{"guid": "11473b2e-7d5a-4807-99b4-285a870b2f6a:1633084a-277b-46de-9cfb-91ba1dd67355", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8416203775.1", "spisova_znacka": "5Co/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/30/2018 z 12. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. decembra 2018, sp. zn. 5Co/30/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8416203775.1", "identifikacne_cislo": "8416203775", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Pribula", "sudca_id": 200, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-pribula-200", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1633084a-277b-46de-9cfb-91ba1dd67355", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8416203775.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8416203775.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8416203775.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416203775
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8416203775.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne Y. banka T., a. s., so sídlom O., X.
XX, S.: XX XXX XXX, proti žalovanému O. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu L. K., V. E. XX/XXX,
o zaplatenie 2.432,86 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k.
4C/56/2016-59 z 16.06.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. čo do splatnosti priznanej sumy a príslušenstva a čo do výroku o
trovách konania rozsudok zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

I. Žalovaný  je  p o v i n n ý  zaplatiť žalobkyni 1269,16 spolu s 5 %-nými úrokmi z omeškania od 26.4.2016
do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach po 60 eur mesačne splatných vždy do 15. dňa
v mesiaci a to tak, že meškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu  z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán  n e m á  právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-4, §
53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 1ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zák.
č. 129/2010Z.z., § 7 ods. 2, ods. 4, § 8 ods. 3, ods. 4 zák. č. 250/2007Z.z. Výrok o trovách konania
ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.10.2013 žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí
bezúčelového úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX na splatenie záväzkov žalovaného vo výške 2.700,-eur.
Celková čiastka, ktorú sa žalovaný v zmluve o úvere zaviazal žalobkyni zaplatiť, bola v zmluve dohodnutá
na sumu 5.973,- eur. Túto čiastku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 120 mesačných anuitných splátkach
vo výške po 48,65 eur so splatnosťou prvej splátky 12.11.2013, konečnou lehotou splatnosti úveru
12.10.2023, a to vždy do 12. dňa v mesiaci. Zmluva o úvere obsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe
vo výške 17,9 %, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 21,5 %,  o priemernej RPMN vo výške
18,84 %, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 135 eur a  poplatku za poistenie schopnosti splácať



úver vo výške 1,19 eur mesačne. Z prehľadu splácania úveru za dobu od 12.11.2013 do 18.12.2015
zistil, že žalovaný zaplatil 26 splátok po 49,84 eur, celkom 1.295,84 eur. Z listiny označenej ako „Druhá
upomienka“ z 16.02.2016 zistil, že týmto listom žalobkyňa s poukazom na zmluvu o úvere vyzvala
žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 114,91 eur a poplatku za upomienku v sume
15 eur, a to najneskôr do 21.02.2016. Listom súčasne žalovaného upozornila, že v prípade neuhradenia
dlžnej sumy v stanovenej lehote uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a požiada o
zaplatenie celej pohľadávky jednorázovo.  Z listiny označenej ako „Výzva na predčasné splatenie úveru“
zistil, že listom z 15.04.2016 žalobkyňa žalovanému oznamuje, že nakoľko napriek jej opakovanej snahe
o obnovenie plnenia zmluvných povinnosti si povinnosti neplní, rozhodla o predčasnej splatnosti celého
úveru. Listom žalovaného vyzýva na zaplatenie sumy 2.646,49  eur s príslušenstvom do 25.04.2016.

4. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že zmluva o úvere má charakter zmluvy spotrebiteľskej,
a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Záver, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ, teda že
pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vyplýva
z označenia žalovaného v zmluve údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa. Žiadna zo strán neuviedla a
z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tento záver súdu.
Bolo tiež nesporné, že žalobkyňa ako banka pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

5. V prejednávanom spore v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje podľa súdu prvej inštancie
podstatná náležitosť, ktorú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch takáto zmluva musí obsahovať.
V zmluve absentujú  údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc z citovaného § 11 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch zákon absenciu uvedenej náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespája s
následkom neplatnosti zmluvy. Poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd prvej inštancie spotrebiteľský úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov.

