Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/194/2009 z 17. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. mája 2012, sp. zn. 4S/194/2009, ECLI:SK:KSBA:2012:1009201492.1 Krajský súd Bratislava | 4S/194/2009 | ECLI:SK:KSBA:2012:1009201492.1 | 2012-05-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, predpis č. 272/1994 Z. z., SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa69bd39-1feb-419b-9b28-e6aeb1f50bde Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1009201492.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/194/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201492
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201492.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu
JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: N - TEO, s.r.o., IČO: 35 951
966, Šuty 32/A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Július Fíger, advokát, Mickiewiczova 6, Bratislava, proti
žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, hlavný hygienik Slovenskej republiky,
Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/1849/2009 zo
dňa 5.8.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: OLP/1849/2009 zo dňa 5.8.2009 ako
i rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. RÚVZ/31-18242/2008 zo dňa
5.12.2008 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 253,20,- € do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 09.10.2009 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.:
OLP/1849/2009 zo dňa 5.8.2009, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ) v Bratislave č. RÚVZ/31-18242/2008 zo dňa 5.12.2008.

Vyššie uvedeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi uložená pokuta vo
výške 20.000,- Sk (663,88,- Eur) podľa § 57 ods. 47 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. za prevádzkovanie
zariadenia „C. B. T. na S. Č.. X/B, D. bez súhlasného rozhodnutia úradu k prevádzke. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OLP/1849/2009 zo
dňa 5.8.2009 tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a znížil pokutu na výšku 331,94,- Eur.

Žalobca v žalobe uviedol, že výrok rozhodnutia žalovaného a RÚVZ neobsahuje žiadny údaj o skutku,
ktorý je správnym deliktom, za ktorý bola uložená pokuta, ani o mieste a čase jeho spáchania, ani
iné skutočnosti potrebné na to, aby nemohol byť zamenený s iným. Žalobca poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 01.09.2008, podľa ktorého: ,,Výrok rozhodnutia o postihu
za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným.
Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ust. § 47 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.“ Podľa žalobcu dané rozhodnutia podstatne porušili ust. § 47 ods. 2
správneho poriadku, v dôsledku čoho sú rozhodnutia nepreskúmateľné.



Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie č. RÚVZ/21-152472005 zo dňa 1.12.2005, ktoré nadobudlo
účinnosť 2.12.2005, je platne udeleným súhlasom na uvedenie priestorov v rodinnom dome na S. B.
C. D. do prevádzky vinárne, pretože bolo vydané podľa § 27 ods. 2 písm. e) zákona č. 272/1994 Z.z.
o ochrane zdravia ľudí v znení, ktoré bolo účinné v čase vydania tohto rozhodnutia a je rovnocenné
v súčasnosti platnému ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.. Žalobca dodal, že dňom
právoplatnosti (2.12.2005) predmetného rozhodnutia zanikol pre žalobcu zákaz ustanovený v § 27 ods.
1 zákona č. 272/1994 Z.z. vykonávať opatrenia alebo činnosti uvedené v odseku 2 v čase vydania
takého kladného posudku, a teda nie sú splnené zákonné podmienky na postih za spáchanie správneho
deliktu podľa § 57 ods. 40 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. Podľa žalobcu niet skutkového ani právneho
podkladu na vydanie nového - ďalšieho rozhodnutia o uvedení priestorov do prevádzky, teda ani vydanie
takéhoto rozhodnutia podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. RÚVZ dňa 13.02.2006 vykonal
kontrolu, ktorou neboli zistené žiadne nedostatky. Na základe vykonanej kontroly žalobca predpokladal
súhlas RÚVZ na uvedenie vinárne do prevádzky. Žalobca namietal nesprávny postup RÚVZ, ktorý
zastavil konanie na základe telefonického späťvzatia žiadosti, po vysvetlení, že bez listu vlastníctva
žiadosť žalobcu nebude posudzovaná. Žalobca sa voči takémuto postupu ohradil, namietal, že nikdy
telefonicky svoju žiadosť nezobral späť a taktiež, že telefonické späťvzatie by aj tak nebolo v súlade s
právnymi predpismi, jeho následkom by nemohlo byť zastavenie správneho konania. Žalobca namietal,
že RÚVZ ani iný orgán verejného zdravotníctva v čase od 13.02.2006 do 19.10.2007 (20 mesiacov
prevádzky vinárne) nevykonal žiadnu kontrolu a neurobil voči žalobcovi žiaden úkon. Až 19.10.2007
žalobcu RÚVZ telefonicky vyzval, aby znovu podal žiadosť o povolenie prevádzky. Po príchode konateľky
žalobcu - X.. S. N. na RÚVZ jej bol predložený na podpísanie už napísaný text žiadosti s vysvetlením,
že pôvodná žiadosť sa stratila a že sused prevádzkovanej vinárne kontroluje systematicky všetky
oprávnenia na činnosť. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný mal v rámci zisťovania skutkového stavu
a preskúmania správnosti právneho posúdenia veci nestranne zhodnotiť dôvody nečinnosti RÚVZ pri
rozhodovaní o žalobcovej žiadosti a vyvodiť z nej dôsledky. Žalobca dodal, že v doterajšom správnom
konaní nebolo preukázané, ani zisťované, že by žalobca prevádzkovaním vinárne od 16.1.2006, keď
v nej RÚVZ vykonal kontrolu, ohrozil zdravie alebo zdravotné životné podmienky. Nevyvrátiteľnou
skutočnosťou podľa žalobcu je, že prevádzkovaním vinárne neohrozil zdravie alebo zdravotné životné
podmienky, ani jej prevádzkovaním nevznikli škodlivé následky.

