Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/56/2013 z 11. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. júna 2013, sp. zn. 6Co/56/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8109207519.1 Krajský súd Prešov | 6Co/56/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8109207519.1 | 2013-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (zrušený), OZ, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a00ece07-6006-4fe6-b97c-e6f70b62c88c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8109207519.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/56/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109207519
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8109207519.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne Michaely Bašistovej,
miesto podnikania Prešov, ul. Vihorlatská 11, IČO: 41 546032, zastúpenej JUDr. Vladimírom Milasom,
advokátom v Prešove, Masarykova 13, proti žalovanému Generali Slovensko poisťovňa, a. s., so sídlom
Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709332, zastúpenému Mgr. Pavlom Horovčákom, advokátom
v Košiciach, Hroncova 3, o zaplatenie 10 120,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov z 30. 10. 2012, č. k. 16C 242/2010-196, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 8 809,35 Eur s
príslušenstvom a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 261,75 Eur na účet JUDr. Vladimíra
Milasa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni 8 809,35 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 809,35 Eur od 13. 09. 2006
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania 1 568,81 Eur, z
toho trovy právneho zastúpenia vo výške 1 494,81 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal
žalovaného zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok z návrhu 528,50 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu pre havarijné
poistenie motorových vozidiel a poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla CITROEN C2, ktorého leasingovým nájomcom sa stala žalobkyňa na základe kúpnej a
leasingovej zmluvy uzavretej s leasingovým prenajímateľom OTP Leasing, a. s.. Nadobúdacia cena
vozidla po prepočte na menu Eura bola 10 120,83 Eur, motorové vozidlo bolo v presne nezistenom
čase od 16. 05. 2006 do 23. 05. 2006 odcudzené neznámym páchateľom. Vozidlo bolo umiestnené v
oplotenom priestore, odcudzené boli aj náhradné kľúče od vozidla a doklady. Pri uzatváraní leasingovej
zmluvy žalobkyňa zložila akontáciu vo výške 40 % z ceny motorového vozidla a z dohodnutých
leasingových splátok zaplatila 3 splátky. Žalovaný škodovú udalosť uzavrel bez poistného plnenia so
záverom, že v danom prípade ide o výluku z poistenia. Po krádeži nebol poisťovateľovi odovzdaný
originál osvedčenia o evidencii motorového vozidla. Podľa žalobkyne žalovaný pri posudzovaní škodovej
udalosti nepostupoval správne, pretože nezohľadnil, že k odcudzeniu motorového vozidla došlo z
uzamknutého obydlia, v ktorom bolo vozidlo odstavené ako uzamknuté. Obydlie je podľa Ústavy



Slovenskej republiky nedotknuteľné, a preto pokiaľ motorové vozidlo sa nachádzalo v obydlí, nebolo
povinnosťou žalobkyne ho uzamykať a mohla v ňom mať uložené aj doklady od vozidla. Leasingový
prenajímateľ OTP Leasing, a. s. neposkytol žalobkyni súčinnosť pri uplatňovaní práv z poistnej zmluvy,
ale podal voči nej žalobu na súde, ktorou sa domáha zaplatenia dlhu vzniknutého z leasingovej zmluvy
vo výške 168 685,50 Sk. Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobkyňa tým, že v odcudzenom
motorovom vozidle ponechala osvedčenie o evidencii vozidla, porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj povinnosť uloženú jej ustanovením § 23 zákona č. 725/2004
Z. z., ako aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel. Podľa žalovaného išlo
o výluku z poistenia v zmysle platných všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových
vozidiel (č. l. 6) a navyše žalobkyňa nebola ani vlastníkom odcudzeného motorového vozidla. Bola
len jeho leasingovým nájomcom, a preto o to viac mala dbať o ochranu majetku, ktorý užívala. Osoba,
ktorá sa vozidla zmocnila disponuje originálmi kľúčov od vozidla, osvedčením o technickom preukaze,
evidenčnými tabuľkami vozidla a kdekoľvek v rámci Európskej únie môže s vozidlom disponovať.
Žalobkyňa tým, že nebola vlastníčkou vozidla, ale leasingovým nájomcom, nemá aktívnu vecnú
legitimáciu k uplatneniu nároku.

Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia §§ 788 ods. 1, § 790 písm. a),
§ 815 ods. 1, § 797 ods. 1, § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skonštatoval, že skorší rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie bol uznesením odvolacieho súdu zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu bol nesprávny názor súdu prvého stupňa, že len vlastník
motorového vozidla je tým subjektom, ktorému vznikla škoda. Odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa je
aktívne vecne legitimovaná a uložil súdu prvého stupňa skúmať, či boli splnené podmienky na plnenie
zo strany žalovaného ako poisťovateľa. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní dokazovanie doplnil
výsluchom svedka, znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou a po doplnení dokazovania berúc do
úvahy záver odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa má právo domáhať sa poistného plnenia sa zaoberal
len tým, či podmienky na plnenie žalovaného z poistnej zmluvy boli splnené v tom zmysle, či krádež
osobného motorového vozidla CITROEN C2, bola poistnou udalosťou, na základe ktorej mal žalovaný
podľa poistnej zmluvy poskytnúť žalobkyni poistné plnenie.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že argumentom, na ktorý sa odvolával žalovaný a podľa
ktorého nebol povinný plniť bolo to, že žalobkyňa ponechala osvedčenie o evidencii vozidla vo vozidle,
ktoré bolo odcudzené, čím porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho
zákonníka, aj povinnosť uloženú ust. § 23 zákona č. 725/2004 Z. z., tiež porušila povinnosti uvedené
v čl. 14 ods. 1 písm. c), d), m) všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel.
Žalobkyňa s leasingovou spoločnosťou vstúpila do záväzkového vzťahu o tzv. finančnom leasingu,
v rámci ktorého pri obstarávaní veci, ktorá bola predmetom leasingového vzťahu boli sčasti použité
jej vlastné prostriedky a sčasti prostriedky leasingovej spoločnosti, t. j. cudzie zdroje. Žalobkyňa ako
leasingový nájomca bola povinná okrem uhrádzania dohodnutých leasingových splátok plniť aj ďalšie
povinnosti leasingového nájomcu, okrem iného bola povinná vozidlo poistiť a platiť dohodnuté poistné
a vozidlo chrániť takým spôsobom, aby v majetkovej sfére jeho vlastníka, t. j. leasingovej spoločnosti
nedošlo k ujme spočívajúcej v poškodení vozidla alebo k jeho odcudzeniu.

Súd prvého stupňa uzavrel, že ak žalovaný odmietol žalobkyni plniť z poistnej zmluvy, postupoval
v rozpore s ňou. Žalobkyňa vozidlo uzamkla a umiestnila ho na oplotenom pozemku s uzamknutou
bránou tak, že vo vozidle nechala technický preukaz. V čase odcudzenia vozidla došlo k vlámaniu sa do
nehnuteľnosti a došlo aj k odcudzeniu ďalších vecí v obydlí sa nachádzajúcich. Tým došlo k porušeniu
domovej slobody, nedovoleného narušenia obydlia, nedotknuteľnosť ktorého je chránená Ústavou
Slovenskej republiky. Zdôraznil, že aj z čl. 18 ods. 1 všeobecných poistných podmienok pre poistenie
motorových vozidiel žalovaného vyplýva, že poisťovateľ je oprávnený podľa okolností primerane znížiť
poistné plnenie v prípade porušenia povinností uvedených v čl. 14 ods. 1 a 2 všeobecných poistných
podmienok. Preto vychádzajúc z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 23 ods. 7, ods.
8 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky motorových vozidiel a podľa § 1 zákona č.
315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách súd uzavrel, že žalovaný v konkrétnej situácii
mal povinnosť poistné plnenie žalobkyni poskytnúť. Zmyslom poistného vzťahu je zabezpečenie proti
následku, ktorý je vyvolaný skutočnosťou charakterizovanou poistným nebezpečenstvom alebo rizikom.



