Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/38/2013 z 20. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. novembra 2013, sp. zn. 2Cob/38/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8507204210.1 Krajský súd Prešov | 2Cob/38/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8507204210.1 | 2013-11-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Družstvo Citované ustanovenia: § 227 ods. 4 ObZ, § 231 ods. 3 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8db7639b-b404-427f-a304-15455b814dfb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8507204210.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8507204210
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8507204210.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobkyne V. L., rod. X., nar. XX.X.XXXX,
I. X, XXX XX U. O., proti žalovanému POĽANA - podielnícke družstvo Jarabina, Jarabina 430, IČO:
36 473 952, právne zastúpenému JUDr. Martou Konkoľovou, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, o
určenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 3Cb/160/2007 - 143 z 23. apríla 2013, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zamietnutí žaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 9.8.2007, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie predstavenstva žalovaného zo dňa 12.5.2007 o jej vylúčení z členstva v družstve. Žalobkyňa
svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný na rokovaní náhradnej členskej schôdze konanej dňa
9.8.2007 potvrdil všetky uznesenia predstavenstva družstva zo dňa 12.5.2007 o vylúčení niekoľkých
členov ako aj jej. V odôvodnení rozhodnutia predstavenstvo konštatovalo, že si nesplnila
povinnosť zaplatiť základný členský vklad vo výške 20.000,- Sk, rezervný fond vo výške 2.000,- Sk
a nedeliteľný fond vo výške 50.000,- Sk. Až do rokovania členskej schôdze konanej dňa 21.5.2005 a
schváleného dodatku č. 3 sa s výškou členských vkladov, rezervného fondu a nedeliteľného fondu v
družstve nič nerobilo. Až na uvedenej schôdzi bolo prijaté uznesenie o navýšení základného imania
družstva na 7.260.000,- Sk. Podľa článku V. ods. 3 písm. c) Stanov základný členský vklad pre každého
novoprijatého člena je vo výške 20.000,- Sk na vrub vneseného majetkového vkladu. Každý
člen družstva sa mal podieľať na rezervnom fonde vo výške 2.000,- Sk vkladom alebo odčlenením z
majetkového podielu. Z článku V. ods. 4 písm. b) Stanov vyplýva, že nedeliteľný fond sa tvorí podľa bodu
VII. Stanov u všetkých zakladajúcich a doterajších členov družstva. Každý člen sa podieľa čiastkou
50.000,- Sk, ktorá sa odpočíta z hodnoty majetkového vkladu, ktorý vniesol pri vstupe do
družstva. Nový člen družstva sa podieľa na tvorbe nedeliteľného fondu 5.000,- Sk vkladom pri vzniku
členstva; 20.000,- Sk splatením do 3 rokov členstva v družstve; 25.000,- Sk splatením do 5 rokov
členstva v družstve. Žalobkyni by táto lehota mohla v skutočnosti začať plynúť až po 21.5.2005 po
schválení dodatku č. 3 k Stanovám a uplynula by až 21.5.2010, po 5 rokoch. Má za to, že rozhodnutie
predstavenstva o vylúčení z členstva v družstve bolo vydané predčasne na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa podpísala členskú prihlášku, bola prijatá za členku družstva
a mala dostatočný majetkový podiel po svojej matke cca 290.000,- Sk na všetky vklady do družstva.
Neporušila Stanovy družstva, ani iné právne predpisy v takom rozsahu, aby mala byť vylúčená z členstva
v družstve.



Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalovaný viedol v evidencii členov družstva
žalobkyňu ako členku, na základe prihlášky č. 455, ktorú žalobkyňa vypísala, ale chýba na nej jej podpis,
s majetkovým podielom vo výške 0,- Sk s poznámkou F 565 - MATKA, doloží ded. zápis. Následne
jej žalovaný vystavil evidenčný list člena č. 152, z ktorého vyplýva, že jej stav k 31.12.2006
je nezaplatený členský vklad 20.000,- Sk, rezervný fond 2.000,- Sk, nedeliteľný fond 50.000,- Sk a
vyrovnanie straty za rok 2002 v sume 1.997,- Sk, teda dlh žalobkyne predstavuje 73.997,- Sk.
Žalovaný vyzval žalobkyňu na predloženie listinných dôkazov opodstatňujúcich jej vklad do družstva, aby
v lehote do 30.4.2007 preukázala osvedčením o dedičstve, že sa stala vlastníkom majetkovej účasti
po svojej matke. Predstavenstvo družstva žalovaného prijalo uznesenie č.j. 100/07 zo dňa 14.5.2007 o
vylúčení členstva v družstve žalobkyne z dôvodu nesplnenia základného členského a ďalších vkladov
v družstve. Voči uzneseniu predstavenstva podala odvolanie, ktoré žalovaný prevzal dňa 28.5.2007 a
listom zo dňa 13.8.2007 oznámil žalobkyni, že uznesením č. A-3.29 členská schôdza potvrdila uznesenie
predstavenstva družstva č. 19/07 zo dňa 12.5.2007 o vylúčení z členstva v družstve.

Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia popísal obsahy vyjadrení sporových strán a
uzavrel, že návrhu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Predmetom sporu je určenie neplatnosti uznesenia
členskej schôdze, ktorá potvrdila uznesenie predstavenstva družstva o jej vylúčení. V ust. § 231 ods.
3 Obch. zák. zákon ustanovuje dva spôsoby, pre ktoré môže byť člen z družstva vylúčený, a to ak
opätovne a napriek výzve porušuje členské povinnosti a to sa týka tak fyzických, ako aj právnických osôb
a druhým dôvodom je, ak fyzická osoba je právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Stanovy môžu
určiť aj iné dôležité dôvody zániku členstva týmto spôsobom. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne
oznámiť, rozhoduje, pokiaľ stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení má
právo podať člen odvolanie na členskú schôdzu. Podľa § 231 ods. 4 Obch. zák. súd na návrh člena,
ktorého sa rozhodnutie týka, vyhlási rozhodnutie členskej schôdze o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore
s platnými predpismi alebo stanovami. V zmysle čl. VIII. bod 3. Stanov žalovaného družstva zánik
členstva vylúčením člena družstva z členstva je jednostranný právny úkon družstva, ktorý vykonáva
na návrh Predstavenstva družstva členská schôdza družstva, najmä ak do termínu stanoveného
Predstavenstvom družstva, alebo členskou schôdzou, alebo týmito stanovami neuhradil základný, či
vstupný vklad a nezaviazal sa k jeho zaplateniu. V zmysle čl. VIII. bod 3. strana 7 Stanov, členská
schôdza môže odmietnuť vylúčenie člena z členstva v družstve. V takom prípade sú všetky práva člena
družstva zachované. Proti rozhodnutiu členskej schôdze môže vylúčený člen družstva podať do 30 dní
od konania členskej schôdze odvolanie na súd. Súdna ochrana podľa § 231 ods. 4 Obch. zák. patrí
tomu členovi, ktorý sa proti rozhodnutiu predstavenstva, či iného orgánu družstva určeného stanovami,
odvolal na členskej schôdzi, ktorá vylúčenie potvrdila. Rozhodnutie členskej schôdze nadobúda platnosť
dňom doručenia písomného oznámenia o vylúčení členovi, ktorého sa týka. Je v jeho záujme, ak sa
domnieva, že uznesením boli porušené právne predpisy alebo stanovy, aby podal návrh na zrušenie
uznesenia súdom čo najskôr. Teda, toto citované zákonné ustanovenie dáva možnosť vylúčenému
členovi domáhať sa súdnej ochrany dotknutých práv člena družstva. V predmetnej veci súd prvého
stupňa bol nútený prejudiciálne zaoberať sa otázkou vzniku členstva žalobkyne v družstve, pretože len
členovi možno priznať súdnu ochranu v zmysle vyššie uvedeného. Otázku vzniku členstva v družstve
rieši Obchodný zákonník v ustanoveniach § 227 a nasl. ObZ. V zmysle čl. VII bod 3 ods. 2 Stanov
žalovaného, členstvo v družstve vzniká u fyzických osôb na základe členskej prihlášky rozhodnutím
predstavenstva o prijatí za člena a zaplatením členského vkladu. Z poradového čísla členskej prihlášky
č. 455, dátumu, ktorý sa uvádza v evidenčnom liste 152 ako deň vzniku členstva 31.10.2001, je
zrejmé, že žalobkyňa mala v úmysle stať sa členkou družstva za trvania družstva. Aby jej členstvo
v družstve vzniklo v zmysle § 227 ods. 2 písm. b) Obch. zák. bola potrebná písomná členská
prihláška, ktorá žalobkyňou vypísaná bola, čo je nesporné. Avšak § 227 ods. 4 Obch. zák. stanovuje, že
členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu. Uchádzačovi o členstvo, ktorý nesplnil vkladovú
povinnosť určenú zákonom, prípadne stanovami vzniká voči družstvu povinnosť urobiť tak dodatočne.
