{"guid": "1158086a-3667-4df9-9276-ca9edb3fff37:8c1bd329-5151-4356-ad1d-7e7a3eebeb3a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:4118214903.1", "spisova_znacka": "17CoP/6/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/6/2019 z 27. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2019, sp. zn. 17CoP/6/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:4118214903.1", "identifikacne_cislo": "4118214903", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2019-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-367", "nazov": "§ 367 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-367", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-367"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-367"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c1bd329-5151-4356-ad1d-7e7a3eebeb3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:4118214903.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:4118214903.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:4118214903.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118214903
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:4118214903.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci
starostlivosti o maloleté deti C.: S., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, deti
matky T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, J. J., toho času C. XXXX/XX, J. J. a otca E.
C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., Y. II. XX, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/288/2018 - 16
zo dňa 09. januára 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky maloletých detí na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného zverenia mal. detí C.: S., nar. XX.
XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, do jej  starostlivosti, určenia výživného otcovi mal. detí po 150,- Eur
mesačne na každé dieťa  a úpravy styku otca s mal. deťmi každý párny týždeň od soboty od 08,00 hod.
do nedele do 15,00 hod. s tým, že ich otec prevezme aj odovzdá v mieste trvalého bydliska matky (prvý
výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka sa
nariadenia neodkladného opatrenia domáhala z dôvodu, že s otcom mal. detí spolu s mal. deťmi žili
naposledy v J., odkiaľ sa dňa 19. 08. 2018 odsťahovala aj s maloletými deťmi k jej matke. V roku 2015
začalo dochádzať medzi rodičmi mal. detí k hádkam najmä kvôli finančným problémom, nakoľko otec
mal. detí bral úvery, požičiaval si od známych, úvery a pôžičky nesplácal, neplatil účty, nájomné, škôlku a
pod., stále viac sa zadlžoval. V zime ich odpojili od dodávky plynu, nakoľko neuhradil platby. V súčasnosti
žije matka s maloletými deťmi v J. J., otec detí žije v J.. V J. J. maloletá S. navštevuje základnú školu a
maloletá T. materskú školu. Ich mesačné náklady na výživu a výchovu predstavujú 150,- Eur mesačne.
Má záujem, aby sa maloleté deti s otcom stretávali, preto vzhľadom na vek detí a skutočnosť, že otec
detí pracuje v zahraničí navrhla úpravu styku na každý párny víkend. Potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia odôvodnila skutočnosťou, že sa 19. 08. 2018 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, čo naďalej
pretrváva a do doby rozvodu je potrebné upraviť výživné a starostlivosť o deti.

3. Súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré doposiaľ trvá. Výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím.
Na Okresnom súde Nitra prebieha rozvodové konanie rodičov maloletých detí, ktoré nie je doposiaľ
právoplatne ukončené. Rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do 19. 08. 2018, kedy sa
matka s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti odsťahovala. V súčasnosti maloleté deti s matkou
žijú v J. J., otec v J.. Matka sa domáha neodkladným opatrením zverenia maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti, určenia výživného na maloleté deti a úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas do



rozvodu manželstva, pričom ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia uviedla skutočnosť, že s
otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti.

4. Na základe týchto zistení mal súd prvej inštancie za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný, nakoľko v konaní neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
neodkladnú dočasnú úpravu pomerov maloletých detí. Matka totiž potrebu neodkladnej úpravy pomerov
v časti zverenia maloletých detí do jej starostlivosti, určenia výživného ani úpravy styku žiadnym
spôsobom neodôvodnila. Len skutočnosť, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, na ktorú
poukazovala, nezakladá nevyhnutnosť úpravy pomerov maloletých detí prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, súdu prvej inštancie doposiaľ nie sú známe
nedostatky v tejto starostlivosti a matka zabezpečuje aj výživu maloletých detí. Preto nie je možné
nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle § 365, § 366 alebo § 367 Civilného mimosporového poriadku.

5. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné a potrebné, aby
neodkladným opatrením dočasne zveril alebo odovzdal maloleté deti do  osobnej starostlivosti matky.
Ani v časti výživného a úpravy styku matka žiadnym spôsobom neodôvodnila svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie preto nemal osvedčené ani základné skutočnosti potrebné
na bezodkladnú úpravu pomerov v týchto častiach. Z návrhu matky nevyplýva, či sa s otcom deti dohodli
na výživnom na maloleté deti, či prichádza medzi nimi ohľadom výživného k rozporom, či otec detí
neprispieva od rozdelenia spoločnej domácnosti na výživu maloletých detí žiadnym spôsobom alebo či
sa dobrovoľne podieľa na výžive detí, akou formou a v akej výške, aké sú aspoň nevyhnutné výdavky
na maloleté deti. Taktiež v oblasti úpravy styku neuviedla, či sa s otcom dohodli na úprave styku alebo
sa na úprave styku nevedia dohodnúť, či otec o styk s maloletými deťmi prejavuje záujem, ako sa styk
v súčasnosti realizuje. Z návrhu nemá súd osvedčenú ani pracovnú dobu otca, pričom z obsahu návrhu
matky vyplýva, že otec pracuje v zahraničí. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, z dôvodu
neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí súd návrh matky ako nedôvodný
zamietol.