6. V otázke absencie údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) súd prvej inštancie poukázal na vcelku ustálenú
súdnu prax  (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co 499/2014 z 15.4.2015, rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co 77/2013z 22.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
24CoE 313/2010 z 9.8.2011 a ďalšie). Podľa záverov prijatých súdmi v týchto rozhodnutiach majúc
na zreteli primárny účel právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch zodpovedá iba taký výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny“ splátok sa viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť. Teda ako k istine, tak i k
úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom a doplnkovým službám. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé
čiastkové položky. Odchylnosť takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne je
práve prejavom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý pri rozhodovaní, či zmluvu
uzavrie, by nemal byť zavádzaný nie celkom jasnými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké
bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava, a ktorú bude veriteľovi povinný zaplatiť.

7. Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09.11.2016
vo veci C-42/15 (X. A. T. a.s. proti Q. P.), zastáva názor, že tento rozsudok nie je spôsobilý zmeniť
vyššie uvedenú doterajšiu rozhodovaciu prax súdov. Keďže ide o rozpor medzi Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „smernica“)
a vnútroštátnym zákonom o spotrebiteľských úveroch, je potrebné vyriešiť otázkou, či smernici možno
priznať priamy alebo nepriamy účinok. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ v
otázke priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku, spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce mu povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
jednotlivci. Preto súd priamy účinok smernice v prejednávanom spore medzi jednotlivcami (veriteľ c/
a spotrebiteľ) považoval za vylúčený. Súd zastáva názor, že smernici nemožno priznať ani nepriamy
účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ znamená, že vnútroštátne
súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, teda eurokonformne.



Tento eurokonformný výklad však nie je absolútny. Nemôže nahradiť výslovné znenie vnútroštátneho
zákona. Vzhľadom na výslovnú úpravu § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v danom
prípade by priznanie nepriameho účinku smernice znamenalo výklad contra legem.

8. Naviac, súd prvej inštancie ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúce v nerozčlenení
splátok  na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, a neurčení jasných termínov ich splatnosti, považoval
i za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53  ods. 4 písm. a)  a  o) Občianskeho zákonníka.

9. V prípade nečlenenia splátok úveru na splátky istiny, úrokov a jednotlivých ďalších nákladov úveru a
neuvedenia jasného termínu splatnosti u každej z položiek istiny a nákladov úveru spotrebiteľ od samého
počiatku síce vie, že celkovú čiastku, ktorú sa zaviazal veriteľovi zaplatiť, má plniť mesačnými splátkami v
dohodnutom počte a výške. Od počiatku však nevie, koľko má hradiť na istinu a  koľko a kedy má zaplatiť
na tú ktorú odplatu veriteľovi, teda na úroky, jednotlivé poplatky za úver a pod. Veriteľ pritom od začiatku
má o týchto skutočnostiach vedomosť, pričom spotrebiteľovi túto informáciu neposkytne. Je to teda
veriteľ, ktorý svojvoľne podľa vlastného uváženia priraďuje platby spotrebiteľa a určuje, akú časť a kedy
použije na splátku istiny, akú a kedy na tú ktorú svoju odmenu  (úroky, poplatky a pod). Spotrebiteľ nemá
žiadnu možnosť túto činnosť veriteľa kontrolovať. Ak by si aj spotrebiteľ aktívne vyžiadal tzv. amortizačnú
tabuľku, nič to nemení na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a jednotlivým položkám
nákladov úveru zaplateným do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by aj tak bolo v réžii veriteľa
a spotrebiteľ by nemal žiadnu možnosť to ovplyvniť.

10. Súd prvej inštancie zastáva názor, že spotrebiteľ musí od počiatku mať vedomosť o tom, ako veriteľ
bude priraďovať jednotlivé splátky k istine a k ostatným položkám nákladov spojených s  úverom,
a veriteľ musí túto skutočnosť spotrebiteľovi na začiatku oznámiť. Inak sa jedná o nekalú obchodnú
praktiku v zmysle cit. § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa  v spojení s cit. § 7 ods.
4 a § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Informácia o splácaní odmeny veriteľovi, teda
úrokov, jednotlivých poplatkov a podobne, je pre spotrebiteľa jednou z najpodstatnejších informácii v
zmluve v spotrebiteľskom úvere vôbec. Veriteľovi pritom nemôže robiť problém túto informáciu do zmluvy
včleniť. Informáciu však do zmluvy zámerne nevkladá a skrýva ju. Takouto obchodnou praktikou je
veriteľom spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude
mesačne splácať istinu úver a v akej výške platiť jednotlivé odmeny veriteľovi, a  iba veriteľ  určuje, aká
časť bude na čo použitá. Spotrebiteľ nemá možnosť do toho akokoľvek zasiahnuť.

