{"guid": "11811118-6a3d-4d65-acf8-9e86624e0aeb:b082e4bf-49c2-4181-ada7-900bfaa807f1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1", "spisova_znacka": "7S/76/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/76/2017 z 19. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 19. decembra 2017, sp. zn. 7S/76/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1", "identifikacne_cislo": "7017200492", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2017-12-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-107d", "nazov": "§ 107d zákona č. 725/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-107d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/725-2004/paragraf-107d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2004/725#paragraf-107d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b082e4bf-49c2-4181-ada7-900bfaa807f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/76/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200492
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200492.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu NOTHEGGER Slovakia, s.r.o.
so sídlom v Michalovciach, Továrenská 2, IČO: 36579459, zast. Mgr. Viktorom Mišíkom, advokátom,
so sídlom v Bratislave, Zámocká 1, proti žalovanému Okresnému úradu Michalovce, so sídlom v
Michalovciach, Námestie slobody 1, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.05.2017 č. OU-
MI-OCDPK-2017/004315 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd  z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Michalovce, odboru cestnej
dopravy a pozemných komunikácií č. OU-MI-OCDPK-2017/004315 zo dňa 11.05.2017 a vec   v r a c i
a  žalovanému na  ďalšie konanie.

II. Žalobcovi  p r i z n á v a  voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Okresný úrad v Michalovciach, odbor cestnej   dopravy a pozemných komunikácií preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 11.05.2017 č. OU-MI-OCDPK-2017/004315 ako správny orgán príslušný podľa §
101 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte
aj : „ zákon o podmienkach prevádzky  vozidiel  v premávke na pozemných komunikáciách“)   a podľa
§ 46 zákona č. 71/1967 Zb.  o správnom konaní  -  Správneho poriadku  v znení neskorších predpisov ,
podľa § 107d ods.3 písm.a/ zákona o podmienkach prevádzky  vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách odmietol odpor  doručený správnemu orgánu dňa 24.03.2017, podaný  účastníkom
konania  (žalobcom)  proti rozkazu žalovaného o uložení pokuty č. OU-MI-OCDPK-2017/004315 zo dňa
06.03.2017  ako prevádzkovateľom vozidla s prideleným evidenčným číslom MI 471DL, druh nákladné
vozidlo - ťahač návesu,  značky MAN, pretože posúdením odporu bolo zistené, že odpor účastníka
konania nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za právnickú osobu NOTHEGGER Slovakia, s.r.o.,
IČO: 36579459 a účastník konania nepreukázal písomným plnomocenstvom,  že za účastníka konania
je oprávnený konať  JUDr. Viktor Mišík, advokát so sídlom v Bratislave, Zámocká 1.

2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že správnemu orgánu  bolo dňa 24.03.2017
doručené podanie účastníka konania NOTHEGGER Slovakia, s.r.o. datované dňom 22.03.2017
označené ako : „Odpor voči rozkazu  č. OU-MI-OCDPK-2017/004315“, v ktorom účastník konania
namietal proti uloženej pokute čo odôvodňuje tým, že svoju povinnosť vykonať príslušnú technickú
kontrolu predmetného vozidla vykonal riadne a včas, a to zabezpečením potrebného posúdenia
na území iného členského štátu Európskej únie a výška uloženej pokuty je správnym orgánom
nedostatočne odôvodnená. Správny orgán (žalovaný) posúdením formálnej stránky podaného odporu
zistil, že tento bol podaný v mene účastníka konania  NOTHEGGER  Slovakia, s.r.o. v zastúpení JUDr.



