Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/170/2011 z 19. 12. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 19. decembra 2011, sp. zn. 13CoE/170/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7805203294.1
Krajský súd Košice | 13CoE/170/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7805203294.1 | 2011-12-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec8cea1f-c36a-4aa5-bcab-bd2fb64ad914
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7805203294.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/170/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805203294
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7805203294.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného C., s.r.o., C. XX, H., IČO: XX XXX XXX
zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému D. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. U. XX, pre vymoženie sumy 622,72 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34,
Košice, pod sp.zn. EX/1109/2005, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
č.k. 11Er/107/2005-18 zo dňa 4.4.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie.

O d m i e t a    odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

M e n í   uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie 17,06 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Účastníkom    n e p r i z n á v a    náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh
oprávneného na zmenu exekútora zamietol  a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Karolovi Mihalovi so sídlom Moyzesova 34, Košice trovy exekúcie v sume 25,03 eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a  žiadosti súdneho
exekútora bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal. Exekučným titulom
bola notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa 30.01.2005 spísaná na
Notárskom úrade notára N.. B. I. so sídlom v C.. Oprávnený podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010
navrhol zmenu súdneho exekútora a žiadal vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa v dôsledku tohto návrhu skúmal zákonné podmienky vedenej
exekúcie v zmysle § 103 O.s.p, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Uviedol, že z
exekučného titulu zistil, že  notárska zápisnica bola spísaná s I.. U. Y. konajúcim v mene  povinného
na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice. V predmetnej
notárskej zápisnici bolo konštatované, že oprávnený uzavrel dňa 13.7.2004 s povinným Zmluvu o
úvere č. XXXXXXX, a povinný v nej splnomocnil I.. U. na spísanie uvedenej notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným
titulom pre exekúciu. Zároveň povinný v splnomocnení udelil súhlas, aby bol splnomocnený advokát



zastúpený advokátskym koncipientom prípadne iným zamestnancom advokáta v zmysle zákona o
advokácii.

Súd prvého stupňa zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 13.7.2004 posúdil podľa § 2 písm. a/, b/ zákona
o spotrebiteľských úveroch ako zmluvu spotrebiteľskú a toto posúdenie náležite odôvodnil. Citoval
ustanovenie § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka , § 1 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii a uviedol, že  predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré
povinný udelil I.. U. Y., advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel, aby mu bol
poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne  podpísať aj spomínané plnomocenstvo,
v ktorom splnomocnil I.. U. Y. na spísanie notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie záväzku
z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku
a jej príslušenstva. Povinný sa ďalej zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej
zápisnice - notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia  pri tomto úkone a iné a zároveň ho splnomocnil
na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka alebo zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa mal za to, že  podmieňovanie
poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva súčasne s poverením na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok ust. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka takúto podmienku výslovne nespomína. S poukazom na ustanovenia § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
uviedol, splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom
zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal v mene povinného právny záväzok vo výške
751,61 eur, z toho úver a poplatok vo výške 622,72 eur, ktorá suma sa bude ďalej úročiť úrokom
z omeškania vo výške 0,25% denne od 21.9.2004 do zaplatenia. Mal za to, že na výšku úrokov z
omeškania je nevyhnutné použiť úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku v súlade s § 154 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako úprava obsiahnutá v § 369
Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou
úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch  uznával v mene
povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše sa
zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal teda v rozpore s dobrými mravmi, ako
to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon - vyhlásenie advokáta pred
notárom urobený I.. Y., ako splnomocnencom povinného je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Mal za to, že samotná notárska zápisnica
ako formálne vykonateľný exekučný titul síce existuje, avšak nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom, nakoľko bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone a keďže exekučný titul trpí vadami,
ktoré bránia v pokračovaní exekúcie, súd prvého stupňa  s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 písm.
g/, ods. 2  vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku v nadväznosti na § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, § 25 vyhlášky č.
288/1995 Z.z.. Na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko tento podal návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné
pokračovať. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 25,03 eur, ktoré
pozostávajú z: odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti
(za úkon spracovanie upovedomenia o začatí  a spôsobe  vykonania v trvaní 35 min.), z paušálnej
odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3, § 15 vyhlášky za 3 úkonov po 3,32 eur (získanie poverenia na
vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa povinného)
spolu 9,96 eur, 20% DPH z odmeny vo výške 3,32 eur a z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo
výške 5,11 eur.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil v celom rozsahu. V podanom odvolaní namietal, že súd



posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica bola predmetom
skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, v ktorom
konaní uznal exekučný titul za súladný a následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie
exekúcie. Rovnako tak  namietal aplikáciu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka súdom
prvého stupňa, vzhľadom na jeho znenie platné a účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere.  V súvislosti s
udeleným plnomocenstvom oprávnený uviedol, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení
zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak
neurobil. Záverom uviedol, že nesúhlasí  s priznanými trovami  exekúcie a so zamietnutím návrhu na
zmenu exekútora.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie  je čiastočne dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v týchto dvoch výrokoch, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu
oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom súdny exekútor bol súdom poverený jej
vykonaním. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne a v ustanovení  § 57 ods. 2  uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak
to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným
zákonom   zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný
súd exekučné konanie zastaví.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví a
podľa Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a  následne konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je
v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnej veci exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu
zastavil. Významnou je skutočnosť, že povinný až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie predložil
súdu prvého stupňa Zmluvu o úvere a teda až v tomto štádiu súd prvého stupňa mal možnosť uvedenú
Zmluvu o úvere posúdiť z hľadiska či zaväzuje na plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi.
V prípade, že pri posúdení súd dospel k záveru, že či celkom alebo v určitej časti exekučný titul zaväzuje
na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, bol povinný exekučné konanie celkom
alebo v tejto časti zastaviť.

Odvolací súd nepovažuje za oprávnenú námietku oprávneného, že v danom prípade súd posudzoval
vec, o ktorej už  raz právoplatne rozhodol.  Exekučný súd je oprávnený  preskúmavať podmienky na
vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu,



teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,  zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu
zastaviť. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. XCdO/XXX/XXXX z 27.1.2007 v ktorom sa o.i.
uvádza, že  „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak  bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom  štádiu konania i bez návrhu zastavená“.  Udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto súd môže opätovne preveriť splnenie
zákonných  podmienok na udelenie poverenia a v prípade, že tieto nie sú splnené, je povinný exekúciu,
či už v celom rozsahu alebo v časti, zastaviť/§ 57 ods.2  Exekučného poriadku/.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy /ďalej len OZ/
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V ust. § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere sa negatívnym výpočtom uvedené
prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme,  ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200,00 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000,00 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým
istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.



S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia  sa odvolací súd stotožňuje s posúdením súdu prvého
stupňa, že úver poskytnutý povinnému na základe úverovej zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa §
2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Zároveň na doplnenie uvádza, že z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že
zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným má povahu spotrebiteľskej zmluvy  s poukazom na
cit. znenie § 52 ods. 1  Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Na strane druhej, povinným je fyzická osoba a zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva, že by
mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, tak ako to predpokladá
ustanovenie § 3 zákona č. 258/2001 Z.z.. Navyše, zohľadnením § 497 Obchodného zákonníka vo vzťahu
k § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ako lex generalis a lex specialis a s poukazom na § 52 ods.
1 až 3 OZ, ktoré obligatórne ustanovuje použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, možno uzavrieť, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným
pri poskytnutí úveru je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. a nie § 497 Obchodného zákonníka.
Je potrebné poznamenať, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa vo veci posúdenia
povahy zmluvy o úvere aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa na výpise z
obchodného registra, ako aj s ohľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený
v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.

Súd prvého stupňa  preto postupoval správne, ak  preskúmaval predmetný exekučný titulu a podmienky,
za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie
potvrdil ako vecne správne.

Oprávnený podaným odvolaním napadol taktiež výrok o trovách exekúcie.

Súd prvého stupňa správne zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného podľa § 203 ods. 1
exekučného poriadku, nakoľko zavinil zastavenie exekučného konania, keďže podal návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí právnymi vadami.

Pokiaľ ide o výšku trov priznaných súdom prvého stupňa, odvolací súd sa nestotožňuje s výškou
priznaných trov exekúcie a to v časti priznanej časovej odmeny podľa  § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2
vyhlášky nakoľko úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie je odmeňovaný paušálne v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 v spojení s § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a teda priznaním časovej aj
paušálnej odmeny za tieto  úkony by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu. Z uvedeného
má preto odvolací sú za to, že súdnemu exekútorovi časová odmena nepatrí.

Súdnemu exekútorovi teda možno priznať trovy exekúcie z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm.
b/, ods. 3 v nadväznosti na § 15 vyhlášky za 3 úkony  (získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa povinného), t.j. 3 x 3,32 eur  =
9,96 eur, 20% DPH z priznanej odmeny 9,96 eur vo výške 1,99 eur, náhradu hotových výdavkov podľa
§ 22 vyhlášky vo výške 5,11 eur, t.j. celkom 17,06 eur.

Nakoľko neboli splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia vo výroku o trovách exekúcie (§ 219
O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. a  súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške
17,06 eur, na zaplatenie ktorých zaviazal oprávneného.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto
konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.