Splnenie základnej vkladovej povinnosti môže družstvo, ak sú splnené podmienky pre vznik členstva,
vymáhať uplatnením nároku na súde voči tomu členovi, ktorý si svoju povinnosť nesplnil. Teda, ak
žalobkyňa mala v úmysle stať sa členom družstva za jeho existencie, pre platnosť vzniku takého
členstva bolo nevyhnutné nielen podať prihlášku, ale aj splatiť vstupný vklad. Nesplnením tejto zákonom
stanovenej podmienky členstvo v družstve nevznikne, a ani práva a povinnosti z neho. Žalobkyňa tvrdila,
že členstvo v družstve malo vzniknúť na základe dedenia majetkových podielov po neb. matke. Táto
problematika je riešená v § 232 ObZ. V zmysle § 232 ods. 1 ObZ členstvo fyzickej osoby zaniká
smrťou. Dedič členských práv a povinnosti môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy



môžu určiť kedy predstavenstvo nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas
predstavenstva s nadobudnutím členských práv a povinnosti dedičom. Stanovy družstva v čl. VII bod
3. posledný odsek ustanovujú, že členstvo v družstve môže vzniknúť na základe zápisnice o dedičstve
po členovi družstva, pričom dedič, ktorý prejaví záujem o členstvo je povinný podať prihlášku za člena
družstva. Prihláška nesmie byť predstavenstvom družstva zamietnutá. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia i stanov, ak zanikne členstvo fyzickej osoby v družstve smrťou a dedič chce v členstve
pokračovať, musí o to družstvo požiadať. Družstvo takej žiadosti vyhovie, alebo ju zamietne. Príslušným
na rozhodnutie tejto otázky je Predstavenstvo družstva. Zákon i stanovy v tomto prípade používajú pojem
dedič členských práv. Len takému účastníkovi prináležia práva vyplývajúce z týchto ustanovení a len
tomu môže súd poskytnúť ochranu. Z výpovede účastníkov je zrejmé, že matka žalobkyne mala členské
podiely, ale tie neboli predmetom dedičského konania. Tým, že žalobkyňa „majetkový podiel“ nezdedila,
nemožno s ňou ako s dedičom konať, ani ju za takú považovať. Práva vyplývajúce dedičovi z členských
práv možno priznať až po právoplatnom rozhodnutí v dedičskom konaní, ktoré doposiaľ v tejto časti
majetku prejednané nebolo. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nevznikol
členský pomer originálnym spôsobom, ani z titulu dedenia, a preto nemohol ani tento členský pomer
zaniknúť. Tým, že žalobkyni nevzniklo členstvo k družstvu, je právne irelevantné, či spôsob ukončenia
členstva bol v súlade so zákonom a stanovami družstva. Súd vzal do úvahy aj námietku žalovanej strany,
že i za predpokladu, že by boli splnené podmienky pre vznik členstva, žalobkyňa previedla dohodou zo
dňa 26.11.2006 svoje majetkové a ostatné práva na svojho právneho zástupcu. Aj z toho dôvodu by
