Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/60/2017 z 13. 3. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 13. marca 2018, sp. zn. 18Co/60/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8116215038.2 Krajský súd Prešov | 18Co/60/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8116215038.2 | 2018-03-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa8f4ffa-92a7-4a28-9c53-3d521ad07dac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116215038.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215038
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215038.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: O. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., H. X, v konaní právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, Teplická
7434/147, Piešťany, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.
r. o., 1. mája 173/11, Trenčín, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia 533,47 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 25Csp/25/2016-41 zo dňa 16.1.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni sumu 240 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 240 Eur od 31.08.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a stranám konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. a ust. § 451,
§ 456 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala obsahovať náležitosti v súlade so zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Zmluva všetky náležitosti neobsahovala. Za podstatnú náležitosť, ktorú
zmluva nemala, považoval súd prvej inštancie ročnú úrokovú sadzbu. Hoci v zmluve bol údaj o RPMN,
výšku ročnej úrokovej sadzby zmluva neobsahovala. Pre túto podstatnú náležitosť nastúpil následok
bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Hoci je zrejmé, že úrok nie je jediným príslušenstvom úveru, práve
úroková sadzba vyjadrená ročnou úrokovou sadzbou je tou podstatnou informáciou, ktorá spotrebiteľa
vedie k tomu, že začne uvažovať o tom, či si úver zoberie a následne či skutočne aj úverovú zmluvu
uzatvorí. Keďže považoval pre túto absenciu úver za bezúročný a bez poplatkov, na strane spotrebiteľa
došlo k preplatku úveru a na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že je na žalobkyni, aby preukázala, či je v tejto veci možné
použiť objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu. Jediný dôkaz, ktorý žalobkyňa predložila, bolo prehlásenie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v ktorom sa uvádza, kedy ich žalobkyňa navštívila
a čo malo byť predmetom tejto návštevy. V prehlásení sa konštatuje, že po zabezpečení podkladov
týkajúcich sa zmlúv so žalovaným v mesiaci jún 2016 združenie informovalo o jej podkladoch týkajúcich
sa spoločnosti Pohotovosť. Súd toto prehlásenie zo dňa 29.06.2016, ktoré predložila žalobkyňa, nebral
do úvahy, keďže sa netýka tohto konania. Žalobkyňa od neho nemôže odvodzovať plynutie akejkoľvek
lehoty. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie a súd nemôže rozhodovať vo veci bez akéhokoľvek
dôkazu. Objektívna premlčacia doba v prípade bezdôvodného obohatenia začína plynúť okamihom
získania bezdôvodného obohatenia. Posledná splátka vo výške 20 Eur bola od žalobkyne prijatá dňa
10.07.2015. V tejto splátke boli zarátané tak všetky úroky, ako aj poplatky, ktoré si žalovaný účtoval
podľa zmluvy, avšak podľa názoru súdu na ktoré mu nárok nevznikol. Čo sa týka úmyselného konania,