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie, alebo aby znížil uloženú pokutu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 4.11.2009. Zotrval na svojom právnom názore, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že výrok rozhodnutia
obsahuje všetky náležitosti, ktoré správny poriadok vyžaduje, je formulovaný bezvadne, určito a
zrozumiteľne. Správne delikt je špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným konaním. V odôvodnení
žalovaný nadväzuje na výrok rozhodnutia, uvádza v ňom všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia a zároveň uviedol, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania
právne predpisy citované vo výrokovej časti rozhodnutia. Rozhodnutie RÚVZ č. RÚVZ/21-152472005
zo dňa 1.12.2005, ktorým podľa § 27 ods. 2 písm. e/ zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí
vyslovil súhlas s návrhom účastníka stavebného konania na uvedenie stavby „rodinný dom s vinárňou,
S. B., D. - W.“ do užívania a rozhodnutie o návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky podľa § 13
ods. 4 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. nie sú substitučné rozhodnutia a získanie jedného z vyššie
uvedených rozhodnutí na účely predmetnej prevádzky nevylučuje povinnosť účastníka konania požiadať
o vydanie druhého rozhodnutia. Preto tvrdenie žalobcu, že boli splnené všetky požiadavky rozhodnutia
č. RÚVZ/21-152472005 zo dňa 01.12.2005 sú irelevantné. Ďalej žalovaný dodal, že rozhodnutie č.
RÚVZ/21-152472005 zo dňa 1.12.2005 bolo vydané na základe návrhu účastníka konania X.. S. N., Š.
XX/A, XXX XX D. ako fyzickej osoby, a nie spoločnosti N-TEO, s.r.o., ktorá sa dopustila predmetného
správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená pokuta. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sám v žalobe
uviedol, že začal prevádzkovať vináreň už v priebehu výstavby domu a podľa okolností z existenčných
dôvodov pokračuje ďalej, z čoho taktiež vyplýva, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 57 ods.
40 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z.. Tvrdenia o údajnej nepravdivosti stornovania žiadosti žalobcu
o uvedenie priestorov vinárne do prevádzky považuje žalovaný za irelevantné, pretože sa netýkajú
podstaty konania č. OLP/1849/2009 o uložení pokuty účastníkovi konania - žalobcovi podľa § 57 ods.
47 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. vo výške 331,94,- Eur, ale konania o súhlasnom rozhodnutí
o uvedení priestorov prevádzky prebiehajúcom na RÚVZ, pričom tieto dve konania rozhodne nie je



