Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/25/2011 z 13. 12. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. decembra 2011, sp. zn. 3CoP/25/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8410205462.3
Krajský súd Prešov | 3CoP/25/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8410205462.3 | 2011-12-13 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cbcf501-f230-433e-bdd8-afe52d5de3ac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8410205462.3

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/25/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205462
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8410205462.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. A., M. XX/XX a Ing. V. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. M. XXX o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 05. 08. 2011 č. k. 6P 179/2010-68 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. 10.
2011 č. k. 6P 179/2010-82 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í  rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením tak, že vyživovaciu povinnosť
otca k mal. V. určenú rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 02. 09. 2004 č. k. 4C 191/2004-59
z v y š u j e od 01. 09. 2011 zo sumy 27 Eur na sumu 67 Eur mesačne s tým, že takto určené výživné je
otec               p o v i n n ý platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh na výživnom za obdobie od 01. 09. 2011 do 30. 11. 2011 vo výške 120 Eur je otec povinný zaplatiť
v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc januárom 2012 do
zaplatenia pod stratou výhody splátok.

V zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu matky potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením návrh matky o zvýšenie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že matka predmetným návrhom žiadala zvýšiť výživné zo strany otca
pre mal. V. zo sumy 800 Sk na sumu 100 Eur mesačne od 01. 05. 2011. Matka návrh odôvodnila tým, že
spolu s mal. deťmi sa presťahovala do iného bytu v súvislosti s čím jej vznikli zvýšené výdavky. Matka s
deťmi pochádzajúcimi z manželstva s otcom v súčasnosti žije v 2-izboovm mestskom byte, kde nájomné
uhrádza mesačne 50 Eur, za elektrinu platí 54 Eur, za vodu ročne 70 Eur, za odvoz odpadu 46 Eur ročne,
za palivové drevo ročne 500 Eur a v zimných mesiacoch si dokupuje uhlie vo výške 20 Eur mesačne. V
súvislosti so získaním nájomného bytu tento zrekonštruovala, pričom na rekonštrukciu použila finančné
prostriedky z pôžičky, ktorú mesačne spláca po 61,20 Eur. Tiež na splátky matka do domácnosti zakúpila
práčku, televízor a počítač s tým, že mesačné splátky na práčku predstavujú 36 Eur, na televízor 33 Eur



a počítač 23 Eur. Matka okrem vyživovacej povinnosti k mal V. má vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému
synovi V., ktorý je v maturitnom ročníku na Obchodnej akadémii v Poprade. Mal. V. od septembra 2010 je
študentkou Strednej odbornej školy, odbor obchod a podnikanie v Kežmarku. V súvislosti s cestovaním
mal. V. a plnoletého V. do škôl, ako aj s dochádzaním do zamestnania matky, vznikajú jej zvýšené
výdavky na cestovné. Matka je zamestnaná vo firme Plastiflex s. r.o., Kežmarok s príjmom 450 Eur
mesačne. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného poukazujúc na jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Je
zamestnaný ako učiteľ s príjmom 540 Eur mesačne, počas manželstva s matkou mu vznikli dlhy, ktoré
otec v súčasnosti spláca mesačne po 130 Eur. Okrem mal V. má otec vyživovaciu povinnosť aj k synovi
V. pochádzajúce z manželstva s matkou a k dcére W., študentke vysokej školy, pochádzajúcej z prvého
manželstva otca. Otec býva v rodinnom dome, kde za inkaso, plyn, rozhlas, televíziu a vodu mesačne
uhrádza náklady vo výške 135,64 Eur. Tiež platí domovú daň 30 Eur ročne. Z rozsudku Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 02. 09. 2004 č. k. 4C 191/2004-59, ktorým bolo naposledy určené výživné na mal.
V. sumou 800 Sk mesačne, súd zistil, že v tom čase príjem matky predstavoval 8 669 Sk, príjem otec
9 296 Sk mesačne.

