Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/240/2018 z 27. 8. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. augusta 2018, sp. zn. 13Co/240/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6318200595.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/240/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6318200595.1 | 2018-08-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP, § 19 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 290 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c36b1e0-04f2-4e65-8f8b-78e876871e9f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6318200595.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/240/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318200595
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6318200595.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Kvietka a členov senátu JUDr. Janky Boroškovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu: 1/ Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX, V. a 2/ X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX
V. proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37, Bratislava, IČO: 00 151 653, v
konaní o určenie neplatnosti zmluvy a iné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č.k. 9Csp/35/2018-58 zo dňa 10.04. 2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného v obci V. na
pozemku parc. č. C-KN XXX zapísaného na LV č. XXX, pre katastrálne územie V., okres O., vedený
Okresným úradom O., katastrálnym odborom, a pozemkov parc. č. C-KN XXX, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 676 m2 a parc. č. C-KN XXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 1
773 m2, zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie V., okres O., vedený Okresným úradom
O., katastrálnym odborom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na
Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 9 Csp/35/2018 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam a to rodinnému domu súp. č. XXX,
postaveného v obci V. na pozemku parc. č. C-KN XXX, zapísaného na LV č. XXX pre katastrálne územie
V., okres Brezno, vedený Okresným úradom O., katastrálnym odborom, a pozemkov parc. č. C-KN XXX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 676 m2 a parc. č. C-KN XXX/X, druh pozemku,
záhrady o výmere 1773 m2 zapísaných na LV č. XXX, pre katastrálne územie V., okres O., vedený
Okresným úradom O., katastrálnym odborom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 9 Csp/35/2018.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1,
§ 329 ods. 1, veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 151a , § 151b, § 151e
ods. 2, § 151 ods. 1 až 4 zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dospel k
právnemu záveru, že bola splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnená
tým, že výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby by mohlo v danom prípade dôjsť k
neoprávnenému zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobcov 1/ a 2/, t. j. do ich majetkových
práv (žalobca 1/) resp. užívacích práv (žalobca 2/), keďže vo veci samej sa žalobcovia 1/ a 2/
domáhajú okrem iného určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0305256816 zo dňa 16.
11. 2009, určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že právne úkony
záložného veriteľa (žalovaného) smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam sú neplatné. Zároveň zdôraznil, že nariadením neodkladného
opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi účastníkmi, pretože



následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného ako finančnej inštitúcie s neporovnateľným
finančným zázemím a krytím sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcov 1/
a 2/. Okresný súd pokladal za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného
opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.

3. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Namietal, vychádzajúc z rozsiahleho odvolania (na 55 stranách) z podstatných argumentov,
že žaloba vo veci samej, aj návrh na neodkladné opatrenia sú neúplnými podaniami neobsahujúcimi
zákonom predpísané náležitosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj o žalobe
rozhoduje súd osobitne samostatnými rozhodnutiami. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vymedzuje Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 a 2. Je na navrhovateľovi ako si
splní procesné povinnosti stanovené zákonom vo vzťahu k obsahu takéhoto podania a nesplnenie
takýchto procesných povinností nemôže byť nahradené činnosťou súdu. Aj v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je súd viazaný žalobným návrhom. Výrok navrhovaného rozhodnutia
o neodkladnom opatrení musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne, jeho obsah musí
byť dôvodný a možný, ako aj zrozumiteľný. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tieto
podmienky nespĺňa. V podaní sú ako jeho údajní pôvodcovia označené subjekty, ktoré sú identifikované
výlučne menom a priezviskom a nejakou adresou. Uvedené vylučuje, aby boli pôvodcovia podania
reálne stotožnení a identifikovaní, čo vylučuje možnosť čokoľvek osvedčiť a uvedené je podľa ust.
§ 327 CSP skutočnosťou, ktorej existencia je dôvodom na odmietnutie podania (§ 327 CSP - ak
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti). Rozhodnutie je v
časti materiálne nevykonateľné a súd rozhodoval v rozpore s explicitnou zákonnou úpravou spôsobom
ultra petitum. Žalobca vôbec neuviedol, ktorého záložného práva sa domáha. Záložné právo musí byť
identifikované číslom a jeho predmetom, označením zálohu, pričom označenie musí byť dostatočne
určité a uvedený návrh neobsahuje identifikačný znak o aké záložné právo ide, je tak vylúčené,
aby sa jednalo o zákonný dostatočne určitý návrh. Rovnako nie je zrejmé, o ktoré nehnuteľnosti
ide - tieto musia byť identifikované dostatočne určito (súpisné alebo parcelné číslo, druh, LV, ďalšia
identifikácia a uvedený návrh neobsahuje všetky konkrétne identifikačné znaky, o ktoré nehnuteľnosti sa
má jednať. Generické uvedenie katastrálneho územia a čísla LV je vo vzťahu k individualizácii absolútne
nedostatočné a je tak vylúčené, aby sa jednalo o zákonný dostatočne určitý návrh. Návrh je neurčitý,
materiálne nevykonateľný a súd bol povinný takýto návrh odmietnuť. Každý, vrátane žalovaného, má
zaručené základné právo ústavného charakteru a to na poskytnutie riadnej súdnej ochrany, resp. právo
na nestranný súd a právo na zákonného sudcu. To, že si pôvodca podania skumuluje dve samostatné
podania do jednej listiny, nemôže mať vplyv na realizáciu základného práva na zákonného sudcu, ktoré
sa zaručuje i žalovanému. Súd môže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len v
prípade, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčí nárok, ktorému sa má ochrana poskytnúť.
Navrhovatelia svoj nárok nijako relevantne neosvedčujú, celý návrh je len súborom generických,
nijako neosvedčených a v podstatnej časti nesprávnych tvrdení. Neexistencia odôvodnenia, podľa
názoru odvolateľa, spôsobuje nezákonnosť navrhovaného rozhodnutia. Z celého odôvodnenia nie je
možné zistiť akému nároku, ktorého existencia bola osvedčená s vysokou pravdepodobnosťou, sa má
poskytnúť ochrana. Súd musí vykonať právne posúdenie nároku, avšak v danom prípade súd žiadne
posúdenie nároku vôbec nevykonal, ani nič vo vzťahu k uvedenému v odôvodnení neuviedol. Súd
prvej inštancie napriek možnému značnému majetkovému poškodeniu, predovšetkým žalovaného ako
banky a poskytovateľa úveru, nevyzval stranu žalovanú na vyjadrenie k návrhu, a to za situácie, kedy
navrhovateľ fakticky vôbec nič neosvedčil s ohľadom na lehoty stanovené zákonom o dobrovoľných
dražbách za situácie, kedy tu nebolo tvrdené a osvedčené konanie žiadnej dražby, nemohlo dôjsť k
zmareniu účelu neodkladného opatrenia. Výška možného majetkového poškodenia žalovaného je v
enormnej výške - dlh dlžníkov presahuje 78 000 €. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je vylúčená
ust. § 137 písm. d CSP, keďže určenie neplatnosti zmluvy o úvere nevyplýva z osobitného predpisu.
Takáto žaloba prípustná nie je. Žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto žaloby.
Podľa § 34 CSP, súd nemá na prejednanie a rozhodnutia takéhoto meritórneho návrhu právomoc.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na
dražbe, podľa osobitného zákona, alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Takýto záver



vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 23/14. V zmysle čl. 20 ods. 1 veta prvá, veta
druhá Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Žalobcovia tým, že neplnili svoje povinnosti z úverovej zmluvy, vyvolali
protiprávny stav, ktorého dôsledkom je okrem iného vždy vznik škody na strane veriteľa. Právnym
podkladom výkonu je samotná zmluva medzi účastníkmi konania, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej
dražby. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie
pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno
považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že navrhovatelia
v uvedených bytoch bývajú spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti a
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nejedná o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti
(predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je spor o existenciu vecného práva)
a miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného. Predmetom konania o nariadenie neodkladného
opatrenia je splnenie určitej povinnosti („zdržať sa výkonu záložného práva“) nejedná sa o žiaden dôvod
výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 20 psím. a) CSP. Tá sa obmedzuje na spory o existenciu práva
k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik, nevzťahuje sa na všetky spory, ktorých predmetom sú práva a
povinnosti súvisiace s nehnuteľnosťami. Miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je
všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Ak je neodkladné opatrenie nariadené
miestne nepríslušným súdom, čo namietol žalovaný námietkou miestnej nepríslušnosti podanou pri
prvom úkone vo veci samej, odvolaním, touto námietkou sa od počiatku miestne príslušným súdom,
podľa názoru žalovaného stal Okresný súd Bratislava III. Predmetom konania vo vzťahu k miestnej
príslušnosti o nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale
spor týkajúci sa výkonu oprávnenia vyplývajúceho z existencie práva. Okresný súd tvrdil, že sa jedná
o obydlie navrhovateľov, hoci toto nebolo nijako osvedčené, a navyše úplne ignoroval otázku aktívnej
vecnej legitimácie. Navrhovateľ 2/ nie je a ani nikdy nebol záložcom, navrhovateľ 1/ ním môže byť
maximálne v časti reálny majoritný záložca pani K.K.a konania vôbec nezúčastňuje. Navrhovateľ musí
tvrdiť a preukázať a súd je povinný preskúmať vecnú legitimáciu účastníkov konania a to vo vzťahu k
tvrdeným nárokom. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie alebo pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom
na zamietnutie návrhu. Žalovaný navrhol, aby súd v súlade s procesnými návrhmi žalovaného konanie
zastavil, alternatívne návrh navrhovateľov odmietol/zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že popierajú tvrdenia žalovaného un block,
naopak sú presvedčení, že banka ich ako klientov poškodila. Popierajú, že žalobný návrh úplne zrejme
cieli nie k ochrane ohrozených práv žalobcu, ale k znemožneniu realizácie nápravy ním vyvolaného
protiprávneho stavu s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov, resp. svojich
povinností, okrem iného vyplývajúcich z právneho postavenia záložcu, čoho dôsledkom je poškodenie
a poškodzovanie oprávnených práv a záujmov žalovaného. Chovanie žalovaného voči žalobcom bolo
šikanózne. Neodkladné opatrenie bolo vydané správne, na ochranu majetku žalobcov, až do rozhodnutia
súdu vo veci samej. Stotožňujú sa s tvrdením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Mcdo/20/2011 z 08. 12.
2012. Navrhli potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario). Po preskúmaní veci len z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených
v odvolaní, ktorými je odvolací súd podľa § 380 CSP viazaný, uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov:

7. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je nepresvedčivé z dôvodu všeobecnej konštatácie právnej teórie, ohľadom podmienok
nariadenia neodkladného opatrenia a citácie zákonných ustanovení o neodkladných opatreniach, bez
odôvodnia bezprostrednosti hroziaceho zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ odôvodňujúcej
potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.



9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. V predmetnej veci sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti
súdu vznesenou žalovaným v odvolaní, keď podľa názoru žalovaného sa nejedná o žiaden spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale spor z existencie práva, a teda nejde o žiaden dôvod osobitnej miestnej
príslušnosti a miestne príslušným je podľa neho na konanie všeobecný súd žalovaného, teda Okresný
súd Bratislava III. Odvolací súd však námietku žalovaného ohľadne miestnej nepríslušnosti nepovažuje
za dôvodnú.

11. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

13. Podľa § 19 písm. d) CSP má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o
spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

14. V ad hoc základom z ktorého pramení spor účastníkov je zmluva o splátkovom úvere č.
0305256816 zo dňa 16. 11. 2009, ktorý úver bol žalobcom poskytnutý na nadobudnutie, úpravu a údržbu
nehnuteľnosti, pričom zároveň medzi stranami sporu došlo i k uzavretiu zmluvy o záložnom práve k
nehnuteľnosti.

15. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci zo spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie definícia zakotvená v Civilnom sporovom poriadku.
Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované, podľa
dôvodovej správy vychádza sa z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto
skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. Znamená to, že základom je ust. § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny
predpis, ktorým sa zmluva spravuje.

16. Vychádzajúc z uvedeného potom, i keď úver poskytnutý žalovaným žalobcom nie je spotrebiteľským
úverom, spor účastníkov je sporom spotrebiteľským, v ktorom žalobcovia sú spotrebiteľom, ktorí majú
adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Brezno, preto žalovaným vznesená námietka, že vo
veci rozhodol miestne nepríslušný súd, nie je dôvodná.

17. V ad hoc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou žaloby vo veci samej. Za vec
samú sa v prejednávanej veci považuje žaloba o určenie, že zmluva o splátkovom úvere č. 030525681
zo dňa 16. 11. 2009 uzavretá medzi žalobkyňou 1/, žalobcom 2/ a žalovaným je absolútne neplatná,
o určenie, že žalovaným použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená
s neplnením záväzkov - je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k) o určenie,
že právne určenie žalovaného (záložného veriteľa) smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. LV XX. Žalobcoviaa LV XXX, Katastrálny úrad
O., katastrálne územie V., sú neplatné, o uloženie povinnosti žalovanému vymazať žalobcov 1/ a 2/ zo
zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby si žalobcovia mohli zobrať iný úver.

18. Žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov vyvodzovali výlučne z tej skutočnosti, že majú dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti
žalovaný predá v dražbe skôr, ako sa rozhodne o predmete konania a bude aj voči žalobcom a ich
rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých z domu násilne dostať z
nehnuteľnosti tak, aby ju boli nútení nedobrovoľne opustiť, ako aj z dôvodu, že je možné sa domnievať,
že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný.



19. Záložné právo vo vlastníctve žalobkyne k nehnuteľnostiam vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho
zákonníka zápisom do katastra nehnuteľností.

20. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa
uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu
vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.

21. Žalovaný začal výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe
podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonom záložného práva evidentne sleduje žalovaný legitímny cieľ
uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v
uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 09. 2014, v ktorom posudzoval súlad ust. § 7 ods. 2 zák. č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej
dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka vec s dražobníkom o dražbe určitého
predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky
zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou
prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom
vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým
záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný
veriteľ vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o
neplatnosť dobrovoľnej dražby.

22. V ad hoc je nepochybné, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vzniklo na
zmluvnom základe. Žalobcovia ako záložcovia sú povinní strpieť výkon záložného práva a to s poukazom
na § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka. To, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, nie je
dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému
veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky
zákonník nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci
sa platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď záložný
veriteľ a dražobník, podľa zistení súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia (podľa § 329 ods. 2 CSP,
pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) postupujú
v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.

23. Vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky
požíva rovnakú ochranu. Žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného
na vrátenie poskytnutého úveru. Sami žalobcovia v žalobe uvádzajú, že ich dlh voči žalovanému
predstavuje vychádzajúc zo sumy poskytnutej na účet žalobcom 78 318,93 Eur a z vykonanej úhrady
na účet žalovaného sumy 42 162,35 Eur (minimálne sumu 36 156,58 Eur), teda pohľadávka žalovaného
voči žalobcom niekoľkonásobne prevyšuje sumu 2 000 Eur ako hranicu vymedzenú v § 3 ods. 6 Zákona
o dobrovoľných dražbách pre nemožnosť dražiť nehnuteľné veci.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je toho názoru, že
nie sú dané predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) ani písm.



d) CSP v spojení s § 326 CSP, preto v zmysle § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému zamietol.

25. O nároku strán sporu na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení odvolací súd nerozhodoval
z dôvodu, že nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP, keďže návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný súčasne so žalobou vo veci samej, o ktorej doteraz
rozhodnuté nebolo.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).