Žalobkyňa výšku poistného plnenia kvantifikovala sumou 10 120,83 Eur. Znalec všeobecnú hodnotu
vozidla ku dňu jeho odcudzenia určil sumou 9 273 Eur, z tejto sumy, ktorú žalovaný nerozporoval, súd
odpočítal 5 % spoluúčasť, t. j. 463,65 Eur, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom istiny
z poistnej udalosti sumu 8 809,35 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Ohľadom priznanej výšky žiadaných úrokov z omeškania (9 % ročne zo sumy istiny od 13. 09. 2006) súd
prvého stupňa vychádzal z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.. Uzavrel, že žalovaný mal v zmysle poistnej zmluvy plniť do 15 dní od skončenia šetrenia potrebného
na zistenie rozsahu poisťovateľa plniť (čl. 23 bod 5 písm. e) všeobecných poistných podmienok pre
poistenie motorových vozidiel). Ak listom z 13. 09. 2006 žalovaný oznámil žalobkyni, že plniť napriek
výzve nebude, je zrejmé, že už v tento deň bolo jeho šetrenie ukončené a s plnením meškal. Preto súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 8 809,35 Eur od 13. 09.
2006 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2O. s. p.. Úspech žalobkyne bol 87 %, neúspech 13
%. Skonštatoval, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v rozsahu 74 %.

Žalobkyňa žiadala priznať trovy konania 2 398,19 Eur, predstavujúce trovy dôkazu - vyhotovenie
znaleckého posudku 100 Eur a trovy právneho zastúpenia 2 231,97 Eur. Žalobkyňa preukázala, že
znalcovi za vyhotovenie znaleckého posudku, z ktorého súd vychádzal zaplatila 100 Eur. Pri plnom
úspechu vo veci by náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala výšku 2 020,02 Eur, t. j. za 8
úkonov poskytnutej právnej služby. Základnú hodnotu jedného úkonu právnej služby súd vyčíslil podľa §
10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 na 270,54 Eur, pričom náhrada v tejto hodnote patrí za všetky účelné
úkony právnej služby okrem účasti na pojednávaní dňa 25. 09. 2012, za ktorý patrí náhrada len vo výške
1 podľa § 14 ods. 5 citovanej vyhlášky, t. j. 67,65 Eur. K jednotlivým úkonom súd priznal aj náhradu
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Spolu
trovy konania predstavujú 2 120,02 Eur (100 Eur za vyhotovenie znaleckého posudku a 2 020,02 Eur
trovy právneho zastúpenia). Vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci, ktorý mala žalobkyňa 87 % a po
odpočítaní jej neúspechu 13 %, žalobkyňa má právo na náhradu trov 74 %, čo predstavuje 1 568,81
Eur. Zaplatenie náhrady trov konania v tejto výške súd uložil žalovanému v lehote a s miestom plnenia
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s ich rozdelením, ako to vyplýva z ust. § 151 ods. 8 O. s. p., t. j.
náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 1 494,81 Eur a náhrada za znalecký posudok 74 Eur.

Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch je povinný zaplatiť súdny poplatok neúspešný žalovaný vo výške vyplývajúcej
z položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov. Preto zaviazal súd žalovaného na zaplatenie súdneho
poplatku z návrhu 528,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil
ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p., teda tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku nedostatočne a nesprávne sa vysporiadal s argumentáciou žalovaného. Nedostatočne a
nesprávne posúdil predovšetkým ekonomický a zodpovednostný rozmer týkajúci sa požadovaného
poistného plnenia s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa užívala predmetné osobné motorové
vozidlo ako leasingový nájomca na základe zmluvy o finančnom leasingu uzavretej s leasingovou
spoločnosťou. Podľa názoru odvolateľa záujemca obstarávajúci si akúkoľvek vec na báze nájomnej
zmluvy s právom kúpy prenajatej veci (leasingovej zmluvy) už v čase uzatvorenia zmluvy (a teda dávno
predtým, než by sa stala akákoľvek škodová udalosť), by si mal byť vedomý značných rizík spojených s
takýmto spôsobom získania veci. Popri výhode predstavovanej len postupným vynakladaním finančných
prostriedkov, ktoré by sa inak pri okamžitej kúpe vynaložili (museli vynaložiť) ihneď, sú takýmito rizikami
najmä odklad času nadobudnutia vlastníctva až na čas v horizonte spravidla niekoľkých rokov od
uzavretia zmluvy (po zaplatení skutočnej ceny predmetu leasingu aj s príslušným navýšením - odmenou
pre leasingového prenajímateľa), ďalej riziko, že k nadobudnutiu vlastníctva v budúcnosti ani nedôjde,
nielen pre možnosť prípadnej škodovej udalosti vedúcej k zničeniu predmetu leasingu, ale napr. aj pre