Pre právnu kvalifikáciu v dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd citoval § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1,
3 Zákona o rodine, tiež ust. § 163 ods. 2 O. s. p. a uzavrel, že od poslednej úpravy výživného sa potreby
mal. V. zvýšili v súvislosti s jej vekom. Zvýšené náklady sú hlavne na stravovanie, ošatenie, kultúrne,
spoločenské, ako aj školské vyžitie. Príjem oboch rodičov od poslednej úpravy síce vzrástol, avšak s
prihliadnutím na všetky výdavky, ktoré otec musí uhrádzať, otec nemá také materiálne zabezpečenie,
aby mohlo dôjsť k zvýšeniu výživného. Preto návrh na zvýšenie výživného súd zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že naposledy bolo
určené výživné na mal. V. 27 Eur. V tom čase bol otec vo väzbe, bol odsúdený za týranie. Z toho dôvodu
spolu s mal. deťmi opustila spoločnú domácnosť v rodinnom dome a vzala so sebou len nevyhnutné veci,
aby s deťmi prežila. Otcovi zostal dom s celým zariadením. V tom čase na dome neboli žiadne dlhy. Prvý
rok po opustení spoločnej domácnosti žila spolu s deťmi bez výživného, iba s pomocou svojej matky, v
strachu čo bude ďalej. Keďže rodina otca na ňu tlačila, „podpísala papiere“, na základe ktorých bol otec
z väzby prepustený „na podmienku“. Nie je pravdou, aby zo spoločnej domácnosti odniesla hnuteľné
veci, vzala len najnevyhnutnejšie veci. Všetky dlhy, ktoré otcovi vznikli a v súčasnosti ich uhrádza, vznikli
až po odsťahovaní sa matky s mal. deťmi zo spoločnej domácnosti. V rodinnom dome, v ktorom otec
býva je viacej spoluvlastníkov, takže náklady sa delia. Otec má vždy nejakú spolubývajúcu, ktorá mu
pomáha. Zdôraznila, že zo svojho príjmu 424,08 Eur mesačne vyživuje 2 deti, ktoré sú na strednej škole.
Uhrádza náklady na byt, elektrinu, vodu, odpad, vykurovanie, internet, stravu, ošatenie, ktoré výrazne
presahujú jej príjem. Z tohto dôvodu finančné prostriedky si požičiava od svojej matky. Kým matka s
deťmi živorí, otec sa o deti nezaujíma a nespomenie si na ne ani pri príležitosti ich narodenín či Vianoc.
Netrápi ho, ako žijú, čo potrebujú a čo prežívajú. Výživné 27 eur je neprimerané, preto ho žiada zvýšiť
do navrhovanej sumy.

Otec k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že okrem vyživovacej povinnosti na syna V. a dcéru V. má vyživovaciu povinnosť aj k dcére W. z
prvého manželstva, na ktorú platí výživné 40 Eur mesačne. Žije v rodinnom dome, ktorého sú podieloví
spoluvlastníci sú syn a dcéra. Platí za nich domovú daň. Mesačné náklady predstavujú: cestovné do
práce - 70 Eur, náklady na plyn - 111 Eur, na elektrinu 20,10 Eur, vodu - 20 Eur, rozhlas a televíziu
4,64 Eur. V súvislosti so zavedením elektronických žiackych knižiek v školstve, elektronickej knižnice,
zborovne bol nútený zakúpiť notebook, ktorý spláca v mesačných splátkach 26,67 Eur. Po odsťahovaní
sa matky zo spoločnej domácnosti vznikol mu dlh za plyn, elektrinu, väzbu, súdy, preto bol nútený
vziať úver, ktorý spláca 130 Eur mesačne. Doposiaľ nebolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, a preto mu ostali dlhy. Zdôraznil, že jeho finnačná situácia je veľmi zlá, ale nie vlastnou vinou.
Len kvôli exmanželke uhrádza dlhy a jednu pôžičku vykrýva druhou. Na syna V. platí výživné 40 Eur
mesačne. Ďalej  uviedol, že aj keď jeho príjem je obmedzený, lebo sa mu zvýšili životné náklady, k
spokojnosti oboch strán je ochotný prispievať na mal. V. výživné maximálne sumou 35 Eur mesačne.
Jeho príjem zo zamestnania nepredstavuje 574,35 Eur mesačne, ale 540 Eur mesačne. Hoci nemá