Viktora Mišíka, advokáta. K odporu bolo pripojené plnomocenstvo datované dňom 22.03.2017, ktorým
spoločnosť Nothegger System Logistic  s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1719, IČO: 47 760
486 konajúca prostredníctvom Karla Notheggera Jr. splnomocnila JUDr. Viktora Mišíka, advokáta, so
sídlom kancelárie v Bratislave, Zámocká 1 na zastupovanie  v plnomocenstve  presne špecifikovanom
rozsahu.  Správny orgán ďalej konštatoval, že účastníkom tohto správneho konania je spoločnosť
NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Továrenská 2, IČO: 36 579 459 a nie
spoločnosť Nothegger System Logistic, s.r.o., IČO: 47 760 486 so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1719,
ktorá  svojim zastupovaním splnomocnila  advokáta  JUDr. Viktora Mišíka.  Z uvedeného správny
orgán uzavrel, že  JUDr. Viktor Mišík  nie je oprávnený konať za  spoločnosť  NOTHEGGER Slovakia,
s.r.o.,  a preto ním podaný odpor proti rozkazu o uložení pokuty nie je odporom podaným účastníkom
konania, keďže neobsahuje predpísané náležitosti podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.
Argumentujúc, že  v zmysle   § 107d ods. 2  posledná veta zákona  o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách   správny orgán  v rozkaznom konaní  nie je povinný vyzvať
účastníka konania na doplnenie podania,  resp. na odstránenie  jeho nedostatkov,   žalovaný  uzavrel,
že  podaný odpor  je potrebné odmietnuť.

3. Žalobca zastúpený v konaní pred správnym súdom Mgr. Viktorom Mišíkom, advokátom  včas
podanou správnou žalobou zo dňa 28.06.2017 doručenou konajúcemu súdu dňa 17.07.2017 navrhol
preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva záver o odmietnutí odporu, pretože tento
nebol  podpísaný osobou oprávnenou konať za žalobcu a v zmysle  príslušných ustanovení zákona
správny orgán v rozkaznom konaní nie je povinný vyzvať účastníka konania na doplnenie podania, resp.
na odstránenie jeho nedostatkov. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 3 Správneho poriadku, podľa
ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania a majú im dať vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.  Účastníci konania podľa tohto
procesného ustanovenia majú  zároveň  právo na pomoc a poučenie, tak aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli ujmu. Rozhodnutie  správnych orgánov  musí vychádzať  zo spoľahlivo  zisteného
skutkového stavu ( § 3 ods. 5 Správneho poriadku).  V súlade s ust. § 32  Správneho poriadku  je
povinnosťou správneho orgánu zistiť  presne a úplne  skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady  pre rozhodnutie  a  nie je viazaný len  návrhmi účastníkov konania.  Poukázal  aj na
zákonnú možnosť účastníka správneho konania dať sa zastúpiť  advokátom, alebo zástupcom, ktorého
si zvolí, s tým, že  splnomocnenie na zastupovanie  treba preukázať  písomným plnomocenstvom,
od ktorého preukázania môže  správny orgán v nepochybných prípadoch  upustiť ( § 17 ods. 1, 3
Správneho poriadku).  V správnej žalobe  sa odvolal aj na zákonnú úpravu náležitostí písomných
podaní  adresovaných správnemu orgánu, ako aj odstraňovaním  ich vád ( § 19 ods. 1,2 a 3 správneho
poriadku).    Vyslovil názor, že postupom  žalovaného správneho orgánu  bolo žalobcovi odňaté
právo na právnu pomoc, v konaní pred súdmi ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy podľa článku 47 ods.2 Ústavy SR, pretože bolo povinnosťou žalovaného vykladať zákonné
ustanovenia z materiálnej stránky podľa zamýšľaného účelu  zákonodarcu a nielen  formálne, pričom
rozhodujúce pre rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu  bolo rozhodnúť, či podanie žalobcu
spĺňa zákonné náležitosti podľa Správneho poriadku a osobitných predpisov a dbať, aby neboli porušené
práva účastníkov konania.  Odvolal sa  na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej zo zásady
ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatňovaní štandardných
metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený
ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu  realizáciu  Ústavou Slovenskej republiky
garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb, inak vyjadrené všetky orgány verejnej moci sú
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy tak, aby výklad bol v prospech realizácie Ústavou
SR ( a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných práv a slobôd (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. US 148/06),  a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku
47 ods.2 Ústavy SR (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť
nebrániť a umožniť účastníkovi v konaní pred nimi využívať právnu pomoc (uznesenie Ústavného súdu
SR sp.zn. II. US 60/08).  V závere správnej žaloby  konštatoval, že ním podaný odpor proti rozkazu o
uložení  pokuty bol v súlade s ustanovením §  107d ods.2 zákona o podmienkach prevádzky  vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách, pretože bol podaný písomne v zákonnej 15-dňovej lehote