na podaní takej žaloby nebola vecne aktívne legitimovaná, pretože sa svojich práv vzdala v prospech
kupujúceho. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok rozhodnutia, konštatujúci, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odôvodnil súd 1. stupňa odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Podľa jej názoru súd prvého stupňa nevenoval veci náležitú pozornosť, rozhodol predčasne na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa nepredložila súdu rozhodnutie predstavenstva
žalovaného družstva zo dňa 31.10.2001 o tom, že bola originálnym spôsobom prijatá za členku družstva,
pretože žalovaná strana takéto rozhodnutia o prijatí alebo neprijatí za člena družstva nevydávala nielen
jej, ale ani ďalším členom družstva. Z viacerých vyjadrení žalovanej strany vyplynulo, že prihláška bola
vedená pod č. 455 a evidenčný list vedený pod č. 152 uvádza dátum vzniku členstva 31.10.2001. Už
tieto doklady vzbudzujú podozrenie, že žalovaná strana musela tieto doklady falšovať, lebo zo žiadneho
dobového materiálu nebolo doposiaľ preukázané, aby žalovaná strana mohla prihláške žalobkyne
prideliť č. 455, lebo ku 2.4.2002, keď sa konala členská schôdza družstva, žalovaná strana nemala
ani toľko záujemcov o členstvo v družstve. Zápisnica z členskej schôdze z 2.4.2012 tiež potvrdzuje, že
žalobkyňa sa stala členkou družstva na základe podanej prihlášky a bola duplicitne prijatá za členku
družstva nielen príslušným predstavenstvom družstva, ale dokonca bola prijatá najvyšším orgánom
družstva, a to členskou schôdzou. V žiadnom dobovom materiály nie je uvedené, aby žalobkyňa
bola niektorým orgánom družstva prijatá s nejakou podmienkou za trvania družstva. Aj z dobových
materiálov, ktoré sa podarilo zabezpečiť z iných spisov od žalovanej strany (z členských schôdzi
konaných dňa 2.4.2002, 22.10.2003, 2.7.2004 a 21.5.2005), a ktoré pre nemoc zástupcu žalobkyňa
predloží dodatočne, je zrejme, že žalobkyňa bola za celé obdobie vedená ako riadna členka družstva
a žalovaná strana ju viedla s výškou majetkového podielu vypočítaného ešte jej nebohej matke vo
výške cca 280.000,- Sk ( už po odpočítaní vstupného a základného vkladu). Preto nie je pravdou, že
by si žalobkyňa nesplnila povinnosť zaplatiť vstupný vklad. Štatutárna zástupkyňa žalovaného v iných
veciach potvrdila, že bolo možné vstupný a základný členský vklad zaplatiť aj odpočtom z majetkového
podielu, ktorý bol vnesený do žalovaného družstva dňa 22. alebo 23. 8.2001 prevodom majetkového
podielu oprávnených osôb z Agrodužstva Jarabina. Žalovaná strana tieto materiály súdu nedoručila
a súd nepovažoval za potrebné vypočuť k týmto skutočnostiam ani Ing. W., predsedníčku družstva.
