{"guid": "117aae7d-e3ab-4a55-88e6-80170c9a1210:5c6a1f89-c1f7-4772-902b-25bb935c9433", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6216202728.1", "spisova_znacka": "12CoP/16/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/16/2017 z 30. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2017, sp. zn. 12CoP/16/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6216202728.1", "identifikacne_cislo": "6216202728", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2017-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c6a1f89-c1f7-4772-902b-25bb935c9433", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6216202728.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6216202728.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6216202728.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216202728
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216202728.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v konaní vo veci starostlivosti o
maloletého S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo U. V., dieťa rodičov - matky R. F. nar. XX. XX. XXXX, bytom A. V.
XX, XXX XX Y. V., právne zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, a otca M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/XX, XXX
XX U. V., právne zastúpeného Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M.
R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti, a v konaní
navrhovateľa M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX U. V., právne zastúpeného Mgr. Pavlom
Vrškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, proti osobe
oprávnenej na výživné M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. V. XX, XXX XX Y. V., o zníženie vyživovacej
povinnosti, na základe odvolania otca a navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
7P/98/2016-211 zo dňa 19. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš  z r u š u j e  a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 19. 12. 2016 návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči v tej dobe
maloletému M. F., nar. XX. XX. XXXX  a maloletému S. F.,  nar. XX. XX. XXXX, zamietol  (prvý výrok).
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že otec sa podaným návrhom
domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči v tej dobe maloletému M. F., nar. XX. XX. XXXX
(v priebehu odvolacieho konania nadobudol menovaný plnoletosť - poznámka odvolacieho súdu) a
maloletému S. F.,  nar. XX. XX. XXXX, z pôvodne určenej výšky výživného na M. v sume 260 Eur
mesačne na sumu 120 Eur mesačne a z pôvodne určenej výšky výživného na maloletého S. v sume
140 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že uvedené výživné mu bolo určené
rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/135/2014-60 zo dňa 23. 02. 2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici 17CoP 38/2015-92  zo dňa 29. 07. 2015. V uvedenom období súd
vychádzal z jeho čistej mesačnej mzdy, ktorá predstavovala 1.240 Eur mesačne. V mesiaci január 2016
však dosiahol  čistú mzdu vo výške 733,41 Eur, za obdobie február 2016 dosiahol čistú mzdu 656,42
Eur. Vzhľadom na pokles mzdy oslovil zamestnávateľa o možnosť preradenia na riadiacu pozíciu na
inú stavbu. Zamestnávateľ mu listom zo dňa 29.03.2016 na jeho žiadosť oznámil, že jeho mzda bola
upravená na 815 Eur, čo zodpovedá danej pracovnej pozícii. Uviedol, že v minulom období vykonával aj
riadiace práce naviac, ktoré dnes vykonáva projektový manažér danej stavby. V dôsledku toho požiadal o
prijatie do zamestnania v spoločnosti E. L. a. s. a L. s. r. o., kde mu však bolo oznámené, že tieto pracovné
pozície sú obsadené, resp. pracovné ohodnotenie by bolo nižšie ako dosahuje momentálne. Keďže
došlo k výraznej zmene na jeho strane ohľadne jeho príjmu, zastáva názor, že sú splnené podmienky
na zníženie jeho vyživovacej povinnosti.



