{"guid": "11790cd2-1f44-48b5-93e3-0c858461e368:a381fd11-c297-4ff5-b376-2c0cec613683", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112225945.1", "spisova_znacka": "6Co/422/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/422/2013 z 30. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. marca 2014, sp. zn. 6Co/422/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3112225945.1", "identifikacne_cislo": "3112225945", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Marková", "sudca_id": 1332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislava-markova-1332", "datum_vydania": "2014-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a381fd11-c297-4ff5-b376-2c0cec613683", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225945.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225945.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225945.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 6Co/422/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3112225945\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112225945.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava,\nPribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,\nGrösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom\nspravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 125,- Eur a iné s príslušenstvom,\nna odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2013, č.k.\n12C/326/2012-29, v senáte jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu   z r u š u j e    a vec    v r a c i a    okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd rozhodol tak, že návrh zamietol a\nodporcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa  návrhom, doručeným  súdu dňa\n27.9.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a náhrady\nnemajetkovej ujmy vo výške 330,-Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín.\nUviedol, že Okresný súd Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, podanú ním zvoleným exekútorom  vo veci dlžníka (povinného) Jána Vatta pod sp. zn.\nsúdneho exekútora EX 10841/2008. Súd však v zákonnej  procesnej lehote 15 dní od prijatia\ntejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného v čase podania\nžiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si\nrozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 29.1.2009,\npričom konanie začalo dňa 12.1.2009 a to udelením poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti došlo tak\npo uplynutí zákonom stanovenej doby a došlo k omeškaniu viac ako 186 dní. Navrhovateľ podal\nna exekučný súd viacej žiadostí o informáciu o stave konania ako aj viacej sťažností na prieťahy v\nkonaní. Navrhovateľ požadoval náhradu majetkovej škody na základe paušalizácie reálnych vecných\nnákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami a nie je\nmožné predložiť zodpovedajúce účtovné doklady resp. pracovné alebo obchodné zmluvy. Navrhovateľ\npožadoval majetkovú škodu, ktorá mu vznikla za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných\nvýkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-Eur, za udržiavanie a správu\ninformačného systému vo výške 40,-Eur a za administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému\nsúdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15,- Eur. Náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej\nlehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne\nočakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky  a došlo aj\nk vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu\núčelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Navrhovateľ by mohol\nvďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť\n\nrad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Ako\nďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného\nvnútroštátneho  prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním\nvzniknutého zániku plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa a vzniku neistoty v plánovaní\nďalších podnikateľských postupov a aktivít. Navrhovateľ si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej\nujmy podľa doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 660,-Eur za rok, čo je 55,- Eur\nza mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- Eur (330 : 55,-Eur =\n6 mesiacov). Navrhovateľ podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu\no predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania návrhu odporca pozitívne\nnereagoval. Žiadal aj náhradu trov konania. Odporcovi bol  návrh doručený na písomné vyjadrenie, avšak\nnereagoval. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávanie podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo  o\ndrobný spor, neprevyšujúci istinu 1.000,-Eur (§ 200ea O.s.p.). Súd vykonal dokazovanie a zistil, že súdny\nexekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave podal dňa 12.1.2009 na Okresný súd Trenčín žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava\n(navrhovateľa) proti povinnému : Vattovi Jánovi, bytom Trenčianske Teplice pre vymoženie 24.000,- Sk\n(796,65 Eur), istiny s príslušenstvom. Okresný súd Trenčín vydal dňa 29.1.2009 poverenie pod  sp. zn.\n62Er/33/2009, EX 10841/2008. Od podania predmetnej žiadosti dňa 12.1.2009 do vydania poverenia\nexekučným súdom po odpočítaní 15-dňovej zákonnej lehoty doba 1 deň.     Podľa § 44 ods.2 Exekučného\nporiadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 1.2.2002 do 31.5.2010) súd preskúma\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie  exekúcie,\nnávrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o  udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15\ndní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti\nalebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nuznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nĎalej s odkazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku,\n§ 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 veta druhá, § 17 ods. 1, 2, 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v odôvodnení uviedol\nďalej, že podľa citovaných ustanovení sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho\núradného postupu, spočívajúceho v nevydaní poverenia resp. rozhodnutia exekučného súdu v 15\ndňovej zákonnej lehote od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z vykonaného\ndokazovania bolo zistené, že exekučný súd rozhodol o predmetnej žiadosti udelením poverenia po 1\ndni po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty od podania žiadosti a nie v navrhovateľom tvrdenej lehote\nviac ako 186 dní (6 mesiacov). Navrhovateľ sa domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 125,-Eur,\nspočívajúcej v nákladoch na správu pohľadávky a nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania.\nNavrhovateľ nepreukázal žiadnym dôkazom výšku skutočných nákladov. Okrem toho nebola splnená\nzákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože\nnutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený\nmusel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré je možné zahrnúť do náhrady trov\nkonania exekúcie a došlo by k dvojitému plneniu. Z týchto dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol ako\nnedôvodný.      Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd bol názoru, že v prejednávanej\nveci by stačilo iba samotné konštatovanie porušenia práva a nie sú dôvody na priznanie náhrady v\npeniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené v § 17 ods. 3 cit. zák. a to hlavne z dôvodu, navrhovateľ\nnepreukázal, že by povinný subjekt zanikol v dôsledku trvania exekučného konania. V prípade, že by\ndochádzalo ku konaniu smerujúceho k zániku subjektu, zákonná úprava Občianskeho zákonníka resp.\niných zákonov upravuje postup, ako si môže povinný ďalej uplatniť svoju pohľadávku napr. v dedičskom\nkonaní, alebo v konkurznom konaní. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku\nnie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora s povinným a tak\nisto nie je dôvodom k vzniku insolvencii povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu povinného\nje jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní ako aj dôvodom na samotné\nuzavretie zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukazuje na vyvolanie uvedených rizík, avšak je všeobecne\nznáme a počíta sa pri každom podnikaní s určitým rizikom podnikania. Samotnú situáciu vyvolal sám\nnavrhovateľ aj tým, že si z 2 možných alternatív v základnom konaní vybral súkromnoprávny orgán-\nrozhodcovský súd s rozhodcovským (súkromnoprávnym) konaním, teda dal prednosť tomuto orgánu\npred všeobecnými súdmi ako nositeľmi verejnej moci. Aj toto je jedno z rizík jeho podnikania a musí\nznášať následky takéhoto vlastného výberu. Ak by totiž rozhodcovské súdy postupovali spôsobom ako\nvšeobecné súdy a vychádzali by zo súdnej praxe a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch\n\na ďalších zákonov na ochranu spotrebiteľa, k danej situácii by nemuselo dôjsť. Z uvedených dôvodov\nsúd zamietol návrh aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd úspešnému\nodporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, pretože tieto nežiadal a\nani mu  nevznikli.\n\nRozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním navrhovateľ z dôvodov,\nže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),\nrozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd\nprvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu\na nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.),\nže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,\nktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2\nO.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal tým jeho právo na konanie pred súdom.\nSudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval navrhovateľ za nestranného. Poukázal na to, že\nsúd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby mu umožniť s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu\nvyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený\ns obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k ním vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť\ndôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť\nbez nariadenia pojednávania, jeho práva na kontradiktórny súdny proces bol porušený. Súd prvého\nstupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a\nnie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ odporca nereagoval na\nvýzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p.,\nmal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b O.s.p.. Navrhovateľovi nebolo z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku zrejmé, akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že majetková škoda a\nnemajetková ujma nevznikla. Navrhovateľ hodlal v konaní predložiť dôkazy o výške majetkovej škody\na to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenia zabezpečil. Súd prvého stupňa však\ndokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.\na neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo\npredložiť ďalšie dôkazy. Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval,\nže došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48\nods. 2 Ústavy SR ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom\nstanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval navrhovateľ za vnútorne rozporné, nakoľko súd\nprvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o\nnepriznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté\nprocesné chyby navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil\na vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.\n\nOdporca nevyužil svoju zákonnú možnosť vyjadriť sa k písomnému odvolaniu.\n\nKrajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, že\nspĺňa popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.\npreskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214\nods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s poukazom na\nto, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.\n\nDôvody odvolania možno rozdeliť na dve skupiny a to na dôvody odvolania týkajúce sa vád\nkonania a dôvody odvolania týkajúce sa vád rozhodnutia. Odvolací súd prioritne podrobil preskúmaniu\nnavrhovateľom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a g/\nO.s.p. spočívajúce v jeho tvrdení, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.\n\nPokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich\ntomu, že sudca, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho menežmentu na prejednanie a\nrozhodnutie je zaujatý a je potrebné ho z konania vylúčiť. Pokiaľ za týchto okolností vo veci sudkyňa\nrozhodla, išlo o rozhodnutie vydané vylúčeným sudcom.\n\nV ust. § 14 sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je vylúčený z prejednania\na rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje len na rozhodovanie\nvylúčeného sudcu. Námietka odvolateľa o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal\nvylúčený sudca predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1\npísm. g/ O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje vždy odvolací súd bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či\npripadne ako otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený\nsúd (§ 16 O.s.p.). V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec je od počiatku\npridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trenčín JUDr. Judite Knocíkovej. V\npriebehu konania na základe vznesenej námietky zaujatosti, ktorá je súčasťou už samotného podaného\nnávrhu Krajský súd v Trenčíne uznesením pod č.k. 17NcC/196/2012-9 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že\ntáto sudkyňa nie je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená. Následne JUDr. Judita Knocíková\nako zákonná sudkyňa vo veci rozhodla. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho\ndôvodu zo strany navrhovateľa dospel k záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia\nžiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania\nvo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom konania. Z vyjadrenia zákonnej sudkyni vyplýva, že\nnemá žiadny vzťah k veci, účastníkom konania, ani k ich zástupcom z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.,\nktorý by mohol predstavovať dôvod na jej vylúčenie a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov\nnavrhovateľa. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne nemôžu byť ani úvahy\nnavrhovateľa založené na skutočnosti, že okresný súd svojim nelegálny konaním (nesprávnym úradným\npostupom) zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá\nnič o vzťahu namietané sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola\nspôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov teda odvolací súd v tomto smere\nuplatnenú odvolaciu námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú.\n\nPodaným návrhom sa navrhovateľ proti odporcovi domáha zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-\neur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného\nsúdu Trenčín. Prejednávaná vec o zaplatenie sumy spolu vo výške 455,- eur sa za splnenia podmienok\npodľa § 200ea ods. 1, 2 O.s.p. považuje za drobný spor. Pre drobné spory je typické, že súd rozhoduje\nbez pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p., čím sa má dosiahnuť hospodárnejší a efektívnejší postup\nv konaní. V prípade, ak súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania je procesnou povinnosťou súdu\nvykonať poučovaciu povinnosť voči účastníkom podľa § 120 ods. 4 O.s.p..\n\nPodľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem veci okrem ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky\ndôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa\nkončí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do\nvyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr\nsúd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok\nuvedených v § 205a.\nUst. § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania\nprejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia\nmomentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou,\nktorá úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a dôkaznou povinnosťou\npodľa § 120 ods. 1 O.s.p.. Účastníci konania majú možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr\ndo vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v konaní, ktoré prebieha bez pojednávania alebo do vyhlásenia\nuznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v konaní, ktoré prebieha s pojednávaním alebo do skončenia\nprvého pojednávania v konaní podľa § 118a ods. 1 O.s.p.. Ak tak účastníci neurobia, možnosť predkladať\nskutočnosti a dôkazy stratia. Strata tejto možnosti sa prejaví tým, že na skutočnosti a dôkazy účastníkmi\noznačené a predložené po zákonnom momente, súd v ďalšom konaní vôbec neprihliada. Poučovacia\npovinnosť súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyplýva priamo z tohto ustanovenia, preto je súd povinný\nvykonať poučovaciu povinnosť aj v prípade, že účastník je v konaní zastúpený právnym zástupcom.\n\nZ obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa rozhodol\nv právnej veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3\n\na vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému\nvyhláseniu rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa riadne nesplnil svoju zákonnú poučovaciu\npovinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Pokiaľ súd prvého stupňa vykonal poučenie účastníkov podľa\n§ 120 ods. 4 O.s.p. tak, že znenie tohto zákonného ustanovenia uviedol iba v oznámení v mieste\na čase verejného vyhlásenia rozsudku, ktoré bolo dňa 05.03.2013 vyvesené na úradnej tabuli súdu,\nnepostupoval správne. Za riadne splnenie tejto povinnosti nemožno v danej veci považovať skutočnosť,\nže poučenie podľa tohto zákonného ustanovenia bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu prvého stupňa.\nDoručovanie vyvesením na úradnej tabuli súdu je upravené v § 47a O.s.p.. Táto procesná norma\nustanovuje osobitný spôsob doručovania písomností súdu iba v prípadoch, ak účastníci nie sú súdu\nznámy, alebo ak ide o účastníkov, ktorých pobyt nie je známy. V danej veci o takýto prípad nejde. Účinky\nsplnenia poučovacej povinnosti súdom prvého stupňa vo vzťahu k účastníkom konania týmto spôsobom\ndoručovania písomností súdu nenastali.\n\nNesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. považoval odvolací súd za vadu konania, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postup súdu prvého stupňa podľa tohto ustanovenia\nsa predpokladá pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Nesplnením poučovacej povinnosti ako\npostupu súdu prvého stupňa v sporovom konaní došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred\nsúdom. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým, že súd prvého stupňa znemožnil účastníkom procesné\npráva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v rozsahu ustanoveného zákonom. Súd prvého\nstupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných\npráv priznaných Občianskym súdnym poriadkom a porušil tak ich právo na spravodlivý súdny proces\nv intenciách čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, čím zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nS poukazom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska vyššie uvedeného\nodvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. a/ správny, odvolací súd podľa § 221 ods.\n1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods.\n2 O.s.p..\n\nPo vrátení veci súd prvého stupňa vo veci rozhodne opätovne a v konaní pred rozhodnutím vo veci samej\ndodrží poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Vec prejedná takým procesným postupom,\naby účastníkom konania bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a Občianskym súdnym\nporiadkom zaručené procesné práva, pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentami\na dôkaznými návrhmi navrhovateľa a odporcu.\n\nSúd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí\nvo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/326/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6fd13382-73ae-48b7-b2fb-f0d5dc01cddb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.763.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 763/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 763/2014 z 3. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-03", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.763.2014.1"}]}