11. Naviac, dojednanie v spotrebiteľskej  zmluve o úvere v prejednávanom spore je z pohľadu údajov
o výške a termínoch splatnosti istiny a jednotlivých položiek nákladov spojených s úverom  nejasné,
nezrozumiteľné a zavádzajúce.

12. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni
celkom čiastku 5.973,-eur v 120 mesačných splátkach po 48,65 eur. Vynásobením takto dohodnutého
počtu a výšky splátok dostávame sumu 5.838,-eur, čo je rozdiel oproti celkovej čiastke, ktorú podľa
zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť, o 135 eur (5.973 eur - 5.838 eur). Vychádzajúc z obsahu zmluvy
táto suma predstavuje poplatok za poskytnutie úveru dohodnutý v zmluve. Tento poplatok teda evidentne
v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa
a do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a teda nevzťahuje sa na neho ani dojednanie o
výške a splatnosti mesačnej splátky.

13. Z listín predložených žalobkyňou ďalej vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru žalovaný zaplatil
pri poskytnutí úveru, a to tak, že žalobkyňa na účet žalovaného poukázala iba sumu vo výške rozdielu
medzi dohodnutou sumou úveru a týmto poplatkom (2.700 eur- 135 eur). Zo zmluvy však nie je zrejmé,
že by splatnosť a spôsob zaplatenia poplatku za poskytnutie úveru tak, ako bol zaplatený, boli zmluvnými
stranami dohodnuté.

14. Zo zmluvy priemernému spotrebiteľovi nemôže byť tiež zrejmé, či poistné dohodnuté v zmluve vo
výške 1,19 eur mesačne, je zahrnuté v celkovej mesačnej splátke 48,65 eur a či je súčasťou celkových
nákladov spotrebiteľa (a celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť), a ani jeho splatnosť. Z vykonaného
dokazovania súdu nebolo zrejmé, o aký charakter doplnkovej služby z hľadiska jeho zaradenia do
celkových nákladov sa jednalo.



15. V prejednávanom spore žalovaný nepoprel a súd prvej inštancie nepovažoval za spochybnené
skutočnosti vyplývajúce z listín predložených žalobkyňou, a to že úver bol žalovanému poskytnutý vo
výške 2.565 eur (2.700 eur - 135 eur poplatok za poskytnutie úveru), a že žalovaný doposiaľ zaplatil
celkom 1.295,84 eur. Žalovaný teda doposiaľ z istiny úveru nevrátil  1.269,16 eur (2.565 eur - 1.295,84
eur).

16. Podľa zmluvy o úvere konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 12.10.2023. Bolo teda na
žalobkyni, ktorá žalobou požadovala zaplatenie celej nezaplatenej časti istiny úveru, aby preukázala
splnenie všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
upravených v cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tzn. práva na tzv. zosplatnenie celého úveru, a
to, že právo uplatnila najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne,
že žalovaného ako spotrebiteľa na toto právo upozornila v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa cit.
právnej úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka je totiž podmienená tým, že dodávateľ (veriteľ) v uvedenej lehote pred uplatnením práva
upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie
neúčinné.

17. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie prijal záver, že žalobkyňa preukázala splnenie
všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Právo
žalobkyne žiadať zaplatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere v prípade omeškanie čo i len jednej
splátky viac ako 3 mesiace vyplýva z časti J. písm. a) všeobecných obchodných podmienok žalobkyne
účinných od 01.10.2013, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaný nepoprel, že na uplatnenie
tohto práva bol žalobkyňou upozornený  listom z 16.02.2016. Žalovaný tiež nepoprel a vykonaným
dokazovaním súd nemal vážnejšie spochybnené, že listom z 15.04.2016, tzn. viac ako 3 mesiace
po zaplatení poslednej splátky, žalobkyňa žalovanému uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka riadne oznámila.

18. Preto súd  prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni celú nevrátenú časť
poskytnutého úveru v sume 1.269,16 eur.

19. Žalobu v prevyšujúcej časti žalovanej istiny úveru zamietol. Žalobu súd prvej inštancie vzhľadom
na vyššie uvedený záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov zamietol aj ohľadne zmluvných
úrokov z úveru a poplatkov.

20. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal aj úroky z omeškania z priznanej sumy 1.269,16 eur, a to odo
dňa tzv. zosplatnenie úveru. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania zamietol.

21. Podľa § 232 ods. 4 CSP súd prvej inštancie povolil žalovanému plnenie v splátkach po 60,-eur
mesačne pod stratou výhody pri neuhradení čo i len jednej splátky, lebol žalovaný pracuje v spoločnosti
M.. s mesačným príjmom cca 560 eur netto. Je ženatý. Má vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá
nepracuje, a k jednému maloletému dieťaťu. Býva vo vlastnom rodinnom dome vo L. K.. Spláca niekoľko
úverov.

22. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietavej časti, čo do povolenia splácania dlhu v splátkach, a
čo do výroku o trovách konania, podala odvolanie žalobkyňa majúc za to, že  rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Jej
odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) námietka, že výška, počet a termíny splátok
istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné
podmienky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Poplatky a ich výška je uvedená
v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou obchodných podmienok. Na podporu svojich argumentov
poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č.k. 12Co/149/2016-60 z 15.02.2017, Krajského
súdu v Trenčíne, č.k. 6Co/68/2017-46 z 28.02.2017, 6Co/84/2017 - 57 z 28.03.2017, 6Co/310/2017-109
z 14.08.2017, informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov V. z 18.04.2017 a ako aj na rozsudok
SD EÚ č. C - 42/15; (ii) názor, že priznanie možnosti plnenia dlhu v splátkach je v rozpore so zákonom,
také rozhodnutie by malo byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.
V tomto poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/91/2017-138 z 16.05.2017, č.k.



7Co/33/2017-62 z 22.02.2017 a Krajského súdu v Trnave, č.k. 24Co/322/2016-85 z 01.03.2017, č.k.
23Co/498/2016-72 z 15.05.2017. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jej žalobnému návrhu
vyhovieť v plnom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania.

23. Žalovaný sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom  (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario)  s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.11.2018 a dospel k  záveru, že odvolanie
žalobkyne je iba z časti dôvodné.

25. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn.  II.ÚS 78/05).

27. Žalobkyňa tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

28. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne čo do merita veci posúdil.
Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti
tomu v priebehu odvolacieho konania žalobkyne čo do merita veci nepredostrela relevantný argument
majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre ňu priaznivejšie
rozhodnutie.

29. Možno teda naproti námietkam odvolateľky uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu čo do merita veci, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na
spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobkyne,
teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho
súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné
právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

30. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobkyne dopĺňa nasledovné.



31. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) [aktuálne písm. l)] zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

32. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) [aktuálne písm. l)] zákona č. 129/2010 Z.
z. a rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 X. A. T., a.s. a Q. P. odvolací súd poukazuje
na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka
vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo,
bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

33. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

34. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

35. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd
totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití
všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane existujú obavy,
aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a
navyše aj proti princípom súkromného práva, akým je aj princíp právnej istoty.

36. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

37. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) [aktuálne písm. l)]
ZoSÚ cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške,
počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v
citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí
uvedených pod písm. k) [aktuálne písm. l)] § 9 odsek 2 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od
vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.

38. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.

39. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

40. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri



niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

42. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2
písm. k) [aktuálne písm. l)] uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo
aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny
splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k
úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny,
ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere,
ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu (č. l. 5 spisu) obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej
splátky, a to v sume 131,72 Eur v počte 120 splátok s dátumom splatnosti na 10. deň v mesiaci.

