{"guid": "115c9029-f1c5-49e7-8566-1afe8fc9db13:a55fb3dd-fbdc-438f-b5de-04ca2a3680c8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8318200224.1", "spisova_znacka": "13Co/19/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/19/2018 z 16. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. decembra 2018, sp. zn. 13Co/19/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8318200224.1", "identifikacne_cislo": "8318200224", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erika Madaraszová", "sudca_id": 147, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-madaraszova-147", "datum_vydania": "2018-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a55fb3dd-fbdc-438f-b5de-04ca2a3680c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8318200224.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8318200224.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8318200224.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/19/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200224
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8318200224.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., s o sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom Ján Šoltés, so sídlom
Mýtna 48, 810 07 Bratislava, proti žalovanej O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX
XX C., o zaplatenie 276,93 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné,
č.k. 10Csp/4/2018-63 zo dňa 25. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku
o trovách konania.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e r p i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd konanie o zaplatenie sumy 15 eur s prísl. zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 105,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 105,32 eur od 31.3.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.“

2. Rozsudok právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, 2, 3, §  146 ods. 1, § 297, § 219 ods. 3, § 255 ods.
1, 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/215 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 524
ods. 1, 2, § 657, § 559 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platný a účinný v
rozhodnom období.

3. Vychádzal zo zistenia, že Y. T. C., a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli dňa 22.11.2013 Žiadosť
o poskytnutie najľahšej pôžičky č. XXXXXXX, so schválenou výškou 500,- Eur, pričom celková suma
pôžičky bola 745,56 Eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v 36 mesačných splátkach vo výške 20,71 Eur a
ročná úroková sadzba bola 32%, RPMN 32%, priemerná hodnota RPMN 32%. V zmluve nebol uvedený



termín konečnej splatnosti jednotlivých splátok. Lehota splatnosti bola uvedená 04/2015 konečná
splatnosť. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.01.2015 vyzval pôvodný veriteľ na bezodkladné
splatenie nedoplatku na splátkach vo výške 51,14 Eur a zároveň upozornil na možnosť zosplatnenia
úveru. Z prehľadu splátok a úhrad mal preukázané, že žalovaná na splátkach uhradila celkovo sumu
394,68 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou bola uzavretá
zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávky, čo bolo dostatočne preukázané súdu, preto má za to, že je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu v tomto konaní. Ďalej zistil, že zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej nie je
uvedená konečná splatnosť pôžičky. Údaj o konečnom termíne splatnosti má byť uvedený presne, a to
uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.
Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

5. K právnemu názoru vyjadrenému v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-XX/XX C. Y. Z., a.s. c/a G. N. uviedol, že v prípade sporov medzi veriteľmi a spotrebiteľmi sa jedná
o spory medzi jednotlivcami, z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia na
splátky istiny, úrokov a splátky poplatkov nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo  by
sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Ďalej uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch
jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

6. Pre úplnosť ďalej poukázal na to, že zmluva o úvere v časti dohodnutej výšky ročnej úrokovej sadzby
je neplatná, a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi. Vychádzajúc z údajov Národnej
banky Slovenska, úroková sadzba predmetného úveru je viac ako o 100% vyššia ako priemerná sadzba
úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období.

7. Žalovaná bola povinná uhradiť sumu 500,- Eur, pričom zo strany žalovanej boli uhradené finančné
prostriedky v sume 394,68 Eur, a teda nesplatná časť pôžičky je vo výške 105,32 Eur. Súd preto v
tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 105,32 Eur, vo
zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže sa žalovaná dostala s plnením svojho záväzku do
omeškania, zaviazal ju aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05% ročne, a to
dňom nasledujúcim po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom, t.j. od 31.05.2015.
Nakoľko v časti o zaplatenie sumy 15,- Eur s prísl. vzal žalobca žalobu späť, súd konanie v tejto časti
zastavil.

8.  O trovách konania rozhodol tak, že úspech žalobcu bol v konaní 38% a úspech žalovaného
predstavuje 62%. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechu je rozdiel v jeho neprospech,
preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanej žiaden nárok nevyplýva,
žiadne trovy konania si neuplatnila, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd zamietol
žalobcu v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania. Odvolanie právne odôvodnil ust. §
365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal,
že záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie je správny, a je aj v rozpore s čl. 10
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ako právne záväzným aktom Európskeho
spoločenstva. Poukázal na rozsudok zo dňa 09.11.2016 C-42/15, ktorým sú slovenské súdy viazané a
tento predstavuje case-law Súdneho dvora Európskej únie. Súd prvej inštancie bol povinný prihliadať
na tento rozsudok, keďže má prednosť pred zákonom o spotrebiteľských úveroch. Namietal, že
rozdelenie splátok na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy
predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných
náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. K uvedeniu termínu konečnej splatnosti uviedol, že
uvedenie ukončenia úverového vzťahu 11/2016 je dostatočne určité a zrozumiteľné. Z predloženej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov konečnej splatnosti úverových
splátok, a to v čl. 6, bod 6.1, 6.2 a 6.3 zmluvných podmienok úverovej zmluvy. K odplate za poskytnutie
úveru uviedol, že táto nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% v zhode s dojednanou



úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Nie výška
úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom
pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Výška dojednanej odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmluve neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou
výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Dojednaná odplata nepresahuje
2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 156,61 Eur s prísl. a prizná mu náhradu trov konania, náhradu trov odvolacieho konania a náhradu
trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní  (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad
vyplývajúcich z  ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnym právnym posúdením veci i tým, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalovaného, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne
posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Odvolací súd osvojujúc
si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami
žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

16. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. Na predmetný právny
vzťah je preto potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na ochranu spotrebiteľa v zmysle ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

17. K námietke žalobcu poukazujúcou na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa
09.11.2016 sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a dopĺňa, že priamy
účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá
svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne
implementovanie smernice.



18. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd
totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití
všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane existujú obavy,
aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a
navyše aj proti princípom súkromného práva, akým je aj princíp právnej istoty.

19. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

20. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

21. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj: (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina) a pod..

22. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

23. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termín končenej splatnosti úveru. V danom prípade Zmluva o poskytnutí
najľahšej pôžičky (č.l. 6 a nasl. spisu) obsahovala len výšku mesačnej splátky, počet mesačných splátok
a termín konečnej splatnosti úveru označený ako 11/2016.

24. Súd prvej inštancie vyhlásil predmetnú Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky za bezúročnú a bez
poplatkov, nie na podklade absencie rozčlenenia splátok na istinu, úroky a poplatky, ale vzhľadom
na absenciu presného údaju o konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, o absencii uvedeného údaju v predmetnej zmluve. V
zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy. Údaj o konečnej
splatnosti úveru musí byť v zmluve výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných
náležitostí (napr. z počtu splátok úveru) a taktiež nestačí len uvedenie mesiaca a roka ako termínu
konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd uvádza, že zakotvenie termínu konečnej splatnosti úveru v
spotrebiteľskej zmluve vo forme len mesiaca a roka je nedostatočným uvedením termínu konečnej
splatnosti. Vzhľadom, na uvedené preto súdu prvej inštancie rozhodol správne o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky.

25. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj výškou úrokovej sadzby úveru, ktorá v predmetnom
prípade bola vo výške 32% a správne ju porovnával s úrokovými sadzbami pri úveroch v období,
kedy bola uzatvorená zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, pričom úrokové
sadzby v danom období sa pohybovali v sadzbe 11,27% ročne. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom
bola predmetná úroková sadzba dohodnutá cca 2,8 násobne vyššia ako úroková sadzba, za ktorú za
obdobných podmienok poskytovali banky úver. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako 2,8-násobne prevyšujúcim priemerné úroky
porovnateľných úverov poskytovaných bankami. žalobcom požadovaný úrok z úveru spôsobil značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového
stavu preukázané a zistené, že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 11,27 % ročne.



26. Pokiaľ ide o úrok z úveru, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako odporujúci dobrým mravom,
dodáva, že odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke
súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací
súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám
(5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký
BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov
oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými
mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 01.04.1967
úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za
odporujúcu dobrým mravom.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dáva do pozornosti aj ročnú úrokovú sadzbu revolvingu,
ktorá bola vo výške 32% a ktorá tak isto ako ročná úroková sadzba úveru je v rozpore s dobrými mravmi.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd prvej inštancie rozhodol správne o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti.  Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá
aj správny výrok o trovách konania.

29. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Csp/4/2018", "guid": "b4495d0b-e7af-4d32-a4b3-04218f377244:c532da11-db1b-46a3-8bc8-49c984f63d07", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "4613db66-8c7c-4052-a697-364a3880a205:66d1c9bc-4793-46c8-81b3-c4d28126f9cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/4/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 10Csp/4/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4613db66-8c7c-4052-a697-364a3880a205:66d1c9bc-4793-46c8-81b3-c4d28126f9cf"}], "citovane_v": []}