možnú krádež predmetu leasingu bez zistenia a nájdenia páchateľa, či samotného predmetu leasingu,
kedy tiež dochádza len k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k finančnému vyporiadaniu
vzájomných záväzkov medzi leasingovým nájomcom a leasingovou spoločnosťou. Ďalším rizikom je, že i
prinajmenšom relatívna nevýhodnosť obstarania veci na leasing v porovnaní s kúpou v hotovosti, výhoda
platenia v splátkach je obvykle vyvážená nevýhodou nárastu celkovej ceny obstarania, vrátane všetkých
akontácií, súvisiacich poplatkov a administratívnych nákladov. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa pri
rozhodovaní náležitým spôsobom nevzal do úvahy, aj keď boli v konaní preukázané predloženými
listinnými dôkazmi. Poukázal na dôležitú skutočnosť, že na výzvu súdu vykonanú z podnetu žalobkyne
reagoval tak, že do predmetného konania ako vedľajší účastník na strane žalobkyne nevstupuje. V
tejto súvislosti súd prvého stupňa nevyhodnotil dôležitú skutočnosť, že na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 19Cb 110/2008 sa vedie konanie o žalobe leasingovej spoločnosti OTP Leasing, a. s., proti
žalobkyni o zaplatenie 5 599,34 Eur, a predmetom konania je nedoplatok žalobkyne podľa vyúčtovania
v zmysle uzavretej leasingovej zmluvy. Ďalej poukázal na ďalšiu skutočnosť, že predmetné osobné
motorové vozidlo nebolo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách v zmysle ust. § 24 zákona
č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení
platnom ku dňu 16. 05. 2006. Podľa názoru odvolateľa v prejednávanom prípade bol daný a preukázaný
aj dôvod na výluku z poistenia v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, § 23 ods. 8 zákona
č. 725/2004 Z. z. v platnom znení, ako aj v zmysle platných všeobecných poistných podmienok pre
poistenie motorových vozidiel (čl. 6 ods. 4). Zdôraznil, že od samého začiatku súdneho sporu poukazoval
na odôvodňujúcu výluku z poistenia, ako najzávažnejší následok porušenia povinnosti poisteného v
zmysle platných všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel. Pokiaľ ide o
výšku priznanej sumy, na zaplatenie ktorej súd prvého stupňa zaviazal žalovaného, takto vyčíslenú
a vyjadrenú všeobecnú hodnotu predmetného vozidla ku dňu jeho predpokladaného odcudzenia po
technickej stránke nenamietal a nenamieta ani v odvolacom konaní. Je však toho názoru, že ak
súd rozhodol o priznaní určitého plnenia v prospech žalobkyne, vzhľadom na preukázané porušenia
povinnosti na strane žalobkyne, tieto mali byť minimálne zohľadnené pri posudzovaní výšky žalovanej
istiny a pri posudzovaní príslušenstva - uplatnených úrokov z omeškania, ako aj pri prisudzovaní náhrady
trov konania. Z uvedených dôvodov preto považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutých výrokoch za nesprávne, nezákonné a nespravodlivé. Pokiaľ ide o otázku priznania náhrady
trov konania odvolateľ namieta priznanie náhrady v celom rozsahu, lebo vzhľadom na preukázané
porušenie povinnosti poistného zo strany žalobkyne je v tomto prípade opodstatnený dôvod na aplikáciu
ust.§ 150 O. s. p., a teda nepriznanie náhrady trov konania. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch
zmeniť, žalobu zamietnuť, zaviazať žalobkyňa na zaplatenie trov konania, alternatívne navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých napadnutých výrokoch zrušil a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť
a zaviať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že každé vozidlo užívané na
báze leasingového vzťahu je poistené jednak v rozsahu povinného zmluvného poistenia a povinne
aj v rozsahu havarijného poistenia, ktoré musí trvať minimálne po dobu trvania leasingu. Zákon č.
725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje v ust. § 1 podmienky prevádzky cestných vozidiel a
zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách upravoval v tom čase premávku na pozemných komunikáciách a na
účely tohto zákona sa cestnou premávkou rozumie užívanie pozemných komunikácií účastníkmi cestnej
premávky. Zdôraznila, že predmetné motorové vozidlo nebolo odcudzené v čase, kedy by žalobkyňa
bola účastníčkou cestnej premávky, kedy by užívala pozemnú komunikáciu. Vozidlo bolo odcudzené z
obydlia, ktoré je ako celok nedotknuteľné. Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách nezasahuje do práva na nedotknuteľnosť obydlia a práva
na súkromie, ktoré je garantované Ústavou a neobmedzuje slobodu vlastníka obydlia slobodne sa
rozhodnúť, kde a ako v obydlí bude mať uložené svoje veci.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.



