Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/11/2017 z 22. 3. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. marca 2017, sp. zn. 43Cob/11/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6616200655.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/11/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6616200655.1 | 2017-03-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: ObZ, § 269 ods. 2 ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f68c36b-5fc0-4b2d-aa47-6002f54b4461
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6616200655.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200655
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616200655.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu Slovak Parcel Service s.r.o., so sídlom Senecká cesta 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO:
31 329 217, právne zast. JUDr. Timotej Braxator, advokát so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava
proti žalovanému Z.I.I.I.L. s.r.o. so sídlom Mládežnícka 2490/24, 984 01 Lučenec, IČO: 36 786 802,
právne zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec v konaní
o zaplatenie 72.950,93 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 13Cb/8/2016-186 zo dňa 5. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/8/2016-186 zo dňa 5. septembra 2016 v napadnutej
časti I. a III. výrokovej vety potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 38.294,74 Eur spolu
s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 25.08.2015 až do zaplatenia a treťou výrokovou vetou zaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 5% účelne uplatnených trov konania. Druhou
výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie sumy 34.656,19 Eur s príslušenstvom zastavil.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 72.950,93 Eur s príslušenstvom. V žalobnom návrhu uviedol, že je spoločnosťou,
ktorá pôsobí na trhu expresných kuriérskych služieb a so žalovaným uzavrel dňa 24.08.2012 tzv.
Partnerskú zmluvu, na základe ktorej žalovaný zabezpečoval pre región Lučenec a okolie rôzne činnosti
a úlohy súvisiace s vyzdvihovaním a doručovaným zásielok, sprostredkovaním služieb a vystavovaním
faktúr a pokladničných dokladov v mene žalobcu. Za svoju činnosť bol žalovaný oprávnený obdržať
províziu vo výške dojednanej v čl. III. Partnerskej zmluvy. V rámci zmluvnej spolupráce mal žalovaný
aj oprávnenie vyzbierať od jednotlivých prijímateľov zásielok dobierkové sumy, t.j. kúpne ceny a iné
odplaty za objednaný a kuriérom doručený tovar, príp. za služby. Žalovaný takto spravoval v mene
žalobcu na každodennej báze značnú peňažnú hotovosť vyzbieranú v rámci dobierok od zákazníkov,
ktorú bol vždy najneskôr v nasledujúci pracovný deň do 12:00 hod. povinný vložiť na bankový účet
žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. K. a.s. V dôsledku dlhodobej nespokojnosti žalobcu s
plnením Partnerskej zmluvy zo strany žalovaného žalobca vypovedal Partnerskú zmluvu dňa 31.07.2015
s účinnosťou ku dňu 31.08.2015. Žalobca zistil, že počas výpovednej doby, t.j. od stredy 19.08.2015
až do piatku 21.08.2015 žalovaný porušil Partnerskú zmluvu a nevložil vyzbierané dobierkové sumy
v celkovej výške 72.950,93 Eur na účet žalobcu, ako to robil predchádzajúce tri roky spolupráce, ale
na svoj vlastný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. K.. Týmto konaním sa dopustil žalovaný
sprenevery, v dôsledku čoho podal žalobca dňa 27.08.2015 aj trestné oznámenie. Sám žalovaný vyhlásil



pri hotovostnom vklade v banke, že peňažné prostriedky patria žalobcovi, čo jednoznačne dokazuje
protizákonnú spreneveru týchto prostriedkov, nakoľko neexistuje žiaden právny dôvod na to, aby ich
vložil žalovaný na svoj vlastný účet, a nie na účet žalobcu.