možné stotožňovať. Žalovaný ani RÚVZ neriešia susedské spory, ale podania občanov upozorňujúce
na zhoršené podmienky bývania. Žalovaný je toho názoru, že pri riešení týchto podaní sú povinné
postupovať objektívne, chrániac záujmy štátu a spoločnosti, fyzických i právnických osôb. RÚVZ svoje
rozhodnutie zakladá na objektívne zistenom skutkovom stave tak, ako to zo spisového materiálu k
rozhodnutiu č. OLP/1849/2009 vyplýva a nie na subjektívnych zámeroch fyzických osôb. Zápisnice
z kontrol štátnej i mestskej polície kontrolujúcich vo vinárni poriadok a dodržiavanie času prevádzky,
dokazujú prevádzku vinárne bez kladného rozhodnutia o uvedení zariadenia do prevádzky príslušného
RÚVZ, čo potvrdzuje naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 57 ods. 40 písm. b) zákona
č. 355/2007 Z.z.. K námietke žalobcu o tom, že za ten istý skutok mu boli uložené dve sankcie, žalovaný
uviedol, že sa jednalo o sankcie uložené dvoma rôznymi orgánmi, za porušenie dvoch rôznych právnych
noriem a za naplnenie dvoch rôznych skutkových podstát. K výške pokuty žalovaný tiež uviedol,
že pokuta bola uložená na spodnej hranici, avšak nižšiu pokutu nebolo možné uložiť vzhľadom na
dlhšiu dobu prevádzkovania vinárne bez povolenia a vzhľadom na to, že bola jednoznačne preukázaná
prevádzka vinárne.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z
dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.02.2006 vykonali zamestnanci RÚVZ kontrolu
podľa zákona č. 272/1994 Z.z. na základe žiadosti k prevádzkovaniu podanej žalobcom na zariadenie
vináreň vo vlastnom rodinnom dome na S. X/B, D. - W.. Zo zápisnice vyplýva, že kontrola bola
vykonaná na základe žiadosti prevádzkovateľa pred uvedením priestorov do prevádzky. Na listine, kde
je zápisnica vytlačená, je ďalej na konci rukou dopísaný úradný záznam zamestnancom RÚVZ zo dňa
24.02.2006, že telefonicky konateľka žalobcu stornovala svoju žiadosť o súhlas k začatiu prevádzky
po vysvetlení, že bez listu vlastníctva jej žiadosť nebude posudzovaná. Ďalej je na tej istej listine
rukou dopísaný úradný záznam, že správne konanie sa podľa § 30 ods. 1 písm. b/ zákona č. 71/1967
zastavuje. Tento záznam je takisto zo dňa 24.02.2006. Ďalej sa v spise nachádza žalobcom dňa
19.10.2007 podpísaná žiadosť o vydanie rozhodnutia na prevádzkovanie vinárne v rodinnom dome
na S. X/B C. D.. Dňa 28.11.2007 pod č. RÚVZ/31-15931/2007 RÚVZ vydal rozhodnutie o prerušení
konania, v ktorom vyzval žalobcu na predloženie protokolu z merania hluku zo všetkých zdrojov
(vzduchotechnika, klimatizácia, hudobná produkcia), projekt vzduchotechnického zariadenia, ktorým
bude preukázaná jeho dostatočná účinnosť a dostatočná eliminácia zápachových látok vo vnútornom
aj dotknutom vonkajšom prostredí a upraviť prevádzku a čas využívania letnej terasy tak, aby nebola
zdrojom obťažovania najbližšieho dostupného obytného prostredia hlukom. Ako vyplýva z úradného
záznamu zo dňa 27.12.2007 spísaného pracovníkom RÚVZ a podpísaného žalobcom, žalobca si tohto
dňa prevzal rozhodnutie o prerušení konania a zároveň bol upozornený na skutočnosť, že nesmie
zariadenie prevádzkovať až do doby vydania súhlasného rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva.
V prípade, že bude pracovníkmi tunajšieho úradu zistené, že zariadenie je v prevádzke, bude voči



žalobcovi zahájené správne konanie - sankčný postih. Zo správy mestskej polície Hlavného mesta
SR Bratislava, Okrskovej stanice NsP BA Nové mesto, Hálkova 11, Bratislava vyplýva, že v dňoch
08.03.2008 v čase o 23:15 hod., 09.05.2008 o 20:39 hod., dňa 10.05.2008 o 17:45 hod a 11.05.2008
o 14:30 hod. vykonala hliadka mestskej polície kontrolu prevádzky C. B. T. na S. B. C. D., ktorou bolo
zistené prevádzkovanie tejto vinárne. Dňa 04.06.2008 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané
rozhodnutie RÚVZ/31-8075/2008, ktorým bola žalobcovi prvýkrát uložená pokuta vo výške 20.000,-
Sk (663,88,- Eur) podľa § 57 ods. 47 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. za správny delikt podľa §
57 ods. 40 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodol Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. OLP/6035/2008
zo dňa 29.07.2008 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.
N. J. listami zo dňa 21.7.2008, 15.08.2008, 01.09.2008, 21.09.2008, 06.10.2008 podala opätovne
podnety na začatie správneho konania voči žalobcovi vo veci podozrenia zo spáchania správneho
deliktu na úseku hygieny. Zo zápisnice zo dňa 5.11.2008 vyplýva, že sa uskutočnilo rokovanie v RÚVZ
týkajúce sa opätovne prejednania správneho deliktu podľa § 57 ods. 40 písm. b) zákona č. 355/2007
Z.z. s konateľkou žalobcu. Konateľka žalobcu bola na rokovaní oboznámená s doručenými podnetmi
súvisiacimi s prevádzkovaním vinárne bez právoplatného súhlasného rozhodnutia RÚVZ a súčasne
jej bolo oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty § 57 ods. 40 písm. b) zákona
č. 355/2007 Z.z. V spise sa nachádza aj zápisnica zo dňa 24.11.2008, kedy sa uskutočnilo ďalšie
rokovanie, kde bolo na základe písomného vyjadrenia X.. N. zo dňa 13.11.2008 a výsledkov daného
rokovania rozhodnuté o výške pokuty 20 000,- Sk. Dňa 05.12.2008 bolo prvostupňovým správnym
orgánom vydané rozhodnutie RÚVZ/31-18242/2008, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
20.000,- Sk (663,88,- Eur) podľa § 57 ods. 47 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. za správny delikt podľa
§ 57 ods. 40 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OLP/1849/2009 zo dňa 5.8.2009 tak, že zmenil prvostupňové
rozhodnutie a znížil pokutu na výšku 331,94,- Eur. Žalovaný v odôvodnení uvedeného rozhodnutia
konštatuje, že považuje závažnosť protiprávneho konania za neprimeranú sankcii uloženej RÚVZ.

