{"guid": "11522597-0987-4894-8bee-bc1a3e2f2710:c7e6265d-d4a4-442a-822e-a1067c2d4160", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1", "spisova_znacka": "17CoPr/9/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoPr/9/2015 z 27. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2016, sp. zn. 17CoPr/9/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1", "identifikacne_cislo": "3513212497", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7e6265d-d4a4-442a-822e-a1067c2d4160", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513212497
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513212497.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.
Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: Ing. M. R., bytom U.
XXX, XXX XX E. A., občianka SR, zast. JUDr. Máriou Ritomskou, Občianske združenie Práva a vzťahy,
Hlavná č. 50, 831 01 Bratislava, proti odporcovi X. O., A. Z. a P., Z. 8, XXX XX K., o neplatnosť skončenia
služobného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
3. júna 2015, č. k. 4Cpr/4/2013-235, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a aj súčasne s tým uplatnený nárok na peňažné plnenia s neplatným
skončením štátnozamestnaneckého pomeru  súvisiace. Rozhodol tak o žalobe založenej na tvrdeniach,
že žalovaný si pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru pre nadbytočnosť nesplnil ponukovú
povinnosť iného štátnozamestnaneckého miesta, pričom takéto bolo u žalovaného voľné, že žalobkyňu
uviedol do omylu a pri skončení pomeru konal v rozpore s dobrými mravmi.   Súd prvej inštancie
na základe právneho posúdenia podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe a § 47 písm. b) zákona
o štátnej službe, § 120 a § 121 ods. 1 § zákona o právnej službe prijal záver, že pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou nevyplýva ponuková povinnosť žalovaného ani zo zákona
o štátnej službe a ani zo zákonníka práce. Súčasne nezistil rozpor skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru s dobrými mravmi a ani uvedenie žalobkyne do omylu  pri danom právnom  úkone. O trovách
konania rozhodol podľa vtedy platného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti  rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, Ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietala neúplné zistenie skutkového stavu, pretože súd prvej
inštancie dostatočne nepreskúmal nevedomosť navrhovateľky o jestvujúcich pracovných miestach a jej
údajnú vedomosť o nich oprel o vlastné domnienky a nie dôkazy. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že mala
vedomosť o konkrétnom pracovnom mieste v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.
Ďalej namietala, že aj keď zákon neurčuje povinnosť ponúknuť voľné pracovné miesto, vyplýva z jeho
textu, že ak vhodné pracovné miesto existuje, nie je daný výpovedný dôvod pre nadbytočnosť a, ak
je takýto v dohode o skončení služobného pomeru deklarovaný, nie je taká dohoda platná. Žalovaný
v konaní nepoprel, že pred uzatvorením dohody o skončení služobného pomeru žalobkyňu o voľných
miestach neinformoval a v predmetnej dohode zo dňa 1. 10. 2013 vyhlásil že žiadne voľné pracovné
miesto nemá. To potvrdzuje, že celý čas odkedy mala žalobkyňa vedomosť o zrušení pracovného miesta



jej odporca tvrdil, že pre ňu nemá pracovné miesto. To bolo aj jediným motívom pod vplyvom zhoršujúcich
sa medziľudských vzťahov na pracovisku, prečo žalobkyňa sama požiadala o skončenie služobného
pomeru. S vedomosťou o obsadzovaných miestach by oň nepožiadala. Pokiaľ žalovaný v dohode o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru uviedol, že voľné miesto nemá a pritom následne obsadzuje
voľné miesta výberovým konaním, alebo tieto už prebehli bez vedomia žalobkyne po zrušení jej miesta,
nemožno konanie žalovaného hodnotiť ako súladné so zákonom a dobrými mravmi. Dohoda o skončení
služobného pomeru bola preto podľa žalobkyne uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok a
jednoznačne v omyle na jej strane, ktorý spôsobil žalovaný, keď predstieral existenciu výpovedného
dôvodu. Za nesprávny považovala žalobkyňa záver súdu prvej inštancie o účelovosti jej konania
spočívajúceho v žiadostí o sprístupnenie informácie o voľných miestach. Poskytnutie  informácií zo
strany žalovaného na základe žiadosti žalobkyne ho usvedčilo z tajenia voľných miest pred žalobkyňou
v rozhodujúcom období keď sa rozhodovala o svojom ďalšom postupe. Za nespravodlivé považovala,
ak súd 1. stupňa v konaní žalovaného účelovosť nenašiel. Žalovaný mal podľa žalobkyne dôvod
obsadzovať viaceré z voľných pracovných miest iným zamestnancom až potom, ako dal možnosť
zamestnať sa na tomto mieste žalobkyni. Vzhľadom na predchádzajúce ústne ubezpečenia žalovaného
že nemá voľné miesto pre žalobkyňu predstavovala  žiadosť o sprístupnenie informácie legitímnu
verifikáciu tvrdení žalovaného, ktoré sa na jej základe ukázali nepravdivé.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

6. Vzhľadom na formu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou na žiadosť žalobkyne,
možno v danom prípade uvažovať o jej neplatnosti len v intenciách citovaného ust. § 49a OZ
o omyle. Ten žalobkyňa vidí v zásadnej informácii poskytnutej zo strany žalovaného, že nemá
žiadne voľné pracovné miesto. Významnou mierou sa práve na základe tejto informácie mala
pre dohodu o skončení pomeru rozhodnúť. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva,
že v čase uzavretia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru (1.10.2013) žalovaný
voľným miestom nedisponoval. To nespochybňuje ani žalobkyňa v odvolaní, keď uvádza, že nikdy
netvrdila svoju vedomosť o konkrétnom pracovnom mieste v čase uzatvorenia dohody o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Pritom existencia voľných miest u žalovaného je významná práve a
len ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. Nie je významné, ako sa nesprávne
domnieva žalobkyňa, že  žalovaný v období od zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta do
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne obsadzoval voľné miesta bez toho, aby o týchto
žalobkyňu informoval. Takúto právnu povinnosť žalovaný nemal a tým, že tak neurobil ani nevyvolal
u žalobkyne omyl pri jej budúcom rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Pre toto
rozhodnutie už totiž nemohla byť nijako významná existencia voľných miest v minulosti ale iba v
aktuálnom čase. Tú žalovaný žalobkyni poskytol správne, a preto omyl v zmysle § 49a OZ ako dôvod
neplatnosti právneho úkonu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru konštatovať nemožno. Tomu
zodpovedajúci odvolaním napadnutý  záver súdu prvej inštancie bol preto správny a odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

10.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní patrí žalovanému
v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cpr/4/2013", "guid": "699281dd-fa6c-41af-b414-1c7aae2a3903:f3302835-36e9-425f-99b7-b4d03ba24194", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b81e8895-9de8-4d5a-bf61-a4d26fa95282:2f046f67-838d-4f4d-8920-59c602dbb572", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cpr/4/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Cpr/4/2013 z 26. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Čadca", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b81e8895-9de8-4d5a-bf61-a4d26fa95282:2f046f67-838d-4f4d-8920-59c602dbb572"}], "citovane_v": [{"guid": "aa3d1405-ed4f-4c62-ac38-666681e415c1:d3fbc583-c4c4-4ae1-8c33-e2bd0251c2a0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3117217174.1", "spisova_znacka": "19Co/92/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/92/2019 z 14. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3117217174.1"}, {"guid": "aa3d1405-ed4f-4c62-ac38-666681e415c1:38dbe7bb-42b8-4049-90c4-6ba1686a9e93", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3117217174.1", "spisova_znacka": "19Co/92/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/92/2019 z 14. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3117217174.1"}]}