Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/117/2015 z 18. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. januára 2016, sp. zn. 3To/117/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2511011073.1 Krajský súd Trnava | 3To/117/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2511011073.1 | 2016-01-18 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Život a zdravie, Iné práva a slobody Citované ustanovenia: § 155 ods. 1 TZ, § 364 ods. 1 písm. a) TZ, § 20 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53c72939-4b56-4d21-aff2-1353b49d1d35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2511011073.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/117/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511011073
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2511011073.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému H. D. pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.09.2015, sp. zn. 2T/196/2011, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že
dňa 01.08.2010 v čase približne o 04:00 hod. v Leopoldove, na ulici Gucmanova, počas verejnosti
prístupnej hudobno-tanečnej zábavy v tzv. „Spolkovej záhrade“, H. D. vyvolal slovnú roztržku s N. K.,
do ktorej vstúpil slovne Z. N. s cieľom predísť fyzickým útokom, na čo ho H. D. udrel päsťou do hlavy,
hneď na to H. D. spoločne s Z. S. fyzicky napadli N. K. tak, že tohto obaja opakovane päsťami udierali
do tváre a trupu, H. D. ho tiež kopol do pravého predkolenia, v dôsledku čoho N. K. spadol na zem,
následne H. D. spoločne s Z. S. začali opakovane udierať päsťami do hlavy a trupu Z. N., ktorý po
tom, ako ho jeden raz kopli do trupu, spadol na zem a ďalej H. D. začal znovu fyzicky napádať N. K.,
pričom nedbal na správanie, ktorým sa N. K. snažil vyvolať zdanie stavu bezvedomia a nehybnosti, ale
s krátkymi prerušeniami ho kopal do nôh a ostatných častí tela, rukami ho chytal za odev, triasol s ním,
a popri tom ho udieral päsťami v smere na trup a hlavu, svojím konaním spôsobil Z. N., pomliaždenie a
podkožné krvácanie ľavej priočnej oblasti, oderku ľavého horného viečka, zmliaždenie na ľavej strane
hrudníka a pravej bedrovej oblasti, pomliaždenie a oderky v ľavej spánkovej oblasti, zranenia vyžadujúce
dobu liečenia bez potreby práceneschopnosti v trvaní najviac 7 dní a N. K., odreninu nosa, krvný
výron ľavej očnice, zranenia vyžadujúce dobu liečenia v trvaní najviac 1 týždeň, pričom súčasne H. D.
spôsobil N. K. zlomeninu vonkajšieho členka vpravo s posunom, zlomeninu zadnej hrany píšťaly vpravo s
posunom, roztrhnutie vnútorného postranného väzu členka vpravo, vyžadujúce si dobu liečenia spojenú
s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 12 týždňov t. j. 84 dní.
Za to mu bol uložený podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37
písm. h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodení:
1/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., T. S.. XXXX/XXB,



2/ UNION zdravotná poisťovňa, a.s. , Bajkalská č. 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 36284831,
s nárokmi na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že v oboch zrušujúcich rozhodnutiach odvolací súd
vyčítal I. stupňovému súdu v podstate to, že skutkovú vetu prevzal z obžaloby aj napriek tomu, že
vykonané dôkazy spôsob útoku zo strany obžalovaných takýmto spôsobom nepotvrdzujú. Ďalej, že
súd I. stupňa nezisťoval, čo bolo motívom a kto nedorozumenie vyvolal. Ani ustálený spôsob fyzického
útoku zo strany obžalovaných vo výrokovej časti nezodpovedá vykonaným dôkazom. Najťažšie zranenie
mal poškodený N. K. utrpieť práve v dôsledku útoku obžalovaného H. D.. Tvrdenie poškodeného N.
K. o spôsobe útoku vyvracia najmä znalec MUDr. Alexander Köröcz, keď popisoval mechanizmus
jeho zranenia. Znalec uviedol, že zranenia, ktoré poškodený utrpel, a to zlomeninu vonkajšieho členka
vpravo s posunom, hodnotenú ako ťažké zranenie, zlomeninu zadnej hrany píšťaly vpravo s posunom
ako ťažké zranenie, roztrhnutie vnútorného členka vpravo ako ľahké zranenie najpravdepodobnejšie
vznikli násilím strednej až vysokej intenzity, ktoré pri zlomenine pravého členka pôsobilo sprava doľava
na oblasť vonkajšieho členka vpravo. Zlomenina členka vznikla v kombinácii priameho a nepriameho
násilia, pričom priame násilie bol úder ako kop do oblasti pravého vonkajšieho členka. Po následnom
páde došlo k vybočeniu tohto členka von a v prvom štádiu zlomenine zadnej hrany píšťaly a v druhej
fáze k roztrhnutiu členkového väzu. Nie je preto preukázané, že N. K. spadol na zem, snažil sa vyvolať
zdanie stavu bezvedomia a nehybnosti, pričom ho obžalovaný kopal do nôh. Nie je sporný mechanizmus
ostatných ľahších zranení, ktoré poškodení utrpeli, ale práve mechanizmus ťažkého zranenia sa
nezhoduje s vyjadrením znalca MUDr. Alexandra Köröcza. Rovnako, čo sa týka následkov tohto
zranenia, súd I. stupňa nedotiahol dokazovanie v tomto smere dokonca, hoci už na hlavnom pojednávaní
dňa 06.08.2012 obžalovaný poukazoval na to, že poškodený odohral zápas dňa 13.02.2011. Obžalovaný
toto tvrdenie v písomne podanom odvolaní preukázal aj internetovými zábermi, z ktorých vyplýva, že
poškodený N. K. bol aj ďalej aktívnym hráčom. Na doplnenie dokazovania mal znalec tieto skutočnosti
ozrejmiť.
Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Prvostupňový súd sa týmto ustanovením ani napriek opakovanému vráteniu veci na nové konanie
a rozhodnutie neriadil v celom rozsahu. Opätovne formuloval skutkovú vetu tak, že obžalovaný
poškodeného kopol do pravého predkolenia, v dôsledku čoho N. K. spadol na zem, kde ho začal
znova napádať, pričom nedbal na správanie, ktorým sa N. K. snažil vyvolať zdanie stavu bezvedomia
a nehybnosti, pričom ho obžalovaný kopal do nôh a ostatných častí tela. Takýto mechanizmus
vzniku najťažšieho zranenia poškodeného N. K. ani po výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní
dňa 29.07.2015 preukázaný nie je. Znalec ani na tomto hlavnom pojednávaní nespochybnil závery
znaleckého posudku z prípravného konania, čo sa týka mechanizmu vzniku najzávažnejšieho zranenia,
ktoré mohli podľa znaleckého posudku vzniknúť s vysokou pravdepodobnosťou kombináciou priameho
a nepriameho násilia, pričom priame násilie bol úder ako kop do oblasti pravého vonkajšieho členka. Po
následnom páde došlo k vybočeniu členka von a v prvom štádiu k zlomenine zadnej hrany píšťaly a v
druhej fáze k roztrhnutiu vnútorného členkového väzu.
Znalec MUDr. Alexander Köröcz vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 29.07.2015
nespochybnil svoje predchádzajúce vyjadrenia z hlavného pojednávania zo dňa 28.01.2015, keď
uviedol, že čo sa týka zranenia členka, nedá sa vylúčiť pri takomto type zranení aj mechanizmus vzniku
zranenia čisto pádom.
Preto mal súd I. stupňa upraviť skutkovú vetu v obžalobe tak, že po slovách H. D. ho tiež kopol, vložiť
slová „do oblasti pravého vonkajšieho členka a po následnom páde N. K. na zem došlo k vybočeniu tohto
členka von a v prvom štádiu k zlomenine zadnej hrany píšťaly a v druhej fáze k roztrhnutiu členkového
väzu,“ následne vypustiť zo skutku slová „ H. D. začal napádať N. K., pričom nedbal na správanie, ktorým
sa N. K. snažil vyvolať zdanie stavu bezvedomia a nehybnosti ale s krátkymi prerušeniami ho kopal do
nôh a ostatných častí tela, rukami ho chytal za odev, triasol s ním, a popri tom ho udieral päsťami v
smere trupu a hlavy.“
Zmena znenia skutku v uvedenom smere má vplyv i na zmenu právneho posúdenia skutku, ktorého
sa mal obžalovaný dopustiť. Na naplnenie žalovanej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona je potrebné preukázať páchateľovi úmysel spôsobiť
poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Z tohto hľadiska je treba preukázať, že páchateľ vedel, že svojim
konaním môže spôsobiť tento ťažší následok a bol s tým uzrozumený, pričom na takéto uzrozumenie



možno usudzovať napríklad zo spôsobu vykonania takéhoto činu. Mechanizmus vzniku poranenia
poškodeného jednorázovým kopnutím do oblasti pravého vonkajšieho členka nohy nemožno samo
osebe považovať za uzrozumenie páchateľa s možnosťou spôsobenia ťažšieho následku, najmä ak
tento následok nevznikol priamo v dôsledku samotného kopnutia, ale nepriamo, po následnom páde
poškodeného na zem, po ktorom došlo k vybočeniu tohto členka von a v prvom štádiu k zlomenine
zadnej hrany píšťaly a v druhej fáze k roztrhnutiu členkového väzu. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že obžalovaný opakovane kopal poškodeného aj následne potom, čo tento spadol na zem.
Preto konanie obžalovaného po uvedenej zmene skutku nenaplňuje zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, ale trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pretože obžalovaný
inému úmyselne ublížil na zdraví.
Vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie je možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na 6
mesiacov až 2 roky. Preto trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne je trestom uloženým
v rozpore so zákonom. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním sa potvrdila
obhajoba obžalovaného, že poškodený N. K. odohral zápas v súťaži slovenského pohára v hádzanej
za mužstvo MŠK Hlohovec už dňa 13.02.2011, čo vyplýva zo správy o stretnutí medzi družstvom
Tatran Prešov a MŠK Hlohovec zo dňa 13.02.2011, čím je spochybnená celková doba obmedzenia
poškodeného v obvyklom spôsobe života, ako aj závažnosť následku spôsobeného poškodenému.
Záverom uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok I. stupňového súdu je chybný v tom, že skutkové
zistenia I. stupňového súdu sú nejasné a neúplné, pretože sa súd nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie
Trestného zákona a uložený trest je neprimeraný.
Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.
Krajský súd v zmysle ustanovenia § 326 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku rozhodol na neverejnom
zasadnutí, nakoľko zistené chyby nebolo možné odstrániť ani na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.
V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa vecou už zaoberal, pričom rozhodnutiami sp. zn.
3To/41/2014, zo dňa 31.07.2014 a sp. zn. 3To/38/2015, zo dňa 14.04.2015 v zmysle ustanovenia § 321
odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil napadnuté rozsudky v celom rozsahu a vec vrátil
súdu I. stupňa. Vytýkal súdu I. stupňa, že tento skutkovú vetu prevzal z obžaloby aj napriek tomu, že
vykonané dôkazy spôsob útoku zo strany obžalovaného uvedeným spôsobom nepotvrdzujú. Ďalej tiež
vytkol súdu I. stupňa, že nezohľadnil skutočnosť, že poškodený už dňa 13.02.2011 odohral zápas, čo
v danom prípade súvisí s dĺžkou obmedzenia poškodeného v obvyklom spôsobe života a tiež vznikajú
aj pochybnosti o závažnosti zranenia poškodeného.
Na poslednom hlavnom pojednávaní súd I. stupňa doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu, avšak
nevyvodil správne skutkové a právne závery.
Opätovne krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo záverov znaleckého posudku a výpovedi
MUDr. Alexandra Köröcza jednoznačne vyplýva, že zranenia, ktoré poškodený utrpel, a to zlomeninu
vonkajšieho členka vpravo s posunom, hodnotenú ako ťažké zranenie, zlomeninu zadnej hrany píšťaly
vpravo s posunom, hodnotenú ako ťažké zranenie, roztrhnutie vnútorného členka vpravo, hodnotené ako
ľahké zranenie, najpravdepodobnejšie vznikli násilím strednej až vysokej intenzity, ktoré pri zlomenine
pravého členka pôsobilo sprava doľava na oblasť vonkajšieho členka vpravo. Zlomenina členka vznikla
v kombinácii priameho a nepriameho násilia, pričom priame násilie bol úder ako kop do oblasti pravého
vonkajšieho členka. Po následnom páde došlo k vybočeniu tohto členka von a v prvom štádiu k
zlomenine zadnej hrany píšťaly a v druhej fáze k roztrhnutiu členkového väzu. Takýto mechanizmus
zranenia poškodeného N. K. musí skutková veta obsahovať. Pokiaľ boli spôsobené iné ľahké zranenia,
ich mechanizmus nie je sporný, ale najzávažnejšie zranenie musí byť v skutkovej vete vyjadrené v
príčinnej súvislosti s jeho mechanizmom.
So zmenou skutkových zistení súvisí následne právna kvalifikácia konania obžalovaného, keď podľa
názoru krajského súdu je ťažký následok spôsobený z nedbanlivosti, ktoré by naplňovalo znaky
skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného
zákona, avšak je potrebné uviesť, že toto ustanovenie bolo zmenené novelou Trestného zákona
(zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorá doplnila do odseku 3 nové písmeno c/, ktoré postihuje konanie
páchateľa v prípade, ak jeho úmysel smeruje k ublíženiu na zdraví, ale následkom je spôsobenie ťažkej



ujmy na zdraví. Tento ťažší následok musí byť spôsobený iba z nedbanlivosti (§ 16 Trestného zákona).
Toto ustanovenie však v čase spáchania skutku doplnené nebolo.
Ďalej je potrebné súdu I. stupňa vytknúť, že hoci skúmal skutočnú dĺžku obmedzenia poškodeného v
obvyklom spôsobe života, keď možno konštatovať, že toto trvalo do 13.02.2011, kedy poškodený N. K.
odohral zápas v súťaži slovenského pohára v hádzanej za mužstvo MŠK Hlohovec, skutkovú vetu aj v
tomto smere ponechal v zmysle obžaloby. Úlohou vykonaných dokazovaní na hlavnom pojednávaní je
aj to, aby sa zistila skutočná dĺžka práceneschopnosti poškodeného alebo skutočná dĺžka obmedzenia
v jeho obvyklom spôsobe života, čo sa má následne prejaviť aj v úprave skutku.
Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.