{"guid": "1166a984-2ff4-4b48-8cc8-f49266aa3fb0:6dc4c436-4616-4c1a-954d-9a2c1bf0e0c9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1318205527.1", "spisova_znacka": "7Co/78/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/78/2019 z 23. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2019, sp. zn. 7Co/78/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1318205527.1", "identifikacne_cislo": "1318205527", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2019-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dc4c436-4616-4c1a-954d-9a2c1bf0e0c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1318205527.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1318205527.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1318205527.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/78/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205527
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318205527.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: B. M., A..
XX.X.XXXX, zastúpenej zákonným zástupcom: P.. X. M. T.. H.. A.., nar. XX.X.XXXX, E. W. E. Č.. X, O.,
zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtárová, advokátka, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: N Press, s.r.o.,
so sídlom Jarošova 1, Bratislava, IČO: 46 887 491, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., advokát,
Kamenárska 17/A, Bratislava, IČO: 50324284, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.9.2018, č.k. 19C/105/2018-24 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.9.23018, č.k. 19 C/105/2018-34,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil  neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému,
aby sa v T. A. a na internetovej stránke T. A.: M.:/..sk zdržal uverejňovania akýchkoľvek informácií
týkajúcich sa súkromia žalobkyne, vrátane informácií o jej výchove, osobnej starostlivosti o ňu a styku
rodičov s ňou. Vo výroku rozhodnutia deklaroval, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods.1, § 325 ods.2 písm. c/, d/, § 326 ods.1,              § 328
ods.1, § 329 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok  (ďalej „C.s.p.“) konštatujúc, že
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 6.9.2018 sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia skutkovo odôvodneného tým, že uznesením
Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2017, sp. zn. 43P/152/2017 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 17.1.2018, sp. zn. 8CoP/359/2017  bola neodkladným opatrením zverená do
osobnej starostlivosti otca a bol upravený jej styk s matkou. Na Okresnom súde Košice II sa vedie
konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode a konanie o
rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k mal.  dieťaťu  na čas
po rozvode. Medzi rodičmi dochádza k zásadným rozdielom v názoroch na vhodný výchovný prístup k
maloletej. Matka mal. dieťaťa (ako vyplýva z doloženého  rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach) sa
nechala ovládnuť myšlienkou, že mal. je ťažko postihnuté dieťa, jej výchovu zanedbávala a k dieťaťu
sa správala ako k ťažko postihnutému, zo strany matky bolo na otca podaných v priebehu posledného
pol roka 16 trestných oznámení, matka sa dlhodobo snaží o medializáciu záležitostí výchovy mal.
dieťaťa. Dňa 23.3.2018 sa na pojednávanie vo veci rozvodu rodičov maloletej dostavili zástupcovia
médií kontaktovaných matkou a súd vylúčil verejnosť z pojednávania. Dňa 3.9.2018 bol otec mal. dieťaťa
kontaktovaný O. X., redaktorom T. A. s nástojčivou žiadosťou o vyjadrenie k veciam týkajúcim sa osobnej
starostlivosti a styku, ktoré mu boli prezentované matkou. Napriek opakovanému nesúhlasu otca so



zverejňovaním akýchkoľvek údajov týkajúcich sa súkromia mal. B., redaktor trval na tom, že článok ktorý
pripravuje, bude zverejnený. V rovnaký deň kontaktovala právna zástupkyňa otca konateľov spoločnosti
N Press, s.r.o. ( vydavateľa T.O. A.), v ktorom vyjadrila výslovný nesúhlas so zverejňovaním akýchkoľvek
údajov o mal. dieťati. Z odpovede jedného z konateľov spoločnosti vyplýva, že vydavateľstvo nemieni
upustiť od vydania článku. Uvedený postup by bol hrubým a nezákonným zásahom do súkromia
mal. dieťaťa, ktorej emočná stabilita je veľmi krehká, keď právo dieťaťa nebyť vystavené svojvoľnému
zasahovaniu do svojho súkromného života vyplýva aj z Dohovoru o ochrane práv dieťaťa (čl. 3,6,16).
Medializácia vecí týkajúcich sa výchovy mal. dieťaťa nesleduje jeho najlepší záujem, ale presadenie
matkiných predstáv  o aspektoch jeho života. Mal. B. v súčasnosti navštevuje materskú školu v prostredí
ktorom by informácie o jej súkromí mohli byť zneužité a mohla by byť vystavená rôznym nevhodným
prejavom, či otázkam týkajúcim sa jej súkromia.