na vecne a miestne príslušný orgán, bol riadne odôvodnený a obsahoval všetky náležitosti vyžadované
Správnym poriadkom a jedine priložená plná moc bola zamenená (bola však podpísaná osobou, ktorej
meno je totožné s menom štatutárneho zástupcu žalobcu).  Odvolal aj na ustálenú súdnu judikatúru
(napr. R 12/1985 alebo Zsp 32/2005), z ktorej vyplýva záver, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca
účastníka bez predloženia  plnej moci,  dodatočne  v lehote stanovenej súdom  alebo správnym orgánom
predloží plnú moc, je tým udelený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom
účastníka konania urobené v konaní pred podpisom plnej moci.  Uvedené zásady sú platné jednak
pre súdne a jednak aj pre správne a daňové konanie. Žalovaný však svojvoľne a z dôvodu formálnej
interpretácie poslednej vety § 107 ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách nevyzval právneho zástupcu žalobcu na zhojenie nedostatku podania, ktoré
by malo v zmysle ustálenej judikatúry za následok aj „ex tunc“ zhojenie nedostatku podaného odporu
voči vydanému rozkazu o uložení pokuty. Aj keď v rozkaznom konaní  žalovaný nie je povinný vyzvať
účastníka konania na doplnenie podania, resp. na odstránenie nedostatkov podania, zákon mu to
umožňuje a v tomto prípade preto bol povinný posudzovať doručený odpor podľa obsahu, vyzvať
právneho zástupcu na doloženie plnej moci žalobcu v primeranej lehote,  čo však neurobil, preto jeho
rozhodnutie možno považovať za predčasné a nezákonné.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2017  navrhol správnu žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú.  Odôvodnil to tým, že pri posudzovaní podania účastníka konania  postupoval v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách  a preskúmavané rozhodnutie  tak považuje za súladné so zákonom. Vzťah Správneho
poriadku ako všeobecného právneho predpisu a zákona o podmienkach prevádzky vozidiel  v premávke
na pozemných komunikáciách upravuje ustanovenie § 109 ods. 1 označeného zákona a rozkazné
konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla ako osobitnú formu správneho konania samostatne
upravujú ustanovenia § 107b a nasl.  zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách,  pričom tento vo vzťahu k Správnemu poriadku má postavenie špeciálneho
zákona,  a teda má  prednosť pred Správnym poriadkom.  Žalovaný  preto nesúhlasil s tvrdením, že
postupoval svojvoľne a z dôvodu formálnej interpretácie  § 107  posledná veta zákona o podmienkach
prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách nesprávne aplikoval dané ustanovenie
zákona a vydal tak nezákonné rozhodnutie. Postupoval v súlade so zásadou „lex specialis derogat
legi generali“, a v prípade rozdielnej právnej úpravy aplikoval špeciálnu právnu úpravu osobitného
právneho predpisu, ktorá použitie ustanovení Správneho poriadku o postupe správneho orgánu v
prípade nedostatočného podania výslovne vylučuje. V tej súvislosti  vyslovil názor, že  orgány štátnej
správy sú oprávnené konať len na základe a v rámci zákona je aj neprípustné, aby konali nad
rámec zákonných ustanovení. Zákonná úprava v takomto prípade jednoznačne obmedzila možnosť
žalovanému uplatniť správnu úvahu, a teda správny orgán nemá možnosť „vybrať si“, či predmetné
ustanovenia  Správneho poriadku použije alebo nie,  resp. akým spôsobom  ho  na konkrétny prípad
uplatní.

5. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku  sa oboznámil s obsahom
správnej žaloby,  preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného  ako aj   pripojený administratívny spis
žalovaného a bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2,  §
105 ods. 2 písm. a/ a § 182 ods.1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého
orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého
takého objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči  občanovi ako
aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva
alebo povinnosti fyzických  alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy
týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

6. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný    rozhodnutím zo dňa
06.03.2017  v konaní vedenom  pod číslom : OU-MI-OCDPK-2017/004315 s označením :  „Rozkaz  o
uložení  pokuty za správny delikt  prevádzkovateľa vozidla“  uložil  žalobcovi  podľa § 107b ods. 1  písm. b/
zákona o podmienkach prevádzky vozidiel  v premávke na pozemných komunikáciách   pokutu  vo výške



165 eur,  pre  porušenie  povinnosť podľa § 21b ods. 1 písm. b/ prvého bodu  v spojení s ust. § 50  ods.
1 zákona  o podmienkach prevádzky  vozidiel  v premávke na pozemných komunikáciách  bez vyzvania
a na vlastné náklady  podrobiť v ustanovenej lehote do  14.01.2016  vozidlo (EČ : MI471DL, druh :
nákladné vozidlo, ťahač návesu) technickej  kontrole pravidelnej  spôsobom a v rozsahu ustanovenom
všeobecne  záväzným  právnym predpisom vydaným  na vykonanie zákona o podmienkach prevádzky
vozidiel  v premávke na pozemných komunikáciách.  Uvedené rozhodnutie bolo  žalobcovi doručené
dňa 14.03.2017.

7. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bol  žalobcom  zastúpeným  JUDr. Viktorom Mišíkom, advokátom
podaný odpor zo dňa 22.03.2017 doručený žalovanému dňa 24.03.2017,  z obsahu ktorého vyplýva,
že žalobca namieta  nepreskúmateľnosť  napadnutého rozhodnutia a ďalej tvrdí, že  si svoju povinnosť
vykonať príslušné technické  kontroly  splnil riadne a včas  a to zabezpečením  potrebného posúdenia
na  území iného členského štátu, preto  bolo povinnosťou žalovaného  pred vydaním meritórneho
rozhodnutia  vyžiadať od účastníka konania preukázanie splnenia tejto povinnosti  rešpektujúc Smernicu
Rady EÚ o prispôsobení  zákonov členských štátov  týkajúcich sa technických kontrol  motorových
vozidiel a ich prípojných vozidiel  ako aj Dohodu  o prijatí  jednotných podmienok  pre pravidelné
technické kontroly a  ich vzájomnom  uznávaní.  Odpor  zo dňa 22.03.2017  je v jeho závere  označený
obchodným názvom  žalobcu :  NOTHEGGER Slovakia, s.r.o. v zastúpení JUDr. Viktor Mišík, advokát.  K
odporu je  pripojené Splnomocnenie zo dňa 22.03.2017,   ktorým  spoločnosť  Nothegger System Logistic
s.r.o.  so sídlom  v Trenčíne, Brnianska 1719, IČO : 47 760 586  splnomocňuje  svojim zastupovaním
(okrem iného aj pred príslušným  okresným úradom)    advokáta JUDr. Viktora Mišíka, so sídlom v
Bratislave,  Zámocká 1.

8. Podľa § 3 ods. 1  Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

9. Podľa   § 3 ods. 2  správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

10. Podľa  § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

11. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

12. Podľa § 3 ods. 6  Správneho poriadku správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho
orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne
a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú
predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné
ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa
správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

13. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa
môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

14. Podľa § 17  ods. 2 Správneho poriadku právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo
prostredníctvom svojho zástupcu.



15. Podľa § 17 ods. 3 Správneho poriadku splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať
písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v
nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.

16. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do
troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na
dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie
určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. Podľa ods. 2  citovaného
zákonného ustanovenia podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho
podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu
o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania
podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu
ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.  Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže
účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne
ho poučí, že inak konanie zastaví ( ods. 3).