Občiansky zákonník jeho podstatu nevymedzuje, a preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby
vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Úmysel sa rozlišuje na priamy alebo
nepriamy, a to podľa stupňa vôľovej zložky. Na preukázanie úmyslu však nestačia všeobecné tvrdenia o
zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale v každom jednotlivom prípade,
s poukazom na okolnosti uzavretej úverovej zmluvy, je nutné preukázať, že žalovaný v čase uzavretia
zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým,
že sa bezdôvodne obohacuje. Súd vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa požadovala
vydanie sumy 533,47 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi ňou zaplatenou sumou 2 176,57 Eur a výškou
poskytnutého úveru 1 643,10 Eur. Sama žalobkyňa uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1
659,70 Eur. Z toho vyplýva, že pokiaľ došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu,
nejde o sumu, akú žiada žalobkyňa, ale o sumu vo výške 516,87 Eur, a to za predpokladu, že by
bezdôvodné obohatenie v tejto výške nebolo ani sčasti premlčané. Rozdiel medzi tým, čo žiadala
žalobkyňa ako bezdôvodné obohatenie a tým čo zistil súd prvej inštancie je 16,60 Eur. Čo sa týka
úhrady istiny, žalobkyňou bola uhradená časťou splátky zo dňa 13.06.2013. Z časti tejto splátky a z
každej ďalšej splátky potom na strane žalovaného vznikalo bezdôvodné obohatenie až do 10.07.2015,
kedy bola uskutočnená posledná úhrada zo strany žalobkyne. Žalovaný vzniesol námietku premlčania
a premlčané boli splátky za rok 2013 a 2014, konkrétne od 13.08.2013 do 13.08.2014. Okamih pre
plynutie subjektívnej premlčacej doby považoval súd prvej inštancie obdobie jednotlivých splátok a
najmä posledné splátky uvedeného úveru a podanie žaloby, kedy už nepochybne mala žalobkyňa
vedomosť o tom, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Dva roky spätne boli od
podania žaloby dozadu za roky 2014, 2015, a to od 22.07.2014 do 10.07.2015 (12 splátok po 20 Eur,
čo spolu predstavuje 240 Eur). Všetky ostatné nároky, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania,
zamietnuté.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa proti výroku,
ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že
sa nevyporiadal s tou skutočnosťou, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohacoval postupne
pokračujúcim spôsobom a pri postupnom pokračujúcom získaní majetkových hodnôt treba z hľadiska
premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré
vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké
subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenia. Ak však nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť po skončení
bezdôvodného sa obohacovania. V tejto súvislosti poukázala na rad rozhodnutí Krajského súdu Banská
Bystrica napríklad 15Co/15/2015, 16Co/1392/2014. Zároveň poukázala aj na komentár k § 107 OZ v
edícii ASPI a str 130 IURA EDITION. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalobkyne, ak nie je premlčaná
suma 240 eur, ktorú jej súd prvej inštancie priznal, tak nie je premlčaná ani celá žalobkyňou uplatnená
suma, ktorá tvorí jedno bezdôvodné obohatenie a žalovaný sa na jej úkor obohatil. Preto navrhla v tejto
časti zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Súd prvej inštancie na základe
zistených skutočností dospel k nesprávnym právnym záverom a vec nesprávne právne posúdil.
7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
8. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
10. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
11. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.



12. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
13. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
15. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že dňa 20.03.2008 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o
poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1
659,70 Eur. Splátka bola dohodnutá vo výške 59,45 Eur, počet splátok 42. V zmluve bola uvedená RPMN
vo výške 28,60 %. Žalobkyňa celkovo zaplatila žalovanému sumu 2 176,57 Eur. Žalobkyňa vo svojej
výpovedi potvrdila, že dostala úver vo výške 1 659,70 Eur.
19. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).
20. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plnila viac ako podľa zákona mala, ktorá svoju vedomosť
preukázala prehlásením Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, až v marci 2016, a teda



dvojročná subjektívna premlčacia lehota jej uplynie až v marci 2018. Objektívna premlčacia lehota plynie
od vzniku bezdôvodného obohatenia t.j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. Súd však
zastáva názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný
má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne
normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že
pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú
citované v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude
môcť od žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou
sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech.
Keďže posledné úhrady boli vykonané dňa 20.2.2012 a 17.4.2012, desaťročná premlčacia lehota uplynie
až v r. 2022. Právny názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo viacerých súdnych
rozhodnutiach v obdobných sporoch napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 84/2011 zo
dňa 12.12.2011, sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013, sp. zn.
5Co 134/2012 zo dňa 26.11.2013, sp. zn. 3Co 89/2012 zo dňa 8.2.2012, alebo Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9Co 648/2013 zo dňa 20.2.2014 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 301/2011
zo dňa 4.7.2012.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie
o tom, že nie je možné vychádzať z 10-ročnej premlčacej doby a z potvrdenia Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, ktoré bolo vydané žalobkyni v inej právnej veci. Odvolací súd sa domnieva,
že otázka nepriameho úmyslu poskytovateľa finančných služieb bola opakovane prejednané tak súdmi
prvej inštancie ako aj súdmi odvolacími. Poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia viacerých
krajských súdov v rámci Slovenskej republiky, stotožňuje sa so záverom, že je potrebné vychádzať z
tejto 10-ročnej premlčacej doby a subjektívna premlčacia doba jednoznačne začína plynúť pri skutočnej
vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a kým. Potvrdenie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS svedčí o tom, že žalobkyňa sa bola v marci 2016
informovať, pokiaľ aj boli zo strany žalobkyne uzavreté zmluvy a toto potvrdenie podľa názoru súdu
prvej inštancie malo slúžiť pre iné súdne konanie, nič na tom nemení, že žalobkyňa v tom čase získala
skutočnú osobnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude oboznámiť sa s názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd
prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. V novom rozhodnutí bude rozhodovať aj o trovách
odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).