Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/170/2011 z 27. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. marca 2012, sp. zn. 5Co/170/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4108203086.1
Krajský súd Nitra | 5Co/170/2011 | ECLI:SK:KSNR:2012:4108203086.1 | 2012-03-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 1 OSP, § 101 OSP, § 120 ods. 4 OSP, OZ, § 149 OZ, § 150 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc1ac92a-64a9-4060-a54f-30451f4fd150
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4108203086.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/170/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108203086
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4108203086.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa právnej veci navrhovateľky: F. M., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., V. XXX/XX, t. č. N., V. XX, zastúpená Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom v Nitre,
Štefánikova 15, proti odporcovi: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom, N., V. XXX/XX, t. č. H., M. XXX, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 17. februára 2011 č. k. 9C/28/2008-203, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) určil, že do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania patria tieto hnuteľné veci: Aktíva: 1. kožená sedačka čierna so
vzorom 33 €, 2. kožená sedačka čierna bez vzoru 33 €, 3. obývacia stena zn. Drienok 30 €, 4. záhradný
nábytok (1 stôl, 2x drevené lavice, 2x stolice z dreva) 330 € a 5. zariadenie na umývanie vozidiel „fabka“
165 €, spolu 591 €; Nehnuteľnosť rodinný dom bez súpisného čísla, nachádzajúci sa v kat. úz. H.,
nezapísaný na LV na parc. č. 1674/214 - záhrady o výmere 1004 m2 a garáž bez súpisného čísla,
nachádzajúcu sa v kat. úz. H., nezapísanú na LV na parc. č. 1674/214, spolu v hodnote 85.400 €. Spolu
hodnota aktív predstavuje 85.991 €. BSM účastníkov konania vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal hnuteľnú vec uvedenú pod položkou 2. v hodnote 33 € a do výlučného vlastníctva
odporcu prikázal hnuteľné veci pod položkami č. 1., 3., 4., 5. spolu v hodnote 558 € a nehnuteľnosť -
rodinný dom bez súpisného čísla, nachádzajúci sa v kat. úz. H., nezapísaný na LV, na parc. č. 1674/214
- záhrady o výmere 1004 m2 a garáž bez súpisného čísla, nachádzajúcu sa v kat. úz. H., nezapísanú na
LV, na parc. č. 1674/214, spolu v hodnote 85.400 €, takže spolu hodnota aktív predstavuje sumu 85 991
€. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom finančného vyporiadania sumu 42.962,50
€, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania a
trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd poukázal na vykonané dokazovanie a skutkové zistenia,
že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.02.1993, z ktorého pochádzajú 3 deti, a to
K., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 01.10.2007 č. k. 10C/36/2007-63, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.10.2007. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.07.2005 v konaní vedenom
pod sp. zn. 10C/46/2007 o rozvod manželstva účastníkov zistil, že odporca uviedol, že má pôžičku vo
výške 600.000,- Sk od bratranca P. W. na stavbu garáže, ktorú ešte nespláca a tiež má požičanú sumu
100.000,- Sk od M. Y. a ďalších 100.000,- Sk od V. M. z S.. Účastníci konania počas trvania manželstva
nadobudli dve nehnuteľnosti, a to rodinný dom postavený na parcele č. 1674/214-záhrady o výmere
1004 m2, ktorý nebol skolaudovaný, je bez súpisného čísla, bolo naň vydané stavebné povolenie a



