Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoPr/9/2015 z 27. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2016, sp. zn. 17CoPr/9/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1 Krajský súd Trenčín | 17CoPr/9/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1 | 2016-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7e6265d-d4a4-442a-822e-a1067c2d4160 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513212497
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.
Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: Ing. M. R., bytom U.
XXX, XXX XX E. A., občianka SR, zast. JUDr. Máriou Ritomskou, Občianske združenie Práva a vzťahy,
Hlavná č. 50, 831 01 Bratislava, proti odporcovi X. O., A. Z. a P., Z. 8, XXX XX K., o neplatnosť skončenia
služobného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
3. júna 2015, č. k. 4Cpr/4/2013-235, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a aj súčasne s tým uplatnený nárok na peňažné plnenia s neplatným
skončením štátnozamestnaneckého pomeru súvisiace. Rozhodol tak o žalobe založenej na tvrdeniach,
že žalovaný si pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru pre nadbytočnosť nesplnil ponukovú
povinnosť iného štátnozamestnaneckého miesta, pričom takéto bolo u žalovaného voľné, že žalobkyňu
uviedol do omylu a pri skončení pomeru konal v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie
na základe právneho posúdenia podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe a § 47 písm. b) zákona
o štátnej službe, § 120 a § 121 ods. 1 § zákona o právnej službe prijal záver, že pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou nevyplýva ponuková povinnosť žalovaného ani zo zákona
o štátnej službe a ani zo zákonníka práce. Súčasne nezistil rozpor skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru s dobrými mravmi a ani uvedenie žalobkyne do omylu pri danom právnom úkone. O trovách
konania rozhodol podľa vtedy platného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, Ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietala neúplné zistenie skutkového stavu, pretože súd prvej
inštancie dostatočne nepreskúmal nevedomosť navrhovateľky o jestvujúcich pracovných miestach a jej
údajnú vedomosť o nich oprel o vlastné domnienky a nie dôkazy. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že mala
vedomosť o konkrétnom pracovnom mieste v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.
Ďalej namietala, že aj keď zákon neurčuje povinnosť ponúknuť voľné pracovné miesto, vyplýva z jeho
textu, že ak vhodné pracovné miesto existuje, nie je daný výpovedný dôvod pre nadbytočnosť a, ak
je takýto v dohode o skončení služobného pomeru deklarovaný, nie je taká dohoda platná. Žalovaný
v konaní nepoprel, že pred uzatvorením dohody o skončení služobného pomeru žalobkyňu o voľných
miestach neinformoval a v predmetnej dohode zo dňa 1. 10. 2013 vyhlásil že žiadne voľné pracovné
miesto nemá. To potvrdzuje, že celý čas odkedy mala žalobkyňa vedomosť o zrušení pracovného miesta



jej odporca tvrdil, že pre ňu nemá pracovné miesto. To bolo aj jediným motívom pod vplyvom zhoršujúcich
sa medziľudských vzťahov na pracovisku, prečo žalobkyňa sama požiadala o skončenie služobného
pomeru. S vedomosťou o obsadzovaných miestach by oň nepožiadala. Pokiaľ žalovaný v dohode o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru uviedol, že voľné miesto nemá a pritom následne obsadzuje
voľné miesta výberovým konaním, alebo tieto už prebehli bez vedomia žalobkyne po zrušení jej miesta,
nemožno konanie žalovaného hodnotiť ako súladné so zákonom a dobrými mravmi. Dohoda o skončení
služobného pomeru bola preto podľa žalobkyne uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok a
jednoznačne v omyle na jej strane, ktorý spôsobil žalovaný, keď predstieral existenciu výpovedného
dôvodu. Za nesprávny považovala žalobkyňa záver súdu prvej inštancie o účelovosti jej konania
spočívajúceho v žiadostí o sprístupnenie informácie o voľných miestach. Poskytnutie informácií zo
strany žalovaného na základe žiadosti žalobkyne ho usvedčilo z tajenia voľných miest pred žalobkyňou
v rozhodujúcom období keď sa rozhodovala o svojom ďalšom postupe. Za nespravodlivé považovala,
ak súd 1. stupňa v konaní žalovaného účelovosť nenašiel. Žalovaný mal podľa žalobkyne dôvod
obsadzovať viaceré z voľných pracovných miest iným zamestnancom až potom, ako dal možnosť
zamestnať sa na tomto mieste žalobkyni. Vzhľadom na predchádzajúce ústne ubezpečenia žalovaného
že nemá voľné miesto pre žalobkyňu predstavovala žiadosť o sprístupnenie informácie legitímnu
verifikáciu tvrdení žalovaného, ktoré sa na jej základe ukázali nepravdivé.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

6. Vzhľadom na formu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou na žiadosť žalobkyne,
možno v danom prípade uvažovať o jej neplatnosti len v intenciách citovaného ust. § 49a OZ
o omyle. Ten žalobkyňa vidí v zásadnej informácii poskytnutej zo strany žalovaného, že nemá
žiadne voľné pracovné miesto. Významnou mierou sa práve na základe tejto informácie mala
pre dohodu o skončení pomeru rozhodnúť. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva,
že v čase uzavretia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru (1.10.2013) žalovaný
voľným miestom nedisponoval. To nespochybňuje ani žalobkyňa v odvolaní, keď uvádza, že nikdy
netvrdila svoju vedomosť o konkrétnom pracovnom mieste v čase uzatvorenia dohody o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Pritom existencia voľných miest u žalovaného je významná práve a
len ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. Nie je významné, ako sa nesprávne
domnieva žalobkyňa, že žalovaný v období od zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta do
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne obsadzoval voľné miesta bez toho, aby o týchto
žalobkyňu informoval. Takúto právnu povinnosť žalovaný nemal a tým, že tak neurobil ani nevyvolal
u žalobkyne omyl pri jej budúcom rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Pre toto
rozhodnutie už totiž nemohla byť nijako významná existencia voľných miest v minulosti ale iba v
aktuálnom čase. Tú žalovaný žalobkyni poskytol správne, a preto omyl v zmysle § 49a OZ ako dôvod
neplatnosti právneho úkonu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru konštatovať nemožno. Tomu
zodpovedajúci odvolaním napadnutý záver súdu prvej inštancie bol preto správny a odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní patrí žalovanému
v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).