3. Súd prvej inštancie mal za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami, nakoľko žalovaný
je vydavateľom periodika, ktorý pripravuje článok o rodine žalobkyne.                          Z mailovej komunikácie
zo dňa 5.9.2018 medzi advokátkou žalobkyne a konateľom žalovanej spoločnosti vyplynulo, že o rodine
mal. dieťaťa -  podozrenia z prípadného nedodržania právoplatného rozhodnutia súdu, sa pripravuje
článok, čím je splnená podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov, skutočnosť ktorú potvrdzuje
aj SMS komunikácia zo dňa 3.9.2018 s redaktorom T.Í. A.. Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy má každý právo
vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne
vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.                   V uvedených
súvislostiach najmä judikatúra ESĽP zdôrazňuje osobitný význam ochrany slobody prejavu v súvislosti
s tlačou, ktorej prislúcha šíriť informácie a myšlienky o otázkach týkajúcich sa politických záležitostí, ako
aj o tých otázkach, ktoré sa týkajú iných oblastí verejného záujmu. Dôvody obmedzenia slobody prejavu
obsiahnuté v čl. 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť,
môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon
a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
V predmetnej veci mal za preukázané  (rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach), že  žalobkyňa je
dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca, matka má s dieťaťom upravený styk každú stredu a
každú sobotu v stanovenom čase. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú
veľmi komplikované. V zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže byť
tlač a verejnosť vylúčená buď po dobu celého alebo časti súdneho konania aj vtedy keď si to vyžaduje
záujem maloletého alebo ochrana súkromného života účastníkov, k čomu vo veci týkajúcej sa rozvodu
rodičov mal. dieťaťa a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností aj došlo. V danom prípade súd
prvej inštancie dospel k názoru, že  ochrana súkromia mal. dieťaťa a jeho rodiny stojí nad verejným
záujmom - slobodou prejavu v tlači, kde medializácia daného prípadu by s vysokou pravdepodobnosťou
zhoršila už aj tak veľmi narušené vzťahy medzi rodičmi mal. dieťaťa, navyše v štádiu súdneho konania,
kde sa o otázke zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti s konečnou platnosťou nerozhodlo.
Uvedené podporne potvrdzuje aj Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov ktorý ustanovuje, že
novinár nesmie bez súhlasu dotknutej osoby písať, hovoriť o skutočnosti a zobrazovať skutočnosť tak,
aby zasahoval do súkromného života dotknutej osoby; môže tak urobiť iba v prípade, že verejný záujem
si vyžaduje poznať jej súkromie; nesmie znižovať jej dobré meno, česť a dôstojnosť, pokiaľ osoba sama
nevyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo vzbudzuje pohoršenie.

4. O trovách konania súd prvej inštancie  rozhodol v zmysle § 262 v spojení s § 255 C.s.p., keďže
žalobkyňa  mala vo veci plný úspech.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný  namietajúc, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). Za vecne nesprávnu označil všeobecnú formuláciu výroku, v ktorom
bolo nariadené neodkladné opatrenie a v tomto smere prílišnej abstraktnosti z pohľadu možného
informovania verejnosti o niektorých okolnostiach, ktoré sa týkajú predmetného prípadu žalobkyne.
Súd prvej inštancie všeobecnou formuláciou označeného výroku, v rozpore  s doterajšou činnosťou
médií v oblasti informovania verejnosti o niektorých kauzách (otázkach ) týkajúcich sa detí alebo
iných rodinných  záležitostiach, en bloc zakázal informovať verejnosť o niektorých skutočnostiach
týkajúcich sa prípadu žalobkyne, a to aj v prípade informovania verejnosti tak, aby osoby ktorých sa



