Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/85/2014 z 27. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. februára 2014, sp. zn. 8Co/85/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5612213139.1 Krajský súd Žilina | 8Co/85/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5612213139.1 | 2014-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c0adceb-8b48-4d30-abc3-8a16410be15b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612213139.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/85/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213139
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612213139.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO:
36 613 843, proti odporcovi: N. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. G. č. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,
Nám. legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom, so sídlom B., ul. J. T. č. X/A, o zaplatenie sumy 81,41 eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. februára 2013 č.
k. 6C/11/2013-32, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 26. 02. 2013 č. k. 6C/11/2013-32 návrh zamietol.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal zistené, že odporca uzavrel dňa 28. 10. 2005 (správne malo byť uvedené
3. 11. 2005 - poznámka odvolacieho súdu) zmluvu so spoločnosťou TatraCredit, a. s., Kežmarok, na
základe ktorej mu bola predaná píla Homelite na splátky. Pri uzatvorení zmluvy zaplatil časť kúpnej ceny
710,- Sk a zvyšok 9.230,- Sk sa zaviazal splatiť v 12-tich splátkach po 710,- Sk. V zmysle dojednaných
podmienok potom odporca mal celý dlh splatiť najneskôr do 28. 10. 2006. Spoločnosť TatraCredit, a. s.
bola vymazaná dňom 31. 12. 2005 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.
s., Kežmarok, IČO: 35 923 130. Tento subjekt uzavrel s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávok,
na základe ktorej s účinnosťou od 02. 11. 2007 mu boli postúpené pohľadávky, medzi nimi aj pohľadávka
voči odporcovi vo výške 4.260,- Sk (141,41 eur). Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca po postúpení
pohľadávky splatil 60 eur. V roku 2010 (nečitateľné označenie mesiaca podpísania) podpísal Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohodu“), v ktorej uznal pohľadávku
141,41 eur a trovy inkasného konania v sume 3.1. V časti 3.1 tejto Dohody medzi údajmi o splátkach bol
zakomponovaný aj text „osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch“.

Podľa súdu medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporcovi bol poskytnutý dňa 03. 11. 2005 úver vo
výške 9.230,- Sk (306,38 eur), pričom podľa tvrdenia navrhovateľa zostalo do postúpenia pohľadávky



navrhovateľovi nesplatených 141,41 eur, z ktorých do začatia tohto konania bolo splatených spolu 60
eur (VS 11012016, ktorý sa zhoduje s číslom zmluvy 1012016). V zmysle zmluvy o pôžičke úver mal
odporca splatiť v 12-tich splátkach, teda do konca novembra 2006. Keď tak neurobil, navrhovateľ (resp.
v tom čase jeho právny predchodca) mal zákonnú 3-ročnú premlčaciu dobu, v ktorej si nárok mohol
uplatniť na súde (§ 101 Občianskeho zákonníka). Nárok bol však uplatnený na súde až dňa 26. 11. 2012,
teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Nakoľko odporca sa dovolal premlčania, nebolo možné
navrhovateľovi priznať uplatnený nárok.

Odporca nesporne podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a jednalo sa o
formulárovú zmluvu, obsah ktorej nemohol ovplyvniť. Navrhovateľ uzavretím dohody mienil dosiahnuť
splatenie spotrebiteľského úveru, pričom vedel, že sa jedná o premlčaný dlh. V bode 3.1 Dohody sú
predtlačené údaje o výške splátok, ktoré však v danom prípade neboli vyplnené. V poslednej vete tohto
bodu je uvedené, že „osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu
a jeho následkoch“. Tento údaj je zakomponovaný medzi iné zmluvné dojednania a nakoľko sa jedná o
formulárovú zmluvu, dlžník nemal možnosť ovplyvniť obsah tejto časti. Naviac kolónky o výške splátok
neboli vyplnené, takže grafická úprava listiny navodzuje dojem, že bod 3.1 Dohody sa nevzťahuje na
odporcu. Navrhovateľ pritom odvodzuje svoj nárok od spotrebiteľskej zmluvy a potom v zmysle § 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Odporca nevedel
o tom, že dlh, ktorý uznáva, je premlčaným. Vzhľadom na okolnosti uzavretia Dohody, prehlásenie o
tom, že odporca mal vedomosť o premlčaní dlhu, sa nemôže považovať za platný právny úkon, pretože
obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Potom uzavretím Dohody nenastali účinky uznania dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka, ktorú navrhovateľ v tomto
konaní uplatnil, je premlčaná a odporca sa premlčania dovolal, súd návrh zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ale nebol v konaní úspešný. Odporca si náhradu trov
konania neuplatnil, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Navrhovateľ tvrdil, že predmetná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.
02. 2010 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda
má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh
zaplatiť. Zároveň podľa neho odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených.
V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod 3.1 Dohody, v ktorej jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené
„osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3. tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch“. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu ako právny inštitút zakotvený v
Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona,
je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne
bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona.