garáž, ktorá je postavená tiež na tej istej parcele. Hodnota týchto nehnuteľností bola určená znaleckým
posudkom č. 16/2009 znalca J.. C. M. vo výške 77.200 € ku dňu právoplatnosti rozvodu a ku dňu
vypracovania posudku predstavuje 85.400 €. Do rodinného domu sa účastníci nasťahovali na jeseň roku
2007. Počas trvania manželstva účastníci nadobudli aj hnuteľné veci, a to koženú sedačku čiernej farby
so vzorom, ktorej hodnota bola účastníkmi zhodne uvedená v sume 33 € a je v užívaní odporcu, koženú
sedačku čiernej farby bez vzoru v hodnote 33 €, ktorá je v užívaní navrhovateľky, obývaciu stenu zn.
Drienok v hodnote 30 € a je v užívaní odporcu, záhradný nábytok s hodnotou 330 € a fabku na umývanie
vozidla  s hodnotou 165 €. Hodnota hnuteľných vecí je 591 € a hodnota oboch nehnuteľností, ktoré sú v
užívaní odporcu, ku dňu vypracovania znaleckého posudku predstavuje sumu 85.400 €, takže spolu je
hodnota aktív vo výške 85.991 €. V rámci celkového vyporiadania súd prihliadol k hodnote hnuteľných
vecí a nehnuteľností vo výške 85.991 €, takže každému z účastníkov by malo pripadnúť 42.995,50 €,
a keďže z BSM pripadla navrhovateľke vec v hodnote 33 € a odporcovi veci v hodnote 85.958 €, uložil
súd odporcovi povinnosť vyplatiť na celkové vyporiadanie navrhovateľke sumu 42.962,50 €. Právne vec
odôvodnil podľa ustanovení § 143, § 148 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka (OZ). Súd poukázal
na to, že televízor zn. Sanyo nepatrí do BSM účastníkov, pretože išlo o darovanú vec a nezohľadnil
odporcom uvádzané pôžičky, nakoľko nebolo hodnoverne preukázané, že boli skutočne poskytnuté a
navyše navrhovateľka o nich nemala vedomosť a tiež nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že skutočne boli investované do spoločného majetku účastníkov. Vzhľadom na pomer vypočúvaných
svedkov P. Y. a V. B. súd ich výpovede nepovažoval za dostatočne vierohodné a pravdivé. V súvislosti
s tvrdením odporcu o výške pôžičky poskytnutej od M. Y. vo výške 300.000,- Sk súd poukázal na
jeho výpoveď v konaní pod sp. zn. 10C 46/2007, kde uvádzal výšku tejto pôžičky v sume 100.000,-
Sk. Ani výpoveď svedka B. o poskytnutí pôžičky nebola vierohodná, pretože zo svojho účtu uskutočnil
výbery väčšej hotovosti 3x v mesiaci august a k požičaniu peňazí malo dôjsť v mesiaci september
2007. Na účet tohto svedka bola vložená suma 170.000,- Sk, pričom podľa čestného prehlásenia zo
dňa 03.11.2009 mala byť požičaná suma 200.000,- Sk v septembri 2007. V prípade, že odporcovi
boli v určitej sume poskytnuté pôžičky od jeho známych, táto okolnosť neznamená, že boli použité na
stavbu rodinného domu alebo garáže. Súd nezohľadnil ani skutočnosť uvádzanú odporcom, že mal
na stavbu rodinného domu finančné prostriedky z predaja inej jeho nehnuteľnosti nadobudnutej počas
jeho prvého manželstva. Aj v tomto smere boli vyjadrenia odporcu, svedkyne Z. M. a B. F. rozdielne
ohľadne vyplatenia kúpnej ceny ako aj dátumu jej vyplatenia, keď z kúpnej zmluvy vyplýva iná okolnosť
a navyše ohľadne predaja tohto rodinného domu odporcu súd poukázal na dátum predaja v roku XXXX,
pričom výstavba domu účastníkov bola v roku 2003. Nebolo preto preukázané, že odporca sa pričinil o
stavbu rodinného domu aj z vlastných finančných prostriedkov. Súd nezohľadnil ani sumu 3.983,27 €,
požadovanú navrhovateľkou, ktorá bola darovaná matkou navrhovateľky, pretože nebolo preukázané,
že išlo o dar len pre navrhovateľku. O trovách konania, vrátane trov štátu, súd uviedol, že o nich  bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 151 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v priebehu
konania preukázal svedeckými výpoveďami ako aj zmluvami a čestnými vyhláseniami, že počas
manželstva zobral viaceré pôžičky na výstavbu rodinného domu a garáže, v ktorej vykonáva opravu
vysokozdvižných vozíkov. Od P. W. si požičal 600.000,- Sk, od W. (zrejme M. - pozn. odvolacieho súdu)
Y. 300.000,- Sk a od J. (zrejme V. - pozn. odvolacieho súdu) B. sumu 200.000,- Sk. V konaní nebolo
žiadnym spôsobom vyvrátené jeho tvrdenie, že predmetné finančné prostriedky použil na výstavbu
predmetných nehnuteľností. Podotkol, že sám nemal príjem v takej výške, aby stavbu mohol financovať
z vlastných prostriedkov, čo tiež v konaní preukázal. Odporkyňa taktiež nedisponovala finančnými
prostriedkami, nakoľko vykonávala starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. V konaní
vypočutí svedkovia dôkladne ozrejmili, kedy a na čo poskytli pôžičku, avšak súd všetky výpovede
svedkov vyhodnotil ako nedôveryhodné a nepravdivé vzhľadom na pomer vypočutých svedkov k
odporcovi. A pritom vôbec nebral zreteľ na to, že on v čase výstavby nemal príjem, ktorý by zabezpečoval
takú rýchlu výstavbu domu a že ju financoval z prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva z
vyporiadania s jeho bývalou manželkou. Súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, ktorá
nebola ničím vyvrátená, že materiál na výstavbu domu mal už pred uzavretím manželstva, a preto bola
jeho výstavba taká rýchla. K dlhu z pôžičky citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cz 36/69. Pokiaľ ide o
výstavbu garáže, v ktorej podniká, súd mal za preukázané, že garáž bola postavená neskoršie ako sa
nasťahovali do domu. Svedkyňa K. M. potvrdila, že rodinný dom nemal dokončené poschodie, a preto je
veľmi nepravdepodobné, že by vedel postaviť garáž, keď nemal peniaze na dokončenie rodinného domu.
Javí sa jej pravdepodobné, že na výstavbu garáže si musel odporca požičať, ako to potvrdili svedkovia.



Svedkyňa P. K. uviedla, že prispela na nábytok ako aj na dokončenie domu v sumách, o ktorých
vypovedala vo svojej výpovedi a z predmetných finančných prostriedkov bola zakúpená kuchynská linka,
detská izba a nerezový sporák a bol tiež urobený plyn v dome. Finančné prostriedky dala z dôvodu, lebo
jej mal sľúbiť, že bude s nimi bývať, preto sa javí ako nepravdepodobné jej tvrdenie na pojednávaní, že
tieto finančné prostriedky dala len navrhovateľke. Odporca je toho názoru, že tieto finančné prostriedky
dala obom, a preto aj veci zakúpené a urobené z týchto finančných prostriedkov by taktiež mali byť
predmetom vyporiadania. V závere odvolania poznamenal, že počas trvania manželstva mali úver cez
Quatro na meno jeho známej V. S. s manželom, ktorí vedia potvrdiť, že tieto peniaze boli použité na
výstavbu kúpeľne v rodinnom dome, a keďže on nebol na poslednom pojednávaní, nemohol navrhnúť
vypočutie týchto svedkov v konaní pred prvostupňovým súdom. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa z dôvodu nedostatočného skutkového zistenia, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a
nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že
odporca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na
zmenu resp. zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu sa v plnom rozsahu pridržiava
toho, čo v konaní na súde prvého stupňa a v písomnom vyjadrení zo dňa 18.10.2010 uviedla a v
rámci tohto písomného vyjadrenia sa podrobne vyjadrila najmä k spôsobu nadobudnutia rodinného
domu a garáže a k odporcom uvádzaným pôžičkám. Odporca sa snažil a snaží v konaní vystupovať
ako osoba s minimálnym príjmom a týmto spôsobom zdôvodňuje existenciu „pôžičiek“, avšak jeho
tvrdenia treba považovať za nevierohodné, pretože preukázateľne získaval a aj získava finančné
prostriedky z činnosti, ktorú nijakým spôsobom neeviduje v účtovníctve, pretože ide o činnosť, na
ktorú vôbec nemá oprávnenie (oprava vysokozdvižných vozíkov). Odporca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne pôžičiek a nepreukázal, že finančné prostriedky, ktoré mal takto získať, boli skutočne
použité na výstavbu rodinného domu a garáže. V súvislosti s námietkou odporcu, že predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva mali byť aj ďalšie hnuteľné veci, poukázala na zhodné
vyjadrenia účastníkov konania, ktorí na pojednávaní dňa 19.01.2010 zhodne uviedli a špecifikovali
rozsah ich bezpodielového spoluvlastníctva, a pokiaľ ide o hnuteľné veci, dohodli sa dokonca na ich
zostatkových hodnotách. Odporca na uvedenom pojednávaní výslovne potvrdil, že ďalšie veci nepatria
do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože boli darované. Navrhovateľka nemá žiadnu vedomosť o
tom, že by spolu s odporcom mali akýkoľvek spoločný dlh, ktorý odporca uvádza vo svojom odvolaní
a na súde prvého stupňa nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, hoci túto možnosť mal na mnohých
pojednávaniach.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal odvolanie na nariadenom odvolacom pojednávaní v
zmysle ust. § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodne podané, preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

V danej veci odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, preto
sa odvolací súd obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a zároveň
na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody, ktoré sú reakciou na
odvolanie odporcu na závery prvostupňového súdu, pričom zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená
povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu,
t. j. pre vec rozhodujúce.



Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý
má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 OSP).

Podľa § 101 ods. 1 OSP účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 OSP).

V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v platnom
znení, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v §
150.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka            (§ 143 OZ).

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný
nahradiť, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým
na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 OZ).

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v
prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená
v § 149 ods. 4. Občianske súdne konanie sa začína len na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov (ide o tzv. iudicium duplex) v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný
zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku.

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva
a čo existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň
faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca
aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).

Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie
spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej
ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Avšak tomu, kto určitú vec od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu



na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho
vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve
ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.
Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t. j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale
aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť
správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.

Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplýva základná
zásada, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa
výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané
určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101
a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Aj keď súdne konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva je návrhovým konaním, ide o osobitný druh súdneho konania, pretože
súd je viazaný len tým, že podľa návrhu má vykonať vyporiadanie, nie však tým, ako by mal podľa
návrhu rozhodnúť. Postupuje teda pri zisťovaní masy, ktorá sa má vyporiadať, ceny vecí a hodnoty
vyporiadavanej masy, ako aj podkladov pre spôsob vyporiadania po stránke kvantitatívnej aj kvalitatívnej
dispozície s vecami a iným majetkom medzi účastníkmi z úradnej povinnosti            (ex offo),
vyhľadávacím spôsobom. Neplatí tu teda obvyklé dôkazné bremeno, aj keď súd samozrejme požaduje
od účastníkov splnenie povinnosti o tom, že návrh aj iné podania a ústne vyjadrenia účastníkov majú
podľa § 79 OSP obsahovať pravdivé opísanie  rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ dovoláva, a tiež podľa § 101 ods. 1 OSP sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby
bol dosiahnutý účel konania, najmä pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazných prostriedkov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane  toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti hodnotiť ten-ktorý
dôkaz. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle ustanovenia § 213 ods. 1 OSP
odvolací je síce viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, ale ak je toho názoru,
že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, môže sám po doplnení či zopakovaní
dokazovania dospieť k inému skutkovému záveru; nemôže sa však odchýliť od hodnotenia konkrétneho
dôkazu vykonaného súdom prvého stupňa, ak dokazovanie nezopakoval či nedoplnil, teda hodnotiť inak
dôkaz ako súd prvého stupňa môže iba vtedy, ak by sám tento dôkaz zopakoval. V konaní súd musí
vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo.

V danej veci odporca v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkový stav
veci, že vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Uviedol, že v priebehu
konania preukázal jednak svedeckými výpoveďami ako aj zmluvami a čestnými prehláseniami, že počas
manželstva zobral viaceré pôžičky na výstavbu rodinného domu ako aj garáže, v ktorej vykonáva opravu
vysokozdvižných vozíkov. Od P. W. si požičal 600.000,- Sk, od W. (zrejme M. - pozn. odvolacieho
súdu) Y. 300.000,- Sk a od V. B. 200.000,- Sk. Podľa jeho názoru súd tieto skutočnosti, napriek tomu,
že neboli ničím vyvrátené, považoval za nedôveryhodné vzhľadom na pomer vypočutých svedkov k
odporcovi. Podľa jeho názoru súd vôbec nebral zreteľ na to, že on v čase výstavby nemal príjem, ktorý



by zabezpečoval takú rýchlu výstavbu domu a tiež sa nezaoberal skutočnosťami, že predmetnú stavbu
domu financoval z prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva z vyporiadania so svojou bývalou
manželkou.

K námietkam odvolateľa, ktorými spochybňuje správnosť skutkového záveru a nesprávne právne
posúdenie odvolací súd poznamenáva, že otázka posudzovania dôkazného bremena je integrálnou
súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov, a teda nejde o nesprávne právne
posúdenie veci, ktorým sa spravidla rozumie hmotnoprávne posúdenie (subsumpcia). Súd prvého
stupňa podľa názoru odvolacieho súdu riadne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy, a to výsluch svedkov
a vyhodnotil v súlade s ustanovením          § 132 OSP a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa
náležitosti odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 OSP, keď súd uviedol, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov, prečo neuveril svedeckej výpovedi vypočutých svedkov a ako vec právne posúdil.
Odvolací súd k hodnoteniu dôkazov prvostupňovým súdom nemá podstatné pripomienky a k námietkam
odporcu dodáva, že poskytnutie pôžičiek odporcovi zo strany veriteľa P. W. v sume 600.000,- Sk sám
odporca spochybnil tým, keď v rámci svojej výpovede na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa
08.09.2009 uvádzal, že počas trvania manželstva si požičal na stavbu rodinného domu od bratranca
P. W. sumu 600.000,- Sk pred 10 rokmi, z ktorej mu nič nesplatil, lebo sa dohodli na tom, že mu
to vráti, ak sa mu bude dariť, avšak v Zmluve o pôžičke zo dňa 12.03.2004, ktorú odporca predložil
prvostupňovému súdu sa uvádza, že veriteľ P. W. dňom podpísania tejto zmluvy požičiava (prenecháva)
dlžníkovi M. M. sumu 600.000,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou 17 % a dlžník dňom podpísania zmluvy
potvrdzuje prevzatie pôžičky a zaväzuje sa predmetnú sumu so 17 % ročnou úrokovou sadzbou osobne
vrátiť veriteľovi do 12.03.2005 v mieste veriteľovho bydliska. Ak dlžník nevyrovná pôžičku v dohodnutej
lehote, t. j. do 12.03.2005, je si vedomý toho, že veriteľ uvedenú sumu môže vymáhať od neho cestou
občiansko-právneho konania. Účastníci zmluvy sa dohodli, že dlžník poskytuje ako záloh za požičanú
sumu veriteľovi nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. H. - rozostavaný rodinný dom nachádzajúci
sa na parcele č. 1674/214. Už z porovnania týchto dvoch dôkazov vyplývajú zjavné a závažné rozpory
pokiaľ ide o deň poskytnutia pôžičky, lehoty vrátenia požičanej sumy ako aj zabezpečenia pôžičky, tobôž,
keď odporca na pojednávaní uvádzal, že rodinný dom začali stavať v máji 2004, čo sa uvádza aj v
znaleckom posudku znalca J.. C. M., ktorý pri uvedení začiatku výstavby rodinného domu účastníkov
vychádzal z údajov poskytnutých účastníkmi konania. Ak sa teda so stavbou rodinného domu, na ktorý
bolo vydané stavebné povolenie dňa 29.07.2003, malo začať v máji 2004, potom ešte v čase poskytnutia
pôžičky v marci 2004 nemohlo dôjsť k zabezpečeniu pôžičky rozostavaným rodinným domom, keďže
vtedy ešte nemal byť postavený. Pôžičku spochybnila aj výpoveď svedka P. W., ktorý uvádzal, že peniaze
mal doma ako úspory, nemal ich na účte a nikto o nich nevedel, odporcovi dôveroval, že mu peniaze
niekedy vráti, navrhovateľka nebola pri odovzdaní peňazí ani sa s ňou o tom nebavili. Ak malo ísť
o poskytnutie pôžičky v tak vysokej sume, ktorú mal odporca vrátiť do jedného roka od poskytnutia
pôžičky, ktorá mala byť uzavretá v písomnej forme, potom tento svedok ako veriteľ ničím neodôvodnil,
prečo počas obdobia vyše piatich rokov nežiadal písomne odporcu o vrátenie pôžičky a prečo proti
nemu nepodal občiansko-právnu žalobu na súd o vrátenie pôžičky a nedomáhal sa od neho zaplatenia
požičanej sumy zo zálohu, ktorou mal byť rodinný dom. Prvostupňový súd preto správne výpoveď
odporcu i svedka vyhodnotil ako nevierohodnú a správne postupoval aj pri vyhodnotení výpovedí
svedkov M. Y. a V. B., ktorých výpovede taktiež považoval za nepravdivé a nevierohodné. Pokiaľ ide
o poskytnutie pôžičky od M. Y., odporca v rozvodovom konaní s navrhovateľkou, ktoré prebiehalo na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/46/2007 vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.07.2007
uvádzal, že má požičaných 100.000,- Sk od M. Y. z Topoľčianok a 100.000,- Sk má požičaných od
V. M. z S., avšak v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva už uvádzal, že od M. Y. si
požičal 300.000,- Sk a v priebehu ďalšieho konania predložil „Dohodu o pôžičke“ zo dňa 31.03.2009,
ktorý dátum je dopísaný ručne, na rozdiel od ostatného textu, ktorý je písaný tlačeným písmom, že
svojím podpisom M. M. potvrdzuje, že dňa 10.10.2006 prijal 300.000,- Sk ako pôžičku od M. Y. a
pôžička je splatná 31.12.2009. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že nejde o zmluvu o pôžičke,
ale iba o potvrdenie o tom, že údajne bola v minulosti (pred vyše dvoma rokmi od dátumu vyhotovenia
„Dohody o pôžičke“) uzavretá ústna zmluva o pôžičke. Vzhľadom na uvedené tvrdenie odporcu a na
okolnosti tohto prípadu, keď svedok M. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.01.2010 uvádzal,
že pôžičku v sume 300.000,- Sk odovzdával odporcovi na 5. alebo 6. krát v čiastkach po 50.000,- Sk
až 60.000,- Sk, ktoré peniaze mal svedok  uložené v pivnici a o požičaní peňazí nevedela manželka
odporcu (navrhovateľka), súd prvého stupňa správne nepovažoval poskytnutie pôžičky v uvedenej výške
za pravdivé a vierohodné. Prvostupňový súd jasne uviedol, prečo ani poskytnutie pôžičky od V. B. v



sume 200.000,- Sk nepovažoval za preukázané a odvolací súd k tomu dodáva, že odporca sa ani
o tejto pôžičke v rozvodovom konaní s navrhovateľkou vôbec nezmienil a o tejto pôžičke predložil
odporca až v priebehu konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva Čestné vyhlásenie V.
B. zo dňa 03.11.2009 o tom, že M. M. v roku 2007 v septembri požičal na stavbu dielne v Chyndiciach
200.000,- Sk. Aj tento dodatočne spísaný listinný dôkaz ako aj výpoveď svedka V. B. ani odvolací súd
nepokladá za vierohodné dôkazy, ale za účelové dôkazy. V rozvodovom konaní odporca uvádzal, že
žiadne doklady, ktoré od neho súd žiadal, a to zmluvy o pôžičke a nájomnú zmluvu nevie predložiť. V
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva však už predkladal listinné dôkazy o pôžičkách,
čo odvolací súd hodnotí ako účelové a nedôveryhodné dôkazy. Odporca v konaní nepredložil žiadne
dôkazy o tom, koľko finančných prostriedkov a kedy investoval do troch bytov, ktoré údajne mal zakúpené
počas trvania manželstva s navrhovateľkou a za aké sumy tieto byty po ich rekonštrukcii predal; odporca
uvádzal aj rôzne sumy (1,6 mil. Sk, 1,55 mil. Sk, 1,5 mil. Sk, pričom podľa kúpnej zmluvy to bolo
1.235.990,- Sk), za ktoré odpredal so svojou prvou manželkou Z. M. rodinný dom so záhradou, k svojím
príjmom sa v rozvodovom konaní vyjadroval tak, že kradol autá, preto ani jeho vyjadrenia o tom, že
finančné prostriedky z predaja nehnuteľností, ktoré nadobudol počas trvania jeho prvého manželstva s
Z. M., a ktoré údajne investoval do stavby rodinného domu počas trvania manželstva s navrhovateľkou,
nepovažoval prvostupňový ani odvolací súd za vierohodné a pravdivé. Z uvedeného zistenia v rámci
dokazovania na súde prvého stupňa vyplýva, že odporca v konaní nepreukázal svoje záväzky z pôžičiek,
keďže nepreukázal nad všetky rozumné pochybnosti, že zmluvy o pôžičkách, ktoré mal sám ako dlžník
uzatvoriť s rôznymi veriteľmi aj skutočne uzatvoril a na ich základe získal finančné prostriedky, ktoré
investoval do výstavby predmetného rodinného domu a garáže, pričom navrhovateľka ako jeho vtedajšia
manželka o týchto pôžičkách vôbec nevedela, hoci rodinný dom stavali ako manželia.

Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
po rozvode sa vychádza principiálne zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Zohľadňujú sa
aj potreby maloletých detí, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí.

O nadobudnutie veci za výlučné prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že
je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné
prostriedky boli neskôr na jej splatenie použité. Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28.11.1969,
sp. zn. 8 Cz 36/69, R 57/1970 zaujal právny názor, že „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého
bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak
boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota,
patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to,
či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne - do bezpodielového spoluvlastníctva. K záväzku manžela,
ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke či ako
neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich
vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva. Pretože odporca nepreukázal uzavretie ním deklarovaných pôžičiek, súd prvého
stupňa správne rozhodol, keď v prospech odporcu na tieto pôžičky neprihliadol pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

Pretože súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách konania, vrátane trov konania štátu bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 151 ods. 3 OSP, odvolací súd o trovách
odvolacieho konania nerozhodol s poukazom na ustanovenia          § 224 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.