{"guid": "1172961b-74de-4a53-9861-cde2af554569:2ff8f9eb-4be9-4fa7-a2f3-71758117088a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6715215299.1", "spisova_znacka": "12CoP/30/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/30/2016 z 30. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. augusta 2016, sp. zn. 12CoP/30/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6715215299.1", "identifikacne_cislo": "6715215299", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2016-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ff8f9eb-4be9-4fa7-a2f3-71758117088a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715215299.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715215299.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715215299.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/30/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215299
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715215299.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti 1/R. R., nar. XX. XX. XXXX a 2/ V. R., nar. XX. XX. XXXX, obidve s trvalým pobytom Z. XXXX/XX,
XXX XX Z., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., pracovisko
Z., deti rodičov - matky Z. R., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXXX/XX, XXX XX
Z., a otca N. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpeného
spoločnosťou Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23,
984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, za ktorú koná Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka a konateľka,
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na základe odvolania otca proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 12P/25/2015-101 zo dňa 15. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom (druhý
výrok) a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom (tretí výrok)   z r u š u j e   a v uvedenom rozsahu
mu   v e c   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 15. 04. 2016 zveril maloletú R. R., nar. XX.XX.XXXX a maloletú
V. R., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) do výchovy a opatery matky, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok (prvý výrok). Otcovi maloletých detí N. R., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „otec“)
uložil povinnosť s účinnosťou od 01.10.2015 prispievať na výživu maloletej R. R. mesačne sumou 100,-
Eur a na výživu maloletej V. R. mesačne sumou 50,- Eur, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky (druhý výrok). Zároveň uložil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané (zročné) výživné za obdobie
od 01.10.2015 do 15.04.2016 v sume 585,- Eur, k rukám matky, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(štvrtý výrok). Styk otca s maloletými deťmi neupravil (štvrtý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok).
1.2 V Odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že matka maloletých detí (ďalej len
„matka“) za návrhom zo dňa 05. 11. 2015 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom tak, aby ich súd zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť s účinnosťou
od 01. 10. 2015 prispievať na ich výživu po 150,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa zvlášť, a aby
upravil styk otca s maloletými deťmi. V návrhu uviedla, že v septembri 2015 opustila spoločnú domácnosť
a o maloleté deti sa stará výlučne sama.
1.3 Rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky (prvý výrok) odôvodnil
prvoinštančný súd strohým konštatovaním, že rodičia spolu nežijú, „o maloleté deti sa stará matka, preto
súd rozhodol, že zveruje maloleté deti matke.“
1.4 Rozhodnutie o uložení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom (druhý výrok) odôvodnil
tým, že: „ ... pri určení výšky výživného vychádzal z rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k.
18P/22/2015-115 zo dňa 18.03.2016, ktorý zatiaľ nie je právoplatný, kde súd zistil, že zamestnávateľom
otca bola spoločnosť V. C., s.r.o., Z. od 29.10.2013 do 24.09.2015 kde dosahoval priemerný mesačný



