Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/76/2017 z 19. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. decembra 2017, sp. zn. 7S/76/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1 Krajský súd Košice | 7S/76/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1 | 2017-12-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 17 ods. 3 SP, § 191 ods. 1 SSP, § 107d zákona č. 725/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b082e4bf-49c2-4181-ada7-900bfaa807f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/76/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200492
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu NOTHEGGER Slovakia, s.r.o.
so sídlom v Michalovciach, Továrenská 2, IČO: 36579459, zast. Mgr. Viktorom Mišíkom, advokátom,
so sídlom v Bratislave, Zámocká 1, proti žalovanému Okresnému úradu Michalovce, so sídlom v
Michalovciach, Námestie slobody 1, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.05.2017 č. OU-
MI-OCDPK-2017/004315 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Michalovce, odboru cestnej
dopravy a pozemných komunikácií č. OU-MI-OCDPK-2017/004315 zo dňa 11.05.2017 a vec v r a c i
a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad v Michalovciach, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 11.05.2017 č. OU-MI-OCDPK-2017/004315 ako správny orgán príslušný podľa §
101 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte
aj : „ zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách“) a podľa
§ 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správneho poriadku v znení neskorších predpisov ,
podľa § 107d ods.3 písm.a/ zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách odmietol odpor doručený správnemu orgánu dňa 24.03.2017, podaný účastníkom
konania (žalobcom) proti rozkazu žalovaného o uložení pokuty č. OU-MI-OCDPK-2017/004315 zo dňa
06.03.2017 ako prevádzkovateľom vozidla s prideleným evidenčným číslom MI 471DL, druh nákladné
vozidlo - ťahač návesu, značky MAN, pretože posúdením odporu bolo zistené, že odpor účastníka
konania nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za právnickú osobu NOTHEGGER Slovakia, s.r.o.,
IČO: 36579459 a účastník konania nepreukázal písomným plnomocenstvom, že za účastníka konania
je oprávnený konať JUDr. Viktor Mišík, advokát so sídlom v Bratislave, Zámocká 1.

2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že správnemu orgánu bolo dňa 24.03.2017
doručené podanie účastníka konania NOTHEGGER Slovakia, s.r.o. datované dňom 22.03.2017
označené ako : „Odpor voči rozkazu č. OU-MI-OCDPK-2017/004315“, v ktorom účastník konania
namietal proti uloženej pokute čo odôvodňuje tým, že svoju povinnosť vykonať príslušnú technickú
kontrolu predmetného vozidla vykonal riadne a včas, a to zabezpečením potrebného posúdenia
na území iného členského štátu Európskej únie a výška uloženej pokuty je správnym orgánom
nedostatočne odôvodnená. Správny orgán (žalovaný) posúdením formálnej stránky podaného odporu
zistil, že tento bol podaný v mene účastníka konania NOTHEGGER Slovakia, s.r.o. v zastúpení JUDr.



Viktora Mišíka, advokáta. K odporu bolo pripojené plnomocenstvo datované dňom 22.03.2017, ktorým
spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1719, IČO: 47 760
486 konajúca prostredníctvom Karla Notheggera Jr. splnomocnila JUDr. Viktora Mišíka, advokáta, so
sídlom kancelárie v Bratislave, Zámocká 1 na zastupovanie v plnomocenstve presne špecifikovanom
rozsahu. Správny orgán ďalej konštatoval, že účastníkom tohto správneho konania je spoločnosť
NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Továrenská 2, IČO: 36 579 459 a nie
spoločnosť Nothegger System Logistic, s.r.o., IČO: 47 760 486 so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1719,
ktorá svojim zastupovaním splnomocnila advokáta JUDr. Viktora Mišíka. Z uvedeného správny
orgán uzavrel, že JUDr. Viktor Mišík nie je oprávnený konať za spoločnosť NOTHEGGER Slovakia,
s.r.o., a preto ním podaný odpor proti rozkazu o uložení pokuty nie je odporom podaným účastníkom
konania, keďže neobsahuje predpísané náležitosti podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.
Argumentujúc, že v zmysle § 107d ods. 2 posledná veta zákona o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách správny orgán v rozkaznom konaní nie je povinný vyzvať
účastníka konania na doplnenie podania, resp. na odstránenie jeho nedostatkov, žalovaný uzavrel,
že podaný odpor je potrebné odmietnuť.