finančné prostriedky žije s partnerkou, s ktorou je veľmi šťastný, lebo obidvaja sú pracovití a skromní.
Naopak, snahou matky mal. V. bolo „dať otca zavrieť“ (sp. zn. 1T 46/2004). Zároveň otec zaslal súdu
potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa za rok 2011, úhrady o nákladoch za bývanie (plyn,
elektrina), ako aj doklady - poštové poukazy o platení výživného na deti pochádzajúce z obidvoch jeho
manželstiev.

Opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním matky.
Navrhol, aby súd zvýšil výživné na mal. V. v súlade s návrhom matky.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3, § 214 ods. 2 O. s. p.. Po takomto preskúmaní
napadnutého rozsudku a aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
matky je čiastočne dôvodné.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V
ust. § 163 O. s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných
dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pri tom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti
určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o
výživnom je upravená v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného
rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať
ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie
výživné nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú
zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmanie
a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musí riadiť aj pri rozhodovaní
o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantným pre rozhodnutie
o predmetnom návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili
okolnosti na strane oprávnenej mal. V., alebo na strane povinných rodičov, ktoré boli podkladom pre
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť
zmenu výšku výživného.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že posledná úprava vyživovacej
povinnosti zo strany otca sa realizovala rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 02. 09. 2004 č.
k. 4C 191/2004-59. Uvedeným rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej mal.
deti V. a V. na čas po rozvode boli zverené do výchovy matky a otec bol zaviazaný počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. V. sumou 1 200 Sk mesačne
a na výživu mal. V. sumou 800 Sk mesačne. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. 11.
2004. V čase schválenia rodičovskej dohody matka žila s mal. deťmi v rodinnom dome v B. A., ktorý
je vlastníctvom jej sestry, kde obývali dve izby na poschodí. Vtedy mal. V. bol žiakom 6. ročníka a mal.
V. žiačkou 3. ročníka základnej školy. Matka pracovala ako montážna pracovníčka vo firme Hengstller,
s. r. o. Kežmarok s príjmom 8 669 Sk. Otec bol zamestnaný ako učiteľ na Základnej školy vo Veľkej
Lomnici s príjmom 9 296 Sk mesačne. Otec už v tom čase mal vyživovaciu povinnosť k dcére W.
pochádzajúcej z jeho prvého manželstva. Príjmové pomery na strane mal. V., náklady na zabezpečenie
jej výživy sa od poslednej úpravy výživného vykonanej pred siedmimi rokmi podstatne zmenili. Pri
určení súčasného konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká
peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,



prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane obidvoch rodičov. Matka od
septembra 2010 spolu s deťmi (mal. V. a synom V.) žije v 2-izbovom mestskom byte, za ktorý uhrádza
nájomné 52,50 Eur, náklady na elektrinu predstavujú 50,50 Eur. Tiež uhrádza pôžičky poskytnuté v
súvislosti s rekonštrukciou bytu 61,20 Eur a v súvislosti so zakúpením hnuteľných vecí: práčka (36 Eur),
televízor (33,59 Eur) a počítač (23,26 Eur). Okrem vyživovacej povinnosti k mal. V. má matka naďalej
vyživovaciu povinnosť aj na syna V., ktorý je v súčasnosti už v maturitnom ročníku Obchodnej akadémie
v Poprade. Príjem matky sa oproti predchádzajúcej úprave výživného zvýšil zo sumy 8 669 Sk na sumu
450 Eur mesačne. Po rozvode manželstva otec zostal bývať v rodinnom dome, v ktorom je oprávnený z
vecného bremena, kde okrem iných osôb (súrodencov otca) sú podielovými spoluvlastníkmi aj jeho deti
pochádzajúce z jeho druhého manželstva. Príjmové pomery otca sa podstatne zmenili. Otec je naďalej
učiteľom Základnej školy vo Veľkej Lomnici a jeho príjem oproti predchádzajúcej úprave výživného sa
zvýšil zo sumy 9 296 Sk na sumu 540 Eur mesačne.

