtu navrhovateľa ako povinného je aj táto pohľadávka z dôvodu, že
Najvyšší súd SR ako súd dovolací zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob
265/11 zo dňa 26.10.2011 o trovách konania, uplatnená dôvodne, keďže ani nie je dôvod skúmať
hmotnoprávny základ pre plnenie vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania je procesným
rozhodnutím, ktoré má základ v § 142 a nasl. Občianskom súdnom poriadku.

Podľa § 451 ods.1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods.2 cit. ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil, keď odporcu zaviazal na vrátenie plnenia, ktoré mu nepatrí. Na doplnenie
správnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, a to najmä s prihliadnutím na rozsah dôvodov
uvedených odporcom v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné.

Aj keď sa v prejednávanej veci jedná o vzťah medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, je potrebné
na jeho posúdenie aplikovať všeobecnú úpravu bezdôvodného obohatenia zakotvenú v § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pretože Obchodný zákonník právnu úpravu bezdôvodného obohatenia
neobsahuje.



V § 451 ods.1 OZ je obsiahnutá generálna klauzula bezdôvodného obohatenia, ktorú je potrebné
chápať ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne
obohatil a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo požadovať vydanie toho, o čo sa povinný
obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú obsiahnuté v § 451 ods.2 a v
§ 454 OZ. Medzi konkrétne prípady bezdôvodného obohatenia patrí aj plnenie z právneho dôvodu,
ktorý neskôr odpadol, pričom takýmto dôvodom môže byť aj zrušenie rozhodnutia, podľa ktorého bolo
plnené. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť
uloženú mu súdom, v prejednávanej veci navrhovateľ, závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa
hmotného práva, a teda aj bez ohľadu na rozhodnutie, ktoré bolo následne zrušené plnil povinnosť,
ktorú skutočne mal alebo ju nemal. Takúto otázku si musí súd, ktorý rozhoduje o vydaní bezdôvodného
obohatenia vyriešiť ako predbežnú, pretože zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené dochádza
k bezdôvodnému obohateniu len vtedy, ak právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve a
teda, že podľa hmotného práva takáto povinnosť plniť, hoc vyplývajúca z rozhodnutia, pre navrhovateľa
reálne neexistovala, pretože zrušením rozhodnutia odpadá právny dôvod plnenia a poskytnuté plnenie
sa stáva bezdôvodným obohatením.

Okresný súd s prihliadnutím na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho, ktorý zrušil
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho s tým, že má opätovne preskúmať
rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný na peňažné plnenie odporcovi
a o tomto rozhodnúť riešil ako predbežnú otázku tú skutočnosť, či by bol býval navrhovateľ povinný
zaplatiť odporcovi ním uplatnenú sumu na náhradu škody vo forme ušlého zisku a zmluvnú pokutu,
ktorú si uplatnil odporca v konaní pred okresným súdom, pričom správne dospel k záveru, že ani v
prípade, keby bolo konanie o nároku odporcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku a zmluvnej
pokuty pokračovalo, a teda keby nebol zobral odporca návrh v tejto veci v celom rozsahu späť, neboli
by splnené základné zákonné predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody, keďže odporca
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že zmluva o audítorskom overení bola hoc i len jednou
zo zmluvných strán zrušená, ktorá zmluvná povinnosť bola zo strany navrhovateľa porušená tak, že
by to bolo malo za následok vznik práva na náhradu škody - ušlého zisku, nepreukázal ani výšku
náhradu škody - ušlého zisku, ktorú si uplatnil v 100% výške rovnajúcej sa cene služieb, za ktorú ich mal
navrhovateľovi poskytnúť, pričom dohodnutá cena pri podvojnom účtovaní a pri vykazovaní nákladov,
odpočtov a zisku podnikateľa nemôže byť nikdy totožná s tou, ktorá bola dohodnutá ako konečná cena
v zmluve a ani príčinnú súvislosť medzi ním vyčíslenou výškou ušlého zisku a protiprávnym konaním
navrhovateľa. Odporca v konaní nepreukázal ani porušenie inej právnej povinnosti, v súvislosti s ktorou
by mu bolo vzniklo právo na náhradu škody - ušlého zisku v sume 300.000,- Sk a nepreukázal ani nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty napriek tomu, že táto bola zmluvnými stranami v zmluve o audítorskom
overení dohodnutá, pretože nepreukázal základnú skutočnosť, a to že v priebehu rokov 2004 a 2005,
keďže audit za rok 2003 v roku 2004 pre navrhovateľa vykonal a táto služba bola aj navrhovateľom
zaplatená, nemohol vykonať audit práve z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu aj za roky 2004 a
2005. Samotná skutočnosť, že pre navrhovateľa vykonávala audit v priebehu rokov 2004 a 2005 aj
iná spoločnosť ešte neznamená, že by odporca nebol býval oprávnený svoje služby pre navrhovateľa
vykonávať a týchto sa dožadovať. Z dokazovania vykonaného okresným súdom však nevyplynula žiadna
iniciatíva zo strany odporcu a ani súčinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi s úmyslom plniť záväzok zo
zmluvy o audítorskom overení. Odporcom tvrdený nárok na náhradu škody - ušlého zisku a zmluvnej
pokuty nemá preto oporu v žiadnom hmotnom práve, a teda ani v § 373 a nasl. Obch. zák. a ani v §
301 a nasl. Obch. zák., preto okresný súd správne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že plnenie,
ktoré odporca v rámci exekučného konania na základe rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené prijal bez
právneho dôvodu, musí navrhovateľovi vrátiť.