predmetný prípad týka ( žalobkyňa, prípadne jej  právni zástupcovia),  neboli v potencionálnom článku
žalovaného akýmkoľvek spôsobom špecifikované, menované alebo inak určiteľné, resp. stotožniteľné.
Takéto rozhodnutie súdu, by aj v prípade plného rešpektovania práva na súkromie a anonymizácie
dotknutých osôb, bolo nebezpečným precedensom, ktorý by celkom zamedzil možnosť médií informovať
verejnosť o problematike rodinných záležitostí, rozhodnutí orgánov verejnej moci v tejto oblasti a
podobne. Informovanie verejnosti o témach týkajúcich sa maloletých detí, mládeže a rodinných témach
je celkom bežné nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Médiá v mnohých takýchto prípadoch
zohrávajú veľmi dôležitú úlohu a aj v tomto smere sa potvrdila významná verejná funkcia médií, ktoré
vďaka verejnému tlaku, ktorý vytvorili, prispeli k náprave alebo iným krokom, ktoré by sa v týchto
veciach ani neudiali. V kontexte uvedeného , plne rešpektujúc právo žalobkyne na súkromie, by bolo
možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, ak by v návrhu bolo bližšie rozvedené,
za akých konkrétnych podmienok (uverejnenie podobizne, mena a priezviska žalobkyne , alebo jej
zákonných zástupcov) nemôže žalovaný o skutočnostiach týkajúcich sa prípadu žalobkyne informovať.
Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím neprimerane zasiahol do práva na šírenie informácie a
slobodu prejavu žalovaného podľa čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, neakceptujúc v dostatočnej miere princíp proporcionality, keď v plnej miere a v
rozpore s princípom nevyhnutnosti , uprednostnil práva žalobkyne. Podľa názoru odvolateľa mal súd
prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. V prílohe odvolania  žalovaný
doložil  článok z portálu X..sk : Š. E. P. N. Ú. G. T.Y., Č. N. F. A..sk : O. Q. W. E. T., Č. N. F. Č..sk: T.
X.  Ď. O. H.M. N. , Č. N. F. X..sk : F. P., O. I., O. Ú.I. N. F. E. X., Č. N. F. F..sk: Š. X. E. X. Y. Š.F. Q.
I.: N. O. W. X H. T. ?
6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. K odvolacím námietkam
týkajúcich sa všeobecnej formulácie výroku, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie uviedla, že
tieto námietky nezodpovedajú obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala
uložiť žalovanému povinnosť  „zdržať sa uverejňovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa súkromia
žalobkyne, vrátane informácií o jej výchove, osobnej starostlivosti o ňu a styku rodičov s ňou“. Odvolateľ
nie celkom presne vníma, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie poskytol ochranu nie niektorým
skutočnostiam, týkajúcim sa prípadu žalobkyne, ale  poskytol ochranu súkromia, aké žalobkyni vyplýva
z ust. § 11 Občianskeho zákonníka pred hrozbou zásahu do tohto súkromia zo strany žalovaného.
Žalobkyni súd poskytol nie abstraktnú ochranu abstraktnému právu, ale konkrétnej zložke jej osobnosti,
do ktorej celkom nesporne mienil žalovaný zasiahnuť.

7.  Žalovaný v následnom písomnom podaní konštatoval, že tvrdenia žalobkyne nemajú pre meritórne
posúdenie veci súdom absolútne žiadnu relevanciu . Pri strete práva na slobodu prejavu (poskytovania
informácií) s právom na ochranu osobnosti a súkromného života , teda základných práv stojacich na
rovnakej úrovni, je vecou súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu zvážil, či jednému právu
nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým právom. Abstraktným a všeobecným zákazom súdu
pro futuro informovať o okolnostiach rodinných záležitostí, resp. záležitostí, ktoré sa týkajú maloletých
detí, nie je prípustné  z dôvodu, že základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti
podľa § 13 Občianskeho zákonníka je protiprávnosť konania pôvodcu zásahu (žalovaného). Zverejnenie
článkov o žalobkyni by mohlo byť neoprávnené, ak by nimi bolo neprimerane zasiahnuté do jej súkromia,
teda , ak by záujem na ochrane osobnosti žalobkyne prevážil nad právom žalovaného na slobodu
prejavu . Na to, aby mohla byť žalobkyni poskytnutá ochrana z titulu zásahu do jej osobnostných
práv,  musí byť preukázané (v tomto prípade osvedčené), že určitý výrok (pripravovaný článok) je
aspoň minimálne spôsobilý zasiahnuť do jej osobnostných práv, teda má difamačný charakter a zároveň
musí byť posúdené, či žalované výroky nespadajú pod spravodajskú licenciu.  K zásahu do práva na
ochranu osobnosti zásadne môže dôjsť objektívne , teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva , avšak
každé zverejnenie (aj nepravdivého údaja ) nutne nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah
do osobnostných práv. K takému dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej
sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah aj v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú
intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Podľa judikatúry ESĽP a
princípov Dohovoru sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti.
Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované Ústavou SR, ako
aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby  súd s prihliadnutím na okolnosti
prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov. V posudzovanej veci žalovanému informácie zo
svojho rodinného života a z rodinného a súkromného života žalobkyne  poskytovala matka, ktorá aktívne
komunikuje s médiami a cíti sa byť dotknutá na svojich rodičovských právach (najmä styku s dcérou)