1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie a
na ustanovenia § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, z ktorých pri rozhodnutí
vychádzal. Zamietnutie návrhu otca (navrhovateľa) o zníženie jeho vyživovacej povinnosti odôvodnil
najmä tým, že jeho tvrdenie o poklese príjmu z jeho pracovnej činnosti a potvrdenia jeho zamestnávateľa
preukazujúce túto skutočnosť považoval za „veľmi málo presvedčivé“ a teda na ne neprihliadal, resp. ich
neakceptoval. Taktiež poukázal na to, že po rozvode manželstva a teda po predchádzajúcom rozhodnutí
o jeho vyživovacej povinnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva dvojizbový byt a garáž a že
sumu 2.446,10 Eur vyplatenú životnou poisťovňou E. použil na predčasné splatenie splátky úveru,
pričom túto sumu mohol využiť na zaplatenie, respektíve na splácanie  súdom určenej výšky výživného.
1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec (navrhovateľ) prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu zmenil a jeho návrhu o zníženie jeho vyživovacej povinnosti vyhovel, eventuálne, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne nesprávny a
vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok je v časti odôvodnenia zmätočný a aj z
toho dôvodu nepreskúmateľný a nezákonný. Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti s konkrétnym odôvodnením odvolania poukázal na to,
že prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní na jednej strane dospel k záveru, že na jeho strane
došlo k zníženiu príjmu, avšak na druhej strane toto zníženie spochybňuje a považuje to za veľmi
málo presvedčivé. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd skonštatoval
po vyhodnotení a potvrdení od jeho zamestnávateľa, že sa jedná o podozrivú zmenu v jeho finančnom
ohodnotení, pričom poukazuje predovšetkým na časový aspekt a to v tom smere, že k tejto zmene došlo
po rozvode manželstva. Nie je zrejmé, podľa čoho súd toto hodnotil a čo ho viedlo k takémuto záveru.
Spoločnosť W., ktorá je jeho zamestnávateľom je veľká spoločnosť s veľkým počtom zamestnancov,
nejedná sa napríklad o zamestnanie u živnostníka, kde by takéto vyhodnotenie danej situácie snáď
prichádzalo do úvahy. Spoločnosť W. sa v opakovaných vyjadreniach na dotazy súdu vyčerpávajúco
vyjadrila k dôvodom zníženia jeho mzdového ohodnotenia a doplnila aj mená zamestnancov, ktorí
ho nahradili na prácach, ktoré vykonával dočasne a z toho dôvodu bolo v tom období jeho mzdové
ohodnotenie podstatne vyššie. Pokiaľ prvoinštančný súd konštatuje, že sa jedná o podozrivú zmenu, tak
mal dostatočne svoje pochybnosti doplnením dokazovania doplniť alebo ich rozptýliť. Argumentovanie
slovom podozrivý v odôvodnení rozsudku považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Ďalej uviedol,
že prvoinštančný súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v ktorom sa uvádza, že výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal na to, že kúpa
bytu, ktorého je vlastníkom a v ktorom býva, bola zbytočná a mal uvažovať nad vhodnejším spôsobom
vyriešenia svojho bývania. Nie je vôbec možné určiť, ako prvoinštančný súd túto časť myslel. Je dospelou
svojprávnou osobou, ktorá má nárok na dôstojné bývanie. Navyše, je vo veku, keď sa u neho začínajú
prejavovať ochorenia spojené s vekom a je často na PN. Bývanie v ubytovni alebo snáď v karavane
nie je predsa dôstojným bývaním. Jedná sa o úplne štandardný dvojizbový byt v 70 ročnom bytovom
dome, nejedná sa o nič luxusné. Pokiaľ prvoinštančný súd poukazoval na rekonštrukciu bytu, tak v tejto
súvislosti uviedol, že byt prerábal svojpomocne, dlhodobo a za použitia najlacnejších materiálov. Okrem
toho namietal, že nie je možné akceptovať ani konštatovanie prvoinštančného súdu, že príjem zo životnej
poistky nemal použiť na mimoriadnu splátku úveru, ale na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. V
tejto súvislosti uviedol, že momentálne nemá zameškanú ani jednu splátku výživného, keďže výživné
spláca aj z požičaných peňazí od známych. Otázku úveru musel riešiť, keďže v súčasnosti je jeho príjem
necelých 700 Eur a samotné výživné je vo výške 400 Eur. V prípade omeškania sa s úverom mu hrozilo
súdne konanie a následná exekúcia, ktorá by viedla k jeho platobnej neschopnosti aj je možné, že by
došlo až ku naplneniu skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy. V súvislosti s tým, že
prvoinštančný súd pri aplikácii § 75 ods. 1 Zákona o rodine poukázal na potencionalitu príjmov, pričom
on má mať podľa názoru prvoinštančného súdu podstatne lepšie pomery ako ich prezentuje, uviedol,
že ide o konštatovanie prvoinštančného súdu, ktoré nebolo preukázané. V tejto súvislosti ďalej uviedol,
že jeho majetkové pomery sa znížili bez jeho viny, on sa nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu a rovnako na seba nevzal neprimerané majetkové
riziká.