zárobok 1.120,- Eur. Po zrážkach na daň a ubytovanie mu zostalo 1.020,40 Eur. Otec bol od 21.12.2015
do 07.01.2016 zamestnaný v spoločnosti C., s.r.o., čistá mzda v novembri 2015 bola vo výške 156,75
Eur, za december 2015 bola 128,80 Eur, za október 2015 bola 314,16 Eur. Od 10.02.2016 sa zamestnal
v N. C., s.r.o., J. na dobu určitú do 31.12.2016 s dňom nástupu 12.02.2016 kde bola dojednaná hodinová
mzda 2,50 Eur brutto a pracovný čas 10 hodín týždenne. Matka uviedla, že to nie je tak, že by otec detí
robil len dve hodiny denne za dojednanú mzdu, nevedela však uviesť na svoje tvrdenia žiaden dôkaz.
U maloletých detí sa jedná o deti v školskom veku, majú odôvodnené potreby. Otec detí je povinný
správať sa tak, aby si v čo najkratšom čase našiel dostatočný príjem na zabezpečenie maloletých detí v
požadovanom rozsahu, súd preto určil výživné na maloletú R. 100,- Eur a maloletú V. 50,- Eur mesačne,
keď zohľadnil vekový rozdiel detí, rozdielnosť ich potrieb vo vzťahu k školskej dochádzke, keď maloletá
R. je na Z. stupni základnej školy a maloletá V. navštevuje I. stupeň základnej školy. U maloletej R. sú
zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom.“
1.5 V súvislosti odôvodnením rozhodnutia o zročnom (zameškanom) výživnom (tretí výrok)
prvoinštančný súd uviedol len: „Výživné je určené od 01.10.2015 s tým, že matka uviedla, že otec detí
jej hradil od novembra po 30,- Eur, v apríli jej ešte neposlal nič, je nutné odpočítať 60,- Eur, v marci jej
poslal sumu 150,- Eur, zameškané výživné od 01.10.2015 do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej dňa
15.04.2016 je 585,- Eur, ktoré je otec detí povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.“
1.6 Rozhodnutie o tom, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje (štvrtý výrok), odôvodnil
prvoinštančný súd konštatovaním, že  „matka detí styk otca detí s maloletými deťmi nežiadala upraviť.“
1.7 Rozhodnutie o trovách konania (piaty výrok) odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o určení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom
(druhý výrok) a tým pádom de facto i súvisiaci výrok o zročnom výživnom (tretí výrok).
2.2 V odôvodnení odvolania poukázal na to, že napadnutým rozsudkom mu bola určená vyživovacia
povinnosť voči maloletým deťom v rovnakej výške, ako v rozsudku Okresného súdu Zvolen, týkajúcom
sa rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (pôvodne
- úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode) vedenom
pod sp. zn. 18P/22/2015, voči ktorému taktiež podal odvolanie. Uviedol, že v uvedenom konaní i v
tomto konaní namieta, že súd vyvodil pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti nesprávne závery
pri posúdení jeho majetkových a osobných pomerov, ako aj pomerov maloletých detí. Stotožňuje sa
so závermi súdu v tom, že o maloleté deti sa musia starať obaja rodičia a on sa musí pričiniť o
to, aby si našiel primerané zamestnanie, ktoré mu umožní plniť si vyživovaciu povinnosť. Taktiež je
možné súhlasiť s tým, že deti majú nárok na takú životnú úroveň ako ich rodičia. Zastáva však názor,
že súd uprednostnil potreby maloletých detí bez zachovania princípu proporcionality, pretože mu pri
jeho aktuálnom mesačnom príjme a výdavkoch, ktoré ho stále zaťažujú, nezostane na živobytie a
bežné potreby ani suma zodpovedajúca životnému minimu. Naproti tomu na výživu maloletých detí,
pri zohľadnení rovnakého príspevku zo strany oboch rodičov pripadá čiastka 300,- Eur mesačne.
Okrem toho poukázal na okolnosti, na základe, ktorých bol nútený opustiť lepšie platené zamestnanie
v zahraničí a na okolnosti, ktoré viedli k rozpadu manželstva. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil a jeho vyživovaciu
povinnosť voči maloletým znížil.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho odvolanie je nedôvodné a nesúhlasí s
tým, aby odvolací súd prvoinštančným súdom určenú vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom
znížil, naopak, je toho názoru, že je tu dôvod na zvýšenie určeného výživného. Uviedla, že prvoinštančný
súd dospel k nesprávnemu záveru, keď skutočnosť, že otec ukončil pracovný pomer v zahraničí, čím
došlo na jeho strane k zníženiu príjmu, nepovažoval za jeho úmyselné konanie s cieľom zbaviť sa
vyživovacej povinnosti. Otec nemusel hneď skončiť pracovný pomer, ale na riešenie osobnej situácie
v súvislosti s rozvodom stačilo, aby si zobral dovolenku. Ďalej uviedla, že už v rámci prvoinštančného
konania uvádzala, že tvrdenie otca, že v súčasnej dobe pracuje ako robotník a to 10 hodín týždenne
nie je pravdivé. Spoločnosť kde pracuje patrí jeho dobrému kamarátovi z detstva, preto predložená
dohoda o pracovnej činnosti je účelová. Podľa jej informácií získaných od spolupracovníkov zarába
cca 900,- Eur mesačne. Konštatovala, že určené výživné jej nebude postačovať na krytie najnutnejších
potrieb maloletých detí, najmä pokiaľ sa jedná o výživné pre mladšiu dcéru V. vo výške 50,- Eur, ktoré je
vzhľadom na jej príjem a preukázané výdavky neprimerane nízke. Z uvedených dôvodov preto navrhla,