17. Podľa § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách  v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do
15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa
musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera
svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. K odporu prevádzkovateľ vozidla pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť
prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom
konaní sa nepoužije.

18. Podľa § 107d ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov okresný úrad odmietne odpor, ak  : a/ neobsahuje
predpísané náležitosti podľa ods.2 alebo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b/ pokuta
bola už uhradená.

19. Podľa § 109 ods. 1 zákona č.  725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách  v znení neskorších predpisov na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, (pozn. : zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - Správny
poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podstata žalobných dôvodov  uplatnených  žalobcom v správnej žalobe pred správny súdom spočíva
v tvrdení,  že  postupom žalovaného  bolo  žalobcovi odňaté  právo na právnu pomoc, keď  žalovaný
nevyzval žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na  zhojenie nedostatku jeho podania, ktoré by malo
v zmysle  ustálenej judikatúry za následok  aj ex tunc  zhojenie nedostatku  podaného odporu    voči
vydanému rozkazu o uložení pokuty.  Žalovaný tak podľa žalobcu  mal vyzvať právneho zástupcu
žalobcu  na doloženie  plnej moci v primeranej lehote,  čo však neučinil, vydal vo veci predčasné
nezákonné rozhodnutie,  čím neoprávnene zasiahol do práv žalobcu.

21. Z vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku,  ktorý je  všeobecným predpisom správneho
konania  a v zásade sa aplikuje v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, prípadne
táto  osobitná právna úprava  nerieši osobitný  druh správneho konania,  vyplýva,  že účastníci
správneho konania,  ich zákonní zástupcovia a opatrovníci  sa môžu  dať v správnom konaní zastúpiť
ďalšou procesne spôsobilou osobou, a to advokátom (spravidla na základe zmluvy  o poskytovaní
právnych služieb, resp. na základe plnomocenstva), alebo akoukoľvek inou osobou, tiež na základe
plnomocenstva.  Účinky  zastúpenia účastníka  na základe plnej moci  nastupujú  vo vzťahu k správnemu
orgánu okamihom,  keď sa o splnomocnení dozvedel.  Splnomocnenie je vo svojej podstate len  listinou
osvedčujúcou  uzavretie dohody o splnomocnení.  Ak splnomocnenec  toto splnomocnenie dodatočne
predloží v lehote  určenej  správnym orgánom,  nedostatok  splnomocnenia je tým odstránený.  Znamená
to, že v prípade, ak  splnomocnenec tvrdí, že  je oprávnený konať namiesto splnomocniteľa, ale
nepredloží plnomocenstvo, ide o odstrániteľnú vadu konania. Za takejto situácie je správny orgán



povinný  vyzvať splnomocniteľa  (účastníka konania, ktorý sa dal zastúpiť), aby v lehote  určenej
správnym orgánom  plnomocenstvo predložil.

22.  Udelenie plnomocenstva  je preto potrebné odlišovať od preukázania jeho existencie. V
zásade sa vyžaduje jeho preukázanie pri prvom procesnom úkone účastníka. Nedostatok procesného
plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom opatrením súdu
na odstránení nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako
splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k
udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice.  To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo
v konaní predložené vôbec, tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho
nebolo možné považovať za platné. Nevyzvanie účastníka konania na odstránenie vád plnomocenstva
a následné odmietnutie odvolania sa v súdnom konaní považuje za odňatie možnosti konať pred súdom.
Podľa názoru správneho súdu procesné postavenie účastníka konania pred žalovaným nemôže byť   v
tomto smere v žiadnom prípade slabšie alebo horšie.   Z ustálenej súdnej judikatúry (napr. R12/1985,
ZSP 32/2005) dokonca vyplýva,  že ak ten,  kto vystupoval ako  zástupca účastníka konania  bez
predloženia plnej moci, dodatočne  v lehote stanovenej súdom, alebo správnym orgánom  predloží plnú
moc, je tým uvedený nedostatok zhojený  a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom  účastníka
robené  v konaní pred podpisom  plnej moci.   Uvedené zásady  sú plne platné  pre súdne konanie,
ako aj  pre všeobecné správne konanie.   (názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky  sp. zn. 5Sžf/1/2011 zo dňa 25.08.2011).

