{"guid": "1179dc21-b25c-4cc6-afe5-7555dddccd3f:ef25c75d-0f10-4447-ad50-5bb911905d0d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3716203464.1", "spisova_znacka": "17CoP/58/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/58/2016 z 15. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. novembra 2016, sp. zn. 17CoP/58/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3716203464.1", "identifikacne_cislo": "3716203464", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-11-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef25c75d-0f10-4447-ad50-5bb911905d0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3716203464.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3716203464.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3716203464.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716203464
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716203464.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú L.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: R. Q., bytom T., C. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Zuzanou
Jankoviechovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, M. R. Štefánika 157/45 a R. U., bytom Y.
XX, zastúpený JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Tatranská 300/8,
o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 26. mája 2016, č. k. 3P/28/2016-28, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov  n e m á  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného. Uviedol, že
otec sa podaným návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na mal. L. zo sumy 140 eur
na sumu 60 eur mesačne z dôvodu, že sa zmenili jeho pomery, pracuje ako živnostník a jeho príjem je
mesačne asi 550 eur, po odpočítaní odvodov aj menej. Pracuje aj na dohodu ako domovník, z čoho má
príjem asi 100 eur, táto suma však pokrýva náklady spojené s touto činnosťou. Naviac žije v družskom
vzťahu, z ktorého sa v januári 2014 narodila dcéra N. a matka je s ňou na materskej dovolenke. Z dôvodu
finančnej vyťaženosti mu za obdobie od novembra 2013 do marca 2016 vznikol dlh na výživnom v sume
2010 eur. Súd prvej inštancie citoval ust. § 62 ods. 1,2,4 §  78 ods. 1 Zákona o rodine a  konštatoval,
že k zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2011 došlo na strane všetkých
účastníkov konania. Mal. L. je o viac ako  4 roky staršia, navštevuje predškolské zariadenie, navštevuje
platené krúžky, vzrástli jej potreby na materiálne zabezpečenie. U oboch rodičov došlo k nárastu platu.
Otec v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom pracoval v pracovnom pomere s príjmom v
priemere 558,49 eur mesačne, býval s rodičmi a nemal okrem mal. L.alšiu vyživovaciu povinnosť. Teraz
pracuje ako živnostník s priemerným príjmom podľa daňového  priznania v sume 873,53 eur a má
príjem z dohody z funkcie domovníka v sume 140 eur mesačne. Býva v byte s družkou, ktorá je na
rodičovskej dovolenke s mal. N., pochádzajúcou z ich vzťahu. Pomery u matky sa zmenili v tom, že táto
bola v čase predchádzajúceho rozhodnutia na  rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok
a mala príjem asi 100 eur mesačne z dohody, bývala u svojej matky. V súčasnosti je zamestnaná s
príjmom v sume 697,15 eur a býva s mal. v byte, na ktorý spláca hypotéku. Súd bol toho názoru, že je
v schopnostiach a možnostiach otca, po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, aby naďalej platil
výživné v takej výške, v akej mu toto bolo určené v rozsudku zo dňa 01.06.2011. Je pravdou, že otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť, s ktorou sú spojené aj zvýšené výdavky, avšak táto skutočnosť nemôže
byť na ťarchu maloletej L., keď táto by mala zaťažovať výhradne otca a matku tohto dieťaťa. Dôvodom



na zníženie výživného nemôže byť ani skutočnosť, že otec má dlh na výživnom. Otec má v súčasnosti
dostatočný príjem  na to, aby popri bežnom výživnom uhradil aj dlh na výživnom. V neposlednom rade
súd prvej inštancie zohľadnil aj to, že otec sa od jedného roku veku dieťaťa o toto nezaujíma, nestretáva
sa sním, čím je celá starostlivosť o maloletú výlučne na matke. S poukazom na tieto skutočnosti súd
návrhu otca na zníženie výživného nevyhovel a tento zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd
odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a tou skutočnosťou, že ide o konanie, ktoré mohlo začať
aj bez návrhu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a na mal. L.  mu znížil výživné zo sumy 140 eur
na sumu 90 eur mesačne od 01.05.2016. V odvolaní poukázal na to, že súd v rozsudku konštatoval
zmenu pomerov u všetkých účastníkov konania, u neho však iba stroho skonštatoval  pribudnutie ďalšej
vyživovacej povinnosti a následne vyhodnotil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné
v pôvodnej výške. Súd pri rozhodovaní opomenul, že matka maloletej má pravidelný príjem vo výške
697,15 eur ( vrátane daňového bonusu a rodinných prídavkov) a výživa maloletej môže byť realizovaná
z dvoch plnohodnotných príjmov.  Maloletá L. má tak „väčší úžitok“ z jeho životnej úrovne ako jeho dcéra
N., čím sú porušené normy rodinného práva. Na jednej strane súd uvádza, že pribudnutie vyživovacej
povinnosti u neho nemôže byť na ťarchu mal. L., keď táto má výhradne zaťažovať otca a jej matku.
Na druhej strane výrazne opomína tú skutočnosť, že jeho príjmové schopnosti a jeho družky, ktorá
poberá iba rodičovský príspevok, sú výrazne obmedzené. Namietal, že príjem matky, ktorá pracuje ako
krupiérka je určite vyšší, keďže dostáva aj tringelty, ktorú skutočnosť súd nezohľadnil. Jeho situácia
ako živnostníka je úplne rozdielna oproti situácii v čase určovania vyživovacej povinnosti, keďže jeho
príjem sa odvíja od objemu realizovaných obchodov a najazdených kilometrov. Platobná disciplína na
Slovensku ako aj slabá vykonateľnosť práva mu neumožňujú ako živnostníkovi finančný tok, z ktorého
by platil výživné v pôvodnej výške. Dostáva sa tak do situácie, že je matkou iniciované trestné stíhanie
a je zbytočne kriminalizovaný, napriek tomu, že riadne pracuje. Opatrovník k jeho návrhu na zníženie
výživného v podstate nezaujal negatívne stanovisko. Pokiaľ súd uviedol, že návrh na zníženie výživného
nie je dôvodný aj z toho dôvodu, že sa s mal. nestretáva, je to z dôvodu, že v styku  s mal. je mu bránené
matkou dieťaťa s poukazom na to, že v nedostatočnej miere platí výživné. Hoci vie, že toto nemôže
byť dôvodom na odopieranie styku s mal., neiniciuje žiadne súdne spory ohľadne styku s maloletou,
aby maloletú v prípade výkonu rozhodnutia nestresoval. Dodal, že návrh na zníženie výživného na ma.
L. nepodal bezdôvodne. V súčasnosti je proti nemu vedené trestné konanie, objektívne nemôže plniť
vyživovaciu povinnosť v pôvodnej výške. Orgány činné v trestnom konaní mu odporučili podať návrh
na zníženie výživného a keď tak urobil, súd návrh zamietol.  Rád by platil výživné aj vyššie, ale nemá
taký príjem a jemu na živobytie zostáva minimum a jeho životná úroveň je iste nižšia ako životná úroveň
mal. L..

3.    Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu  otca uviedla, že odvolanie otca považuje za nedôvodné a
žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.  Poukázala na to, že je nepochybné,
že od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu potrieb u maloletej L.. Súd mal na základe vykonaného
dokazovania preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť súdom určené výživné
aj naďalej, s prihliadnutím na príjem otca, ďalej na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečuje výhradne ona, ako aj na fakt, že otec výživné v určenom rozsahu neplatí, o čom svedčí dlh
na výživnom v sume asi 2000 eur a začaté trestné stíhanie voči otcovi dieťaťa pre prečin zanedbania
povinnej výživy. Tvrdenia o tom, že mu bráni v styku s maloletou sa nezakladajú na pravde, ide o účelové
tvrdenia. Pokiaľ by tomu tak bolo, otec maloletej má možnosť využiť rôzne právne prostriedky, s ktorými
by styk s maloletou docielil, avšak pravda je taká, že           o maloletú od roka neprejavil záujem. Je
toho názoru, že súd prvej inštancie pri porovnaní pomerov   v čase skoršej úpravy s aktuálnymi pomermi
správne dospel k skutkovému a právnemu záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady podľa § 78
ods. 1 Zákona o rodine na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

4.           Opatrovník mal. dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. - Civilný
mimosporový poriadok (CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa §
387 ods. 1 CSP  ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 385 ods. 1 CSP.



6. Preskúmaním veci odvolací súdu zistil, že súd prvej inštancie  rozhodol o návrhu otca na zníženie
výživného na maloletú  správne a v súlade s ustanovením § 78 ods. 1, za použitia § 62 ods. 1,2,4  Zákona
o rodine, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku aj cituje.

7. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd má možnosť zmeniť súdne rozhodnutie
alebo dohody o výživnom v prípade zmeny pomerov. Podľa súdnej praxe zmena sa musí týkať podstatnej
okolnosti, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila výšku výživného v predchádzajúcom rozhodnutí.
Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím
času však môže nastať zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej pre výživné (nárastom
odôvodnených potrieb v dôsledku pribúdajúceho veku alebo zmeny typu školy, ktorú navštevuje),
prípadne na strane osoby povinnej výživné platiť (zníženie alebo zvýšenie príjmu, zmena iných osobných
a majetkových pomerov).

8. V prejednávanej veci mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania preukázané, že od
posledného rozhodovania o určení výšky výživného v júni 2011 uplynulo viac ako 5 rokov. Vtedy mala
mal. L. pol roka, matka bola s maloletou na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a
prídavok na dieťa spolu v sume asi 262 eur, mala príjem z dohody o vykonaní práce v sume asi 100 eur
mesačne, bývala s dieťaťom u svojej matky. Otec dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného pracoval
ako vodič, s priemerným zárobkom 458,49 eur, poberal daňový bonus a taktiež diéty  vo výške asi 100
eur mesačne, býval v rodinnom dome u rodičov. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

9.         Maloletá L.  v súčasnosti navštevuje materskú školu. Matka má s návštevou MŠ maloletou
výdavky na stravu, školné, na krúžkovú činnosť ( angličtina, tanečný, gymnastika). U matky dieťaťa došlo
k zmene v tom, že je riadne zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný zárobok v sume 697,15 eur
a poberá aj daňový bonus.  S maloletou býva v jednoizbovom byte v osobnom vlastníctve, na ktorý si
vzala úver a spláca ho v sume 80,81 eur. Otec sa stal od apríla 2012 živnostníkom, naďalej pracuje ako
vodič, jeho priemerný zárobok predstavuje sumu 873,53 eur, pričom má príjem aj z funkcie domovníka
v sume 140 eur mesačne. Býva s družkou v jej byte, spoločne sa podieľajú na nákladoch na bývanie,
pričom družka otca je na rodičovskej dovolenke s dva a polročnou N., pochádzajúcou z ich vzťahu ,
poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa.

10.         Ako správne uviedol súd prvej inštancie, tak u dieťaťa, ako aj rodičov dieťaťa došlo
k zmene pomerov. U oboch rodičov nepochybne došlo  celkovo k zvýšeniu príjmu. Skutočnosť, že
došlo k zvýšeniu príjmu u matky dieťaťa nemožno v žiadnom prípade  zohľadniť ako výhodu otca
dieťaťa, majúcu vplyv na výšku - zníženie -  vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Hoci otcovi
dieťaťa od posledného rozhodovania o výživnom pribudla vyživovacia povinnosť  k mal. N., došlo
zároveň aj k  zvýšeniu jeho príjmu.  Zohľadniac vzájomne uvedené skutočnosti, táto zmena pomerov v
konečnom dôsledku  neodôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú. K tomuto dieťaťu
má taktiež vyživovaciu povinnosť matka dieťaťa, ktorá už osobnou starostlivosťou o dieťa v celom
rozsahu nevyvažuje vyživovaciu povinnosť otca a tak sa aj ona čiastočne finančnou sumou musí podieľať
na výžive maloletej. Rovnako skutočnosť, že z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti na maloletú je
otec dieťaťa trestne stíhaný, nemôže byť dôvodom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú.
Je potrebné uviesť, že do tejto situácie sa otec dieťaťa  dostal svojím konaním, ktoré nemožno vyhodnotiť
inak, ako nezodpovedné, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol dlh na výživnom v sume
cca 2000 eur, čo predstavuje viac ako ročnú stagnáciu v platení výživného. Za situácie, do ktorej sa
otec týmto prístupom dostal, si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho plynúcich. S poukazom
na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď
nepochybne situácia otca je priaznivejšia oproti roku 2011. Pokiaľ v tej dobe bol schopný platiť výživné
na mal. L.  v sume 140 eur mesačne, správne súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ nepochybne sa
príjem otca zvýšil, nie je možné výšku výživného znížiť.

11.            V tejto súvislosti treba poukázať na to, že maloleté dieťa nie je schopné samé sa živiť, je      v
plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov a preto prvoradou povinnosťou rodičov je predovšetkým
plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, keďže rodičia majú túto povinnosť uloženú priamo v Zákone
o rodine. Rodičia sú preto povinní vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje aspoň najzákladnejšie
potreby dieťaťa, plnili.



12.         V danej veci odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie  správne zistil a vyhodnotil
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods.
2 CSP odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa
stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

13.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e     j e    p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3P/28/2016", "guid": "28b83ba8-fe8f-4fcb-95c1-584d77535531:7d2bd0fa-d1eb-4ac2-b747-9a0445fa5974", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "cb3bcae4-c364-4f50-9717-84ba9fa0b130:e4a31a45-851e-4948-8ce3-e71e926dff8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6616204947.2", "spisova_znacka": "17CoP/47/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/47/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6616204947.2"}]}