Podľa § 57 ods. 40 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa
dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nepredloží na posúdenie príslušnému
orgánu verejného zdravotníctva opatrenia alebo návrhy podľa § 13 alebo do času kladného posúdenia
sa nezdrží vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

Podľa § 57 ods. 48 zákona č. 355/2007 Z.z. orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty
prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení
možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

Podľa § 57 ods. 49 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží
pokutu od 5 000,- Sk (165,97,- Eur) do 500 000,- Sk (16.596,97,- Eur) za správne delikty podľa odsekov
1 až 22, 35 až 37 a 39 až 45.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu.

Krajský súd v Bratislave sa zaoberal materiálnymi náležitosťami napadnutého rozhodnutia žalovaného
aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa najmä v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 správneho
poriadku ako aj postupom správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu veci.



V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. č. 355/2007 Z.z. orgány verejného zdravotníctva v konaní
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb
postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z
uvedeného vyplýva že na konanie o správnych deliktoch sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, a
to od začatia konania, cez dokazovanie až po vydanie rozhodnutia. Z formálnej stránky musí rozhodnutie
správneho orgánu obsahovať náležitosti zakotvené v ustanovení § 47 ods. 1 správneho poriadku, t.j.
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Súd sa zaoberal výrokovou časťou rozhodnutia žalovaného
i správneho orgánu prvého stupňa, tak ako bola namietaná v žalobe.

Z hľadiska ustálenej súdnej praxe považuje za potrebné súd zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o postihu
za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným.
Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku.

Taktiež z hľadiska ustálenej súdnej praxe súd uvádza, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu
časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť
preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.
Deliktom rozumieme také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto
označuje. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento
záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 správneho poriadku.

V zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku z materiálneho hľadiska výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne
aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania
povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje
osobitný zákon. Z citovaného ustanovenia správneho poriadku explicitne nevyplýva, že by výrok
rozhodnutia o správnom delikte musel obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého
správny delikt vyplýva. Na druhej strane je však nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho
rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže
nadobudnúť právoplatnosť. Bezchybne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z
nej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu
prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu za totožný skutok,
je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zaistenie riadneho práva na obhajobu, len
výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútiteľný správnou exekúciou (napríklad rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 106/2007 zo dňa 13. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo
28/2007 zo dňa 06. marca 2008).

Zákonná úprava je jednoznačná napr. pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného
zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným
pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia ale aj uvedením miesta, času a spôsobu
spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U
priestupkov je obdobná právna úprava a výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis
skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Pri
iných správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave nie
je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie
predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby
sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia
§ 47 ods. 2 správneho poriadku.

Prvostupňové rozhodnutie a ani rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu neobsahuje v skutkovej
vete výroku rozhodnutia identifikovateľné skutkové vymedzenie správneho deliktu. Podľa názoru
súdu nedostatočnou špecifikáciou skutkovej podstaty sa rozhodnutie správnych orgánov stalo
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a nastala taká ich vada, ktorá mohla mať vplyv na ich



zákonnosť (nedodržanie náležitostí § 47 ods. 2 správneho poriadku) . Súd preto podľa § 250j ods. 2
písm. d) a e) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na
nové konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66 € a v nákladoch
právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), za 2 úkony vykonané v roku 2009
vo výške tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky, a to za prevzatie veci a spísanie žaloby
podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, v sume 2 x 53,49,- € tarifnej sadzby a za úkon vykonaný v roku
2012 - účasť na pojednávaní v zmysle § 14 ods. 3, písm. d) vyhlášky vo výške 1 základnej sadzby tarifnej
odmeny v sume 58,69,-. Žalobcovi súd priznal aj paušálnu náhradu 2 x 6,95,- € a 1 x 7,63,- € podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky, prislúchajúcu k vykonaným úkonom. Priznaná náhrada trov žalobcu predstavuje
sumu 253,20,- €.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.