3. Žalobca zastúpený v konaní pred správnym súdom Mgr. Viktorom Mišíkom, advokátom včas
podanou správnou žalobou zo dňa 28.06.2017 doručenou konajúcemu súdu dňa 17.07.2017 navrhol
preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva záver o odmietnutí odporu, pretože tento
nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za žalobcu a v zmysle príslušných ustanovení zákona
správny orgán v rozkaznom konaní nie je povinný vyzvať účastníka konania na doplnenie podania, resp.
na odstránenie jeho nedostatkov. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 3 Správneho poriadku, podľa
ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania a majú im dať vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníci konania podľa tohto
procesného ustanovenia majú zároveň právo na pomoc a poučenie, tak aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu ( § 3 ods. 5 Správneho poriadku). V súlade s ust. § 32 Správneho poriadku je
povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie a nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Poukázal aj na
zákonnú možnosť účastníka správneho konania dať sa zastúpiť advokátom, alebo zástupcom, ktorého
si zvolí, s tým, že splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom,
od ktorého preukázania môže správny orgán v nepochybných prípadoch upustiť ( § 17 ods. 1, 3
Správneho poriadku). V správnej žalobe sa odvolal aj na zákonnú úpravu náležitostí písomných
podaní adresovaných správnemu orgánu, ako aj odstraňovaním ich vád ( § 19 ods. 1,2 a 3 správneho
poriadku). Vyslovil názor, že postupom žalovaného správneho orgánu bolo žalobcovi odňaté
právo na právnu pomoc, v konaní pred súdmi ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy podľa článku 47 ods.2 Ústavy SR, pretože bolo povinnosťou žalovaného vykladať zákonné
ustanovenia z materiálnej stránky podľa zamýšľaného účelu zákonodarcu a nielen formálne, pričom
rozhodujúce pre rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu bolo rozhodnúť, či podanie žalobcu
spĺňa zákonné náležitosti podľa Správneho poriadku a osobitných predpisov a dbať, aby neboli porušené
práva účastníkov konania. Odvolal sa na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej zo zásady
ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatňovaní štandardných
metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený
ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky
garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb, inak vyjadrené všetky orgány verejnej moci sú
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy tak, aby výklad bol v prospech realizácie Ústavou
SR ( a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných práv a slobôd (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. US 148/06), a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku
47 ods.2 Ústavy SR (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť
nebrániť a umožniť účastníkovi v konaní pred nimi využívať právnu pomoc (uznesenie Ústavného súdu
SR sp.zn. II. US 60/08). V závere správnej žaloby konštatoval, že ním podaný odpor proti rozkazu o
uložení pokuty bol v súlade s ustanovením § 107d ods.2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách, pretože bol podaný písomne v zákonnej 15-dňovej lehote



na vecne a miestne príslušný orgán, bol riadne odôvodnený a obsahoval všetky náležitosti vyžadované
Správnym poriadkom a jedine priložená plná moc bola zamenená (bola však podpísaná osobou, ktorej
meno je totožné s menom štatutárneho zástupcu žalobcu). Odvolal aj na ustálenú súdnu judikatúru
(napr. R 12/1985 alebo Zsp 32/2005), z ktorej vyplýva záver, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca
účastníka bez predloženia plnej moci, dodatočne v lehote stanovenej súdom alebo správnym orgánom
predloží plnú moc, je tým udelený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom
účastníka konania urobené v konaní pred podpisom plnej moci. Uvedené zásady sú platné jednak
pre súdne a jednak aj pre správne a daňové konanie. Žalovaný však svojvoľne a z dôvodu formálnej
interpretácie poslednej vety § 107 ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách nevyzval právneho zástupcu žalobcu na zhojenie nedostatku podania, ktoré
by malo v zmysle ustálenej judikatúry za následok aj „ex tunc“ zhojenie nedostatku podaného odporu
voči vydanému rozkazu o uložení pokuty. Aj keď v rozkaznom konaní žalovaný nie je povinný vyzvať
účastníka konania na doplnenie podania, resp. na odstránenie nedostatkov podania, zákon mu to
umožňuje a v tomto prípade preto bol povinný posudzovať doručený odpor podľa obsahu, vyzvať
právneho zástupcu na doloženie plnej moci žalobcu v primeranej lehote, čo však neurobil, preto jeho
rozhodnutie možno považovať za predčasné a nezákonné.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2017 navrhol správnu žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Odôvodnil to tým, že pri posudzovaní podania účastníka konania postupoval v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a preskúmavané rozhodnutie tak považuje za súladné so zákonom. Vzťah Správneho
poriadku ako všeobecného právneho predpisu a zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách upravuje ustanovenie § 109 ods. 1 označeného zákona a rozkazné
konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla ako osobitnú formu správneho konania samostatne
upravujú ustanovenia § 107b a nasl. zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách, pričom tento vo vzťahu k Správnemu poriadku má postavenie špeciálneho
zákona, a teda má prednosť pred Správnym poriadkom. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením, že
postupoval svojvoľne a z dôvodu formálnej interpretácie § 107 posledná veta zákona o podmienkach
prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách nesprávne aplikoval dané ustanovenie
zákona a vydal tak nezákonné rozhodnutie. Postupoval v súlade so zásadou „lex specialis derogat
legi generali“, a v prípade rozdielnej právnej úpravy aplikoval špeciálnu právnu úpravu osobitného
právneho predpisu, ktorá použitie ustanovení Správneho poriadku o postupe správneho orgánu v
prípade nedostatočného podania výslovne vylučuje. V tej súvislosti vyslovil názor, že orgány štátnej
správy sú oprávnené konať len na základe a v rámci zákona je aj neprípustné, aby konali nad
rámec zákonných ustanovení. Zákonná úprava v takomto prípade jednoznačne obmedzila možnosť
žalovanému uplatniť správnu úvahu, a teda správny orgán nemá možnosť „vybrať si“, či predmetné
ustanovenia Správneho poriadku použije alebo nie, resp. akým spôsobom ho na konkrétny prípad
uplatní.

5. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku sa oboznámil s obsahom
správnej žaloby, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj pripojený administratívny spis
žalovaného a bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, §
105 ods. 2 písm. a/ a § 182 ods.1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého
orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého
takého objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi ako
aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy
týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

6. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný rozhodnutím zo dňa
06.03.2017 v konaní vedenom pod číslom : OU-MI-OCDPK-2017/004315 s označením : „Rozkaz o
uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla“ uložil žalobcovi podľa § 107b ods. 1 písm. b/
zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách pokutu vo výške



165 eur, pre porušenie povinnosť podľa § 21b ods. 1 písm. b/ prvého bodu v spojení s ust. § 50 ods.
1 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách bez vyzvania
a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 14.01.2016 vozidlo (EČ : MI471DL, druh :
nákladné vozidlo, ťahač návesu) technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona o podmienkach prevádzky
vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
dňa 14.03.2017.

7. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bol žalobcom zastúpeným JUDr. Viktorom Mišíkom, advokátom
podaný odpor zo dňa 22.03.2017 doručený žalovanému dňa 24.03.2017, z obsahu ktorého vyplýva,
že žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a ďalej tvrdí, že si svoju povinnosť
vykonať príslušné technické kontroly splnil riadne a včas a to zabezpečením potrebného posúdenia
na území iného členského štátu, preto bolo povinnosťou žalovaného pred vydaním meritórneho
rozhodnutia vyžiadať od účastníka konania preukázanie splnenia tejto povinnosti rešpektujúc Smernicu
Rady EÚ o prispôsobení zákonov členských štátov týkajúcich sa technických kontrol motorových
vozidiel a ich prípojných vozidiel ako aj Dohodu o prijatí jednotných podmienok pre pravidelné
technické kontroly a ich vzájomnom uznávaní. Odpor zo dňa 22.03.2017 je v jeho závere označený
obchodným názvom žalobcu : NOTHEGGER Slovakia, s.r.o. v zastúpení JUDr. Viktor Mišík, advokát. K
odporu je pripojené Splnomocnenie zo dňa 22.03.2017, ktorým spoločnosť Nothegger System Logistic
s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1719, IČO : 47 760 586 splnomocňuje svojim zastupovaním
(okrem iného aj pred príslušným okresným úradom) advokáta JUDr. Viktora Mišíka, so sídlom v
Bratislave, Zámocká 1.

8. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

9. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

10. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

11. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

12. Podľa § 3 ods. 6 Správneho poriadku správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho
orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne
a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú
predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné
ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa
správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

13. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa
môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

14. Podľa § 17 ods. 2 Správneho poriadku právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo
prostredníctvom svojho zástupcu.



15. Podľa § 17 ods. 3 Správneho poriadku splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať
písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v
nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.

16. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do
troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na
dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie
určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. Podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho
podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu
o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania
podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu
ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže
účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne
ho poučí, že inak konanie zastaví ( ods. 3).

17. Podľa § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do
15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa
musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera
svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. K odporu prevádzkovateľ vozidla pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť
prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom
konaní sa nepoužije.

18. Podľa § 107d ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov okresný úrad odmietne odpor, ak : a/ neobsahuje
predpísané náležitosti podľa ods.2 alebo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b/ pokuta
bola už uhradená.

19. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, (pozn. : zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - Správny
poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podstata žalobných dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe pred správny súdom spočíva
v tvrdení, že postupom žalovaného bolo žalobcovi odňaté právo na právnu pomoc, keď žalovaný
nevyzval žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na zhojenie nedostatku jeho podania, ktoré by malo
v zmysle ustálenej judikatúry za následok aj ex tunc zhojenie nedostatku podaného odporu voči
vydanému rozkazu o uložení pokuty. Žalovaný tak podľa žalobcu mal vyzvať právneho zástupcu
žalobcu na doloženie plnej moci v primeranej lehote, čo však neučinil, vydal vo veci predčasné
nezákonné rozhodnutie, čím neoprávnene zasiahol do práv žalobcu.

21. Z vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom správneho
konania a v zásade sa aplikuje v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, prípadne
táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania, vyplýva, že účastníci
správneho konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať v správnom konaní zastúpiť
ďalšou procesne spôsobilou osobou, a to advokátom (spravidla na základe zmluvy o poskytovaní
právnych služieb, resp. na základe plnomocenstva), alebo akoukoľvek inou osobou, tiež na základe
plnomocenstva. Účinky zastúpenia účastníka na základe plnej moci nastupujú vo vzťahu k správnemu
orgánu okamihom, keď sa o splnomocnení dozvedel. Splnomocnenie je vo svojej podstate len listinou
osvedčujúcou uzavretie dohody o splnomocnení. Ak splnomocnenec toto splnomocnenie dodatočne
predloží v lehote určenej správnym orgánom, nedostatok splnomocnenia je tým odstránený. Znamená
to, že v prípade, ak splnomocnenec tvrdí, že je oprávnený konať namiesto splnomocniteľa, ale
nepredloží plnomocenstvo, ide o odstrániteľnú vadu konania. Za takejto situácie je správny orgán



povinný vyzvať splnomocniteľa (účastníka konania, ktorý sa dal zastúpiť), aby v lehote určenej
správnym orgánom plnomocenstvo predložil.