3. 1. Matka (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca (navrhovateľa)
navrhla „odvolanie otca zamietnuť“, z čoho možno vyvodiť, že de facto žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.
3. 2. V súvislosti s argumentáciou otca (navrhovateľa) uvedenou v odvolaní uviedla, že sa stotožňuje
so závermi napadnutého rozsudku. Prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie a k svojim
záverom dospel na základe správneho a zákonného posúdenia veci. Napriek tomu, že na strane otca
došlo k zmene pomerov, rovnako ako prvoinštančný súd i ona sa domnieva, že išlo o účelovú zmenu
pomerov. Jeho majetkové pomery nepreukazujú jeho zhoršený finančných status, práve naopak, od
predchádzajúcej úpravy výživného nadobudol do svojho výlučného vlastníctva dvojizbový byt a garáž,
a vyrovnal zostatok úveru. Kúpa garáže zo strany otca nebola vôbec nutná, keďže ako sa vyjadril v
priebehu súdneho konania, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla a osobné motorové vozidlo,
ktoré používa má bezplatne zapožičané. Ďalej uviedla, že súdu predložila a dostatočne preukázala, aké
má výdavky v súvislosti s výživou a starostlivosťou o deti, rovnako preukázala aj svoje majetkové pomery
a príjem, z čoho je zrejmé a jednoznačné, že v prípade, ak by došlo k zníženiu výživného tak ako to
žiadal otec (navrhovateľ), nebola by schopná všetky náklady spojené s ich výživou uhrádzať.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca (navrhovateľa) nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj „CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a  rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. 1. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, súd prvej inštancie zamietnutie návrhu otca
(navrhovateľa) o zníženie jeho vyživovacej povinnosti odôvodnil najmä tým, že jeho tvrdenie o poklese
príjmu z jeho pracovnej činnosti a potvrdenia jeho zamestnávateľa preukazujúce túto skutočnosť
považoval za „veľmi málo presvedčivé“ a teda na ne neprihliadal, resp. ich neakceptoval. Za situácie,
keď prvoinštančný súd nielen z tvrdení otca (navrhovateľa), ale i zo zabezpečených dôkazov (správ
od jeho zamestnávateľa) mal  preukázaný výraznejší a dlhodobý pokles jeho príjmu z pracovnej
činnosti (za obdobie január až november 2016), pričom zo strany jeho zamestnávateľa bol konkrétnym
spôsobom vysvetlený dôvod zníženia jeho príjmu, neprihliadanie, respektíve nezohľadnenie skutočností
vyplývajúcich z týchto dôkazov v rozhodnutí s odôvodnením, že sú „veľmi málo presvedčivé“, je
neakceptovateľné. Prvoinštančný súd totiž nielenže nevykonal žiadne dokazovanie, z ktorého by bolo
možné objektívne vyvodiť uvedený záver, ale v odôvodnení rozhodnutia neuviedol ani žiadne konkrétne
okolnosti alebo skutočnosti, z ktorých by bolo objektívne možné usúdiť, že správy zamestnávateľa otca
(navrhovateľa) sú nepravdivé. Takouto relevantnou skutočnosťou rozhodne nemôže byť len samotná
skutočnosť, že k poklesu pracovného príjmu otca (navrhovateľa) došlo v pomerne krátkej dobe po určení
jeho vyživovacej povinnosti. Takouto relevantnou skutočnosťou by teoreticky mohla byť skutočnosť,
že v konaní bolo preukázané, že medzi otcom (navrhovateľom) a jeho zamestnávateľom existuje
určitá osobná väzba, čo sa vyskytuje napríklad v prípade zamestnancov u živnostníkov, prípadne
v malých obchodných spoločnostiach, kedy vzhľadom na vzájomné osobné väzby zamestnanca so
zamestnávateľom nemožno vylúčiť účelovo „skreslené“ správy o príjme. Z obsahu spisu však takéto
indície nevyplývajú. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu je preto v tejto časti arbitrárne a
nepreskúmateľné.
6. 2. Hoci prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v tomto prípade je potrebné
aplikovať ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nevysporiadal sa so skutočnosťou, že z doteraz
vykonaného dokazovania vyplýva, že k poklesu príjmu otca (navrhovateľa) nedošlo v dôsledku jeho
zavinenia a že preukazoval, že po zistení, že v budúcnosti bude mať u aktuálneho zamestnávateľa nižší
príjem z pracovnej činnosti vykonal konkrétne kroky smerujúce k možnosti získať zamestnanie s lepším
príjmom.
6. 3. Nemožno sa stotožniť ani s ďalšou argumentáciou prvoinštančného súdu zdôvodňujúcu zamietnutie
návrhu otca (navrhovateľa) o zníženie jeho vyživovacej povinnosti, týkajúcou sa zakúpenia bytu. Je
nesporné, že otec (navrhovateľ) po rozvode manželstva nemal zabezpečené bývanie a ak sa túto
situáciu rozhodol riešiť kúpou štandardného malého bytu, ktorý si sám zrekonštruoval, nemožno to bez
ďalšieho považovať za nie nevyhnutné finančné náklady. Je predsa všeobecne známe, že náklady na
bývanie v byte v osobnom vlastníctve sú nižšie, ako náklady spojené s prenájmom bytu. Za situácie,
keď z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že u otca (navrhovateľa) došlo k pomerne výraznému



