Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/94/2012 z 29. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2012, sp. zn. 6CoE/94/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3805203558.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/94/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3805203558.1 | 2012-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 EP, § 203 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/57cfd93a-1cc6-4853-9d13-98f3120faafd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3805203558.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/94/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805203558
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3805203558.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Mesto Handlová, so sídlom Handlová, Nám.
baníkov 7, IČO: 00 318 094, právne zast. JUDr. Pavlom Zajacom, advokátom so sídlom v Prievidzi,
Matice slovenskej 10, proti povinnému: RENOVA Horná Ves, spol. s r.o., so sídlom Horná Ves č. 156,
IČO: 31 601 227, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 527,35 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa
30. decembra 2011, č.k. 16Er/315/2005 - 16, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 19, § 104 ods. 1
a § 107 ods. 4 O.s.p. a zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, exekútorský úrad so
sídlom v Prievidzi, Kalinčiaka 5 náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2005 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 527,35 Eur (15.887,- Sk) s príslušenstvom, na podklade
exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Ro 175/2004 zo dňa
13.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2005. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi udelené tamojším súdom dňa 13.04.2005.
Dôvodil, že spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného
konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je
preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím
stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§
19 O.s.p.). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii.
Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné
viesť voči neexistujúcemu subjektu. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 196, § 200
ods. 1, § 197 ods. 1 a ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor
má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný. Z
tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené
v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z
dôvodu zavinenia oprávneným alebo v prípade nemajetnosti povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo
po vyše troch rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je
možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri
podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto
skutočnosti. Povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto
odseku nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie



z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že súdnemu
exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako
nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a
nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím
súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým
spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako
účastník exekučného konania (v časti trov). Súd prvého stupňa preto v zmysle uvedeného trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote
odvolanie súdny exekútor JUDr. René Matuška, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutím mu bola spôsobená škoda. Dôvodil,
že v zmysle § 196 ods. 1 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Možnosť
úvahy má súd v tom, ktorý subjekt zaviaže na úhradu trov exekúcie, a to v závislosti od toho, aký je
dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že otázka trov exekučného konania a povinnosť
súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom Slovenskej republiky, a
to v náleze sp. zn. II ÚS 31/04. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do
jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva v zmysle čl. 20 ústavy. Ďalej uviedol, že trovy
nepredstavuje len odmena za vykonanú prácu (odmena exekútora), ale aj náhrada hotových výdavkov,
ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku na základe „objednanej“ služby oprávneným. Poukázal na
to, že exekútor nemá možnosť odmietnuť návrh oprávneného na začatie exekúcie. V predmetnom
exekučnom konaní nie je dôvod zaväzovať úhradou trov exekúcie štát, nakoľko existuje subjekt, ktorý si
exekučnú činnosť „objednal“, teda oprávnený a ten tak, ako za každú inú vykonanú prácu, poskytnutú
službu alebo objednaný tovar je povinný zaplatiť. Na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa má súdny
exekútor financovať vymáhanie pohľadávok tretích subjektov, čím je poškodzovaný na svojom majetku.
Mal za to, že oprávnený, ak podal návrh na vykonanie exekúcie, mohol predvídať, že môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku povinného. Rovnako môže predpokladať, že môže byť
v priebehu exekúcie zistené, že povinný je nemajetný a s týmto rizikom podáva návrh na vykonanie
exekúcie. Toto riziko, ktoré nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, nakoľko
oprávnený má možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie podá alebo nie, súdny exekútor však
nemá možnosť voľby, či konkrétny návrh na vykonanie exekúcie prijme alebo nie a či konkrétnu exekúciu
vykonávať bude, alebo nie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a to v časti
rozhodnutia o trovách exekúcie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.



Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený
súdnemu exekútorovi JUDr. Renému Matuškovi dňa 30.03.2005, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 527,35 Eur (15.887,- Sk), a to na poklade exekučného titulu, ktorým je
platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Ro/175/2004 zo dňa 13.12.2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2005.

Z výpisu z obchodného registra odvolací súd zároveň zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k.
28K/9/2008 - 86 zo dňa 09.06.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2008, zamietol návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka RENOVA Horná Ves, spol. s r.o., so sídlom Horná Ves 156,
IČO 31 601 227 (povinného) pre nedostatok majetku dlžníka. Povinný bol následne dňa 17.07.2008 ex
offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci
zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť
má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na
rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57
ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel
k názoru, že v prípade, keď je dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti (povinného) rozhodnutie
konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok
majetku dlžníka, prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Odvolací súd preto konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne
nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods.
1 Exekučného poriadku, je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku v príslušnom znení. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď za
daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne
rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .