Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/131/2017 z 6. 12. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. decembra 2017, sp. zn. 3Co/131/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8216201242.1
Krajský súd Prešov | 3Co/131/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8216201242.1 | 2017-12-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, CSP, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10cc1c56-2fc2-4233-a5ec-bdc772b81652
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8216201242.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/131/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201242
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8216201242.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému R., o zaplatenie 1 051,93 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 30. 01. 2017, č. k. 1C/72/2016-45
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti, o povolení splátok a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 528,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 16.10.2015
do zaplatenia v splátkach vo výške 50 Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci  počnúc
právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek
splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
vyslovil, že stranám nepriznáva  náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinného v čase vzniku právneho vzťahu, § 1 ods. 1, 2, 8, § 2, § 9 ods. 1, 2, 6, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52, § 53 ods. 1 - 6, § 54, § 565, § 563, § 517 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že nárok žalobcu je dôvodný len v rozsahu uplatnenej istiny vo výške 528,83
Eur. Žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník dňa 07. 05. 2013 uzavreli úverovú zmluvu, na základe
ktorej žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky v sume 1 300 Eur na jeho účet. Poskytnutý
úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver bol povinný
splatiť do 02. 05. 2023. Mal za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 771,17
Eur. Následne žalobca porušil zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 05. 10. 2015 vyzvaný
na predčasné splatenie úveru.  Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami
sporu uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom v zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k). V
zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov. Je uvedená len
jedna suma splátky (anuitná), z nej však nevyplýva koľko z tejto splátky ide na splátku úveru - istinu, koľko



ide na splátku úroku. Tieto údaje nevyplývajú ani zo všeobecných obchodných podmienok. Absencia
týchto náležitostí zmluvy má za  následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalovaný je preto povinný uhradiť len sumu, ktorá mu bola
skutočne poskytnutá,  poníženú o plnenie. Keďže úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 1 300 Eur a
žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 771,17 Eur, je povinný zaplatiť žalobcovi na istine sumu 528,83
Eur (1 300 Eur - 771,17 Eur). Zároveň súd rozhodol, že žalobcovi okrem istiny 528,83 Eur patrí v zmysle
ust. § 517 ods. 2 OZ aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 10. 2015do zaplatenia. Výzvou zo
dňa 05. 10. 2015 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu v lehote do 15. 10. 2015, a preto žalovaný je
v omeškaní so splatením celého dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti, t. j. 16. 10. 2015. Vzhľadom na
výšku priznanej sumy s prihliadnutím na súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, súd prvej
inštancie povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu žalobcovi v splátkach.

4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a nepriznal náhradu trov konania
stranám sporu z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov neuplatňoval, ani mu žiadne preukázateľne trovy
nevznikli a žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne.

5. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti žaloby a vo výroku o povolení splátok podal včas odvolanie
žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom
rozsahu. Uviedol, že z bodu 1.1 zmluvy o úvere vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
sú aj obchodné podmienky (ďalej len „VOP“)  a teda niektoré náležitosti, ktoré má v zmysle právnych
predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú aj v VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny
a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: výška anuitnej splátky - 25,24 Eur, termín
splatnosti prvej anuitnej splátky 03. 06. 2013, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti
anuitnej splátky mesačne v druhý deň kalendárneho mesiaca. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov
sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. V
prospech jeho argumentácie svedčí aj rozsudok C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Biróová,
zverejnený na stránke Súdneho dvora, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy
o úvere (body 58 a 59 návrhu). Čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48 treba vykladať v tom zmysle,
že spotrebiteľ má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o
úvere. Žalovaný sám dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom, podpísal zmluvu, z ktorej
nepochybne a zrozumiteľne vyplýva, čo má žalobcovi vrátiť, kedy má tak urobiť, v akej výške a ako
dlho má plniť, bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach v bode 1.2 zmluvy. Čo sa týka
rozhodnutia súdu, ktorým povolil žalovanému splniť dlh v splátkach, súd nedostatočne posúdil skutkový
stav a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Naviac nárok neposudzoval v zmysle ust. §
232 ods. 3 CSP, ale postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

6. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdiť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Je toho názoru, že
súd dostatočne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal náležité dokazovanie, súd správne vyhodnotil
zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek
zákonnej úpravy úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku a zákone o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21. 04. 2015.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že použitie ustanovení občianskeho práva v zákonnom
rozsahu nijako nespochybňuje nárok žalobcu, pričom na uvedené  nemá vplyv odkaz  na označenie
ustanovení Obchodného zákonníka v úverovej zmluve, keďže táto zmluva spĺňa všetky náležitosti
vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaný vo svojom vyjadrení nepopiera svoj záväzok voči žalobcovi a žalobca považuje vyjadrenie
žalovaného za bezpredmetné.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §  379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.



9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka a žalobcu ako dodávateľa a
že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konal preto správne, keď
preskúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 odsek
2 tohto zákona.

10. V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase jej uzavretia a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Takéto údaje musia byť v zmluve výslovne uvedené, nemožno ich vyvodzovať z ďalších
zmluvných náležitostí.

13. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 9
odsek 2 v spojení s § 11 odsek 1 ZoSÚ bol správny.

14. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu (č.l. 4 - 5 spisu) obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v
sume 25,24 Eur v počte 120 splátok s dátumom splatnosti anuitnej splátky - mesačne, v druhý deň
kalendárneho mesiaca.

15. Čo sa však týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje.
Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu,
že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný
ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

16. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní odvolací súd
uvádza, že zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade je nutné si uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá
jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva
vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad



Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z..
Súd prvej inštancie náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa zákona platného v čase uzatvorenia
zmluvy. Predmetný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je platný aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu. Aj z hľadiska právnej istoty by nebolo správne, aby sa nezmenil zákon, no iba výklad
jeho ustanovenia, a to úplne opačným spôsobom.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody odvolací súd rozsudok v zamietavej časti potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 CSP).

18. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť
opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky.
Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé
plnenie.

19. Pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky priznanej žalobcovi sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať, že súd prvej inštancie
správne aplikoval ust. § 232 CSP upravujúcu lehotu na plnenie. V zmysle ust. §  232 ods. 3 CSP lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.

21. V prejednávanej veci pomery na strane žalovaného boli zisťované pri jeho výsluchu na pojednávaní
konanom dňa 30. 01. 2017. Žalovaný spočiatku úver splácal v pravidelných mesačných splátkach,
následne sa dostal do ťaživej finančnej situácie a nebol schopný svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej
zmluvy plniť. V súčasnosti je zamestnaný s príjmom 550 Eur brutto, pričom jeho manželka je na
materskej dovolenke s príjmom 203 Eur mesačne a spolu vychovávajú 1,5 ročnú dcéru. Z uvedeného
príjmu uhrádza náklady na bývanie, stravu a ostatné potrebné veci, a preto žiadal, aby mohol dlh splatiť
v splátkach po 50 Eur mesačne.

22. Vychádzajúc z uvedeného súčasný príjem žalovaného je len o niečo vyšší ako minimálna mzda. Za
takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanému uložil aj vzhľadom na výšku istiny
povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku v splátkach po 50 Eur mesačne. V takto určených splátkach
pohľadávka žalobcu bude uhradená v dobe kratšej ako 1 rok, čo nemožno považovať za  neprimerané.
Zároveň žalobca má možnosť v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP požadovať  zaplatenie celej pohľadávky
v prípade omeškania žalovaného s úhradou čo i len jednej splátky.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku
o splatnosti pohľadávky ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že úspešný žalovaný
nežiadal priznať v súvislosti s odvolacím konaním náhradu trov konania a neúspešný žalobca nemá
právo na ich náhradu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).