22. Udelenie plnomocenstva je preto potrebné odlišovať od preukázania jeho existencie. V
zásade sa vyžaduje jeho preukázanie pri prvom procesnom úkone účastníka. Nedostatok procesného
plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom opatrením súdu
na odstránení nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako
splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k
udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo
v konaní predložené vôbec, tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho
nebolo možné považovať za platné. Nevyzvanie účastníka konania na odstránenie vád plnomocenstva
a následné odmietnutie odvolania sa v súdnom konaní považuje za odňatie možnosti konať pred súdom.
Podľa názoru správneho súdu procesné postavenie účastníka konania pred žalovaným nemôže byť v
tomto smere v žiadnom prípade slabšie alebo horšie. Z ustálenej súdnej judikatúry (napr. R12/1985,
ZSP 32/2005) dokonca vyplýva, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka konania bez
predloženia plnej moci, dodatočne v lehote stanovenej súdom, alebo správnym orgánom predloží plnú
moc, je tým uvedený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka
robené v konaní pred podpisom plnej moci. Uvedené zásady sú plne platné pre súdne konanie,
ako aj pre všeobecné správne konanie. (názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžf/1/2011 zo dňa 25.08.2011).

23. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný uvedeným spôsobom
nepostupoval, pretože aj keď Odpor voči rozkazu č. 0U-MI-OCDPK-2017/004315 zo dňa 22.03.2017 bol
úkonom, ktorý vykonal zástupca žalobcu JUDr. Viktor Mišík, advokát, a z pripojeného Splnomocnenia
zo dňa 22.03.2017 vyplýva, že splnomocniteľom je iná osoba než žalobca, žalovaný tento nedostatok
neodstraňoval. Žalobcu nevyzval, aby v lehote určenej správnym orgánom preukázal existenciu
splnomocnenia, ktorým bol zastupovaním v konaní pred správnym orgánom poverený JUDr. Viktor
Mišík.

24. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že pri
posudzovaní podania žalobcu postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona o podmienkach
prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorý v časti rozkazného konania
o správnom delikte má vo vzťahu k Správnemu poriadku postavenie „lex specialis“ a teda má
prednosť pred Správnym poriadkom. Podľa názoru správneho súdu je tomu tak preto, že podľa
systémového a gramatického výkladu ust. § 107d ods. 2 posledná veta označeného zákona vyplýva,
že ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku sa nepoužije iba v časti týkajúcej sa odstraňovania vád
samotného podania účastníka správneho konania (v tomto prípade vady odporu proti rozkazu
o uložení pokuty) a toto ustanovenie špeciálneho zákona sa netýka odstraňovania nedostatkov
podmienok konania. Tak ako to už bolo vyššie uvedené v ods. 22. odôvodnenia tohto rozhodnutia,
nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť.
Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle základných pravidiel správneho konania upravených v ust. § 3
správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu ( okrem iného) chrániť práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Za takejto situácie preto
bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať žalobcu na odstránenie označenej vady a predloženie
riadneho plnomocenstva na zastupovanie zástupcom v konaní pred správnym orgánom, ktoré by
spĺňalo všetky náležitosti stanovené Správnym poriadkom ako všeobecným právnym predpisom a
prípadne aj špeciálnym právnym predpisom - zákonom o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách.

25. Správny súd uzatvára, že ak správny orgán za daného procesného stavu rozhodol o odmietnutí
odporu žalobcu a vo veci nepostupoval spôsobom, ktorý je vyššie uvedený, došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, pretože zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu procesných
práv žalobcu a k odňatiu možnosti žalobcu konať pred správnym orgánom.

26. Z uvedených dôvodov preto správny súd podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. g/Správneho súdneho
poriadku rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil podľa § 141 ods.4 Správneho súdneho poriadku



žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v
súlade s právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku).

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 Správneho súdneho
poriadku tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca
mal vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175
ods.2 Správneho súdneho poriadku).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho
poriadku).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/
Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.