Odvolací súd sa zaoberal aj vyjadrením otca, ktoré realizoval podaním zo dňa 08. 12. 2011, kde uviedol,
že okrem mal. V. má vyživovaciu povinnosť aj k synovi V., študentovi Obchodnej akadémie v Poprade
a k dcére W. z prvého manželstva, ktorá študuje na dvoch vysokých školách. Na tieto plnoleté deti platí
výživné po 40 Eur mesačne na každé dieťa. Naďalej býva v rodinnom dome, v ktorom sú podieloví
spoluvlastníci, okrem iných osôb aj mal. V. a syn V.. Cestovné do zamestnania predstavuje 70 Eur,
náklady na plyn 111 Eur, elektrina 20,90 Eur, voda 20 Eur, rozhlas a televízia 4,64 Eur mesačne. Zo
svojho príjmu uhrádza úver poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou, pričom výška splátok predstavuje
130 Eur mesačne. Tiež uhrádza poskytnutú pôžičku na zakúpenie notebooku v mesačných splátkach
26,67 Eur.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že je dôvodné u mal.
V. zvýšenie výživného na sumu 67 Eur mesačne. K zmene pomerov na strane maloletej došlo 01. 09.
2011, .t j. nástupom na strednú školu. Od tohto dátumu je teda dôvodná aj zmena vyživovacej povinnosti
otca pre  maloletú. U otca maloletej každopádne súd prihliadol aj na to, že má vyživovaciu povinnosť
aj k ďalším dvom deťom, ktoré sú už plnoleté. Od poslednej úpravy výživného na strane otca došlo k
zmene pomerov tým, že sa zvýšil jeho príjem v zamestnaní, a preto vyživovaciu povinnosť otca bolo
treba zvýšiť postupom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Rešpektujúc však ust. § 62 ods. 1,2, 4,
5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré v dôvodoch odôvodnenia odcitoval súd prvého stupňa, odvolací
súd dospel k záveru, že je potrebné vyživovaciu povinnosť k mal. V. zo strany otca zvýšiť na sumu 67
Eur mesačne. V súvislosti s možnosťami otca plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej treba zdôrazniť,
že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek
pohľadávok zo strany otca (platenie úveru, pôžičky a pod.).

Za preukázaného skutkového stavu o zmene pomerov je dôvodné vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť.
Takéto zvýšenie odvolací súd hodnotí za primerané a zodpovedajúce preukázaným zmeneným
pomerom.

Preto v napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa ust. § 220 O. s. p.
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa o
zamietnutí návrhu matky potvrdil podľa ust. § 219 O. s.p.

Vyživovacia povinnosť bola zvyšovaná od 01. 09. 2011. Otec za tri mesiace (september - november
2011) platil matke maloletej výživné po 27 Eur mesačne. Vznikol mu dlh na tomto výživnom za obdobie
september - november 2011 v sume 3 x 40 Eur, t. j. 120 Eur. Tento dlh zaviazal súd otca zaplatiť k rukám
matky spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10 Eur počnúc mesiacom januárom 2012
až do úplného vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok (§ 160 ods. 1 O. s. p.).



Pretože bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené, odvolací súd zodpovedajúcemu ust. § 224 ods.
2 O. s. p. mal povinnosť rozhodnúť o náhrade trov celého konania. Pretože ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu, odvolací súd zodpovedajúco ust. § 224 ods. 2 O. s. p., § 146 ods. 1 písm.
a) O. s. p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.