{"guid": "1189010d-6bf1-458d-92e0-11eebd367c76:4c6fb1e0-a223-4de7-981f-2f743dcb2dc3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5610203379.1", "spisova_znacka": "9CoE/99/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoE/99/2014 z 29. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. septembra 2014, sp. zn. 9CoE/99/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5610203379.1", "identifikacne_cislo": "5610203379", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jana Kotrčová", "sudca_id": 1560, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-kotrcova-1560", "datum_vydania": "2014-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c6fb1e0-a223-4de7-981f-2f743dcb2dc3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5610203379.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5610203379.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5610203379.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 9CoE/99/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5610203379\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5610203379.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,\nso sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,\nBratislava, IČO: 36 865 141 a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,\nproti povinnému: Vladimír Nagran, naposledy s miestom podnikania Partizánska Ľupča 313, IČO: 40 980\n049, pre vymoženie pohľadávky 1 052,- Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.\nRudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod spisovou značkou\nEx 3191/10, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.\n6Er/424/2010-13 zo dňa 3. júna 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu   potvrdzuje.\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania   zamieta.\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr.\nRudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie.\nZ odôvodnenia vyplýva, že exekučný súd môže odobriť vykonanie exekúcie iba v prípade, ak mu je\npredložený spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ zistí, že listina, na základe ktorej si oprávnený uplatňuje\nsvoju pohľadávku, bola vydaná osobou, ktorá na rozhodovanie nemala žiadnu právomoc, je povinný\ntakúto exekúciu zastaviť, lebo nikoho majetok nemôže byť postihovaný exekúciou na základe nulitného\naktu. V danej veci nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovský súd právo vo\nveci konať), preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko\nna výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul. Absencia písomnej formy rozhodcovskej\nzmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať\nex offo.\n\nProti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Oprávnený nemal možnosť predniesť svoju\nargumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.\nExekučné konanie je tak poznačené závažnými procesnými nedostatkami. Pokiaľ exekučný súd založil\nsvoje rozhodnutie na aplikácii Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách (ÚvES L95, S.29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), musela byť táto aplikácia\nzaložená na právnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom\nEurópskej únie.  V danom prípade nastalo činnosťou súdu ústavne neakceptovateľné porušenie práv,\nkonkrétne tvrdil, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii Smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť\núčastníkov konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť  vyjadriť sa k nej, rovnako dať\nmožnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii) povinného. Vnútroštátny súd\nmusí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti. Mal za to, že je potrebné\n\nSúdnemu dvoru EÚ dať príležitosť posúdiť exekučné konanie, vo vzťahu k povinnosti vnútroštátneho\nsúdu informovať spotrebiteľa a zamýšľanom vylúčení aplikácie neprijateľnej podmienky a požiadať ho\no uplatnenie neprijateľnosti, a to vychádzajúc z právneho názoru vysloveného Súdnym dvorom EÚ v\nbode 33 rozsudku Pannon GSM Zrt. proti Erszébet Sustikné Győrfi C-243/08. Svojím postupom odňal\núčastníkovi možnosť konať pred súdom, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, náležite nevykonal\ndokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru\nprvostupňový súd nemal dôvod preskúmavať exekučný titul už prebiehajúcej exekúcie, nakoľko k tomu\nnebol daný žiadny podnet. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec\nvrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby súdne konanie prerušil podľa § 109 ods. 1\npísm. c/ O.s.p.. Exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom už pri vydaní poverenia.\nÚčastník základného konania nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a exekučný\nsúd neopodstatnene, bez časového obmedzenia, vstúpil do právnych vzťahov založených týmto\nrozhodnutím. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí\nrozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd musí\ns takýmto rozhodnutím nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade\nby porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak\noprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný\nprístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom\nkonaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.\nUst. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia\nnedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd tak konal\npri revízii rozsudku rozhodcovského rozsudku mimo rámec zverenej právomoci. Takýmto spôsobom\nbolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR. Porušený bol aj princíp rovnosti zbraní, keď prvostupňový súd, bez toho, aby vypočul\noprávneného, rozhodol o jeho právnom postavení a oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek\ntvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o zastavení\nexekúcie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dáva nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť\nna to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Navyše\ns takto uvedenými dôvodmi odvolania, oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere\nako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje\nsvojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle §\n497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesprávny je aj záver prvostupňového súdu o neprimeranosti\núrokov z omeškania. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore\nso zásadami poctivého obchodného styku. Prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými\npravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú\ndoložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. V danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu\n\"nekalá zmluvná podmienka\" v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Z uvedených dôvodov\nžiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu\nna ďalšie konanie alebo konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.\nNavrhol, aby odvolací súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil a\nSúdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.\n\nK podanému odvolaniu sa vyjadril povinný.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu\nvyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214\nods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V nenapadnutej časti ostalo uznesenie okresného\nsúdu nedotknuté.\n\nPokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, v tomto smere sa\nodvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s podrobnými dôvodmi napadnutého uznesenia, ktoré v\ntakomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany oprávneného v\nodvolacom konaní neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí\nsúd prvého stupňa.\n\nOdvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, je toho názoru, že aj v priebehu exekučného konania\n(nielen pred udelením poverenia) je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul, v tomto prípade\n\nrozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,\na teda zisťovať, či tento rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 písm. a)\nalebo b) citovaného zákona, alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré\nje objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nie je pritom viazaný\núčinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 citovaného zákona v spojení s § 159 O.s.p.. Z uvedeného\nje zrejmé, že súd má kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadať neplatnosti rozhodcovského rozsudku.\nExekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky, a to aj v tom prípade, že spotrebiteľ\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal. Účelom exekučného konania je nútená realizácia\nvykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok\na predpokladov, vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Na\ndruhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích\nosôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonávanými prostriedkami núteného výkonu\nrozhodnutia a práve ust. § 57, § 58 Exekučného poriadku umožňuje súdu kedykoľvek za konania\nskúmať, či tu neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie, a preto prvostupňový súd postupoval správne,\nkeď i napriek tomu, že vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, skúmal, či neexistujú\ndôvody pre jej zastavenie, tak ako je vyššie uvedené a vo veci správne rozhodol. V súvislosti s ďalšími\ndôvodmi odvolania (právo na spravodlivé súdne konanie, súdnu ochranu, rovnosť zbraní) je potrebné\nuviesť, že sa nejedná o preskúmavanie existencie záväzku medzi oprávneným a povinným, ale v\nexekučnom konaní sa len posudzuje, či predložený exekučný titul spĺňa všetky náležitosti pre jeho\nvykonateľnosť. Odvolací súd sa nedomnieva, že by takýmto postupom bolo oprávnenému znemožnené\nprávo na súdnu ochranu, resp. realizovať jeho práva pred súdom. Odvolací súd sa tiež stotožňuje\nso závermi prvostupňového súdu v tom, že zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter\nzmluvy spotrebiteľskej, a preto sa na zmluvný vzniknutý právny vzťah aplikujú spotrebiteľské právne\nnormy. Z tohto pohľadu nie je potom významné, či na uvedený právny vzťah by sa vzťahoval Zákon o\nspotrebiteľských úveroch, pretože ako vyplynulo z uzatvorenej zmluvy o úvere (označená ako zmluva\nv zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu\nspotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ). Ak sa potom obsah zmluvy má riadiť ustanoveniami Občianskeho\nzákonníka, je nepochybné, že už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve spĺňa všetky podmienky tak, aby\nbola z pohľadu ust. § 53, § 54 OZ, ako aj z pohľadu Smernice 93/13/EHS, kvalifikovaná ako nekalá.\nJednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd ustálil v tom, že faktickým subjektom, ktorý\ndefinuje ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený v tomto konaní,\npretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.\nTakéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Predložený\nrozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomocí rozhodcovského súdu v danej veci konať,\nnie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.\nSkúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní\nnepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie\nvyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom.\n\nOhľadom námietky odvolateľa, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred\nsúdom a k zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie, odvolací súd uvádza, že právo na spravodlivé\nsúdne konanie nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnili vo\nsvojich záveroch s jeho požiadavkami. Okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné\nustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval ústavne konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú\nlogické, a preto i legitímne, a to i z hľadiska ústavných princípov.\n\nPokiaľ ide o námietku oprávneného, že okresný súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, a tým odňal\núčastníkovi možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že okresný súd nemal v zmysle § 58\nods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia povinnosť nariadiť ústne\npojednávanie, len možnosť, a preto okresný súd nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie. V\ntomto smere je potrebné uviesť, že v exekučnom konaní sa zásada kontradiktórnosti neuplatňuje v\nplnom rozsahu, ako to je v základom konaní, pričom tento princíp sa premietol aj do znenia § 58 ods. 2\nExekučného poriadku, v opačnom prípade by exekučné konanie predstavovalo tretiu opravnú inštanciu\nvo vzťahu k vykonávaným rozhodnutiam, čo nepochybne je v rozpore s účelom exekučného konania a\nexekúcie (viz. § 2 ods. 1 Exekučného poriadku.)