6. Záverom súd prvej inštancie poznamenal, že pokiaľ nie je rozvodové konanie ukončené, má matka
z dôvodu rozdelenia spoločnej domácnosť možnosť podať samostatný návrh vo veci samej na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom
súd vykoná potrebné dokazovanie, vypočuje oboch rodičov a procesného opatrovníka maloletých detí,
oboznámi sa s názorom maloletých detí, vykoná sociálne zisťovanie v rodine detí, či iné dôkazy potrebné
na rozhodnutie vo veci samej.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 52  a § 58 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
podaný pred začatím konania vo veci samej, rozhodnutím o ňom sa konanie končí.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka - matka mal. detí. Z obsahu odvolania vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 C. m.  p. a v § 365 ods. 1 a h) Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
odvolaní uviedla, že žiada o doplnenie dokazovania prehľadom úhrad nájomného ohľadne bytu vX.
Odvolací za celé obdobie užívania bytu, ktoré otec mal. detí neplatil a boli doručené dve výzvy na
vysťahovanie, doplnenie dokazovania ohľadne  vymáhania úveru od Poštovej banky a ohľadne výšky
dlhov vo firme Bonato.

9. Odvolací návrh navrhovateľka neučinila.

10. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa
jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia a nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie pred súdom prvej inštancie a nevyžaduje to sni dôležitý verejný záujem a dospel k názoru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.
potvrdiť. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na tieto v celom rozsahu



poukazuje a na zdôraznenie jeho správnosti, reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľky udáva, že ňou
navrhované doplnenie dokazovania by nič nezmenilo na záveroch súdu prvej inštancie, že neosvedčila
potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov rodičov a mal. detí. Zisťovanie dlhov na nájomnom,
úveroch a pod. môže byť dôležité v rozvodom konaní z hľadiska zisťovania príčin rozvratu manželstva,
samo osebe však nesvedčí o potrebe neodkladnej úpravy pomerov na čas do rozvodu. Navrhovateľka
v odvolaní nenamietala nič proti dôvodom rozhodnutia uvedeným v 18. a 19. odseku odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie dostatočne vyargumentoval, prečo nie sú podľa
neho dané dôvody na neodkladnú úpravu pomerov a že matke nič nebráni podať si návrh vo veci samej,
pri ktorom potrebu neodkladnej úpravy pomerov preukazovať netreba, a to návrh na úpravu práv a
povinností rodičov k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva.

11. Z návrhu taktiež nevyplýva, že by sa otec vôbec domáhal práva na úpravu styku. Ak totiž o styk s
mal. deťmi neprejavuje záujem, resp. tento sa nedá vzhľadom na jeho prácu v zahraničí realizovať, nie
je daný dôvod na úpravu pomerov.

12. Zhrnúc vyššie uvedené ani odvolací súd nevzhliadol dôvod na bezodkladnú dočasnú úpravu
pomerov spočívajúcu vo zverení mal. detí do dočasnej starostlivosti navrhovateľky, určení výživného zo
strany otca na mal. deti a v úprave styku otca s mal. deťmi.

13. Keďže odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia potvrdil, v tomto prípade v rámci hospodárnosti konania v zmysle článku 17 základných
princípov C. s. p. nedoručoval odvolanie matky na vyjadrenie otcovi, nakoľko ani samotné uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým nebolo neodkladné opatrenie nariadené sa okrem navrhovateľa ostatným
účastníkom nedoručuje (§ 331 ods. 1 C. s. p. a contrario). Podľa názoru odvolacieho súdu nedoručením
odvolania na vyjadrenie v tomto prípade nebolo porušené právo otca na spravodlivý proces, nakoľko
vzhľadom na výsledok konania neutrpel v tomto konaní žiadnu ujmu.

14. Nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, odvolací súd o nej v zmysle
§ 57 C. m. p. nerozhodol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané  (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len \"generálny prokurátor\"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37P/288/2018", "guid": "37d30d4e-7ebe-4c65-867c-93457c8243f6:d6adfe54-c50f-447a-a1a8-e72ec4516768", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}