Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/108/2014 z 25. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. februára 2015, sp. zn. 26Sd/108/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200609.2 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/108/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014200609.2 | 2015-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., § 62 zákona č. 461/2003 Z. z., § 63 zákona č. 461/2003 Z. z., § 64 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdccd7e6-8d18-4c41-9ab4-275e2ec80628 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200609.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/108/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200609
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200609.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky X. F.
rod. D., nar. XX.S. XXXX, bytom J., M.R. C. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so
sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X z 19. februára 2014 o priznaní invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19. februára 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 21.novembra 2013
invalidný dôchodok vo výške 103,30 € mesačne a po zákonnej valorizácii od 1.januára 2014 vo
výške 107,80 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľka splnila zákonné
predpoklady pre priznanie invalidného dôchodku, pretože bola uznaná invalidnou dňom 21.novembra
2013 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti, získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia,
konkrétne 19 rokov a 333 dní pred vznikom invalidity a nesplnila podmienky nároku na starobný
dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu starobného dôchodku určila
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku
dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a
percentuálneho poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Jej priemerný osobný
mzdový bod bol zistený z rozhodujúceho obdobia 1984-2012, ktoré bolo postupne rozšírené pre 1.január
1984 tak, aby v ňom bolo aspoň 22 kalendárnych mesiacov, z ktorých bolo možné zistiť osobné mzdové
body. Zohľadnila náhradnú dobu, ktorú navrhovateľka získala v priebehu rozhodujúceho obdobia a
hodnotu priemerného osobného mzdového bodu po úprave vyplývajúcej z § 63 ods. 4 písm. a) zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení určila hodnotou 0,6536. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej
hodnoty platnej v roku 2013, tj. v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky vo výške 10,0098 €.
Takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľky vo výške 97,40 € mesačne zvýšila na základe
jednotlivých zákonných zvýšení, ktoré boli v odôvodnení rozhodnutia konkretizované na priznanú sumu.
Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté započítané obdobie
dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala. Namietala priznaný percentuálny pokles jej
zníženej pracovnej schopnosti, ktorý považovala za nedostatočný vzhľadom na jej dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav a jeho prejavy. Výšku invalidného dôchodku z hľadiska zisteného obdobia dôchodkového
poistenia, či zisteného priemerného osobného mzdového bodu nenamietala, rovnako ani dátum vzniku
jej invalidity.



Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že s chrbticou má čím
ďalej väčšie problémy, musela byť hospitalizovaná na neurologickom oddelení za účelom príslušnej
liečby. Pri kontrolnom vyšetrení po operácii chrbtice jej boli doporučené ďalšie liečebné postupy, ktoré
nie sú hradené zdravotnou poisťovňou a ona nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby ich
absolvovala. Uviedla tiež, že v septembri 2014 jej bol operovaný členok, ktorý je zatiaľ fixovaný
osteosyntetickým materiálom. Snažila sa nájsť si prácu, vykonávala prácu upratovačky, ale odborný
lekár jej túto prácu neodporučil. Predložila výsledky z odborných vyšetrení.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala
na posudkové závery posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, ktorí aj po
opakovanom vyhodnotení zdravotných ťažkostí navrhovateľky zotrvali na rovnakom posudkovom
stanovisku, že jej pracovná schopnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou znížená o 45 %.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými
podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k
presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol.4, písm. b) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze
chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového
korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45 %.
Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa určí podľa funkčného postihnutia a jeho
vplyvu na ostatné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny pokles
pracovnej schopnosti poistenca nezapríčiňujú.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu,
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.



Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku od
29.októbra 2012 žiadosťou z 21.novembra 2013. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval
jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z
21.novembra 2013 vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurochirurgickom oddelení z
januára 2013 a z neurochirurgických kontrol z marca a augusta 2013. Za jej rozhodujúce zdravotné
postihnutie označil stav po operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového
dráždenia, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, pre ktoré jej priznal 45 %
pokles jej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že 48-ročná navrhovateľka bola asi 10 rokov
v liečbe neurológa pre bolesti chrbta v driekovej oblasti s vyžarovaním do dolných končatín, viac
vpravo. Najskôr bola liečená konzervatívne infúziami. MR vyšetrením v novembri 2012 bola zistená
laterostenóza L4 a stenóza spinálneho kanála s operačným riešením v januári 2013. Z následných
neurochirurgických kontrolných vyšetrení vyplynulo reziduálne poškodenie pravostranného koreňa z
dlhodobého predoperačného útlaku so senzitívne motorickým deficitom pravej dolnej končatiny. Na
vyslovenom posudkovom závere zotrval aj po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie
jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného
stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne,
pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 30.apríla 2014 vychádzal okrem vlastného klinického
vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ. V posudku
doplnil, že vykonaná operácia chrbtice bola bez komplikácii, s ústupom predoperačných ťažkostí.
Pri kontrolných vyšetreniach bolo potvrdené dobré postavenie fixačného materiálu, subjektívne s
pretrvávaním tŕpnutia v oblasti dolných končatín, bez prítomnosti poruchy sfinkterov alebo parézy na
dolných končatinách, či závažnejšej poruchy funkcie chrbtice. Uvedenému stavu, berúc do úvahy aj
možnosť jej pracovného zaradenia, zodpovedá priznaný pokles jej pracovnej schopnosti na hornej
hranici možného percentuálneho rozpätia. Jej pridružené zdravotné ťažkosti, najmä adaptačná porucha
nemala vplyv na jej pracovnú schopnosť vzhľadom na svoju závažnosť i dĺžku liečby.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská
boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože zákon pre vznik invalidity predpokladá pokles pracovnej schopnosti
poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky
Sociálnej poisťovne, ktorý bol potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa
§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie
zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie, tj. na konkrétne zhodnotenie miery
zníženej pracovnej schopnosti poistenca v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce
zdravotné postihnutie stav po vykonanej operácii chrbtice, ktoré s ohľadom na pretrvávajúce následky,
funkčné postihnutie a vplyv na výkonnosť organizmu správne zaradil pod príslušnú položku v rámci
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici
možného percentuálneho rozpätia. Iné posudkové zhodnotenie do úvahy neprichádzalo, pretože po
operácii chrbtice nebol u navrhovateľky preukázaný ťažký funkčný nález s parézami, svalovými atrofiami,



či poruchou funkcie zvieračov. Správne nebola využitá zákonná možnosť percentuálneho navýšenia
zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky aj pre ďalšie ochorenia ktorými trpí, pretože nebol zistený
taký stupeň ich závažnosti, ktorý by mal posudkový význam (duševné ťažkosti).

Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani navrhovateľkou predložené odborné lekárske nálezy
na pojednávaní pred krajským súdom. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení
vyplynulo, že navrhovateľka bola hospitalizovaná za účelom preliečenia chronického VAS, bolestí LS s
vyžarovaním cez pravý bedrový kĺb, po laterálnej strane stehna. Po analgetickej liečbe došlo postupne
k zlepšeniu stavu, navrhovateľka bola v stabilizovanom stave prepustená. Z uvedeného vyplynulo, že
nešlo o zhoršenie zdravotných ťažkostí, ktoré by mali dlhodobý, liečbou neovplyvniteľný charakter, čo sú
podstatné okolnosti pre možnosť posudkového zohľadnenia. Z neurologických nálezov z augusta 2014
a februára 2015 vyplynul z hľadiska objektívneho vyšetrenia rovnaký stav jej zdravotných ťažkostí aký
bol posudkovo zohľadnený a vyhodnotený. Nebolo nimi dokumentované také zhoršenie zdravotných
ťažkostí navrhovateľky, ktoré by napĺňali posudkové kritériá ťažkého funkčného nálezu s parézami,
svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov. Z kontrolného vyšetrenia na neurochirurgickej
ambulancii vyplynulo zhrnutie jej zdravotných ťažkostí s tým, že v decembri 2014 navrhovateľka utrpela
aj fraktúru členka ľavej dolnej končatiny, ktorý je t.č. zafixovaný šraubami. Bol jej doporučený šetriaci
pooperačný režim, doriešenie ortopedických bolestí ľavej koxy s plánovanou operáciou , jej invalidizácia
z hľadiska reziduálneho poškodenia pravostranného koreňa z dlhodobého predoperačného útlaku so
senzitívne motorickým deficitom pravej dolnej končatiny a ďalšie liečebné postupy. Z tejto lekárskej
správy nevyplynul iný zdravotný stav navrhovateľky než ten, ktorý bol posudkovo vyhodnotený. Stav po
zlomenine členka zatiaľ nemal posudkový význam z hľadiska prebiehajúcej liečby a jej dĺžky, pretože
nezodpovedal zákonnej požiadavke dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného
stavu, ktorý by bolo možné posudkovo vyhodnotiť.

Na základe takto správne zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí
navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu záveru, že pre jej existujúce dlhodobé zdravotné
ťažkosti poklesla jej pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 45 %, tzn., že
vznikla jej invalidita. V nadväznosti na uvedené, po splnení aj ďalších zákonných predpokladov správne
napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od vzniku jej invalidity. Samotnú
výšku invalidného dôchodku navrhovateľka nespochybnila z hľadiska zisteného obdobia dôchodkového
poistenia, či priemerného osobného mzdového bodu a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri
určení výšky priznanej dôchodkovej dávky. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo do
osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia správne prenesené
z prvotných podkladov, obsiahnutých v administratívnom spise v súvislosti s preukázaným obdobím
jej zamestnania, evidovanou nezamestnanosťou, náhradnými dobami, ktoré získala a správne boli
zistené aj zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahla. Na základe zhromaždených údajov bola
správne matematicky určená aj výška priznaného starobného dôchodku. V podrobnostiach krajský súd
poukazuje na konkrétny matematický výpočet starobného dôchodku navrhovateľky, ktorý bol obsahom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so správne aplikovanou
právnou úpravou a správnym matematickým postupom.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.