V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že riešenie predbežnej otázky okresným súdom o tom, či by
existoval právny dôvod tohto plnenia pre navrhovateľa podľa hmotného práva ani nebolo nutné, pretože
odporca v tomto konaní vzal návrh v konaní č.k. 16Cb 17/08 späť a na ním uplatnenom nároku na
náhradu škody a zmluvnej pokuty netrval.

V konaní pred okresným súdom nebolo preukázané tvrdenie odporcu o tom, že by bol sumu 13.820,24
Eur, priznanú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb
17/08-133 zo dňa 06.04.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob



162/09-168 zo dňa 18.06.2009 vymoženú v exekučnom konaní 20Er 771/09, EX 86/09 od navrhovateľa
ako povinného získal ako plnenie na základe dohody alebo zmluvy a nepreukázal ani to, že by pre
takéto plnenie boli existovali v § 300 a nasl. Obch. zák. a § 373 a nasl. Obch. zák., upravujúce právo
na náhradu škody a ušlého zisku a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, splnené zákonné predpoklady.
Právny dôvod plnenia podľa hmotného práva, ktorý mal existovať podľa tvrdenia odporcu, bol povinný
odporca preukázať, pretože na ňom je dôkazné bremeno, čo sa odporcovi nepodarilo.

Keďže konanie o náhradu škody - ušlého zisku a zaplatenie zmluvnej pokuty vedené na Okresnom súde
Zvolen pod č.k. 16Cb 17/08 neskončilo meritórnym rozhodnutím vo veci samej, v ktorom by bol nárok
navrhovateľa uplatnený v tomto konaní na základe dokazovania jednoznačne preukázaný, ale skončilo
zastavením konania z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, ktorý je v tomto konaní odporcom, boli
exekúcie nariadené predčasne.

V prejednávanej veci je preto podstatná tá skutočnosť, že rozhodnutia, na základe ktorých navrhovateľ,
ako povinný v exekučných konaniach plnil odporcovi, ako oprávnenému boli zrušené Najvyšším súdom
SR ako súdom dovolacím, v dôsledku čoho došlo u odporcu k bezdôvodnému obohateniu, keďže
zinkasoval plnenie, ktoré nemalo oporu v žiadnom exekučnom titule, ale ani v hmotnom práve, pretože
tvrdenie odporcu o tom, že mu vzniklo právo na náhradu škody a zmluvnej pokuty v konaní č.k. 16Cb
17/08 nepreukázal.

Námietka odporcu ohľadom doplnenia dokazovania navrhovateľom vo forme vyjadrenia doručeného
okresnému súdu dňa 03.12.2013 potom, ako bolo okresným súdom vyhlásené dokazovanie za
skončené, nemá podstatný vplyv na rozhodnutie okresného súdu, pretože sa nejednalo o doplnenie
dokazovania, ale len o zhrnutie a doplnenie záverečného vyjadrenia v písomnej forme tak, ako ho
aj odporca predložil okresnému súdu s poukazom na judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorá na
dovtedy vykonané dokazovanie okresného súdu nemôže mať vplyv. Jej význam je pre právne posúdenie
veci konajúcim súdom len doplňujúci, pretože súd rozhoduje na základe zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho v napadnutej časti prvej výrokovej vety podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 224 ods.4 O.s.p. rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.