23.  Z obsahu  pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný uvedeným spôsobom
nepostupoval, pretože aj keď Odpor voči rozkazu  č. 0U-MI-OCDPK-2017/004315  zo dňa 22.03.2017 bol
úkonom, ktorý vykonal zástupca žalobcu  JUDr. Viktor Mišík,  advokát,  a z pripojeného Splnomocnenia
zo dňa 22.03.2017 vyplýva, že  splnomocniteľom  je iná osoba než žalobca,  žalovaný tento nedostatok
neodstraňoval. Žalobcu nevyzval, aby  v lehote určenej správnym orgánom preukázal existenciu
splnomocnenia, ktorým   bol zastupovaním v konaní pred správnym orgánom  poverený  JUDr. Viktor
Mišík.

24. Ako nedôvodnú  správny súd hodnotí procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že  pri
posudzovaní podania žalobcu postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona o podmienkach
prevádzky  vozidiel  v premávke na pozemných komunikáciách, ktorý  v časti  rozkazného konania
o správnom delikte má vo vzťahu  k Správnemu poriadku   postavenie „lex specialis“ a teda má
prednosť  pred Správnym poriadkom.   Podľa názoru správneho súdu je tomu tak preto, že   podľa
systémového a gramatického výkladu  ust. § 107d ods. 2   posledná veta označeného  zákona  vyplýva,
že   ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku sa nepoužije iba v časti týkajúcej sa odstraňovania vád
samotného podania  účastníka správneho konania (v tomto prípade  vady  odporu proti  rozkazu
o uložení pokuty) a toto ustanovenie  špeciálneho zákona sa  netýka odstraňovania  nedostatkov
podmienok konania. Tak ako to už bolo vyššie uvedené v ods. 22. odôvodnenia tohto rozhodnutia,
nedostatok procesného plnomocenstva  je  nedostatkom  podmienky konania, ktorý možno odstrániť.
Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle  základných pravidiel správneho konania  upravených v ust. § 3
správneho poriadku  je povinnosťou správneho orgánu ( okrem iného)  chrániť práva a záujmy fyzických
osôb  a právnických osôb  a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.  Za takejto situácie preto
bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať  žalobcu na odstránenie  označenej vady a predloženie
riadneho   plnomocenstva  na zastupovanie  zástupcom v konaní pred správnym orgánom, ktoré by
spĺňalo všetky  náležitosti stanovené  Správnym poriadkom ako všeobecným právnym predpisom a
prípadne aj špeciálnym právnym predpisom - zákonom o podmienkach prevádzky  vozidiel  v premávke
na pozemných komunikáciách.

25.  Správny súd uzatvára, že ak správny orgán  za daného procesného stavu   rozhodol o odmietnutí
odporu žalobcu a vo veci  nepostupoval spôsobom, ktorý je vyššie uvedený,  došlo  k podstatnému
porušeniu ustanovení  o konaní  pred orgánom verejnej správy,  ktoré mohlo mať za následok  vydanie
nezákonného  rozhodnutia,  pretože   zo strany žalovaného došlo  k podstatnému  porušeniu procesných
práv žalobcu  a k odňatiu  možnosti žalobcu konať pred správnym orgánom.

26. Z uvedených dôvodov preto správny súd podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. g/Správneho súdneho
poriadku rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil podľa § 141 ods.4 Správneho súdneho poriadku



žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v
súlade s právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku).

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia  § 167 ods.1 Správneho súdneho
poriadku tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca
mal vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175
ods.2 Správneho súdneho poriadku).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho
poriadku).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote  30 dní  od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 v spojení s  § 145 ods. 2 písm. c/
Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}