Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/55/2018 z 16. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2019, sp. zn. 2S/55/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200486.2 Krajský súd Bratislava | 2S/55/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018200486.2 | 2019-04-16 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 99 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/654ac1a3-a264-4b0b-bf3a-a77b29682287 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200486.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/55/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200486
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200486.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Poniky, IČO: 00 313 734, Malá Stráňa 32,
Poniky, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2896-P/2018 zo dňa 29.01.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia napadnuté správnou žalobou

1. Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí č. 12218-3000/2017 zo dňa 13.10.2017 uložil
žalobcovi podľa § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 343/2015 Z.z.“) pokutu
vo výške 4.500,- eur za to, že pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na
predmet zákazky „Stavebné práce- Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Poniky“ vyhlásenej vo
Vestníku verejného obstarávanie č. 192/2015 zo dňa 29.09.2015 pod značkou 19609-Wyp porušil princíp
transparentnosti, keď vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a.s. bez toho, aby žalobca v dokumentácii
z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej spoločnosti nespĺňa požiadavky na
predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky, pričom dôvody vylúčenia
uviedol iba všeobecne v podobe nezhody položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer
žalobcu a výkazom výmer v ponuke a tiež žalobca porušil princíp nediskriminácie podľa § 9 ods. 3 zákona
o verejnom obstarávaní tým, že záväzným podkladom pre realizáciu predmetu zákazky v zmysle bodu
3.5 návrhu zmluvy o dielo ako neoddeliteľnej súčasti súťažných podkladov bola aj svetelno-technická
štúdia, ktorá v bode 7.1 svietidlá ako požiadavka na svietidlá vyžadovala minimálnu záručnú dobu 10
rokov danú výlučne pre výrobcu. Uvedené porušenia princípov transparentnosti a nediskriminácie mali
pritom zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávanie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2896-
P/2018 zo dňa 29.01.2018 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty
potvrdil.

II.
Žaloba



3. Dňa 06.04.2018 bola správnemu súdu doručená správna žaloba o preskúmanie zákonnosti vyššie
opísaných rozhodnutí, v ktorej je ako právny zástupca uvedený JUDr. Bohumil Novák, advokát, Horná
27, Banská Bystrica.

4. K žalobe bola pripojená fotokópia plnomocenstva zo dňa 03.11.2017, v ktorom Obec Poniky, IČO: 00
313 734, Malá Stráňa 32, Poniky splnomocnila advokáta JUDr. Bohumila Nováka, aby ju vo všetkých
veciach týkajúcich sa zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce-
Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Poniky“ obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach
zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti,
uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával
sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo
neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych
predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie dal splnomocnenec i v rozsahu prác
a povinností podľa Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku.

III.
Priebeh konania pred správnym súdom

5. Zamestnanec súdu (vyšší súdny úradník) vyzval žalobcu uznesením č.k. 2S/55/2018-20 zo dňa
27.04.2018, aby predložil do 15 dní odo dňa doručenia originál plnomocenstva udeleného advokátovi
na zastupovanie v predmetnom konaní. Uvedené uznesenie súd doručil JUDr. Bohumilovi Novákovi.

6. Následne súd odstránil vadu v doručovaní, keď uznesenie č.k. 2S/55/2018-20 zo dňa 27.04.2018
doručoval žalobcovi.

7. Žalobca uznesenie prevzal riadne dňa 13.06.2018. Originál plnomocenstva do rozhodnutia súdu dňa
17.04.2019 nedoručil.

8. Na uznesenie súdu reagoval advokát JUDr. Bohumil Novák v podaniach doručených súdu v dňoch
30.05.2018 a 12.10.2018 (elektronicky). Dňa 30.05.2018 doručil súdu podanie označené ako sťažnosť
proti uzneseniu (Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/55/2018-20 zo dňa 27.04.2018) a to okrem iného z
dôvodu, že originál plnomocenstva súdu nie je možné odoslať ale bude predložený na pojednávaní na
krajskom súde, nakoľko právny zástupca žalobcu (JUDr. Bohumil Novák) zastupuje žalobcu na základe
generálnej plnej moci vo viacerých veciach a disponuje iba jedným originálom plnomocenstva. V tejto
súvislosti poukázal advokát na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. Nález IV ÚS 62/2003 a uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/133/2013. V elektronickom podaní doručenom súdu dňa 12.10.2018
a písomnom doručenom dňa 17.10.2018 JUDr. Bohumil Novák zdôraznil, že proti uzneseniu súdu č.k.
2S/55/2018-20 zo dňa 27.04.2018 podala sťažnosť obec Poniky ako žalobca a nie on ako advokát. K
požiadavke súdu predložiť originál plnomocenstva JUDr. Bohumil Novák uviedol, že ide o požiadavku
na splnenie povinnosti, ktorú zákon neukladá. Poukazujúc na § 49 ods. 1 SSP ďalej argumentoval, že
je advokát riadne zapísaný do zoznamu advokátov, ktorého plnomocenstvo nemožno obmedziť a pred
podaním žaloby bol splnomocnený žalobcom. Preto nemožno mať pochybnosti o tom, že žaloba bola
spísaná advokátom. Uviedol tiež, že „Ak má súd pochybnosti o originalite plnomocenstva, tieto je možné
odstrániť predložením originálu plnomocenstva na pojednávaní,...“.

IV.
Závery správneho súdu

9. Správny súd primárne skúmal podmienky konania, po splnení ktorých môže vo veci konať a
rozhodnúť. Jednou z podmienok konania je nepochybne aj právne zastúpenie žalobcu v konaní pred
správnym súdom.

10. Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho



zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

11. Podľa § 99 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.

12. Podľa § 182 ods. 2 písm. a/ SSP k správnej žalobe musí byť pripojené splnomocnenie udelené
advokátovi, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2.

13. Osobitosť konania v správnom súdnictve spočíva aj v tom, že účastník, ktorý má v správnom
súdnictve postavenie žalobcu, musí byť zastúpený advokátom (okrem zákonom stanovených výnimiek),
pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec, člen, ktorý za neho koná. Povinné
právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže sa v ňom preskúmava zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne právne otázky.

14. Plnomocenstvo udelené advokátovi musí byť žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom,
t.j. plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce.
Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je možno odstrániť tým, že si žalobca zvolí
kvalifikovaného zástupcu a plnomocenstvo doloží k žalobe.

15. Žalobca, ktorý si zvolí zástupcu, udelí plnomocenstvo písomne alebo ústne do zápisnice buď pre
celé konanie alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť.
Zástupca, ktorému bolo plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní
urobiť účastník. Presná špecifikácia úkonov je nevyhnutná aj z toho dôvodu, že splnomocnenec môže
konať v mene splnomocniteľa len v medziach oprávnenia a nie v rozpore s ním alebo nad jeho rámec.
Ak totiž splnomocnenenc pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak koná
za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania viazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon
dodatočne bez zbytočného odkladu schválil.

16. Plnomocenstvo musí obsahovať presné označenie splnomocniteľa a splnomocnenca, určenie,
akým úkonom alebo úkonmi splnomocniteľ splnomocnenca poveruje, musí byť datované a podpísané
obidvomi stranami. Taktiež je potrebné uviesť, že splnomocnenec plnomocenstvo prijíma. Zároveň je
nevyhnutné plnomocenstvo udeliť písomne, keďže je potrebné aby sa právny úkon (žaloba) urobil v
písomnej forme a zároveň sa podľa všetkého nemá týkať len určitého právneho úkonu.

17. Ako vyplýva zo súdneho spisu, žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré vydal žalovaný dňa
29.01.2018. Plnomocenstvo, ktorého fotokópia bola pripojená k podanej správnej žalobe, bolo spísané
dňa 03.11.2018, teda pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia č. 2896-P/2018. Táto skutočnosť
dopĺňa dôvody uvedené nižšie v odôvodnení tohto uznesenia a potvrdzuje nesplnenie požiadavky
uvedené v ods. 13 odôvodnenia tohto uznesenia, že predmetné plnomocenstvo musí byť žalobcom
udelené advokátovi výslovne pre konanie pred súdom. V čase, kedy malo byť plnomocenstvo udelené,
nebolo možné zo strany dotknutých osôb predpokladať, že bude vydané rozhodnutie žalovaným pod
č. 2896-P/2018 zo dňa 29.01.2018 a že žalobca prejaví vôľu napadnúť toto rozhodnutie všeobecnou
správnou žalobou.

18. Súd poukazuje na ods. 4 odôvodnenia tohto uznesenia, v ktorom je opísaný obsah obsahu
plnomocenstva pripojeného k žalobe. Z jeho obsahu vyplýva, že splnomocniteľ splnomocnil advokáta,
aby ho zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa zákazky na uskutočnenie stavebných prác na
predmet zákazky „Stavebné práce- Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Poniky“. Súd zistil, že
plnomocenstvo nebolo udelené na podanie správnej žaloby a zastupovanie v konaní pred správnym
súdom - výslovne sa to v plnomocenstve neuvádza. Nemožno to dedukovať ani z výrazových
prostriedkov použitých v texte. Z plnomocenstva nevyplýva vôľa splnomocniteľa (žalobcu), aby advokát
v jeho mene podal žalobu a zastupoval ho pred správnym súdom v súdnom konaní.

19. Zároveň súd podotýka, že pokiaľ sa v plnomocenstve uvádza, že toto splnomocnenie dáva
(splnomocniteľ) i v rozsahu prác i povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné
poukázať na skutočnosť, že v čase spísania plnomocenstva dňa 03.11.2017 bol v ňom uvedený už vtedy
neplatný a neúčinný právny predpis - Občiansky súdny poriadok. Len to dokresľuje benevolenciu tvorcu



plnomocenstva a jeho neoptimálne sústredenie, kedy nedostatočne zodpovedný prístup pri formulovaní
textu plnomocenstva spôsobil, že v žalobe deklarovaný prejav vôle bol v rozpore s gramatickým
významom výrazových prostriedkov a slovných formulácií použitých v plnomocenstve. Z obsahu
plnomocenstva nemožno konštatovať, že by prejav vôle dotknutých osôb, ako bol v splnomocenstve
formulovaný, zodpovedal vôli žalobcu podať správnu žalobu a pre tento úkon splnomocniť advokáta.

20. V právnom poriadku Slovenskej republiky je právny úkon definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom
(§ 34 Občianskeho zákonníka). Vôľa osoby uskutočňujúcej relevantný právny úkon musí byť slobodná,
vážna a neomylná, pričom prejav vôle musí byť zrozumiteľný, určitý a v predpísanej forme.

21. S ohľadom na obsah kópie plnomocenstva pripojenej k správnej žalobe súd poukazuje na neurčitosť
obsahu právneho úkonu s ohľadom na tvrdenie, že žalobca bol alebo mal byť v konaní zastúpený
advokátom, ktorý zároveň i spísal správnu žalobu. Naopak správny súd nadobudol presvedčenie, že
celkom zreteľne splnomocniteľ v predmetnom plnomocenstve nesplnomocnil advokáta na spísanie
správnej žaloby a zastupovanie v konaní pred súdom. Zo žiadnych výrazových prostriedkov (prejavu
vôle) uvedených v plnomocenstve táto skutočnosť nevyplýva. Obsah právneho úkonu (plnomocenstva)
je formulovaný priveľmi vágne, neisto a pochybne, nad všetky pochybnosti neobsahuje zmienku o tom,
že advokát je splnomocnený na spísanie žaloby a zastupovanie pred súdom.

22. K tomu súd dodáva, že nedostatok plnomocenstva videl i v tom, že bolo udelené „... vo všetkých
veciach týkajúcich sa zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce-
Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Poniky““. Žaloba však napáda rozhodnutie správneho orgánu
o uložení pokuty pre porušenie zákona č. 343/2015 Z.z., čo síce má okrajovo súvis s predmetnou
zákazkou, ale netýka sa samotného postupu splnomocniteľa ako verejného obstarávateľa, ale smeruje
proti konaniu správneho orgánu, ktorý po posúdení postupu verejného obstarávateľa pri zadávaní
zákazky podľa zákona č. 343/2015 Z.z., jeho konanie posúdil ako rozporné so zákonom a uložil mu
pokutu. Plnomocenstvo nebolo udelené na zastupovanie pred súdom vo veci preskúmania zákonnosti
predmetného deliktuálneho konania.

23. Pokiaľ v podaní doručenom súdu dňa 30.05.2018 advokát JUDr. Bohumil Novák argumentoval, že
originál plnomocenstva súdu nie je možné odoslať ale bude predložený na pojednávaní na krajskom
súde, nakoľko právny zástupca žalobcu (JUDr. Bohumil Novák) zastupuje žalobcu na základe generálnej
plnej moci vo viacerých veciach a disponuje iba jedným originálom plnomocenstva, v tejto súvislosti
poukazuje súd na § 161 ods. 3 CSP. Podľa tohto ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže
pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok
procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Zároveň súd poukazuje na § 25 SSP, podľa ktorého
ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia
prvej a druhej časti CSP okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v CSP,
správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho
súdnictva.

24. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na ustanovenie § 103 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak
sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania
sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu.

25. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že správny súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby
vo veci čo najrýchlejšie rozhodol, aby ochrana práv, ktorú súdy poskytujú účastníkom konania, bola
čo najefektívnejšia. Zároveň je snahou správneho súdu, aby bola vec rozhodnutá spravidla na prvom
pojednávaní. Preto v rámci prípravy pojednávania urobí súd všetky potrebné úkony (opatrenia), aby
tak zabezpečil plynulé bezprieťahové a teda spravodlivé súdne konanie. Účastníci konania vrátane ich
zástupcov majú dbať na pokyny správneho súdu. Požiadavka zamestnanca súdu (vyššieho súdneho
úradníka) na predloženie originálu plnomocenstva v kontexte s vyššie uvedeným preto bola rozhodne
legitímna. Uvedené platí aj s ohľadom na vyššie odôvodnené výhrady k nedostatkom udeleného
plnomocenstva nevzťahujúceho sa pre súdne konanie.



26. Z tohto hľadiska považoval súd výhrady advokáta JUDr. Bohumila Nováka proti výzve na
predloženie originálu plnomocenstva za neopodstatnené. Súd síce môže pokračovať v konaní aj v
prípade neodstránenia takéhoto nedostatku procesnej podmienky konania, avšak nesmie vo veci vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Preto bolo snahou súdu vyhnúť sa zmareniu pojednávania
a zaťažovať účastníkov ich predvolávaním. Predvolávať na pojednávanie žalovaného a žalobcu
cestou splnomocneného zástupcu, o ktorého plnomocenstve mal dôvodné pochybnosti, považoval súd
vzhľadom na uvedené okolnosti za nehospodárne.

27. Ako vyplýva z ods. 7 odôvodnenia tohto uznesenia, súd uznesením č.k. 2S/55/2018-20 zo dňa
27.04.2018 vyzval žalobcu na predloženie originálu plnej moci, pričom žalobca výzvu prevzal od
poštového doručovateľa dňa 13.06.2018. Žalobca na túto výzvu nereagoval.

28. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že existuje zákonný dôvod na
zastavenie konania podľa § 99 písm. b/ SSP, a to nezastúpenie žalobcu v konaní pred správnym súdom
podľa § 49 ods. 1 SSP, ktoré predstavuje neodstraniteľný nedostatok procesnej podmienky konania.

29. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ alternatívne
b/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.