v dôsledku postupu a rozhodnutí orgánov verejnej moci. V takomto prípade, v dôsledku verejného
vystupovania rodiča či rodičov, dochádza k určitému rozšíreniu rozsahu práva na slobodu prejavu i vo
vzťahu k ich maloletým deťom korešpondujúcemu so zúžením rozsahu práva na ochranu osobnosti detí.
Žalovaný vyslovil názor, že aj pri plnom rešpektovaní práva dieťaťa na zvýšenú ochranu jeho súkromia
je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť z pohľadu vecnej správnosti a zákonnosti.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania             (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1  C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie   je  dôvodné.

9. Podľa  § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa  § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods.2 písm. c/, d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p.  pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 336 ods.1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží  najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa čl. 16 ods.1,2 Dohovoru o právach dieťaťa, žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na
svoju česť a povesť. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

16. Z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že právna  úprava ohľadom rozhodovania o
návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje
aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená
v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia  exekúcie.  Uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia tak predstavuje rozhodnutie, ktorého účelom je úprava práv
pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter
preventívneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho
nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku
(práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie
nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej  (dočasnej) úpravy.
Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej  úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán
ohrozené. Z  charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho  rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu
osvedčenia aspoň základných  skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku,  ktorému
sa má poskytnúť neodkladná  ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.



17. V  prejednávanom prípade sa odvolací súd v celosti stotožňuje s odôvodnením  napadnutého
rozhodnutia, konštatuje  správnosť jeho dôvodov a k jeho doplneniu a v záujme vyporiadania sa s
podstatnými odvolacími námietkami udáva nasledovné (§ 387 ods.2 C.s.p.).

18. Žalobkyňa sa v danej veci  domáha súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia
bez toho, aby v čase podania návrhu  prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej.
Odvolací súd zdôrazňuje, že za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie
takéhoto neodkladného opatrenia pred začatím konania nadväzovať ani podanie žaloby (§ 336 ods. 1
C.s.p.). Vychádzajúc zo skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu  spisu je zrejmým, že nariadeným
neodkladným opatrením  súd prvej inštancie poskytol žalobkyni ochranu súkromia , vyplývajúcu z ust.
§ 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) pred riadne osvedčenou
existenciou  hrozby zásahu do jej súkromia zo strany žalovaného. Žalobkyňa doloženými listinnými
dôkazmi (e-mailovou komunikáciou medzi U.. G. H. a šéfredaktorom žalovaného zo dňa 5.9.2018, SMS
komunikáciou medzi U.. G.E. H. a redaktorom T. A. F.. O.  X. zo dňa 3.9.2018, žiadosťou zo dňa 3.9.2018
adresovanou  U.. G. H. žalovanému )  dostatočne osvedčila (táto skutočnosť ani nebola sporná), že
redaktor T. A., ktorého je žalovaný vydavateľom, pripravuje  článok o rodine žalobkyne, týkajúci sa
„podozrenia z prípadného nedodržiavania právoplatného rozhodnutia súdu“.  Z obsahu spisu vyplýva, že
žalobkyňa je maloletým dieťaťom, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2017,
č.k. 43P/152/2017-78 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.1.2018, č.k. 8
CoP/359/2017-255 zverené do rozhodnutia o veci samej do   osobnej starostlivosti otca,  s úpravou styku
maloletej s matkou  každú stredu v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. a každú sobotu v čase od 15,30 hod.
do 18,30 hod.  s tým, že otec je oprávnený  byť prítomný pri styku a matka je  povinná strpieť prítomnosť
otca počas styku.  Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach je zrejmá vysoká zložitosť a
konfliktnosť vzťahu medzi rodičmi maloletej žalobkyne, ktorá je účastníkom veľmi závažných rodinných
konfliktov a vydané súdne rozhodnutie  je do rozhodnutia o veci samej  (medzi rodičmi žalobkyne
prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv  a povinností rodičov k maloletému dieťaťu) v jej
prospech, pretože odstraňuje právnu neistotu pretrvávajúcu v rodine maloletého dieťaťa.

19. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k správnemu  záveru, že v predmetnej veci
ide o konflikt medzi slobodou prejavu chránenou čl. 26 ods.2 Ústavy SR a čl. 10 ods.2  Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd  na strane jednej a právom na ochranu  súkromia  ( ako jednej
zložky osobnostných práv )  na strane druhej. Odvolací súd  dodáva, že judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva  zdôrazňuje úlohu slobody prejavu ako jedného zo základných pilierov demokratickej
spoločnosti, platiacej nielen pre „informácie“ alebo „myšlienky“ prijímané priaznivo alebo považované
za neškodné, ale tiež pre tie ktoré sú nepríjemné, šokujúce alebo znepokojujúce (rozsudok vo veci
Lingens proti Rakúsku zo dňa 8.7. 1986 č. 09815/82 ods. 4). Štandard ochrany slobody prejavu a práva
na informácie podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, je na území Slovenskej republiky
priamo aplikovateľný (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93, sp. zn. II. ÚS 94/95, sp.
zn. II. ÚS 28/96 a sp. zn. II. ÚS 48/97) a má dokonca prednosť pred zákonom, ak poskytuje väčší
rozsah základných práv a slobôd ako zákon (čl. 154c ods. 1 Ústavy SR). Žalovaný  je nepochybne
nositeľom práva na slobodu prejavu a ako  masmédium nepochybne  požíva zvýšenú ochranu tohto
práva. Obmedzenie práva na slobodu prejavu médií je v demokratickej spoločnosti možné len za
predpokladu, že výkon tohto práva má excesívnu povahu v tom zmysle, že neprimerane zasahuje
do práv a oprávnených záujmov iného subjektu. Opačne zase možno konštatovať, že akékoľvek
obmedzenie práva na slobodu prejavu musí byť tiež primerané sledovanému účelu . Primeranosť
alebo tiež proporcionalitu vo vyššie naznačenom smere je potrebné skúmať v každom prípade prísne
individuálne.

20. Odvolací súd ďalej  zdôrazňuje, že  pokiaľ ide o súkromný a rodinný život, majú maloleté deti
nepochybne právo na zvýšenú ochranu tejto svojej osobnostnej sféry. Jej nutnosť vyplýva z toho, že
maloleté deti sa ešte len musia vyvinúť v osoby zodpovedné sami za seba a ich  samostatný vývoj môže
byť narušený citeľnejšie, než u dospelých. Prostredie, v ktorom sa maloleté deti môžu rozvíjať bez obavy
z rušivého verejného pozorovania, musí byť preto chránené oveľa komplexnejšie než u rodičov, keďže
žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova
alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť a dieťa má právo na ochranu
proti takýmto zásahom alebo útokom (čl. 16 ods.1,2 Dohovoru o právach dieťaťa) so zohľadnením, že
postavenie maloletých detí vo vzťahu k verejnosti je nevyhnutne odvodzované aj od správania sa ich
rodičov.