Majetkový podiel po nebohej mame Y. X. nezostal v majetku Agrodružstva Jarabina, následne ani
v označenom družstve v likvidácii či v konkurze. Z konkurzného spisu 3K 235/2001 bolo zistené, že
likvidátor Agrodružstva Jarabina v likvidácii Ing. P. U. do hodnoty likvidovaného družstva neuviedol
nejakú pohľadávku po nebohej Y. X.. Takáto pohľadávka sa potom nepremietla ani do záverečného
protokolu správcu konkurznej podstaty. Poukazuje aj na obsah dedičského rozhodnutia, ktoré sa týkalo
nebohej T. V., rodenej L.. Táto zomrela v čase likvidácie Agrodružstva Jarabina v likvidácii. Jej majetkový
podiel, ktorý zostal v Agrodružstve Jarabina v likvidácii bol takto výslovne aj v dedičskom rozhodnutí



uvedený, že sa týka likvidovaného družstva. Majetkový podiel po nebohej matke žalobkyne nezostal
vo vlastníctve Agrodružstva Jarabina v likvidáci. Žalovaná strana na základe dohody číslo 2 a prílohy
č.2 k tejto dohode sa stala vlastníčkou všetkých budov a stavieb, ktoré boli vo vlastníctve Agrodružstva
Jarabina. V hodnote týchto budov bol aj majetkový podiel po nebohej matke žalobkyne. Táto síce
zomrela pred založením žalovaného družstva a nebola jeho členkou, ale žalované družstvo na to v
uzavretej dohode s AGJ pamätalo. Súd neobjektívne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa prevodu týchto
majetkových práv a ostatných práv. Z výpovede zástupkyne žalovanej strany vyplynulo, že žalovaná
strana v evidencii nevedie žiadne rozhodnutia o prevode majetkového podielu. Právny zástupca
žalobkyne sa na súde prvého stupňa domáhal predložiť dôkazy svedčiace o tom, že majetok po nebohej
Y. X. nezostal v likvidovanom družstve, a že žalovaná strana od roku 2002 viedla jej majetkový podiel
na žalobkyni. Súd prvého stupňa však nepripustil túto protokoláciu s tým, že s vecou to nesúvisí. Toto
však nie je pravda. Žalobkyni sa podarilo zabezpečiť dostatočné množstvo hodnoverných dôkazov o
tom, že musela byť prijatá predstavenstvom družstva za členku družstva. Členovia žalovaného družstva,
ktorí sa zúčastňovali členských schôdzi, vrátane členov komisií i overovateľov zápisníc i uznesení
prijatých z členských schôdzí považovali žalobkyňu za členku družstva v rokoch 2002 až 2006. Ešte ku
dňu konania poslednej členskej schôdze 28.12.2006 bola vedená s počtom hlasov 17, čo v prepočte
činilo cca 170.000,- Sk. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby žalovaná
strana predložila originál evidencie oprávnených osôb, ktoré mali byť pojaté do evidencie v prílohe č.
2 k dodatku č. 2 k prevodu majetkového podielu za Agrodružstvo Jarabina na žalovanú stranu. Súd
však nebol schopný ani v jednej veci zabezpečiť od žalovanej strany takýto dokument, z ktorého by
bolo zrejmé, o ktoré osoby išlo a žalobkyňa predpokladá, že tam mala byť zapísaná aj jej matka. Je
nemysliteľné, aby žalovaná strana, keď sa nestala nástupníckou organizáciou po Agrodružstve Jarabina,
mohla bezdôvodne získať nehnuteľný majetok vo výške cca 50.000.000,- Sk. Žalobkyňa preto navrhuje,
aby odvolací súd na základe podaného odvolania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie.

Žalované družstvo vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedlo, že žalobkyni nemohlo vzniknúť členstvo
v družstve, pretože prihlášku za členku družstva nepodpísala a nezaplatila vstupný vklad. To, že s ňou
družstvo jednalo ako s členkou ešte z nej neurobilo členku. Odvolateľke členstvo nevzniklo, pretože
nesplnila základné podmienky jej vzniku. Matke žalobkyne zaniklo členstvo v Agrodružstve smrťou,
žalované družstvo nie je nástupníckou organizáciou označeného družstva. Žalovaná strana preto
navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a žalovanej
strane priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil
ako vecne správny. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené zodpovedajúco ust.
§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p. na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným
žalobkyňou v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:

Aj uplatnené odvolacie dôvody zdôrazňujú význam „majetkového podielu“ nebohej matky žalobkyne v už
zaniknutom Agrodružstve Jarabina, ktorý mal byť použitý na splnenie vkladových povinnosti žalobkyne
do žalovaného družstva. Žalobkyňa ani v podanom odvolaní netvrdí, že by takýto majetok jej matky
bol predmetom dedičského konania. V spise je vo fotokópii osvedčenie o dedičstve po Y. X., rod. P.,
zomrelej XX.X.XXXX (D375/97, D not 139/97 - č.l. 44 spisu). Obsah tohto rozhodnutia nesvedčí, že by
jeho predmetom mali byť členské práva a povinnosti poručiteľky v žalovanom družstve, ktoré napokon



vzniklo až po smrti označenej poručiteľky. Z rozhodnutia nevyplýva ani to, že by predmetom dedenia
boli členské práva a povinnosti v Agrodružstve Jarabina či majetkový podiel prípadnej oprávnenej
osoby (nečlenky družstva) v označenom družstve. Nárok na majetkový podiel podľa zák. č. 42/1992
Zb. o úprave majetkových vzťahov v družstvách a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách je
iným nárokom, než nárokom odvádzaným od členstva v družstve. Aj majetkový podiel oprávnenej
osoby v poľnohospodárskom družstve môže byť predmetom dedičského konania. Podobne tak môžu
byť predmetom dedičského konania aj členské práva a povinnosti s významom, na ktorý poukázal v
dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa, ak odkazoval na aplikáciu § 232 ods. 1 Obch. zák..

Ani prípadne dedenie majetkového podielu či členských práv a povinnosti v inom družstve nezakladá
preto dôvod vzniku členstva žalobkyne u žalovaného. Súd prvého stupňa preto správne odkázal aj na
aplikáciu ust. § 227 Obch. zák.. Ak by prípadný majetkový podiel (na ktorý žalobkyňa kladie dôraz v
odvolaní) mal byť „vkladaný“ do žalovaného družstva, muselo by byť preukázané to, že žalobkyňa či
ďalší dedičia takéhoto majetkového podielu (ako dedičia oprávnenej osoby podľa zák. č. 42/1992 Zb.)
uplatnili nárok na vydanie majetkového podielu proti povinnej osobe, v danom prípade Agrodružstvu
Jarabina. Ďalej by museli byť v konaní produkované dôkazy o tom, že s vydaným majetkovým podielom
nakladali tak, že bol použitý pre účely vzniku ich členstva v družstve žalovaného. Žalobkyňa v konaní ani
neprodukovala skutočnosti o realizácii úkonov, ktoré by smerovali proti Agrodružstvu Jarabina, súvisiace
s požiadavkou na vydanie majetkového podielu ich matky. Ak žalobkyňa k podanému odvolaniu pripája aj
potvrdenie Agrodružstva Jarabina v likvidácii o majetkovom podiele O. V., ktorý tiež nemal byť použitý na
členstvo označenej poručiteľky v žalovanom družstve, tak aj tento ňou predkladaný dôkaz v odvolacom
konaní svedčí o tom, že nie všetky majetkové podiely oprávnených osôb proti povinnému Agrodružstvu
Jarabina v likvidácii boli predmetom dohody o vydávaní majetkových podielov pre oprávnené osoby z
označeného družstva v likvidácii pre účely družstva žalovaného. Tvrdenia žalobkyne či už pred súdom
prvého stupňa alebo v podanom odvolaní, poukazujúce na to, že majetkový podiel po jej matke bol
predmetom toho, čo Agrodružstvo Jarabina v likvidácii odovzdalo žalovanému, sú tak postavené len
na domnienkach a nie sú tieto tvrdenia preukázané. Opäť je však treba zdôrazniť to, že ani prípadné
vydanie majetkového podielu samo o sebe nezakladá členstvo žalobkyne u žalovaného družstva. Ďalšie
náležitosti, ktoré vyplývajú z § 227 Obch. zák. je potrebné, aby boli pre účely úspechu žalobkyne v
konaní preukázané. Z dôkazov realizovaných súdom prvého stupňa pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O. s.
p. takýto záver však nemožno privodiť.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku o
zamietnutí žaloby potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania nebol výrok o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa využil priestor,
aby o náhrade trov konania v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol samostatným uznesením po
právoplatnom skončení vecí. Ak takto postupoval súd prvého stupňa, v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s.
p. ani odvolací súd o náhrade trov konania nerozhodoval a o trovách odvolacieho konania rozhodne
súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.