43. Súd odkazuje aj na odôvodnenia 9, 19, 30, 31 a 47 smernice 2008/48/ES: „(9) Úplná harmonizácia
je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná
úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali
mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice.
Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované touto smernicou.
Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo
zaviesť vnútroštátne právne predpisy… (19) Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe
úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o
podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so
sebou  zvážiť… (30) Táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv
o úvere. Členské štáty preto môžu v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré
sú v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty môžu upraviť právny režim, ktorým sa riadi ponuka
na uzatvorenie zmluvy o úvere, najmä to, kedy sa má predložiť, a obdobie, počas ktorého je záväzná
pre veriteľa. Ak sa takáto ponuka predloží zároveň s informáciami, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s
touto smernicou pred uzavretím zmluvy, mala by sa, tak ako akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie,
ktoré môže veriteľ chcieť spotrebiteľovi poskytnúť, predložiť v osobitnom dokumente, ktorý môže byť
pripojený k štandardným európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere. (31) Zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. (47) Členské štáty by mali
ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých
podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Aj keď výber sankcií ostáva v právomoci členských
štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

44. V zmysle článku 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“: „Účelom tejto smernice je
harmonizovať určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,
ktoré sa týkajú zmlúv o spotrebiteľskom úvere.“

45. Článok 10 rovnakej smernice, nazývaný „Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere“, stanovuje:
ods. 2 Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: g) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto miery; h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia; v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou
určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a



kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením
amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť,
amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej
zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere; j) ak sa
poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov; k) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, pokiaľ otvorenie
účtu nie je dobrovoľné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné
transakcie a čerpanie a akýmikoľvek inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere a podmienkami,
za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť; u) prípadne iné zmluvné podmienky; ods. 3. Keď sa uplatňuje
odsek 2 písm. i), veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to
bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. ods. 4. V prípade zmluvy o úvere, na
základe ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru,
ale sa v období a za podmienok ustanovených v zmluve o úvere alebo v doplnkovej zmluve použijú
na vytvorenie istiny, informácie podľa odseku 2 musia zahŕňať zrozumiteľný a stručný údaj o tom, že
takáto zmluva o úvere nezaručuje splatenie celkovej výšky úveru čerpaného na jej základe, ak sa takáto
záruka neposkytne.

46. Článok 22 tejto smernice s názvom „Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice“ znie: „Keďže
táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo
svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“.

47. Príloha II smernice 2008/48 obsahujúca „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“
uvádza vo svojom bode 2 s názvom „Opis hlavných vlastností úverového produktu“ položku s názvom
„Splátky a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať“. Tejto položke zodpovedá tento
opis: „Budete musieť zaplatiť: [Výška, počet a frekvencia splátok, ktoré zaplatí spotrebiteľ] Úrok a/alebo
poplatky sa budú splácať takto:…“

48. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd poukazuje aj na príspevok
doc. J.. J., Y..: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci konkrétny spor.
Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere by malo byť v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne
dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na
možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou
právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva Únie má v tomto prípade podobu smernice,
vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy
účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo
znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010, ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa
však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z hraníc povinnosti eurokonformného výkladu
vnútroštátneho práva, ktorou je zákaz výkladu contra legem. Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou
metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo by už podľa môjho názoru o výklad práva,
ale o sudcovskú tvorbu práva.“

49. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,
výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúca čestnej obchodnej praxi. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uvedené informácie boli obsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami



Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby
sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

50. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o (ďalej aj ,,sporné pravidlo“)
obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad
sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS SR z
28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016). Uvedené zákonné pravidlo sa
deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č.
279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Do
nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by: odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem, odporoval by princípu právnej istoty,
nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).

51. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.     2
Cdo 155/2011 zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie
kasačného rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie,
než je tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej
záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa
(ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy
a začne s judikátom zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za
nezmeneného skutkového stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia
najvyššieho súdu. V konaní nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je
právny názor najvyššieho súdu správny, fundovaný či úplný.“ odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej
istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy
účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou
praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

52. Záverom odvolací súd poznamenáva, že sporný vzťah prima facie nie je úverom (príležitosť čerpania
prostriedkov), kedy má poplatok (135,- eur) logiku (za rezerváciu peňazí). Evidentne ide o pôžičku a je
zrejmé, že poplatok je nespravodlivý a predstavuje dôvod navyše k záveru o negatívnom dopade na
výpočet RPMN. Účelom úveru bolo reálne poskytnutie peňazí na úhradu dlhov. Nešlo len o konsenzuálny



kontrakt. 135,- eurový poplatok tak participoval (tiež) na nesprávnom RPMN, a tým aj na závere o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (obdobne aj KS PO, sp.zn. 6Co/158/2017 z 25.09.2018).

53. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v merite veci ako vecne
správny potvrdil.

54. Pokiaľ ide o povolenie splácania dlhu v splátkach. Tu prvoinštančný súd rozhodol iba na základe
bianko tvrdení žalovaného, teda bez toho, aby svoje rozhodnutie podložil všetkými potrebnými
skutočnosťami, ktoré by presvedčivo zdôvodnili jeho záver, že vzhľadom na povahu prejednávaného
sporu, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť
v splátkach. K významným hľadiskám v tomto smere patrí predovšetkým výška priznaného plnenia,
platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie
v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v tomto spore pre
žalobcu príliš ťaživé. Je potrebné prihliadať nie len na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu
(pozri napr. R 87/1966 a R 117/1967).

55. Preto bolo potom potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

56. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie sa opätovne zaoberať otázkou možného povolenia splácania
dlhu žalovanému v splátkach v intenciách naznačených odvolacím súdom, o nej nanovo rozhodnúť, a
samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

57. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

58. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/56/2016", "guid": "acdf1102-85fd-48e6-b454-4a0dabecdd76:41dac896-4c03-4946-9566-d0a9d5f673db", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "09a8d60f-3686-4af3-8d63-41e4614a906d:7428692c-8153-48fa-b6de-8c39f204c0ed", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4415211900.1", "spisova_znacka": "6Co/84/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/84/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4415211900.1"}, {"guid": "2bed4bff-51c6-47c4-848f-9fd999858a48:1ed84792-7ced-4c6a-84cb-b3915f24052c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3216202781.1", "spisova_znacka": "6Co/310/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/310/2017 z 13. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3216202781.1"}, {"guid": "879ac833-a4af-4a2e-8b8b-05e8b8078d2e:d7db0452-77cf-4a5b-b2dd-0aa33d0a90dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1514209854.1", "spisova_znacka": "6Co/68/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/68/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1514209854.1"}, {"guid": "84367e18-dbce-4b5b-8e45-c3f2649625a6:02408f9e-7531-4758-9cb5-7eccf59634e8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5616204639.1", "spisova_znacka": "11Co/91/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/91/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5616204639.1"}, {"guid": "3e533939-6f0a-4f43-9b73-dc9ede1447ef:3a24e4f0-e9e4-4c25-bcd2-c63ea0407617", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2715202905.1", "spisova_znacka": "23Co/498/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/498/2016 z 14. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2715202905.1"}, {"guid": "8f4c6ae0-fd6b-46b2-9475-df320da1c4fc:ce369bde-637f-472c-b13f-8b23e994cd97", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2214219309.1", "spisova_znacka": "24Co/322/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/322/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2214219309.1"}, {"guid": "26b428b6-305c-4cc5-875f-40c9cb919fa9:ffd287d6-443e-4ffd-8281-007f79f682c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:111323930.1", "spisova_znacka": "7Co/33/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/33/2017 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:111323930.1"}, {"guid": "7dc7bdcb-542a-4efd-8c19-3abbfb0638c3:f4a11936-373b-4641-bad0-b298962c7e62", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6113215557.1", "spisova_znacka": "12Co/149/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/149/2016 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6113215557.1"}, {"guid": "b4756b9d-4bc4-4501-8a01-d105d28aaecf:0e5b9a6b-c936-4a2e-9a35-a9921674cc10", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2713207451.1", "spisova_znacka": "24Co/499/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/499/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2713207451.1"}, {"guid": "0dc4939d-1a3b-47ff-a145-9c3e99ca7ab5:23bd0e4f-3198-4272-b09f-49aff4a1bdc9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:8412205515.1", "spisova_znacka": "10Co/77/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/77/2013 z 21. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:8412205515.1"}, {"guid": "a028c8a3-4e19-444b-a271-d12273abe7ab:4effeeed-f559-4de8-ae8e-45b64034fe92", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2011:2306208976.1", "spisova_znacka": "24CoE/313/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoE/313/2010 z 12. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2011-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2306208976.1"}], "citovane_v": []}