21. Vychádzajúc zo zistených okolností daného prípadu sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu
prvej inštancie, že potreba ochrany súkromia  žalobkyne ( ktorá je maloletým dieťaťom)  v danom
prípade  odôvodňuje potrebu obmedzenia práva na slobodu prejavu  uložením povinnosti žalovanému,
aby sa v T. A. a na internetovej stránke T. A.: M.:/..sk zdržal uverejňovania akýchkoľvek informácií
týkajúcich sa súkromia žalobkyne, vrátane informácií o jej výchove, osobnej starostlivosti o ňu a styku
rodičov s ňou.  Z doložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že obsah  článku pripravovaného
redaktorom O. X. sa týka  súkromia  žalobkyne  s použitím informácií získaných od matky maloletej,
ktorej maloletá žalobkyňa nebola právoplatnými rozhodnutiami súdov o návrhoch rodičov maloletého
dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia   označenými v ods.18, zverená do osobnej starostlivosti.
Odvolací súd zdôrazňuje, že  pri vzájomnom vyvažovaní práv  oboch strán  nie je možné nezohľadniť
osvedčené konkrétne okolnosti na strane žalobkyne, ktorá je maloletým dieťaťom (vo veku 3 a 3
roka)  so zmeškaným psychickým ako aj fyzickým vývojom,  ktorej rodičia nie  sú osoby verejnosti
známe, resp. verejne činné a v minulosti sa neprezentovali  informáciami zo svojho súkromného
života,   dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, vedú súdny spor o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských  práv a povinností k maloletej (právoplatne neskončený) a ktorých   vzájomný vzťah
je  vysoko zložitý, disharmonický a konfliktný. Práve tieto okolnosti sú tými, ktoré   pri osvedčení
bezprostredného nebezpečenstva (hrozby) zásahu do osobnostných práv žalobkyne,  vo vzťahu  k
žalovanému odôvodňujú obmedzenie  jeho práva na slobodu prejavu  a jeho podriadenie právu
žalobkyne  na súkromie a aj  ústranie.

22. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta všeobecnú formuláciu výroku, v ktorom bolo nariadené
neodkladné opatrenie a v tomto smere prílišnej abstraktnosti z pohľadu možného informovania verejnosti
o niektorých okolnostiach, ktoré sa týkajú predmetného prípadu žalobkyne, tejto námietke nie je možné
priznať úspech. Z výroku napadnutého uznesenia vyplýva akej konkrétnej zložke  osobnosti žalobkyne
súd  poskytol ochranu a akého konkrétneho konania sa má žalovaný zdržať (v T. A. a na internetovej
stránke T. A.: M.:/..sk  sa zdržať uverejňovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa súkromia žalobkyne,
vrátane informácií o jej výchove, osobnej starostlivosti o ňu a styku rodičov s ňou), tento je   spôsobilým
podkladom pre  prípadný výkon rozhodnutia  a na jeho základe je možné posúdiť  prípadnú totožnosť
skutku.

23.  S prihliadnutím k tomu že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu  a
prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd prvej
inštancie správne podľa § 336 ods.1 C.s.p. v napadnutom rozhodnutí  povinnosť na podanie žaloby
žalobkyni neuložil a v rozhodnutí zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods.2
C.s.p.).

24.  Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho  konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni majúcej v odvolacom konaní   plný úspech, priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho  konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods.
1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom                    (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                   (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/105/2018", "guid": "263e27d7-fca3-4f70-8f7d-e9d59002a9ac:7ef1177a-b855-4ee2-b637-8440dc59650c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}, {"guid": "ussr:536800fb-f39c-42e7-926b-fc5a554f8c54", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 94/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/95 z 13. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-13", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:536800fb-f39c-42e7-926b-fc5a554f8c54"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:96f680b9-dfb9-4bb9-9669-de1a1a894920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.110.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 110/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.110.2020.1"}, {"guid": "93c2429b-99ff-496d-aa3f-b8c842b463a5:6ce83711-356a-46c5-877e-a8e2ec74c927", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5318202326.1", "spisova_znacka": "1Cdo/225/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/225/2019 z 31. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5318202326.1"}, {"guid": "93c2429b-99ff-496d-aa3f-b8c842b463a5:aba8adcb-0996-4a27-afb0-6099e276770c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5318202326.1", "spisova_znacka": "1Cdo/225/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/225/2019 z 30. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5318202326.1"}]}