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu,
pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka (teda namiesto pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť nová 10-ročná premlčacia doba) zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť
o premlčaní dlhu. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K premlčaniu plynutia
pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na
to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie.

Podľa navrhovateľa odporca telefonicky sám požiadal navrhovateľa o úhradu dlžnej sumy v splátkach.
Navrhovateľ umožnil odporcovi splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach, a teda sa snažil v záujme
odporcu predísť súdnemu konaniu. Považoval za logické, že si musel zabezpečiť vymožiteľnosť svojej
pohľadávky pre prípad neskoršieho neplnenia splátkového kalendára odporcami a to práve uznaním
dlhu zo strany odporcov, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby.

Navrhovateľ nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že
ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva,



ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. V
tomto smere sa odvolával na názor Najvyššieho súdu ČR v označených rozsudkoch.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne
formulácie. Jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť oboznámiť a okrem toho
odporca Dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade,
ak mal záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojim podpisom, resp.
odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Nemožno spochybniť, že ide o prejav slobodnej
vôle odporcu, ktorý si je vedomý svojho záväzku uzavrieť s navrhovateľom predmetnú dohodu a svoj
záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. V predmetnej Dohode nie je určená výška splátok,
nakoľko odporca žiadal splnenie dlhu v neprimerane nízkych splátkach v porovnaní s výškou istiny, čím
by sa doba splácania neúmerne predĺžila, avšak navrhovateľ sa nebráni plneniu dlhu aspoň čiastočne.

Navrhovateľ tiež uviedol, že Dohodou dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá
spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene
v spôsobe plnenia záväzku. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že Dohoda o zmene v obsahu
záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom,
pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z
uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že odporca uznáva svoj záväzok, nemohlo
byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú
ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Napokon uviedol, že takáto forma Dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už
vôbec ju nie je možné hodnotiť ako priečiacu sa dobrým mravom. Z vykonaného dokazovania nie je
vôbec zrejmé, ako dospel súd k záveru, že Dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkmi sa prieči
dobrým mravom.

Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jeho návrhu v
plnom rozsahu vyhovie, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
trovy prvostupňového a odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom.

Odporca ani vedľajší účastník na strane odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) po zistení,
že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods.
1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci okresný súd po vykonanom dokazovaní a to oboznámením sa s obsahom
zmluvy o úvere zo dňa 03. 11. 2005, Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 30. 09. 2013, výsluchom odporcu ako účastníka konania konštatoval, že vzhľadom na okolnosti
uzavretia Dohody keď nedošlo k uznaniu osobitnou formou, ale len ako súčasť predtlačenej formulárovej
Dohody, ktorá bola daná na podpis odporcovi so všetkými tam uvedenými podmienkami bez možnosti
akéhokoľvek zásahu odporcu do Dohody, prehlásenie o tom, že odporca nemal vedomosť o premlčaní
dlhu sa nemôže považovať za platný právny úkon, pretože obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom.
Uzavretím Dohody nenastali účinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu otázku, ktorá bola vo veci vznesená a to či v danom
prípade došlo k uznaniu dlhu zo strany odporcu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka a či toto
založilo plynutie novej desaťročnej premlčacej doby.



Vychádzajúc z obsahu uvedenej Dohody ako aj okolností za akých k jej uzavretiu došlo aj odvolací súd
považoval uznanie dlhu za právne neúčinné pretože aj keď uznať možno aj premlčaný dlh uznávajúci
prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, pričom v konaní
nebolo preukázané, že odporca vedel o jeho premlčaní ako to vyžaduje § 558 Občianskeho zákonníka.

Odvolanie odporcu, namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nepovažoval odvolací súd za
dôvodné. Bol názoru, že na základe ust. § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za
podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R 51/1968). Písomným uznaním premlčaného
dlhu čo do dôvodu výšky právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú a právo sa začne premlčovať
znova (tentoraz v 10-ročnej premlčacej dobe). Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom
a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok nemá.

Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je tiež známe, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie
svoje, resp. pochybenie svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas (pred
uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutia návrhu,
sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníka a pod zámienkou výhodnosti
podpísania splátkového kalendára ako listiny, ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami, do tejto listiny
inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu samozrejme bez vysvetlenia dlžníkom.

Z týchto dôvodov bol odvolací súd toho názoru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, stotožnil sa s jeho skutkovým a právnym záverom a nakoľko
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. ako vecne správne ho potvrdil a to vrátane
výroku o trovách konania.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca
mal vo veci plný úspech, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Rovnako
tak ani vedľajší účastník na strane odporcu. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .