Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1XObdo/32/2018 z 3. 4. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. apríla 2018, sp. zn. 1XObdo/32/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:3512210444.1 Najvyšší súd | 1XObdo/32/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:3512210444.1 | 2018-04-03 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 452 ods. 1 CSP, CSP, § 447 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7777b730-1c5b-45e3-bca1-a1f9e7b095a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3512210444.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210444
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3512210444.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
6C/215/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/531/2015-153
zo 16. decembra 2015 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č. k. 6C/215/2012-114 z 15. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

III. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/215/2012-114
z 15. mája 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny
poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) druhou výrokovou vetou
uznesenia č. k. 5Co/531/2015-153 zo 16. decembra 2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Konštatoval, že súd prvej inštancie správne uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov, keďže k tomu boli splnené zákonné podmienky. Poukázal na to, že žalobkyňa
priamo v žalobe uviedla, že na príslušnom súde prvej inštancie neexistuje sudca, ktorý by nebol vo
veci zaujatý. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahového hľadiska išlo
v podanej žalobe o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi súdu prvej inštancie a nie o návrh na
postup podľa § 12 OSP, ktorému musí predchádzať vylúčenie sudcov postupom podľa § 15 alebo §
16 OSP. Z podania žalobkyne bolo totiž zrejmé, že namieta zaujatosť všetkých sudcov Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom, z akých dôvodov majú byť sudcovia vylúčení a kedy sa žalobkyňa o
dôvode ich vylúčenia dozvedela. K tvrdeniu žalobkyne, že námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 OSP
nepodala, odvolací súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v
jeho uznesení sp. zn. 3Cdo/102/2013 z 11. marca 2013, podľa ktorého v prípade osobitného finančno-
právneho (poplatkového) vzťahu medzi poplatníkom a štátom nie je úlohou súdu prerokovať určitú vec
navrhovateľa a odporcu, ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je ex lege spojený vznik povinnosti
poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd tiež námietku, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca (s poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené vo



viacerých jeho rozhodnutiach, napr. v uznesení z 31. mája 2010, sp. zn. 3Nc/14/2010 alebo v uznesení
z 11. marca 2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013).

3. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) neurčuje
pri poplatku za námietku zaujatosti osobu poplatníka, odvolací súd uviedol, že ide o námietku
neopodstatnenú. Poukázal na znenie § 5 ods. 1 písm. g/ zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého
poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného
predpisu. Podľa názoru odvolacieho súdu treba účastníka konania, uplatňujúceho svoje právo namietať
zaujatosť sudcu, subsumovať pod ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch ako
navrhovateľa poplatkového úkonu, za ktorý je v Sadzobníku súdnych poplatkov riadne ustanovený
poplatok. Ako nedôvodné posúdil odvolací súd tiež námietky týkajúce sa uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011. Na rozdiel od žalobkyne ho nepovažoval
za omyl a zhodne so súdom prvej inštancie vychádzal zo záveru, že vecné zákonné oslobodenie
od súdnych poplatkov, ktorému konanie podliehalo v čase vznesenia námietky zaujatosti žalobkyňou,
nemalo vplyv na jej zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za nedôvodne vznesenú námietku
zaujatosti.

4. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a/ súdy rozhodovali
napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods.
1 písm. e/ OSP) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa § 12 ods. 1 OSP,
b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) tým, že jeho
rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca,
resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ OSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú
ujmu, ktorej náhrady sa v konaní domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala
napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť. Zároveň navrhla dovolacie konanie prerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť
návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej
republiky. Súčasťou dovolania bol tiež návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, ktorý
dovolateľka odôvodnila tým, že jej hrozí značný zásah do jej základných práv, najmä práva vlastniť
majetok a práva na pokojné užívanie majetku, a to nelegálnym znížením jej majetku pri vymáhaní
bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 12. februára 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie
podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná
zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či je dôvodný návrh žalobkyne
na prerušenie dovolacieho konania.

7. Dovolateľka svoj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP odôvodnila tým, že je
potrebné podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch) s Ústavou Slovenskej
republiky. Argumentovala tým, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi,
u ktorého má účastník konania pochybnosť o jeho nezaujatosti a ako taká sa nemá spoplatňovať,



pretože predstavuje jediný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa účastník môže domôcť preskúmania
prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu poplatku
za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo
je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd,
garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

8. Obligatórne prerušenie konania na účely podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov (čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) upravuje
aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého súd konanie preruší,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa
§ 438 ods. 1 CSP je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že vyrubenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Položka č.
17a bola do Sadzobníka súdnych poplatkov opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z., pretože
(ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto novele zákona o súdnych poplatkoch) dochádzalo k zneužívaniu
inštitútu námietky zaujatosti zo strany účastníkov, a tým k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa
dôvodovej správy predmetný poplatok má mať povahu kaucie, ktorá sa poplatníkovi vráti, ak námietku
podal dôvodne. Takéto obmedzenie je podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky primerané a
prispieva aj k zachovaniu iného ústavne zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). Zaplatený poplatok za námietku zaujatosti sa naviac v
prípade jej oprávnenosti podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Ak poplatok v takomto
prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. Otázkou
vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky
súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz
proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať
zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval tiež, že požiadavku
zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup
k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (odseky 59, 60).

10. Keďže dovolací súd nepovažoval položku č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za rozpornú s
Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1, návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP ako nedôvodný zamietol.
11. V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť
týmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
12. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v
piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/19/2015, 14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).
13. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. e/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237
ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm.
c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné.
14. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne ako (objektívne) neprípustné, je
neopodstatnený tiež návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444
ods. 1 CSP a dovolací súd nie je povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/616/2015).



15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.