3. Žalovaný uviedol, že žalovaná suma vo výške 72.950,93 Eur sa skladá z vysokého počtu
dobierok vyzbieraných od jednotlivých zákazníkov v rámci pracovných dňoch streda 19.08.2015 až
piatok 21.08.2015. Všetky doručené zásielky a dobierky eviduje žalobca vo svojom systéme a pre
všetky dobierky disponuje žalobca aj príjmovými pokladničnými potvrdeniami podpísanými jednotlivými
zákazníkmi. Z týchto údajov bol vyhotovený sumár dobierok, použiteľný i ako prehľad otvorených
pohľadávok voči žalovanému, t.j. zoznam všetkých dobierok v hotovosti, ktoré žalovaný v rozpore s
Partnerskou zmluvou nevložil najneskôr nasledujúci pracovný deň na účet žalobcu. V stredu 19.08.2015
sa vyzbieralo 21.367,42 Eur, vo štvrtok 20.08.2015 sa vyzbieralo 26.229,72 Eur a v piatok 21.08.2015
sa vyzbieralo 25.353,79 Eur, teda spolu 72.950,93 Eur. Žalovaný túto sumu nerozporoval ani inak
nenamietol jej výšku alebo zloženie. Žalobca uviedol, že viacnásobne vyzval žalovaného na vrátenie
peňažných prostriedkov, avšak bezúspešne. Žalovaný sa najskôr vyhováral na vlastný omyl pri
hotovostnom vklade, neskôr na údajné pochybenia na strane žalobcu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vložil sumu 72.840,69 Eur do notárskej úschovy u notárky B.. M. B..
Vloženie peňažných prostriedkov do notárskej úschovy žalobca označil za účelový pokus žalovaného
vymaniť sa zo zodpovednosti zo sprenevery peňažných prostriedkov a vytvoriť mylný dojem, že je
ochotný riešiť uvedenú situáciu neutrálnym spôsobom tak, že zatiaľ ponechá peňažné prostriedky u
notára a nebude nimi disponovať ani sám žalovaný. Podľa textu Návrhu na prijatie peňažnej sumy do
úschovy zo dňa 27.08.2015 (N 681/2015) však podmienkou vyplatenia a vrátenia týchto peňažných
prostriedkov  žalovanému je iba vlastné, jednostranné, slobodné a ničím nepodmienené rozhodnutie
žalovaného. V zápisnici je výslovne uvedené, že "Zloženie finančných prostriedkov uskutočňuje [zložiteľ
Z.I.I.I.L.] na dobu neurčitú s tým, že dať pokyn s predmetom úschovy komu vydať a za akých podmienok
urobí sám[zložiteľ Z.I.I.I.L.] na notárskom úrade (...)." Je teda zrejmé, že aj keď sú peňažné prostriedky
v notárskej úschove, má faktickú dispozičnú moc a výlučnú rozhodovaciu právomoc o čase a spôsobe
ďalšieho nakladania s týmito prostriedkami iba žalovaný. Ani sám notár alebo žalobca, ani žiadna iná
osoba nie je oprávnená s predmetom úschovy nakladať.

5. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol,
že vzniknutý spor za neuhradené pohľadávky mal snahu vyriešiť mimosúdnou cestou. Za tým účelom
kontaktoval žalobcu, ktorého oboznámil s tým, že dňa 27.08.2015 zložil peňažné prostriedky vo výške
72.840,69 Eur do notárskej úschovy, čo potvrdzuje notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade B..
M. B.. Žalovaný uviedol, že má odôvodnenú obavu, že pohľadávky, ktoré eviduje voči žalobcovi nebudú
uhradené, nakoľko zo strany žalobcu dochádzalo aj v minulosti k omeškaniu platieb za vystavené a
splatné faktúry a voči žalobcovi eviduje neuhradené faktúry v celkovej výške 62.736,30 Eur. Jedná sa
o faktúru č. ZS2015/27 zo dňa 17.08.2015, splatnú dňa 31.08.2015 vo výške 10.566,72 Eur, faktúru č.
ZS2015/26 zo dňa 17.08.2015, splatnú dňa 31.08.2015 vo výške 2.687,02 Eur, faktúru č. ZS2015/25 zo
dňa 17.08.2015, splatnú dňa 31.08.2015 vo výške 575,42 Eur, faktúru č. ZS2015/24 zo dňa 17.08.2015,
splatnú dňa 31.08.2015 vo výške 1.573,61 Eur, faktúru č. ZS2015/28 zo dňa 17.08.2015, splatnú dňa
31.08.2015 vo výške 2.333,83 Eur a faktúru č. ZS2015/29 zo dňa 17.08.2015, splatnú dňa 31.08.2015
vo výške 45.000 Eur.

6. Okresný súd ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 09.05.2016 žalovaný vzniesol vzájomný
návrh o zaplatenie sumy 97.392 Eur proti žalobcovi s poukazom na uzatvorenú zmluvu o preprave veci
medzi žalobcom a žalovaným v znení jej príloh a následnej fakturácie. Uznesením č.k. 13Cb/8/2016-175
zo dňa 16.06.2016 vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie sumy 97.392,- Eur bol vylúčený na
samostatné konanie a rozhodnutie vzhľadom na skutočnosť, že o vzájomnom návrhu bolo potrebné
vykonať rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia rozhodných skutočností, pričom žalovaný súdu
žiadané dôkazy nepredložil.

7. Žalobca na pojednávaní 05.09.2016 uviedol, že vo vzťahu k faktúram č. 2015/30 a 2015/22, v časti
fakturovanej sumy vo výške 34.656,19 Eur s prísl. berie žalobu späť a žiadal zaviazať žalovaného
povinnosťou zaplatiť zostatok vo výške 38.294,74 Eur spolu s 9,05 % úrokom z omeškania z tejto sumy
od 25.08.2015 až do zaplatenia.



8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu platnej
Partnerskej zmluvy, v zmysle ktorej podľa Čl. IV., bod 2. mal žalovaný peňažné prostriedky zinkasované
od zákazníkov vložiť na účet žalobcu. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že zinkasované
peňažné prostriedky dňa 21.08.2015 v sume 21.367,42 Eur, dňa 22.08.2015 v sume 26.229,72 Eur a
dňa 25.08.2015 v sume 25.353,79 Eur, t.j. spolu 72.950,93 Eur nevložil na účet žalobcu. Žalovaný v
rámci procesnej obrany voči uplatneniu práva žalobcu čo sa týka právneho dôvodu ani výšky nenamietal,
naviac peňažné prostriedky zložil do notárskej úschovy, pričom voči právu žalobcu si uplatnil vzájomným
návrhom svoje deklarované právo na zaplatenie sumy 97.392 Eur. Vzájomný návrh žalovaného súd
vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie z dôvodu potreby vykonania dokazovanie presahujúceho
rámec konania o žalobe podanej žalobcom. Žalovaný však v tomto konaní o vzájomnej žalobe riadne
nepokračoval, príslušné dôkazy nepredložil, naviac vo veci nezaplatil súdny poplatok a toto konanie bolo
preto právoplatne zastavené. Keďže zo strany žalovaného v rámci jeho procesnej obrany žiadne iné
dôkazy okrem vzájomnej žaloby a fakturácie vo vzťahu k jeho uplatnenému právu nepredložil a jeho
právo žalobca popieral, mal súd za to, že zo strany žalovaného nebolo unesené dôkazné bremeno vo
vzťahu k dôvodnosti jeho uplatneného práva na započítanie ako v tomto základnom konaní,  tak ani v
konaní o vzájomnej žalobe. Z uvedeného dôvodu súd po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 34.656,19
Eur priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 38.294,74 Eur.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil okresný súd tým, že žalobca bol v konaní
čiastočne úspešný, keďže si pôvodne uplatnil právo na zaplatenie sumy 72.950,93 Eur, z ktorých došlo
k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 34.656,19 Eur zo strany žalobcu a súd mu priznal sumu
38.294,74 Eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu vo výške 52,5 % oproti
úspechu žalovaného v súvislosti so zastavením konania procesným zavinením žalobcu 47,5 %, čo v
čistom vyjadrením predstavuje 5 % úspech žalobcu.

10. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol,
že účinnosť Partnerskej zmluvy sa mala skončiť dňa 31.08.2015 a tento deň bol aj posledným dňom
lehoty splatnosti faktúr v celkovej výške 62.736,50 Eur, ktoré bol žalobca povinný uhradiť žalovanému.
Žalobca bol v omeškaní s úhradou faktúry vo výške 6.157,87 Eur splatnej dňa 17.08.2015. Faktúra
vo výške 28.498,32 Eur bola splatná až 18.09.2015. Nakoľko žalobca bol v minulosti s úhradou faktúr
viackrát v omeškaní, žalovaný zložil peňažné prostriedky patriace žalobcovi vo výške 72.840,69 Eur do
notárskej úschovy z obavy, že žalobca neuhradí predmetné faktúry v lehote splatnosti, t.j. do 31.08.2015.
Žalovaný teda nemal v úmysle si tieto peňažné prostriedky ponechať.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho vzájomný návrh o zaplatenie sumy 97.392 Eur bol vylúčený
na samostatné konanie, ktoré bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany
žalovaného. Žalovaný to odôvodnil tým, že nakoľko mu neboli uhradené faktúry vo výške 97.392 Eur,
nachádza sa vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii a nebol schopný uhradiť vyrubený súdny poplatok.
Ďalej uviedol, že žalobca síce vzal žalobu v časti o zaplatenie 34.656,19 Eur späť, okresný súd však
mal ešte vykonať dokazovanie týkajúce sa aj ostatných faktúr v celkovej výške 62.736,30 Eur, pretože
ak by takéto dokazovanie vykonal, dospel by k iným zisteniam a žalobu by ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil výrok II. rozhodnutia okresného súdu a výroky I. a II. podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že mu nie sú známe snahy žalovaného o
mimosúdne vyriešenie sporu. Omeškanie žalobcu s úhradou legitímnych nárokov žalovaného bolo
počas ich trojročnej spolupráce ojedinelé a výnimočné, maximálne niekoľkodňové. Zopakoval svoje
stanovisko, že vloženie peňažných prostriedkov žalovaným do notárskej úschovy je zavádzajúce,
pretože faktickú dispozičnú moc s týmito prostriedkami má naďalej žalovaný.

13. Žalobca k námietke žalovaného, že konanie, o jeho vzájomnom návrhu bolo zastavené pretože
nebol schopný uhradiť súdny poplatok uviedol, že poplatok za vzájomný návrh by bol splatný aj vtedy,
ak by nebol vylúčený na samostatné konanie. Pripomenul, že dôvodom vylúčenia vzájomného návrhu
bolo to, že žalovaný nepredložil súdu napriek opakovaným výzvam žiaden dôkaz, podporný materiál,
ani vysvetlenie k sporným faktúram, ktoré žalobca označil za fiktívne. Okresný súd postupoval správne,
keď protinávrh vylúčil na samostatné konanie a tým priviedol žalovaného k splneniu jeho procesnej
povinnosti preukázať svoje tvrdenia v osobitnom konaní. Dôvodom nezaplatenia finančného poplatku



nie je podľa názoru žalobcu finančná tieseň žalovaného, ale to že si ani sám žalovaný nie je istý
oprávnenosťou svojich nárokov a nemá záujem riskovať stratu súdneho poplatku. Žalovaný mal už
pred vylúčením svojho vzájomného návrhu na samostatné konanie dostatočný priestor a bol viackrát
ústne na pojednávaní ako aj písomne na základe výzvy súdu vyzvaný k vysvetleniu a preukázaniu
oprávnenosti svojich nárokov. Tie pohľadávky žalovaného, ktoré žalobca považoval za legitímne žalobca
uznal, započítal ich a v tomto rozsahu vzal žalobu späť. Ostatné pohľadávky a nároky žalovaného
legitímne nie sú, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

14. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu repliku, v ktorej uviedol, že právny zástupca žalovaného sa
osobne zúčastnil mimosúdnych rokovaní v sídle žalobcu, k dohode však nedošlo. Notárska úschova
bola zriadená legitímne a aj orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že sa nejedná o trestný
čin sprenevery, žalovaný teda nekonal protiprávne. Žalobca si mohol pohľadávky, v rozsahu ktorých
vzal žalobu späť započítať aj skôr, pretože tieto neboli sporné. Zopakoval, že žalovaný nemá dostatok
finančných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku, nakoľko sa dostal do platobnej neschopnosti,
keďže jeho jediným predmetom podnikania bola práca vykonávaná na základe Partnerskej zmluvy, sú
voči nemu vedené exekúcie a má zablokované účty.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako obstarávateľ
uzavreli dňa 24.08.2012 zmluvu označenú ako "Partnerská zmluva" v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

17. Písomným podaním zo dňa 26.06.2015 označeným ako "Výpoveď Partnerskej zmluvy zo dňa
24.08.2012" žalobca v zmysle Článku IX., bodu 2 Partnerskú zmluvu vypovedal. Výpovedná lehota
bola dohodnutá ako jednomesačná a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede druhej zmluvnej strane. Výpoveď Partnerskej zmluvy zo dňa 24.08.2012 prevzal osobne T.
L., konateľ spoločnosti Z.I.I.I.L., s.r.o. dňa 31.07.2015, čo potvrdil vlastnoručným podpisom a pečiatkou
spoločnosti.

18. Žalovaný peňažné prostriedky inkasované dňa 21.08.2015 v sume 21.367,42 Eur, dňa 22.08.2015
v sume 26.229,72 Eur a dňa 25.08.2015 v sume 25.353,79 Eur, t.j. spolu 72.950,93 Eur žalobcovi
neodovzdal. Dňa 27.08.2015 ich zložil vo výške 72.840,69 Eur do notárskej úschovy na notárskom úrade
B.. M. B..

19. Žalovaný v konaní vzniesol vzájomný návrh započítania s poukazom na uzatvorenú zmluvu o
preprave veci medzi žalobcom a žalovaným v celkovej výške 62.736,30 Eur z faktúry č. ZS2015/27
zo dňa 17.08.2015, splatnej dňa 31.08.2015 vo výške 10.566,72 Eur, faktúry č. ZS2015/26 zo dňa
17.08.2015, splatnej dňa 31.08.2015 vo výške 2.687,02 Eur, faktúry č. ZS2015/25 zo dňa 17.08.2015,
splatnej dňa 31.08.2015 vo výške 575,42 Eur, faktúry č. ZS2015/24 zo dňa 17.08.2015, splatnej dňa
31.08.2015 vo výške 1.573,61 Eur, faktúry č. ZS2015/28 zo dňa 17.08.2015, splatnej dňa 31.08.2015
vo výške 2.333,83 Eur, faktúry č. ZS2015/29 zo dňa 17.08.2015, splatnej dňa 31.08.2015 vo výške
45.000 Eur. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2016 rozšíril vzájomný návrh o sumy 28.498,32 Eur.
a 6157,87 Eur vyplývajúce z faktúr ZS2015/22 a ZS2015/30. Spolu si tak uplatnil vzájomným návrhom
sumu 97.392 Eur. Uznesením č.k. 13Cb/8/2016-175 zo dňa 16.06.2016  vylúčil okresný súd  vzájomný
návrh žalovaného o zaplatenie 97.392 Eur na samostatné konanie a rozhodnutie.

20. Žalobca vzal na pojednávaní konanom dňa 05.09.2016 návrh v rozsahu faktúr ZS2015/22 a ZS
2015/30 vo výške 34.656,19 Eur späť.

21. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom č.k. 13Cb/8/2016-205 zo dňa 10.11.2016 zaviazal žalovaného
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 6.679,31 Eur a žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
615,78 Eur zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2016.



22. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), účastníci môžu
uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

23. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak
niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

24. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Žalovaný sa voči rozhodnutiu okresného súdu odvolal z dôvodu, že tento mal vykonať dokazovanie
týkajúce sa aj ostatných faktúr v celkovej výške 62.736,30 Eur. Iné pochybenie okresnému súdu v
odvolaní nevytkol.

26. Vzájomný návrh započítania faktúr v hodnote 62.736,30 Eur vzniesol žalovaný už v odpore proti
platobnému rozkazu a na prvom pojednávaní ho rozšíril o sumu 34.656,19 Eur  na sumu 97.392
Eur. Okresný súd rozhodovanie o tomto návrhu žalobcu, vrátane rozhodovania o faktúrach v celkovej
výške 62.736,30 Eur vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k. 13Cb/8/2016-175, právoplatným dňa
24.06.2016. Od právoplatnosti tohto uznesenia do skončenia konania vedeného pod sp. zn. súd nemohol
o vznesenom návrhu rozhodovať v prebiehajúcom konaní, pretože vylúčením protinávrhu na samostatné
konanie bola založená prekážka litispendencie. Súd nemôže rozhodovať o  rovnakom nároku medzi
rovnakými sporovými stranami v dvoch súdnych konaniach. Preto preverenie opodstatnenosti nárokov,
ktoré dokladoval žalovaný predložením faktúr v hodnote 62.736,30 Eur sa stalo predmetom preverovania
v novom konaní. Skutočnosť, že toto konanie muselo byť zastavené v dôsledku toho, že žalovaný
nezaplatil súdny poplatok za návrh nemá vplyv na skutočnosť, že rozhodovanie o nároku z faktúr v
celkovej výške 62.736,30 Eur už nebolo premetom prebiehajúceho konania.

27. Po zastavení konania vedeného pod sp. zn. 13Cb/8/2016, v ktorom sa malo rozhodovať o vylúčenom
vzájomnom návrhu na započítanie okresný súd opäť vyhodnocoval oprávnenosť vznesenej námietky
započítania. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že žalovaný neuniesol
v tomto konaní dôkazné bremeno, že by nárok, ktorý dokladoval iba predložením faktúr v celkovej
výške 62.736,30 Eur skutočne vznikol. Faktúra nie je dôkazom o existencii nároku, je to účtovný
doklad ktorý slúži na evidenciu a môže plniť funkciu výzvy na zaplatenie nároku, ktorý však vznikol
z určitého právneho titulu. Žalovaný napriek výzve okresného súdu nepreukázal existenciu nároku,
ktorý by odôvodňoval započítanie jeho nárokov voči nárokom žalobcu v rozsahu 62.736,30 Eur. V
zmysle § 150 CSP zaťažuje bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno sporové strany. Súd nie je okrem
zákonných výnimiek oprávnený vykonávať dokazovanie, ktorým by nahrádzal iniciatívu sporových strán.
Preto námietka, že okresný súd mal pokračovať v dokazovaní ohľadom nároku tvrdeného žalovaným
v  celkovej výške 62.736,30 Eur neobstojí.

28. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že v konaní, na ktoré bol jeho protinávrh vylúčený nemohol
pokračovať z dôvodu, že nemal peňažné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, odvolací súd
uvádza, že zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nezakladá prekážku rozhodnutie
veci, preto žalovanému možnosť domáhať sa svojich nárokov v rozsahu v celkovej výške 62.736,30
Eur zostala zachovaná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podľa vlastných tvrdení zložil peňažnú
sumu 72.950,93 Eur do súdnej úschovy, pričom časť tejto sumy v rozsahu 34.656,19 Eur v
dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalovaným prestala byť predmetom sporu, môže ňou žalovaný
disponovať podľa vlastného uváženia a môže ju použiť na úhradu súdneho poplatku.

29. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil aj tretiu výrokovú vetu rozhodnutia, ktorou
okresný súd rozhodol, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5%. Žalovaný
uvedenú námietku žiadnym spôsobom neodôvodnil. Okresný súd pri určení pomeru úspešnosti strán v
zmysle § 255 ods. 2 CSP správne vychádzal z pomeru úspešnosti strán, preto bol jeho postup správny.



30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v
napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

32. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).