Ako vyplýva z obsahu odvolania žalovaného odvolaním neboli napadnuté výroky rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ani vo výroku ktorým bol a žalovaný
zaviazaný k povinnosti zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu 528,50 Eur. Preto v týchto výrokoch je
rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a odvolací súd uvedené výroky rozsudku súdu prvého
stupňa nepreskúmaval (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život, alebo zdravie, alebo ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Ako vyplýva z obsahu spisu žalobkyňa uzatvorila dňa 07. 03. 2006 so žalovaným poistnú zmluvu pre
havarijné poistenie motorového vozidla CITROEN C2, rok výroby 2005, číslo motora 10FP7P4788221,
číslo karosérie VF 7JMHFXB97280862 (ďalej len predmetné vozidlo) s poistnými rizikami havária,
krádež a iné riziká uvedené vo všeobecných poistných podmienkach pre poistenie motorových vozidiel s
ročným poistným v sume 9 894 Sk a so spoluúčasťou 5 % minimálne 2 000 Sk. Žalobkyňa je v predmetnej
poistnej zmluve uvedená ako „Poistník/Poistený“ a žalovaný je uvedený ako poisťovateľ. V zmluve je
tiež uvedené, že poistné plnenie je vinkulované v prospech OTP Leasing, a. s., a trvá až do písomného
oznámenia OTP Leasing, a. s., o riadnom ukončení leasingového vzťahu (č. l. 7 spisu).

Je tiež nepochybné, že v ten istý deň, t. j. 07. 03. 2006 bola uzatvorená medzi OTP Leasing, a. s.,
ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom kúpna a leasingová zmluva na predmetné motorové
vozidlo, ktorého nadobúdacia cena predstavovala 304 900 Sk, čo v prepočte na meno Eur predstavuje
10 120,83 Eur (č. l. 8 spisu). Pri uzatváraní leasingovej zmluvy žalobkyňa zložila akontáciu vo výške 40
% z ceny motorového vozidla (121 960 Sk) a tiež následne zaplatila 3 leasingové splátky.

Predmetné motorové vozidlo bolo v presne nezistenom čase od 16. 05. 2006 do 23. 05. 2006 odcudzené
neznámym páchateľom a vozidlo v čase odcudzenia bolo umiestnené v oplotenom priestore, odcudzené
boli taktiež náhradné kľúče od vozidla a doklady.

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície
Prešov - Sever, sp. zn. ORP-1540/2-OSV-PO 2006 zo dňa 23. 05. 2006 sa začalo trestné stíhanie pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
porušenia domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona (č. l. 17 spisu). Uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov - Sever, sp. zn. ORP-1540/2-OSV-
PO-2006 zo dňa 16. 08. 2006 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže predmetného motorového
vozidla podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ
prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe (č. l. 18 spisu).



Poistenie predmetného motorového vozidla zaniklo dňom zániku poistenej veci, teda dňom krádeže
motorového vozidla. Vinkulácia poistného plnenia v prospech OTP Leasing, a. s., trvala až do písomného
oznámenia o ukončení leasingovej zmluvy. Dňom 30. 05. 2006 totiž leasingová spoločnosť OTP Leasing,
a. s., odstúpila od leasingovej zmluvy, čo znamená, že vinkulácia trvala len do času ukončenia leasingu,
t. j. do 30. 05. 2006 (č. l. 153 spisu).