poklesu príjmu z jeho pracovnej činnosti, je teda i s ohľadom na plnenie jeho vyživovacej povinnosti
finančne efektívnejšie, bývať vo vlastnom byte.
6. 4. Odvolací súd sa na základe doteraz vykonaných dôkazov nestotožňuje ani s jednostranným a teda
tendenčným vyhodnotením skutočnosti, že otec (navrhovateľ) sumu 2.446,10 Eur vyplatenú životnou
poisťovňou Aegon použil na predčasné splatenie splátky úveru. I v tomto prípade platí, že, ak u neho
došlo k pomerne výraznému poklesu príjmu z jeho pracovnej činnosti, je i s ohľadom na plnenie jeho
vyživovacej povinnosti finančne efektívnejšie, aby nebol úverovo neprimerane zaťažený. V konečnom
dôsledku, prvoinštančný súd použil uvedenú argumentáciu týkajúcu sa predčasného splatenia splátky
úveru bez toho, aby bližšie konkretizoval, v ktorom období došlo k poskytnutiu predmetného úveru.
6. 5. Odvolací súd sa naopak stotožňuje s argumentáciou prvoinštančného súdu, že náklady, ktoré
vynaložil otec (navrhovateľ) na kúpu garáže neboli nevyhnutné.

7. Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP), pričom v ďalšom konaní bude pokračovať vo vyššie naznačenom smere.

8. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

9. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).



Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/98/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "2de84a62-a1ea-43f7-bccf-13a335f2983d:bf6b1b4a-57f7-4e23-b0d4-e1b01489196c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3513210853.1", "spisova_znacka": "17CoP/38/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/38/2015 z 12. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3513210853.1"}], "citovane_v": []}