\n\nĎalej oprávnený exekučnému súdu vytýkal, že vo svojom uznesení konštatuje aj iné skutkové okolnosti,\nakoby v nich vykonal dokazovanie, exekučný súd však vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom\ndospel na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Oprávnený avšak v odvolaní\nneoznačil konkrétne, ktoré skutkové zistenia okresného súdu považoval za domnienky, resp. bez\nreálneho zistenia skutkového stavu, a  preto odvolací súd už len z toho dôvodu vyhodnotil túto odvolaciu\nnámietku ako irelevantnú. Pokiaľ okresný súd rozhodol na základe listín pripojených v súdnom spise\n(exekučný titul, úverová zmluva, všeobecné obchodné podmienky), ktoré sám oprávnený pripojil k\nnávrhu na vykonanie exekúcie, tak súd vykonal dokazovanie na základe oboznámenia sa s obsahom\nlistín, ktoré boli nepochybne oprávnenému známe. Preto argument, že účastníci konania nemali\nmožnosť sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom, neobstojí. V zmysle záverov v rozsudku Súdneho dvora\nC-40/08 Asturcom  je oprávnený podľa názoru odvolacieho súdu dokonca povinný vždy, keď sa domáha\nvýkonu rozhodcovského rozsudku, predložiť exekučnému súdu základnú zmluvu a rozhodcovskú\ndoložku, aby exekučný súd mohol ex offo posúdiť, či rozhodcovská doložka nie je v predmetnom prípade\nneprijateľnou podmienkou. Pokiaľ zo skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu spisu exekučný súd\nzistí rozpor exekučného titulu so zákonom, resp. normami medzinárodného práva, či priamo účinnými\npredpismi EÚ, je povinný exekúciu okamžite zastaviť, bez toho, aby sa dopytoval oprávneného, či\npovažuje tento postup za správny.\nSprávnym rozhodnutím o zastavení exekúcie preto okresný súd neodňal oprávnenému možnosť konať\npred súdom.\n\nKrajský súd zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.\nc) O.s.p. o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, poukazujúc na to, že je vecou\nčlenských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú\npodmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora EÚ Pannon C - 243/08). So zreteľom\nna skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci, ktoré boli uvedené v tomto odôvodnení vyššie,\nodvolací súd má zato, že bolo zo stany odvolacieho súdu dostatočne ozrejmené, prečo sa konkrétna\nrozhodcovská doložka musí považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd ďalej\npoukazuje na to, že otázky boli odvolateľom koncipované tak, že v ich podtexte zaznieval právny názor\noprávneného o tom, že súdy za každých okolností zakazujú rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských\nzmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, resp. že rozhodnutia\nvnútroštátnych súdov, ktoré aplikujú vnútroštátne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS,\nzabránia vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Takto koncipované otázky\nneriešia právny základ daného prípadu a to skúmanie rozhodcovskej doložky z pohľadu jej neprijateľnosti\na následnej absolútnej neplatnosti. V odôvodnení tohto návrhu oprávnený poukázal na podľa neho\nnesprávne znenie slovenskej verzie tejto smernice, a to v jej prílohe pod písmenom q). Vzhľadom na\nto, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezaložil na spornom „preklade“ uvedenej smernice, ani\nnespochybňoval vo všeobecnosti oprávnenie rozhodcovského súdu rozhodovať vo veciach, v ktorých\nje rozhodcovská doložka dojednaná platne (a to ani v prípade, že ako prvý sa pri alternatívnej doložke\nobrátil na rozhodcovský súd dodávateľ), len okresný súd ako aj odvolací súd posúdili obsah konkrétnej\nrozhodcovskej doložky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve vzhľadom na okolnosti jej\nuzatvorenia, nepodstatnými sú v súdenej veci tak prípadné nezrovnalosti v slovenskej verzii vyššie\noznačenej smernice.\nV zmysle bodu 59 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Telecomunicaciones SL proti\nCristine Rodríguezovej Nogueirovej, v ktorom ESD konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa\n05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že\nvnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý\nbol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami\npotrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve\nuzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných\npravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej\npovahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa\ndaného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou\nviazaný. Preto považuje odvolací súd za nepodstatné dopytovať sa spotrebiteľa, či sa dovoláva nekalosti\nrozhodcovskej doložky, keďže jej nekalosť posudzuje ex offo za účelom poskytnúť zvýšenú ochranu\nslabšej strane - spotrebiteľovi.\nNa základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade\nexistovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh\noprávneného na prerušenie konania zamietol.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné\na rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.\n§ 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože\nodvolateľ nebol úspešný v odvolacom konaní a povinný si trovy neuplatnil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/424/2010", "guid": "371a00a7-7b72-4d2f-9b25-32add590aa8a:58da08b1-7f83-4070-b398-45b8a825088a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e30d6bdd-6b23-4d7c-b9d5-c5a5237c3f5b:3eb9524d-bc51-4c27-a42d-5febfa0ce071", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/424/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6Er/424/2010 z 5. 12. 2014", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2014-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e30d6bdd-6b23-4d7c-b9d5-c5a5237c3f5b:3eb9524d-bc51-4c27-a42d-5febfa0ce071"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:208a6540-e853-4de6-ab61-c0e7608b2fd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.610.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 610/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 610/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.610.2016.1"}]}