Správne postupoval súd prvého stupňa, ak vyhovel návrhu žalobkyne na zaplatenie poistného plnenia
vo výške stanovenej znalcom, ktorý všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu krádeže, resp. jeho odcudzenia
určil sumou 9 273 Eur a z tejto sumy, ktorú žalovaný nenamietal odpočítal 5 % spoluúčasť žalobkyne,
t. j. 463,65 Eur a žalovaného zaviazal titulom istiny z poistnej udalosti plniť 8 809,35 Eur. Odvolací
súd konštatuje, že vo veci poskytnutia poistného plnenie je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná. V
poistnej zmluve zo dňa 07. 03. 2006 je žalobkyňa uvedená ako „“Poistník/Poistený“ a s poisťovateľom
uzatvorila poistnú zmluvu, riadne platila aj dohodnuté poistné. Poistné zaniklo dňom zániku poistenej
veci, teda dňom krádeže predmetného motorového vozidla. Vinkulácia poistného plnenia v prospech
OTP Leasing, a. s., trvala do písomného oznámenia tejto spoločnosti o ukončení leasingovej zmluvy.
Leasingová zmluva bola ukončená ku dňu 30. 05. 2006 a dňa 18. 10. 2007 OTP Leasing, a. s., uplatnila
na súde nárok voči žalobkyni na zaplatenie sumy 5 599,34 Eur s príslušenstvom za predčasné ukončenie
leasingu. Konanie sa vedie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19Cb 110/2008 a je prerušené do
právoplatného skončenia predmetnej veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v
prejednávanej veci poisteným bola leasingová spoločnosť, nakoľko toto jeho tvrdenie je v rozpore so
znením samotnej zmluvy, kde ako poistená je uvedená žalobkyňa. Zo znenia § 797 ods. 1 Občianskeho
zákonníka síce vyplýva, že právo na plnenie má v zásade vlastník veci, avšak zo slov „pokiaľ nie je v
tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak“, zároveň vyplýva zmocnenie zákonodarcu
v inom zákonnom ustanovení alebo v poistných podmienkach upraviť danú vec odlišne. Táto odlišnosť
je uvedená v § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo veci
nie je nevyhnutným predpokladom a podmienkou toho, aby sa vec mohla poistiť. Vychádzajúc z poistnej
zmluvy, kde je uvedená vinkulácia poistného plnenia a jej podmienky, podľa názoru súdu mal žalovaný
povinnosť poskytnúť leasingovej spoločnosti poistné plnenie z poistnej udalosti len do dňa oznámenia
o ukončení leasingu. Dňom ukončenia leasingu má totiž leasingová spoločnosť voči žalobkyni nárok na
zaplatenie dlžnej sumy leasingu a ďalšie poplatky za predčasné ukončenie zmluvy, a to bez ohľadu na
uzavretú poistnú zmluvu a vinkuláciu.

K odvolacej námietke žalovaného, že v prejednávanom prípade bol daný a preukázaný dôvod na
výluku z poistenia v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, § 23 ods. 8 zákona č. 725/2004
Z. z. v platnom znení, ako aj v zmysle platných všeobecných poistných podmienok pre poistenie
motorových vozidiel (čl. 6 od. 4) odvolací súd uvádza, že ust. § 23 zákona č. 725/2004 Z. z. o
podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov upravuje iba tie prípady, ak sa vozidlo nachádza, v premávke na pozemných
komunikáciách. Vyplýva to aj z ust. § 1citovaného zákona, kde sa uvádza, že tento zákon upravuje
podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.
Niet pochybností, že predmetné motorové vozidlo nebolo odcudzené v čase, kedy by žalobkyňa bola
účastníčkou cestnej premávky, a kedy by užívala pozemnú komunikáciu. Žalobkyňa po ohlásení poistnej
udalosti neodovzdala žalovanému osvedčenie o evidencii vozidla, nakoľko ho nechala umiestnené v
motorovom vozidle, ktoré bolo neznámym páchateľom odcudzené. Ak žalobkyňa vozidlo uzamkla a
umiestnila ho na oplotenom pozemku s uzamknutou bránou a vo vozidle nechala technický preukaz,
zákon č. 725/2004 Z. z. neporušila a nezanedbala ani svoju prevenčnú povinnosť (§ 415 Občianskeho
zákonníka). V čase odcudzenia vozidla došlo aj k vlámaniu sa do nehnuteľnosti a k odcudzeniu ďalších
vecí nachádzajúcich sa v nej, došlo k porušeniu domovej slobody, nedovoleného narušenia obydlia,
nedotknuteľnosť ktorého je chránená Ústavou Slovenskej republiky. V tom zmysle je preto rovnocenným
to, či by žalobkyňa mala technický preukaz v uzamknutej chate, t. j. v nehnuteľnosti, v ktorej bývala
alebo v aute umiestnenom na pozemku patriacom k chate. V jednom aj v druhom prípade by bol
technický preukaz umiestnený v obydlí (obdobne v zmysle ust. § 122 ods. 5 Trestného zákona, trestný
čin spáchaný v obydlí je, ak je spáchaný v dome alebo v byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich
na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté).



Zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek.
K odcudzeniu predmetného motorového vozidla došlo z uzamknutého obydlia, v ktorom bolo aj vozidlo
odstavené. Vozidlo bolo odcudzené protiprávnym trestným konaním tretej osoby, ktorá do obydlia
protiprávne vnikla za použitia sily, nedovoleným prekonaním uzamknutia. Podľa Ústavy SR je obydlie
nedotknuteľné. Ústavou garantovaná nedotknuteľnosť obydlia v tomto prípade znamená, že pokiaľ sa
motorové vozidlo nachádzalo v obydlí, nebolo povinnosťou žalobkyne motorové vozidlo uzamykať, resp.
mohlo toto vozidlo byť ponechané aj otvorené a mohli v ňom byť uložené aj doklady od vozidla a iné
veci, pretože sa nachádzalo v obydlí, u ktorého je garantovaná Ústavou SR jeho nedotknuteľnosť a nikto
doň nemôže vstúpiť bez súhlasu toho kto v ňom býva. Z tohto ponímania pojmu obydlie je irelevantné,
či by sa v čase krádeže vozidlo nachádzalo v dome alebo na priľahlom pozemku, a či by sa doklady od
vozidla nachádzali v dome alebo v obydlí, teda aj v motorovom vozidle, ktoré je v obydlí umiestnené.
Obydlie je nedotknuteľné ako celok a nedotknuteľnosť obydlia sa musí pri ochrane domovej slobody
vzťahovať na všetko čo sa v obydlí nachádza.

Preto žalovaným citované ustanovenie § 23 zákona 725/2004 Z. z. platí iba pre prípady, ak sa vozidlo
nachádza mimo obydlia, t. j. v premávke na pozemných komunikáciách.

Za týchto okolností, ak žalovaný odmietol plniť z poistnej zmluvy, postupoval v rozpore s ňou. Žalovaný
mal povinnosť poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, lebo zmyslom poistného vzťahu bolo zabezpečenie
proti následku, ktorý bol vyvolaný skutočnosťou charakterizovanou poistným nebezpečenstvom, alebo
rizikom (krádež motorového vozidla).

Nepochybil súd prvého stupňa ani v otázke priznaných úrokov z omeškania, ani v otázke náhrady
trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania aplikácia ust. § 150 O. s. p.
by prichádzala do úvahy len za predpokladu naplnenia dôvodov zvláštnych osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov konania súd celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť odôvodnený. Žalovaný výnimočnosť spočívajúcu v okolnostiach danej veci, ale
aj v okolnostiach na strane odvolateľa žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Správne preto postupoval súd
prvého stupňa pokiaľ priznal žalobkyni náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p., t. j. podľa
pomeru úspechu.

Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania proti
žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Trovy odvolacieho konania na strane
žalobkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie žalobkyne
k odvolaniu žalovaného), za ktorý patrí odmena vo výške 253,94 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z. z., k čomu je potrebné pripočítať tzv. režijný paušál vo výške 7,81 Eur, čo spolu predstavuje sumu
261,75 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.