aby odvolací súd „posúdil odvolanie otca ako nedôvodné“ a aby rozhodnutie prvoinštančného súdu v
odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správne, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že „vyživovaciu  povinnosť otca voči maloletým deťom zvýši podľa tohto vyjadrenia alebo podľa vlastnej
úvahy.“

4. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca  nevyjadril.

5. 1  Odvolanie otca bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 10. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.
160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“).
5.2  Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť i ďalší nový procesnoprávny kódex  - zákon č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v
ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CSP vyplýva: „Na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento neustanovuje inak.“
5.3  Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CMP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CMP a CSP.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP  a contrario a rozsudok okresného súdu vo
výroku o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a v súvisiacom výroku o zameškanom
výživnom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), z nasledovných dôvodov:

7.1 Podľa § 62 ods. 1 CMP,  odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
7.2  Podľa § 63 CMP,  v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
7.3  Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

8.1 Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
8.2 Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.
8.3 Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom konštatuje, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom nezistil
náležite skutočný stav veci a jeho rozhodnutie je v tejto časti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
nepreskúmateľné. Ako už bolo uvedené, pri rozhodnutí vychádzal de facto len z neprávoplatného
rozsudku Okresného súdu Zvolen, týkajúceho sa rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode, vedeného pod sp. zn. 18P/22/2015. Okrem oboznámenia sa s
obsahom uvedeného spisu v podstate nevykonal žiadne relevantné dokazovanie ohľadom skutočného
(nie len deklarovaného) príjmu otca od 01. 10. 2015 a ohľadom jeho osobných a majetkových pomerov, a
taktiež i ohľadom osobných a majetkových pomerov matky. Vzhľadom na charakter konania (nesporové
konanie), bolo povinnosťou prvoinštančného súdu náležite sa zaoberať uvedenými aspektmi. Rovnako
bolo jeho povinnosťou zistiť odôvodnené potreby maloletých detí.

10. Pretože súd prvej inštancie v súvislosti rozhodovaním o vyživovacej  povinností otca k maloletým
deťom náležite nezistil skutočný stav veci (§ 35 CMP) a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
skutočného stavu veci (§ 36 CMP) a navyše jeho rozhodnutie je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušiť a v tomto rozsahu vec podľa § 391
ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 18P/22/2015-115 zo
dňa 18. 03. 2016, z ktorého pri rozhodovaní v tomto konaní  vychádzal prvoinštančný súd, bol vo výroku



o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 16CoP/37/2016-132 zo dňa 20. 07. 2016 a vec bola v tomto rozsahu vrátená prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie vo vyššie naznačenom
smere (odsek 9), to znamená, v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 35 a § 36 CMP zistiť
osobné majetkové a sociálne pomery obidvoch rodičov, vrátane ich finančných príjmov za obdobie od
01. 10. 2015, a taktiež zistiť odôvodnené potreby maloletých detí. Skutkové zistenia z vykonaného
dokazovania je potrebné primeraným spôsobom uviesť v odôvodnení rozhodnutia, inak je rozhodnutie
nepreskúmateľné.

13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

14. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky (prvý výrok) o tom, že s styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje (štvrtý výrok) a
o trovách konania (piaty výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/25/2015", "guid": "2947a2f6-13b0-4bd1-a608-4ca9f252c9e7:f99be15d-1409-4e1e-9654-bba7a1d51c94", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "7c69e665-2c92-4947-a630-bf5609c5cae6:836e1dbb-c8f6-4cd6-be51-f7d593dc3e4c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6715214263.1", "spisova_znacka": "16CoP/37/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/37/2016 z 19. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-07-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715214263.1"}], "citovane_v": []}